Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-177-2014.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17C/177/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Iustitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: V. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. Č.. XXX, K. K. Q., zast. opatrovníkom JUDr. Petra Valúchová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I v konaní o 5534,13 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4555,10 € spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 4.340,71 eur od 11.3.2013 do zaplatenia, a na účet právneho zástupcu žalobcu č. SK36 7500 0000 0040 0933 9586, VS: 3710231 trovy konania 522,70 € (z toho trovy právneho zastúpenia 308,16 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2013, podanou na súde dňa 25.11.2013 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 5534,1 € spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 4340,71 € od 6.3.2013 a nahradil trovy konania. Právny základ žaloby odvodil od platnej zmluvy o úvere, ktorú žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 3.11.2009.
Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, o čom žalovaný listom zo dňa 5.4.2013. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2013 (čl. 14) .
Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka, ktorý bol v konaní nečinný.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ktorých obsah súd uvedenie nižšie, a na tom základe zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca v žalobe, ktorou začalo konanie ako aj v doplňujúcich podania zo dňa 18.8.2015 a 11.3.2016 (podaných na základe výzvy súdu) uviedol, že právny predchodca žalobcu - SLSP a.s. so žalovaným Zmluvu o úvere č. 0634476393 - Spotrebný úver na čokoľvek, ktorou veriteľ žalovanému poskytol spotrebiteľský úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,6% ročne, ktorý sa zaviazal uhradiť formou pravidelných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.01.2014 kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaný svoj záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami neplnil, preto veriteľ listom zo dňa 20.2.2013 úver predčasne zosplatnil a celková pohľadávka činila 5875,65 € pozostávajúcej z dlhu
na splatnej istine 4340,71 €, dlžného splatného úroku a poplatkov za správu úveru 1534,94 €. Zo sumy 1534,94 € činili sumu 1139,60 € a suma 53,82 € poplatky.
Výška splátky bola 120,29 €, ich celkový počet 47, splatné boli do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná 20.3.201 a posledná dňa 20.1.2014. Počas trvania úverového vzťahu žalovaný zaplatil 859,81 €. Čo sa týka sumy 4340,71 €, ide o dlh, vzniknutý na istine spolu so zmluvným úrokom za obdobie od 8.2.2010 (od uzavretia zmluvy) do 31.8.2011 t.j. ku dňu zostavenia interného účtového záznamu predchodcu žalobcu.
Suma úrokov 1139,60 € predstavuje dlh na zmluvných úrokoch za obdobie od 1.9.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 19.2.2013 v sadzbe 17,6% ročne.
Suma 53,82 € činí dlh na poplatkoch za správu úveru za obdobie od 1.9.2011 do dňa mimoriadnej splatnosti úveru dňa 19.2.2013.
Napokon prezentoval, že hodnota celkových nákladov bola vyčíslená pomocou zákonom stanoveného vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 258/22001 Z.z. t.j. vrátane poplatku za spracovanie úveru 89,59 € a mesačné splátky úveru. Tie v sebe zahŕňali všetky tri zložky, teda splátka na istinu, časť splátky na zmluvné úroky 17,6% a časť splátky na poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne. Poplatok za poistenie úveru 3,6 € a neskôr 4,21 € nebol súčasťou celkových nákladov, pretože tento nebol určený ako podmienka poskytnutia úveru
Za účelom preukázania svojich tvrdení (okrem už uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky) predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. 0634476393 zo dňa 8.2.2010 (čl. 6), z obsahu ktorej súd zistil, že skutočne v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 4 000 €
- „Spotrebný úver na čokoľvek“ s úrokovou sadzbou 17,6% ročne. Za správu úveru veriteľ účtoval poplatok 1,99 eur. Uvedené prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 splátkach. Prvá splátka bola od prvého čerpania do 28.2.2010 určená sumou 43,06 € a dňom 20.3.2010 v počte 47 vo výške 120,29 €, splatných do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Posledná bola splatná dňa 20.1.20142. RPMN bola v sadzbe 22,07% a priemerná RPMN 20,89% ročne.
Z výpisu z účtu žalovaného (čl 54 -58) súd zistil, že žalovaný neplatil splátky ani riadne ani včas, pričom poslednú úhradu realizoval sumou 123,90 € dňa 23.9.2010. K tmu to dňu činil záväzok žalovaného výšku 3570,01€. V ďalšom období až do zúčtovania konečného stavu úveru dňa 31.8.2011 postupne navyšoval dlh nielen o zmluvné úroky, pripisované mesačne, ale aj o poplatok za správu úveru 1,99 resp. 2,99 € ale aj o poplatky za upomienky, ktoré takto spolu ku dňu 1.9.2011 činili podľa evidencie dlh 4340,71 €.
Žiaden z účastníkov po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP už ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať ani neoznačil, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 8.2.2010 vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia
Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: a) vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, b) vzťahy upravené tak v Obchodnom ako aj v Občianskom zákonníku, c) vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec, d) vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku.
Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu pokiaľ: a) Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom (napr. premlčanie), b) Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 Obch. zákonníka vylučujúci aplikáciu § 49 Obč. zákonníka), c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Obč. zákonníka
Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Obč. zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je dôležité či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Aj keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, nič to nemení na tom, že na takýto spotrebiteľský záväzkový vzťah sa v plnom rozsahu uplatní úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Občianskom zákonníku. To znamená, že na spotrebiteľský záväzkový vzťah bez ohľadu na to, že má formu tzv. absolútneho obchodu, sa použijú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj dispozitívne ustanovenia, odklon od ktorých by bol v neprospech spotrebiteľa (ustanovenia jednostranne kogentné pre dodávateľa).
Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa obch. zákonníka avšak
ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.
Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a jeho § 4 ods. 4: (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V danej veci ako jediný poplatok sa uvádza v zmluve za správu úveru vo výške 1,99 €, a žiaden iný. Ako však z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, viackrát sa zaúčtovala titulom poplatku za upomienku I a upomienku II, na ktoré žalobcovi nárok nevznikol.
Na základe vyššie uvedených skutočností sú má za to, že žalobca žalobu je dôvodná, avšak nie v takej výške, ako žiada.
Podľa § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa zmluvy zo dňa 8.2.2010 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.1.2014, kedy nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním ale bolo preukázané, že SLSP a.s. úver predčasne zosplatnil a to ku dňu 19.2.2013 čo znamená, že v tento deň sa stali zročnými splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.2.2013 do 20.1.2014 v celkovej sume 1443,48 € vrátane zmluvného úroku a poplatku za správu úveru (12 x 120,29 €). Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 25.11.2013, potom splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.11.2010 dozadu sú premlčané. Splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.1.2013 v celkovom počte 26, premlčané nie sú.
Z uvedeného je zrejmé, že ak výška mesačnej splátky bola 120,29 €, tak za obdobie od 20.12.2010 do 20.1.2013 činia nepremlčané celkovú sumu 3127,54 € (26 x 120,29). Nepremlčané splátky a zročné splátky spolu: 4571,02 €.
Žalobca uviedol, a a j zo zmluvy vyplýva, že suma splátky 120,29 € zahŕňa okrem splátky istiny a úroku tiež úroky z omeškania (?), poplatky a náklady banky spojené s úverom. S účinnosťou od 10.6.2013 bolo novelou zákona č. 483/2001Z.z. o bankách v ust. § 37 ods. 21) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky zakázané požadovať od spotrebiteľa 27f) úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Za obdobie splátok, splatných 20.6.2013 do 20.1.2014 v počte 8 súd odpočítal sumu, zodpovedajúcu poplatku za správu úveru vo výške 15,92 € (8 x1,99 €), čím konečná dlžná suma činí 4555,10 €.
Táto suma bola len do tejto výšky dôvodne žalovateľná na súde, a preto bola žalobcovi priznaná spolu s úrokom z omeškania.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže záväzkový vzťah vznikol v roku 2010, omeškanie sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.1.2013, kedy bola základná sadzba ECB 0,75% a teda žalobcovi patrí úrok z omeškania 8,75% ročne. Žalobca sa domáha tohto úroku len zo sumy 4340,71 € od 6.3.2013, no ani v žalobe a ani v žiadnom doplňujúcom podaní neozrejmil, čo počiatok plynutia omeškania odôvodňuje.
Dokazovaním vyplynulo, že SLSP a.s. v liste z 20.2.2013, ktorým predčasne zosplatnil úver, určil lehotu na plnenie do 10 dní od prevzatia listu. Na počtu bol vypravená dňa 25.2.2013, no žalovaný si ho v úložnej dobe nevyzdvihol. V zmysle ust. čl.10.3 VOP sa zásielka považuje za doručenú v tretí deň od odoslania čo znamená, že dňom doručenia je v danom prípade deň 28.2.2013. Lehota na plnenie 10 dní uplynula 10.3.2013 (február mal 28 dní) a preto až dňom 11.3.2013 bol žalovaný v omeškaní. Hoci by žalobcovi patril úrok z omeškania z celej priznanej sumy, domáhal sa ho len z 4340,71 € a preto od tohto dňa súd priznal úrok z omeškania zo sumy 4340,71 € až do zaplatenia.
V prevyšujúcom rozsahu bola žaloba ohľadom základu pohľadávky i počiatku plynutia omeškania zamietnutá.
Úspech žalobcu v tomto konaní bol 82,31% k pomeru neúspechu 17,69% a preto podľa § 142 ods. 2 OSP mu priznal pomernú časť trov v rozsahu 64,62%. Tie pozostávajú: a) súdneho poplatku 332 €, z čoho 64,62% činí 214,54 € b) trov právneho zastúpenia pri hodnote úkonu 190,89€ a režijného paušálu 7,81€ (spolu198,70 €) a súd ich priznal za
- príprava a prevzatie zastúpenia 198,70 €
- podanie žaloby 198,70€ spolu: 397,40 €, z čoho 64,62% činí 256,80 € a spolu s 20% DPH 51,36 € celkom 308,16 € a celkové trovy konania 522,70 €, ktoré je podľa § 149 ods. 1 OSP žalovaný povinný zaplatiť k rukám/ na účet právneho zástupcu žalobcu v určenej lehote.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.