Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_14C-140-2014.pdf
PDF · 80.67 KB
No categories available
14C/140/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 261 518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti odporkyni: J. M., T.. XX. XX. XXXX, H. Y. T. R., G. XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou J. R., F. B. G. W., o zaplatenie 657,62 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 657,62 eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 657,62 eura od 28. 05. 2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 118,32 eura a zo súdneho poplatku vo výške 39,50 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 657,62 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 04. 2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené, že na nemeraný vzdušný prívod vedúci k strešníku domu boli pripojené vodiče nemeraného káblu, ktorý je v povalových priestoroch ukončený rozvodnou krabicou ACE.Dur, odkiaľ vedú 3 nemerané káble do izieb domu, kde napájajú elektrospotrebiče mimo elektromer. Foto 1-15. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu návrhu. S ohľadom na uvedené vznikla navrhovateľovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 657,62 eura, ktorá bola vyfakturovaná odporkyni faktúrou č. 3103238, vystavenou dňa 12. 05. 2011 a splatnou dňa 27. 05. 2011. Odporkyňa dlžnú sumu neuhradila a to ani napriek výzve na zaplatenie, a preto si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. 04. 2013 č.k. 10RO/147/2013-11, ktorý sa však nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 14. 04. 2014 č.k. 10RO/147/2013-24 zrušený.
Na ochranu záujmov odporkyne bol odporkyni uznesením zo dňa 24. 09. 2015 č.k. 14C/140/2014-45 ustanovený opatrovník, ktorému bol následne doručený návrh s prílohami.
Následne súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ea OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 14. 03. 2016.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 29. 04. 2011, výpočtom škody, vyúčtovaním náhrady škody, pokusom o zmier, priloženou fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Na základe vykonanej kontroly odberného miesta č. 4403677801, odberateľa M. J., totožnosť zistená z OP č. J. XXXXXX, adresa odberného miesta B. XXX H. T., dňa 29. 04. 2011, bolo zistené, že v čase kontroly bola na nemeranom fázovom vodiči nameraná prúdová záťaž 9,46 A. V popise neoprávneného odberu je následne uvedené, že na nemeraný vzdušný prívod vedúci k strešníku domu sú pripojené vodiče nemeraného káblu, ktorý je v povalových priestoroch ukončený rozvodovou krabicou ACEDur, odkiaľ vedú tri nemerané káble do izieb domu, kde sa napájajú elektrospotrebiče mimo elektromer. Vykonané opatrenia spočívali vo fotodokumentácii, vypísaní protokolu a odpojení nemeraných vodičov od vzdušnej siete. Prítomná pri tomto zistení bola priamo odberateľka, ktorá zistený stav potvrdila svojím podpisom, ako aj uviedla dátum a čas zistenia neoprávneného odberu. Následne bol urobený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v ktorom bolo uvedené, že celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu predstavovala 4.752,020 kWh a jej cena bola 523,77 eura. Okrem toho vznikli náklady spojené so zistením neoprávneného odberu a tiež DPH z nákupnej ceny elektriny, preto výsledná suma predstavovala sumu 657,52 eura. Dlžná suma bola odporkyni vyfakturovaná faktúrou č. 3103238, splatnou dňa 27. 05. 2011.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom v čase uskutočnenia neoprávneného odberu, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu tým, že odoberala elektrickú energiu mimo elektromera prostredníctvom nemeraných káblov napojených na rozvodovú krabicu, odkiaľ viedli 3 nemerané káble do izieb domu, kde sa napájali elektrospotrebiče. Za odberné miesto bola objektívne zodpovedná odporkyňa. Protokol o zistení neoprávneného odberu bol podpísaný splnomocneným zamestnancom a tiež priamo odporkyňou, pričom totožnosť bola overená z občianskeho preukazu. Takýmto konaním bolo odobratých 4752,020 kWh, čo predstavovalo sumu 523,77 eura za obdobie od 30. 10. 2010 do 29.
04. 2011, počet dní 182 a počet hodín denne 12. Navrhovateľ dennú spotrebu vyčíslil podľa § 1 ods. 3, 4 vyhlášky, ako aj v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky pripočítal náklady spojené so zistením neoprávneného odberu a DPH z nákupnej ceny elektriny. Dlžnú sumu navrhovateľ vyfakturoval odporkyni faktúrou č. 3103238 so splatnosťou 27. 05. 2011. Odporkyňa napriek výzve dlžnú čiastku neuhradila, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 657,62 eura.
O príslušenstve pohľadávky, o úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Faktúra zaslaná odporkyni bola splatná dňa 27. 05. 2011, preto súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 657,62 eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 657,62 eura od 28. 05. 2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 39,50 eura a trovách právneho zastúpenia v sume 118,32 eura. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastupovanie, písomné podanie na súd, á 41,49 eura, spolu v sume 82,98 eura. Okrem toho súd priznal aj režijný paušál vo výške 7,81 eura za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 15,62 eura a priznanú odmenu spolu s režijným paušálom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky navýšil o 20% DPH v sume 19,72 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Levice.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.