Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/53/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. A. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 14. marca 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. G., nar. XX.X.XXXX vo Y., trvale bytom I. S. O. XXX,

uznáva sa za vinného, že

dňa 19.07.2013 v čase o 08.55 hodine v Moravskom Svätom Jáne na štvorramennej križovatke cesty I. triedy č. 2, km 30,0, cesty III. triedy č. 00238 a miestnej komunikácie viedol po ceste III. triedy č. 00238 v smere od hraničného priechodu Hohenau do Moravského Svätého Jána osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. S., pričom nerešpektoval dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ a pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty nedal prednosť v jazde vozidlu zn. Škoda Octavia combi, ev. č. J., ktoré viedol A. Š. po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k zrážke, pri ktorej spolujazdkyňa vo vozidle zn. Škoda Octavia combi U. Š., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom J., J.. J. XXXX/XX, utrpela pomliaždenie mäkkých tkaním hrudnej steny vľavo v oblasti VII.-IX. rebra bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej driekovej oblasti a chrbta bez úrazových zmien na kostnom skelete s dobou liečenia a práceneschopnosti do 3 týždňov, pričom A. G. svojím konaním porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

podľa § 158 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:

- Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, škodu vo výške 90,90 €,

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, škodu vo výške 155,97 €.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený A. Š., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., J.. J. XXXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. zo dňa 21.5.2014 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. G., výsluchom svedkov a poškodených A. Š. a U. Š., výsluchom svedkyne P. Š., prečítaním výpovede svedkyne A. Z. z prípravného konania, výsluchom znalca v odbore cestná doprava U.. O. D., oboznámením listinných dôkazov a to záznamu a fotodokumentácie Okresného dopravného inšpektorátu Senica z miesta dopravnej nehody zo dňa 19.7.2013, odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctvo MUDr. Mariána Pamulu č. 099/13 zo dňa 20.12.2013 a jeho doplneniami zo dňa 15.2.2015 a 25.11.2015, zápisov o dychovej skúške zo dňa 19.7.2013, správy MUDr. Viery Benkovičovej zo dňa 30.1.2015, oboznámením správ o povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, a oboznámením aj ostatného obsahu trestného spisu, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por., avšak v rámci svojej výpovede na pojednávaní uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, a že sa cíti byť vinný, že zapríčinil dopravnú nehodu, no nie preto, že by nezastal na „stopke“, ale preto, že nebol dosť ostražitý a dôsledne si nepreveril, či môže cez križovatku prejsť bezpečne. Obžalovaný vypovedal, že dňa 19.7.2013 išiel z Hohenau do Borského Svätého Jura. Po vedľajšej ceste prišiel rýchlosťou asi 50 km/hod. ku križovatke ciest z Malaciek do Kútov, kde je umiestnená značka „Stoj, daj prednosť v jazde“, kde zastavil a uvoľnil na vozidle brzdu. Keďže kvôli živému plotu, tráve a obsiatemu poľu nemal do križovatky dostatočný rozhľad, zaradil druhý prevodový stupeň a prišiel s vozidlom až na úroveň križovatky. Pozrel sa doprava smerom na Malacky, kde pre prírodné prekážky nevidel prichádzať žiadne vozidlo, a pozrel sa doľava smerom na Kúty, odkiaľ prichádzalo nákladné vozidlo naložené drevom. Počkal, až nákladné vozidlo prejde, a hneď na to sa pohol, že prejde cez hlavnú cestu smerom na Moravský Svätý Ján. Dostal sa asi do druhej polovice cesty, keď počul silný náraz, obzrel sa a všimol si, že do neho narazilo auto patriace poškodenému. Toto auto pred nárazom vôbec nevidel, lebo bolo rovnakej farby ako okolité prírodné prekážky a splývalo s nimi, a taktiež nákladné vozidlo, ktoré prešlo, mu v zornom uhle zakrývalo cestu smerom od Malaciek. Po vojdení do križovatky však riadne situáciu kontroloval na pravej i ľavej strane - z ľavej strany mal dobrý rozhľad, za nákladným vozidlom nič nešlo, a z pravej strany, pokiaľ mu rozhľad nezakrývalo práve nákladné vozidlo, ktorému dal prednosť, nešlo žiadne vozidlo. Podľa neho ani to druhé auto, teda poškodený ho nemohol vidieť, pretože aj jemu prechádzajúce nákladné auto zorný uhol zakrývalo. Vozidlo poškodeného do neho narazilo v strede jeho auta medzi predné a zadné dvere a do stĺpika medzi dverami. Po náraze prešiel ešte asi 6 metrov smerom na Moravský Svätý Ján, kde zastal. Od auta poškodeného pri náraze nezostala žiadna brzdná stopa, a ani sa mu na vozidle neotvoril žiadny airbag, hoci sa jednalo o čelný náraz v 70-kilometrovej rýchlosti, ako uvádza poškodený. Poškodený ho nemohol nevidel, lebo keby to tak bolo, určite by brzdiť začal a zostala by tam brzdná stopa, a hoci aj nemohol nehode zabrániť, mohol aspoň zmierniť jej následky. Po náraze vystúpili z vozidla a poškodený ku nemu prišiel a povedal, že to vozidlo je štrnásťročné a keď mu dá 3.500,- €, ktoré zaň zaplatil, rozídu sa, akoby sa nič nestalo. To sa však

obžalovaný bál urobiť a odmietol to vzhľadom na uzatvorenú zákonnú i havarijnú poistku. Predmetnú križovatku obžalovaný inak dobre pozná, často po nej chodil a vedel, že je tam „stopka“, na ktorej aj vždy zastal. Pokiaľ ide o vegetáciu popri ceste, ak vozidlo, ktoré prichádza smerom z Malaciek do Kútov nesplýva farebne s vegetáciou - živým plotom, dá sa vidieť aspoň jeho strecha a to na vzdialenosť od „stop“ čiary tak možno 100 metrov. V ten deň stál obžalovaný na „stop“ čiare za značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“, a keď prešlo nákladné vozidlo, pozrel sa doprava, kde už nič nešlo, preto pridal plyn a prechádzal cez cestu. Po vojdení do križovatky videl už len zadok vozidla, ktoré viezlo drevo, ale nič viac. Keby zašiel ďalej na tú hlavnú cestu, tak by videl doprava 500-300 metrov a videl by prichádzajúce vozidlá, ale nemohol vojsť do jazdnej dráhy vodičom idúcim z Kútov. Pokiaľ ide o výpovede svedkov vo veci, považuje ich za účelové, lebo všetky tvrdia to isté, pričom sa jedná o svedkov, ktorí nie sú držiteľmi vodičského oprávnenia a predsa všetci vedeli, aká značka sa na mieste nachádza, aj keď bola stará a napoly natretá na šedo. A všetci cez porast pri ceste videli, že sa dosť rýchlo blíži z vedľajšej cesty do križovatky, aj keď sami išli rýchlosťou 70 km/hod. Podľa obžalovaného ho nemohli svedkovia vidieť, pretože prechádzajúce nákladné vozidlo poškodenému bránilo vidieť do križovatky. Po nehode obžalovaný spravil na svojom vozidle ešte 11 000 km, keď vozil svoju onkologicky chorú manželku do Bratislavy na predpísané procedúry. Býva 2 km od ľudí v lese a na najbližšiu zastávku autobusu to má 2 km, pričom musí zabezpečovať nákup potravín, voziť pitnú vodu, chodiť na poštu a so ženou k doktorke.

Svedok a poškodený A. Š. k veci uviedol, že v predmetný deň cestovali do Českej republiky cez hraničný priechod v Kútoch. Prechádzal cez križovatku Moravský Svätý Ján, išiel po hlavnej ceste a pozeral pred seba, keď z ľavej strany z vedľajšej cesty mu vyletel obžalovaný a v pravom jazdnom pruhu sa zrazili, predkom auta nabúral do boku auta obžalovaného medzi jeho predné a zadné dvere. Zostal stáť v križovatke, zatiaľ čo obžalovaný prešiel ešte 6 metrov doprava, lebo išiel rýchlo, okolo 80 km/hod., ak nie viac. Vo vozidle bola vtedy mama poškodeného, ktorá sedela vedľa neho na mieste spolujazdca, a vzadu sedeli jeho babka a sestra. Pohyboval sa rýchlosťou 70 km/hod. a menej, lebo tam bola predpísaná „sedemdesiatka“. Ako zbadal vozidlo obžalovaného, dupol na brzdu, stlačil spojku a po nabúraní zastal, kým obžalovaný išiel ďalej do pravej strany. Bol to zlomok sekundy, sestra skríkla a obžalovaný zrazu vyletel. Po nehode za nimi zastalo ďalšie vozidlo a vystúpil z neho neznámy pán, ktorý mu povedal, že sa nemá nechať oklamať, že letel ako blázon. Keď poškodený zaregistroval vozidlo obžalovaného na ľavej strane, obžalovaný už vchádzal do cesty, bol na kraji križovatky, zbadal ho vo vzdialenosti asi 10 metrov pred križovatkou. Vozidlo nestálo, ale sa pohybovalo, vo výhľade na cestu, z ktorej prichádzalo, poškodenému nič nebránilo. Bezprostredne pred zrážkou nevidel nijaké vozidlo pohybujúce sa v protismere, a to ani vo väčšej vzdialenosti, pričom nákladné vozidlo s drevom by si určite všimol. Brzdiť začal vo chvíli, keď zaregistroval auto prichádzajúce z ľava, ale bol to zlomok sekundy, dupol na brzdu, spojku a bol náraz. Preto mu ani nevystrelili airbagy, lebo čo si zisťoval, ak v momente nárazu kolesá stoja, airbagy nevystrelia. A motor na aute zdeformovaný nemal, len predné nosníky mal ohnuté 20 cm, takže to bol taký akoby ošuch tým vozidlom, respektíve bol to náraz, ale keďže obžalovaný išiel rýchlo, pokrčili sa mu len predné plechy a nárazník, náprava uhla, no motor zostal nepoškodený. Ak by išiel obžalovaný menšou rýchlosťou, pri náraze by jeho auto smerovalo dopredu a nie do pravej strany, a určite by neprešiel ešte ďalších šesť metrov. Podľa neho obžalovaný ani neregistroval, že bol vôbec na ceste. Obžalovaný po zrážke hovoril, že mu preplatí celú škodu a dá mu k dispozícii náhradné vozidlo, aby pokračovali v ceste. Keď sa ho pýtal, prečo letel ako blázon, povedal mu, že má za sebou dva infarkty a také rôzne veci, priamo k svojmu zavineniu sa však nevyjadril a ani neuviedol, že by na „stopke“ nezastavil. Poškodený najskôr volal políciu a keď potom zistil, že jeho mama má bolesti, volal aj sanitku. Keď prišla polícia, mali s obžalovaným alkoholovú skúšku, počas ktorej ani jeden z nich nenafúkal. Potom boli ešte na poisťovni, kde si obžalovaný nevedel prečítať ani číslo svojej poistky, preto si myslí, či by obžalovaný nemal nosiť pri jazde okuliare. Pokiaľ ide o škodu, z poisťovne obžalovaného mu bola vyplatená suma okolo 1.600,- €.

Svedkyňa a poškodená U. Š. k veci uviedla, že nehoda sa stala dňa 19.7.2013 za Moravským Svätým Jánom. Vozidlo, v ktorom sedela na mieste spolujazdca, riadil jej syn - poškodený A. Š., mama A. Z. sedela za vodičom a dcéra P. Š. sedela na mieste za ňou, všetci boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. Cestu sledovala, išli po hlavnej ceste rýchlosťou asi 70 km/hod., nakoľko tam bola povolená „sedemdesiatka“ a ona občas pozrela synovi na tachometer. Zrazu dcéra vykríkla „pozor“ a z ľavej strany pred nich vletelo auto tmavej farby, do ktorého narazili. Zastavili a syn sa spýtal, či im niečo nie je. Potom vystúpil z auta a volal políciu 112 a aj záchranku, lebo na ľavej strane pod rebrom mala bolesti. Zobrali ju aj s dcérou do Malaciek na vyšetrenie, kde jej zistili pomliaždenie hrudníka, rebra a ľavej strany chrbta. Zo strany poisťovne dostala vyplatené bolestné 330,- alebo 350,- € za 20 bodov, v bežnom živote sa potom

kvôli zraneniam nemohla hýbať, pri zohnutí mala veľké bolesti a musela užívať lieky proti bolesti. Pokiaľ ide o situáciu pri nehode, žiadne vozidlo pred ich vozidlom nešlo. Vozidlo obžalovaného zaregistrovala až na to, ako dcéra skríkla. Obžalovaný vyslovene letel a blížil sa k miestu, kde mal na jeho strane zastať. Vidieť bolo všetko, nebolo tam nič, neregistrovala žiadne trávnaté porasty, a až po nehode sa jej vybavil nejaký živý plot, čo tam bol. Tiež v protismere pred vojdením do križovatky nestretali nijaké autá. Skutočnosť, že sa na mieste nachádza značka „Stoj, daj prednosť v jazde“ počula až po nehode.

Svedkyňa P. Š. k veci uviedla, že išli po hlavnej ceste z Malaciek smerom cez Moravský Svätý Ján. Sedela vzadu v aute za spolujazdcom, vedľa nej sedela babka A.X. Z. a šoféroval jej brat A. Š., vedľa ktorého sedela jej mama. Všetci boli pripútaní. Sledovala cestu, keď sa z vedľajšej cesty z ľavej strany vyrútilo čierne auto a vletelo im do cesty. Bola tam „stopka“, no obžalovaný na ňu nezastavil a nepozrel sa, ona ho sledovala a videla na neho. Keď sa potom zjavil pred nimi, narazili doňho asi do stredu jeho auta. Vystúpili a najprv obžalovaný povedal, že sa ospravedlňuje, že nechcel, bol celý roztrasený a vravel, že škodu uhradí, aj keď nikto od neho nič nepýtal. Potom volali sanitku a ju aj mamu zobrali do nemocnice. Mama mala pomliaždený hrudník a tiež slezinu, ona mala len pomliaždený hrudník, nemaródovala kvôli tomu.

Svedkyňa A. Z. v prípravnom konaní k veci uviedla, že dňa 19.7.2013 išli autom na návštevu do Českej republiky. Auto šoféroval vnuk A. Š., vedľa neho sedela dcéra U. Š.Č., vzadu za spolujazdcom sedela vnučka P. a ona sedela na sedadle priamo za vodičom, všetci boli pripútaní. Išli po rovnej, hlavnej ceste cez Moravský Svätý Ján, bol pekný a slnečný deň. Situáciu v cestnej premávke veľmi nesledovala a nevie, či pred nimi alebo za nimi šli ešte nejaké autá. Zrazu počula a cítila silný náraz z prednej časti ich vozidla a všimla si, že narazili do auta, ktoré podľa všetkého išlo z vedľajšej cesty z ľavej strany. Všetci po nehode vystúpili, vnuk A. volal políciu a sanitku a vodič vozidla, ktorý im nedal prednosť, sa im ospravedlnil. Zranená nebola a nevznikla jej žiadna škoda.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. O. D. č. 17/2015 zo dňa 15.5.2015 a jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že analýzou nehodového deja znalec zistil, že obžalovaný s vozidlom Škoda Octavia, EČV: S.-XXXBD jazdil technicky nesprávne, nezastavil na hranici križovatky a vošiel do križovatky z vedľajšej cesty výraznou rýchlosťou, pričom nedal prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste, ktorým konaním v rozpore s pravidlami cestnej premávky spôsobil vznik predmetnej dopravnej nehody. Naopak, poškodený s vozidlom Škoda Octavia, EČV: J.- XXXEU sa z technického hľadiska pohyboval správne a jazdil rýchlosťou povolenou na mieste dopravnej nehody. Pokiaľ ide o možnosť zabránenia vzniku dopravnej nehody, tomuto mohol zabrániť obžalovaný tým, že by zastavil na hranici križovatky v súlade s dopravným značením a križovatkou by prechádzal až v okamihu, kedy by už vozidlo poškodeného križovatkou prešlo. Na druhej strane poškodený mohol vzniku dopravnej nehody zabrániť len tak, že by jazdil rýchlosťou 26,3 km/hod. a vozidlo by zastavil ešte pred miestom zrážky vozidiel. Pokiaľ ide o rýchlosť pohybu oboch vozidiel, znalec z analýzy ich zrážky a pohybu do miesta zrážky stanovil, že počiatočná rýchlosť vozidla obžalovaného bola cca 63 km/hod. a počiatočná rýchlosť vozidla poškodeného bola cca 62 km/hod., za predpokladu, že obaja vodiči v čase tesne pred zrážkou brzdili. Znalec Ing. O. D. ďalej uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisového materiálu a bol sa na mieste nehody aj pozrieť, jedná sa o úsek cesty a križovatku, ktorú dobre pozná. Príčinou vzniku dopravnej nehody bola podľa neho skutočnosť, že obžalovaný nezastavil pred hranicou križovatky alebo na hranici križovatky tak, ako to ukladajú predpisy pri značke „Stoj, daj prednosť v jazde“, ale sa pohyboval plynulo cez križovatku v čase, kedy sa poškodený pohyboval po hlavnej ceste. Ak by bol obžalovaný zastavil a presvedčil sa, či sa po hlavnej ceste niekto nepohybuje, nehode by zabránil. V mieste nehody je smerom do pravej strany vidieť tak do 500 metrov a do ľavej strany ešte viac, takže obžalovanému nič nebránilo v tom, aby vozidlo pohybujúce sa po hlavnej ceste zaregistroval. Pokiaľ ide o dopravné značenie, toto je už síce hrdzavé, ale zo spisu vyplynulo, že obžalovaný tadiaľ nejazdil prvýkrát a dopravné značenie v podobe čiary, kde sa má s vozidlom zastaviť, sa nachádza aj na vozovke. Ak by tam aj boli nejaké slnečnice alebo obsiate pole, aj tak je tam podľa jeho odhadu výhľad na pravú stranu dostatočný na to, aby minimálne v 100-metrovej vzdialenosti mohol obžalovaný prichádzajúce vozidlá po hlavnej ceste zaregistrovať.

Zo záznamu a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody zo dňa 19.7.2013 vyhotovenej Okresným dopravným inšpektorátom Senica súd zistil, že predmetná dopravná nehoda bola zapríčinená nesprávnou jazdou cez križovatku, nezastavením, nedaním prednosti v jazde z vedľajšej cesty na značku „Stoj, daj prednosť v jazde“ vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, a to konkrétne vodič G.

pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty nedal prednosť vozidlu, ktoré viedol vodič Š. po hlavnej ceste, pričom vodič Š. narazil prednou časťou svojho vozidla do pravej bočnej časti vozidla vodiča G.. Pokiaľ ide o trávnaté porasty a kríky nachádzajúce sa na mieste dopravnej nehody, z fotodokumentácie dopravného inšpektorátu nevyplýva, že by tieto v miere významnej pre posúdenie príčin dopravnej nehody zakrývali alebo zmenšovali zorné pole vodiča G..

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Mariána Pamulu č. 099/13 zo dňa 20.12.2013 a z jeho doplnení zo dňa 15.2.2015 a 25.11.2015 súd zistil, že poškodená U. Š. pri dopravnej nehode dňa 19.7.2013 utrpela zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hrudnej steny vľavo v oblasti VII.-IX. rebra bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej driekovej oblasti a chrbta bez úrazových zmien na kostnom skelete. V mechanizme vzniku zranenia sa uplatnilo prevažne priame pôsobenie (náraz) tvrdého, tupého predmetu, ktorým mohla byť karoséria - interiér vozidla a tiež tlakové pôsobenie bezpečnostného pásu vozidla smerom proti poškodenej hlavne z jej ľavej strany, vedené na oblasť hrudníka, ľavú driekovú oblasť a oblasť chrbta. Po zrážke vozidiel smerovalo telo poškodenej hlavne dopredu a bolo zastavené tupým, tvrdým, pevným predmetom s následným odrazom späť, pri ktorom nekoordinovanom pohybe a náraze do sedadla došlo u poškodenej k prejavu zranení v oblasti drieku a chrbta. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranení bola prevažne slabá až stredne silná a bolo ňou možné spôsobiť zranenia takého charakteru, ako mala poškodená, s tým, že išlo o zranenia ľahké, bez priameho ohrozenia či zranenia životne dôležitého ľudského orgánu. Liečba a práceneschopnosť u poškodenej trvala od 19.7.2013 do 12.8.2013, teda približne tri týždne, čo je adekvátna doba pohybujúca sa na hornej hranici bežne potrebnej doby liečenia takýchto zranení (do troch týždňov). Poškodená bola počas tejto doby pre zranenie obmedzená v bežnom spôsobe života najmä v dôsledku bolestí, ktorými sa zranenie prejavovalo, čo malo za následok obmedzenie jej fyzickej aktivity a manuálnej práce, avšak bez zanechania trvalých následkov funkčného či kozmetického charakteru. Bodové hodnotenie zranenia predstavuje podľa znaleckého posudku 30 bodov, čo pri hodnote bodu 16,10 € predstavuje v peňažnom vyjadrení sumu 483,- €.

Zo zápisov o dychovej skúške zo dňa 19.7.2013 súd zistil, že tak u obžalovaného ako aj u poškodeného bola dňa 19.7.2013 vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom merania.

Zo správy MUDr. Viery Benkovičovej zo dňa 30.1.2015 mal súd preukázané, že obžalovaný nemá na vedenie motorových vozidiel predpísané nosenie okuliarov.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obžalovaného A. G. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keďže bolo v konaní preukázané, že spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia z nedbanlivosti ublížil na zdraví poškodenej U. Š. tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona - pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty nerešpektoval dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“, následkom čoho došlo k zrážke vozidla obžalovaného s vozidlom poškodeného A. Š., jazdiaceho po hlavnej ceste.

Vinu obžalovaného mal súd preukázanú predovšetkým výpoveďami svedkov a poškodených jazdiacich v aute riadenom A. Š., tiež znaleckým posudkom a výpoveďou znalca z oblasti cestnej dopravy Ing. O. D., a v neposlednom rade tiež výpoveďou samotného obžalovaného. Obžalovaný totiž pripustil, že dopravnú nehodu spôsobil, hoci podľa neho z iného dôvodu, než aký je uvedený v obžalobe prokurátora. Obžalovaný tvrdil, že na predmetnej križovatke riadne zastal a rozhliadol sa, avšak auto poškodeného nevidel, lebo mu farebne splývalo s okolitým prostredím a tiež mu výhľad naň čiastočne zakrývalo prechádzajúce nákladné auto s drevom. Pokiaľ ide o vegetáciu v mieste dopravnej nehody, súd mal z fotodokumentácie dopravnej nehody preukázané, že v danom mieste a čase nešlo o taký druh vegetácie, ktorý by významným spôsobom znemožňoval náležitý rozhľad účastníkov cestnej premávky v križovatke, nakoľko sa jednalo len o nízky trávnatý porast a nižšiu kríkovú vegetáciu, ktorá objektívne nebola spôsobilá podstatným spôsobom zasiahnuť do zorného poľa vodičov áut prechádzajúcich križovatkou, čo napokon súdu potvrdil svojou výpoveďou tiež znalec z oblasti cestnej dopravy. Pokiaľ ide o farebnosť, je nutné poukázať na to, že len horná časť vozidla poškodeného (strecha) mohla farebne splynúť so zeleným prírodným pozadím, zvyšok auta - riadne jazdiaceho po ceste - sa musel nachádzať na sivom/šedom podklade cesty, kde určite nemohol farebne zaniknúť a splynúť s okolitým prostredím. Čo sa týka nákladného auta s drevom prechádzajúceho miestom dopravnej nehody, okrem obžalovaného prítomnosť takéhoto vozidla nepotvrdil žiadny zo svedkov, no aj keby áno, bolo

povinnosťou obžalovaného, nachádzajúceho sa s vozidlom na vedľajšej ceste, počkať, kým sa hlavná cesta uvoľní a on bude môcť bezpečne cez križovatku prejsť, čo sa však zjavne nestalo, keďže sa na výhľad zakrytý zadnou časťou prechádzajúceho nákladného auta odvoláva sám obžalovaný. Súd mal preto jednoznačne preukázané, že obžalovanému v riadnom rozhľade v križovatke za účelom jej bezpečného prejdenia nič nebránilo, resp. nemohlo brániť za predpokladu dodržania všetkých platných dopravných predpisov, a jedinou možnou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že obžalovaný ako vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“, na určenom mieste s vozidlom nezastavil a vošiel do jazdnej dráhy vozidla poškodeného jazdiaceho po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k zrážke oboch vozidiel. Takéto konanie obžalovaného pritom označil za príčinu dopravnej nehody tiež znalec Ing. O. D., ktorý analýzou nehodového deja zistil, že vozidlo obžalovaného sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou až okolo 63 km/hod., čo v žiadnom prípade nemôže predstavovať rýchlosť zodpovedajúcu vozidlu, ktoré tesne pred vojdením do križovatky riadne zastalo, umožnilo svojmu vodičovi náležitý rozhľad do križovatky, a až následne bolo vodičom zo stavu státia uvedené do pohybu. Taktiež skutočnosť, že vozidlo obžalovaného sa po zrážke vozidiel ešte (zotrvačnosťou) pohybovalo smerom do pravej strany v smere jeho jazdy predpokladá, že rýchlosť vozidla obžalovaného v čase zrážky bola podstatne vyššia než ako by tomu bolo v prípade, ak by obžalovaný v reakcii na predmetnú dopravnú značku s vozidlom riadne zastavil. Súd preto na základe všetkých uvedených skutočností jednoznačne uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného A. G., bolo zistené, že obžalovaný býva spolu s manželkou v Obci Borský Svätý Jur v chatovej oblasti J., v rekreačnej chate so súpisným číslom XXX. Komisiou obce na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol. Jeho manželka A. G. je onkologickým pacientom a obžalovaný vlastným vozidlom zabezpečuje všetky jej prevozy na potrebné vyšetrenia a ožarovanie, a tiež dovoz potravín a vody do domácnosti, keďže iný spôsob dopravy je od miesta bydliska obžalovaného vzdialený až 5 km. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol obžalovaný jedenkrát postihovaný v priestupkovom konaní a to dňa 19.2.2013 za priestupok podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke - porušenie pravidiel cestnej premávky/rýchlosť jazdy, a v odpise z registra trestov má celkom 7 záznamov o odsúdení, všetky však ešte z roku 1984 a zo skorších rokov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému A. G. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, a teda vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere až na jeden rok, a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici tejto výmery, t. j. päť mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu obžalovaného a jeho následok, zavinenie, pohnútku, a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, s tým, že súd rozhodol o neuložení obžalovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke. Súd tak rozhodol z dôvodu, že od spáchania skutku, za ktorý je obžalovaný stíhaný, už uplynuli takmer tri roky, počas ktorých sa obžalovaný nedopustil žiadnej trestnej činnosti ani priestupkovej činnosti, no najmä z dôvodu, že by takýmto trestom neprimerane postihol nie páchateľa trestného činu, ale najmä jemu blízku osobu - manželku, ktorá je onkologickou pacientkou, a ktorej obžalovaný autom zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť (návštevy lekárov, potreby domácnosti, a pod.). Uloženie obžalovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v danom prípade by tak podľa názoru súdu odporovalo zásade uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Čo sa týka náhrady škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 90,90 € a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 155,97 €, ktorá suma v prípade Sociálnej poisťovne predstavuje výšku nemocenských dávok vyplatených poškodenej U. Š. v dôsledku jej práceneschopnosti zapríčinenej predmetnou dopravnou nehodou, a v prípade poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. sa jedná o regresnú náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť U. Š. v sume 108,10 € a P. Š. v sume 47,87 €. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody poškodeného A. Š., súd ho s týmto nárokom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko ide i škodu spôsobenú v súvislosti s dopravnou nehodou a jej náhrada závisí tiež od prípadných poistných plnení vo veci, ktorých zisťovanie v rámci trestného konania by však už bolo nad rámec dokazovania potrebného v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.