Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-5-2016.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. C., R.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXX, zastúpená JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 a otec - N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. A. I., R. C. XXXX, zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého N.T. C., R.. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas pred rozvodom do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. N. sumu 140 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 09.02.2016.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 09.02.2016 do 14.03.2016 v sume 68,97 eur, ktorú sumu je povinný otec zaplatiť k rukám matky v celosti spolu s výživným za mesiac apríl 2016.
Súd u p r a v u j e styk otca s mal. N. nasledovne: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend roka od soboty 9.00 h do nedele 17.00 h, počas Vianočných sviatkov v deň 24.12. od 9.00 h do 16.00 h a od 28.12. od 9.00 h do 31.12. do 15.00 h, počas jarných školských prázdnin od soboty 9.00 h do stredy 17.00 h, počas Veľkonočných sviatkov vždy v pondelok od 9.00 h do 17.00 h a počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl od pondelka 9.00 h do nedele 17.00 h a prvý týždeň mesiaca august od pondelka 9.00 h do nedele 17.00 h.“
Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný v stanovenom čase matke dieťa v mieste jej bydliska vrátiť.
V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s maloletým dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o tomto dôvode vzájomne informovať, najneskôr 12 hodín pred začiatkom styku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 09.02.2016 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu na čas pred rozvodom tak, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 200 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2015, maloletý žije s ňou. Otec maloletého sa skutočne nikdy
nezaujímal o dieťa, v súčasnosti ho navštevuje a trávi s ním čas každú sobotu, do školy sa s dieťaťom však nepripravuje. Na výživu maloletého otec platí 100 eur, ktorú sumu zaplatil v decembri 2015 a v januári 2016. Výdavky na dieťa vyčíslila vrátane bežných výdavkov na cca 400 eur mesačne, výdavky na bývanie a domácnosť na cca 560 eur mesačne, spláca spoločný úver po 257,57 eur mesačne.
K návrhu sa vyjadril otec maloletého písomne podaním z 07.03.2016 tým, že nemá námietky, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matke, výživné navrhol určiť mu sumou 100 eur mesačne, ktorú považuje za dostačujúcu k pokrytiu nákladov na dieťa.
Na tunajšom súde je (na návrh otca maloletého zo dňa 26.01.2016) vedené konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, pod sp. zn. 13P/17/2016. S poukazom na návrh otca v rozvodovom konaní ohľadne úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode navrhla matka písomným podaním z 03.03.2016 aj úpravu rozsahu styku otca s dieťaťom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka vypovedala, že spolu s otcom dieťaťa vlastnia v podielovom spoluvlastníctve rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva ona s dieťaťom a so svojou matkou. Úver nadobudli spoločne v roku 2005, vyplatili ním sestru matky na podiele rodinného domu, ktorý prevzal otec dieťaťa. Vlastnia dve vozidlá - Seat Ibiza a Škoda Fabia. Príjem matka vykázala potvrdením od zamestnávateľa za obdobie od marca 2015 do februára 2016 v priemere vo výške 803,46 eur mesačne. Mesačné výdavky na domácnosť a bývanie preukázala matka dokladmi - na elektrinu 150 eur, vodné stočné 23 eur, televízia 10,75 eur a záloha na plyn 174 eur mesačne, ďalej uviedla dva telefóny a internet - 57 eur, čistiace a pracie prostriedky 20 eur. Splátky úveru predstavujú 275,57 eur mesačne. Potvrdila, že otec maloletého zaplatil výživné po 100 eur aj v mesiacoch február a marec 2016.
Maloletý chodí do 7. triedy základnej školy v Dunajskej Strede, do školy cestuje autobusom, chodí na doučovanie z matematiky jedenkrát týždenne za 15 eur. Užíva lieky predpísané lekárom - alergiológom na dlhodobé užívanie, bez nákladov. Matka mu platí telefón 10 eur mesačne, životné poistenie 11,50 eur mesačne, do školy platí na tzv. drobné výdavky 3 až 5 eur mesačne, na začiatku školského roka zaplatila matka príspevok do ZRŠ 10 eur. Matka sa spolu s dieťaťom zúčastňuje stretnutí tzv. rytierskej skupiny, vo voľnom čase sa venujú charite, dieťa je miništrant - v dňoch streda štvrtok a nedeľa chodieva do kostola. Zvýšené výdavky na maloletého matka uviedla (v návrhu) na doučovanie 60 eur mesačne, školské potreby a pracovné zošity 20 eur mesačne, cestovné 0,90 eur denne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako vodič nákladnej dopravy, vykonáva cesty aj do zahraničia, ale len jednodňové. Príjem vykázal podľa potvrdenia od zamestnávateľa za obdobie od februára 2015 do januára 2016 v priemere vo výške 569,33 eur mesačne. K príjmom má vyplatené aj diéty pri zahraničných cestách, čo vychádza asi na 200 euro mesačne. Majetok ma len spoločný s matkou dieťaťa a podiel na rodinnom dome, vlastný majetok nemá. Býva u svojej matky, na bývanie prispieva sumou 150 eur mesačne. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 29.02.2016 uviedol, že u oboch rodičov sú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého, jeho výchovu a zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na súčasné zárobkové pomery otca a je schopný zo svojho príjmu takto určené výživné platiť, pričom je potrebné poukázať aj na to, že matka má vyšší príjem a svoju vyživovaciu povinnosť už nevyvažuje výlučne osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. S poukazom na
vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku (tiež nenákladové voľnočasové aktivity) a pomery rodičov, súd určil čiastku 140 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 25%, najviac 30% z jeho príjmu. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu. Otcovi do dňa rozhodnutia súdu tak na výživnom vznikol otcovi dlh v sume - 21 dní za február (140 eur/29 dní x 21) a 14 dní za marec (140 eur/31 dní x 14), z čoho súd odpočítal zaplatené výživné; ktorý dlh je povinný otec zaplatiť v celosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné. (§ 162 ods. 2 O. s. p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)