Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-398-2015.pdf
PDF · 120.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/398/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti odporcovi: TP Hotel Družba s.r.o., Černockého 2, Bratislava, IČO: 35 782 706, zastúpeného FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Rulandská 6, Pezinok, IČO: 47 254 203, o zaplatenie 867,19 eura, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 867,19 eura a nahradiť trovy konania vo výške 66,- eura, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 12. 10. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 106,77 eura a náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je podľa ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. aktívne vecne legitimovaným subjektom na domáhanie sa úhrady za služby verejnosti podľa tohto zákona a odporca je podľa ust. § 3 písm. b), 6 ods. 5 a 7 tohto zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti. Navrhovateľ zistil, že odporca neuhradil predmetné úhrady, na čo bol navrhovateľom listom zo dňa 15. 04. 2015 vyzvaný na ich zaplatenie. Nakoľko odporca ani v lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy nezaplatil dlžné úhrady za služby verejnosti, vznikla mu okrem toho aj povinnosť zaplatiť podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. pokutu. Na základe toho pohľadávka navrhovateľa pozostávala zo sumy 1 040,77 eura (dlžná úhrada za služby verejnosti), sumy 1,15 eura (poštovné) a sumy 66,- eura (pokuta).
Odporca namietol premlčanie nároku navrhovateľa v sume 538,82, ktorá zodpovedá rozdielu navrhovateľovho nároku na úhrady za služby verejnosti za obdobie od 04/2008 do 10/2011 v sume 798,94 eura a v tomto období odporcom zaplatených úhrad za služby v sume 260,12 eura. Odporca podotkol, že je právne vylúčené, aby si navrhovateľ jednostranne a bez súhlasu odporcu započítaval svoj nárok na úhradu za služby verejnosti za obdobie od 04/2008 do 10/2010 a odkázal na ust. § 358, § 580 a § 581 Obchodného zákonníka, podľa ktorých započítanie nie je prípustné proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, pričom ust. § 13 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. definuje pohľadávky navrhovateľa ako pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že od 01. 04. 2015 prestal používať status zamestnávateľa podľa ust. § 7 ods. 1 Zákonníka práce, a teda prestal byť platiteľom úhrady podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z.. Podľa odporcu mal navrhovateľ tým pádom právo požadovať len sumu 482,54 eura, ktorá vyplývala z jeho nároku na úhradu za služby verejnosti za obdobie od 11/2011 do 03/2015 v sume 761,78 eura, zníženej o 279,24 eura, ktorú odporca zaplatil v zmysle prehľadu platieb. Odporca namietol nárok navrhovateľa na poštovné za mesiac 10/2014 v sume 1,10 eura, keďže od navrhovateľa nedostal žiaden list. Rovnako namietol aj nárok navrhovateľa na pokutu v sume 66,- eura z dôvodu, že navrhovateľ
nedodržal postup podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2015 Z.z., keďže nevyzval odporcu do 60 dní od zistenia omeškania. Odporca však uznal nárok navrhovateľa na poštovné v sume 1,15 eura vynaložené na list z 04/2015 podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného odporca žiadal, aby súd rozhodol tak, že odporca bude povinný zaplatiť sumu 483,69 eura, čo predstavovalo dlžné úhrady za obdobie od 11/2011 do 03/2015 po odpočítaní vykonaných úhrad a poštovné za 2015. Odporca ďalej uviedol, že v období od 10/2011 do 01/2013 uhradil všetky platby v celkovej sume 279,24 eura, čo by malo byť odpočítané od istiny. Pokiaľ by navrhovateľ platby priradil k obdobiu pred 10/2011, išlo by podľa odporcu k obchádzaniu inštitútu premlčania.
Navrhovateľ uviedol, že následne ako zistil nedoplatok odporcu za obdobie od 09/2010 do 08/2014, zaslal mu výzvu na zaplatenie dňa 25. 08. 2014, ktorá odporcovi bola doručená dňa 10. 09. 2014. Nakoľko odporca túto dlžné úhrady nezaplatil, zaslal mu navrhovateľ výzvu dňa 15. 04. 2015 na zaplatenie nedoplatku ku dňu 30. 04. 2015 a keďže odporca dlžnú čiastku ani po doručení tejto výzvy v lehote 30 dní nezaplatil, vznikol navrhovateľovi nárok na pokutu v sume 66,- eura podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. Navrhovateľ k námietke odporcu ohľadom straty jeho statusu zamestnávateľa poukázal na ust. § 6 ods. 7 a § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z. a skutočnosť, že odporca neoznámil a nepreukázal navrhovateľovi zmenu počtu zamestnancov. K namietnutému premlčaniu navrhovateľ uviedol, že odporca mal uhradený nedoplatok za obdobie od 04/2008 do 08/2010, pričom toto obdobie nie je predmetom návrhu navrhovateľa. Keďže nárok si navrhovateľ uplatnil na súde v októbri 2015, premlčané obdobie je do 30. 09. 2011. Na základe toho navrhovateľ súhlasil s námietkou premlčania a uplatnil si nárok na úhradu za služby verejnosti za obdobie od 01. 10. 2011 do 30. 04. 2015 od odporcu ako zamestnávateľa 10 až 49 zamestnancov, na základe čoho predstavovala povinná mesačná úhrada odporcu sumu 18,58 eura, čo celkovo predstavuje sumu 798,94 eura za dlžné úhrady, sumu 1,10 eura za poštovné (za rok 2014), sumu 1,15 eura za poštovné (za rok 2015) a pokutu vo výške 66,- eura. Navrhovateľ ešte uviedol, že odporca v šekoch, ktorými platil jednotlivé platby neuviedol konkrétne obdobie, ktorého sa týkajú.
Súd na základe vyššie uvedeného uznesením č.k. 23Cb 398/2015-61 zo dňa 11. 01. 2016 konanie podľa ust. § 96 O.s.p. v časti 240,73 eura zastavil.
Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 17. 02. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 14. 03. 2016 s tým, že podľa § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právneho zástupcu odporcu a listinnými dôkazmi, a to: výzvou na zaplatenie úhrady zo dňa 15. 04. 2015, podacím hárkom č. EPH004392767, prehľadom predpisov a platieb, dohodami o skončení pracovného pomeru, registračnými listami (odhláškami) FO zo Sociálnej poisťovne, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme č. 354008/2013, emailom zo dňa 10. 12. 2015, fotokópiami výdavkových pokladničných dokladov odporcu, fotokópiami poštových poukazov, výpismi z obchodného registra účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
I. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním Navrhovateľ evidoval voči odporcovi pohľadávky vyplývajúce: z povinnosti odporcu ako zamestnávateľa platiť úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za obdobie od 04/2008 (vznik odporcovej povinnosti) do 09/2015, čo predstavovalo celkovo 90 mesiacov po 18,53 eura, a teda odporcovi vznikla za uvedené obdobie povinnosť zaplatiť úhrady za služby verejnosti navrhovateľovi v sume 1 667,70 eura; z poštovného za výzvu zo 08/2014 v sume 1,10 eura a výzvu zo 04/2015 v sume 1,15 eura, zo zmluvnej pokuty v sume 66,- eura.
Predmetom konania však boli len úhrady za služby verejnosti za obdobie od 10/2011 do 04/2015, čo predstavovalo celkovo 43 mesiacov po 18,53 eura, t.j. sumu 796,79 eura, oba nároky na poštovné a nárok na pokutu.
Odporca uskutočnil z vyššie uvedeného titulu nasledovné úhrady: dňa 27.09.2010 v sume 18,58 eura; dňa 20.10.2010 v sume 18,58 eura; dňa 10.11.2010 v sume 18,58 eura; dňa 07.12.2010 v sume 18,58 eura; dňa 02.03.2011 v sume 55,74 eura; dňa 01.04.2011 v sume 18,58 eura; dňa 12.04.2011 v sume 18,58 eura; dňa 04.05.2011 v sume 18,58 eura; dňa 15.06.2011 v sume 18,58 eura; dňa 30.08.2011 v sume 37,16 eura; dňa 18.10.2011 v sume 18,85 eura; dňa 19.12.2011 v sume 37,70 eura; dňa 09.01.2012 v sume 18,58 eura; dňa 13.02.2012 v sume 18,58 eura; dňa 22.03.2012 v sume 18,58 eura; dňa 17.04.2012 v sume 18,58 eura; dňa 05.09.2012 v sume 18,58 eura; dňa 29.10.2012 v sume 37,16 eura; dňa 05.11.2012 v sume 18,58 eura; dňa 10.12.2012 v sume 18,58 eura; dňa 18.02.2013 v sume 18,58 eura; dňa 12.02.2014 v sume 55,74 eura; čo celkovo predstavovalo sumu 539,63 eura.
Odporca predmetné úhrady za služby verejnosti uskutočnil prostredníctvom poštových poukazov, z ktorých boli zrejmé len údaje o kóde služby 00, kóde produktu 39, platenej sume, čísle účtu navrhovateľa, variabilnom symbole platby (čo bolo IČO odporcu), adresátovi (navrhovateľ) a odosielateľa (odporca).
Okrem toho odporca predložil aj výdavkové pokladničné doklady k platbám č. 11 až 22 s výnimkou platby č. 20, ktorá pokladničným výdavkovým dokladom nebola preukázaná.
Navrhovateľ dňa 27. 08. 2014 podal na pošte Bratislava 12 zásielku adresovanú odporcovi, ktorá mu bola doručená dňa 10. 09. 2014 (čo vyplývalo z emailu Slovenskej pošty a podacieho hárku č. EPH002976001).
Navrhovateľ výzvou zo dňa 15. 04. 2015, doručenou odporcovi (čo odporca sám uznal) vyzval odporcu na uhradenie dlžnej sumy 1 041,92 eura ku dňu 30. 04. 2015 v lehote 30 dní od jej doručenia s poučením o možnosti uplatnenia si nároku na poštovné a pokutu podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.
Odporca ako zamestnávateľ ukončil ku dňu 30. 03. 2015 pracovný pomer s deviatimi zamestnancami (čo vyplývalo s dohôd o skončení pracovného pomeru a odhlášok zo Sociálnej povinnosti) a zároveň skončil aj jeho prenájom priestorov od spoločnosti TRANSPETROL, a.s., IČO: 31 341 977.
II. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d). Podľa ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Podľa ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa ust. § 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 532/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, jej orgánov a hospodárenie a financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie").
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, 1) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.
Podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 532/2010 Z.z. príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú: úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu, príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia podľa § 5 ods. 1 písm. m).
Podľa ust. § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 340/2012 Z.z.“) tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
Podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, 4) ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad 5) posudzuje ako zamestnávateľ.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa ust. § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
Podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
Podľa ust. § 6 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
Podľa ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z. ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b) po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a) a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne, b) po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorazovo, ak sa platí úhrada jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku
povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa b) § 3 písm. b), ktorý je právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c) vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, d) vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej na určenie sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
Podľa ust. § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b).
Podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. b).
Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. pohľadávky podľa odseku 1 a príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska získané vymožením pohľadávok podľa odseku 1 nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka súkromnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od odporcu ako dlžníka a odporcovi ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok, a to všetko podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka zo skutočností uvedených v zákone, konkrétne v zákone č. 340/2012 Z.z., ktorý podľa § 1 upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované navrhovateľom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od platiteľov, ktorým je podľa § 3 tohto zákona fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, alebo zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
Nesporné bolo, že podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. odporca vystupoval v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom ako zamestnávateľ, z čoho vyplývalo, že do záväzkového vzťahu vstúpil ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Na druhej strane, navrhovateľ v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. ako právnická osoba zriadená týmto zákonom ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti, podľa ust. § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z.z. disponujúca príspevkom zo štátneho rozpočtu a ktorej členovia rady a generálny riaditeľ sú volení Národnou radou Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností bolo potrebné podľa ust. § 261 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka zo zákona vzniknutý záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom definovať ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa použil právny režim Obchodného zákonníka, a podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj režim, resp. právna úprava Občianskeho zákona za predpokladu, že určité práva a povinnosti nebolo možné podriadiť úprave Obchodného zákonníka.
V konaní nebolo sporné, že odporcovi vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované navrhovateľom na mesačnej báze podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. tak, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac bol odporca povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Nesporná bola aj výška odporcovej úhrady za služby verejnosti poskytované navrhovateľom, a to v sume 18,58 eura podľa ust. § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., keďže zamestnával 10 až 49 zamestnancov. I keď odporca namietal, že nie vždy počas účtovacieho obdobia bol počet jeho zamestnancov vyšší ako 10, túto skutočnosť podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami a taktiež túto skutočnosť počas účtovacieho obdobia podľa ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z. neoznámil a nepreukázal navrhovateľovi, na základe čoho by sa odporcovi znížila sadzba za mesačnú úhradu.
Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na úhradu za služby verejnosti poskytnuté odporcovi za obdobie od 10/2011 do 04/2015, reflektujúc odporcove namietnutie premlčania nárokov navrhovateľa na úhradu za služby verejnosti za obdobie od 04/08 do 09/2011 a skutočnosť, že odporca od 01. 04. 2015 prestal používať status zamestnávateľa, pričom jeho povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. zanikla posledný kalendárny deň mesiaca, v ktorom prestal byť odporca platiteľom, teda zamestnávateľom podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., t.j. dňa 30. 04. 2015, keďže zamestnávateľom prestal byť 01. 04. 2015.
Nesporné bolo aj to, že odporca v zúčtovacom období od 10/2011 do 04/2015 uhradil odporcovi za služby verejnosti sumu 298,09 eura, v období od 09/2010 do 09/2011 sumu 241,54 eura, pričom za obdobie od 04/2008 do 08/2010 neuhradil žiadnu sumu.
Obchodný zákonník v situácii, keď dlžník disponuje voči veriteľovi viacerými záväzkami vychádza zo zásady uvedenej v ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorej prvoradý význam pri určení, na
ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka, ktorý o tom rozhodne jednostranným vyhlásením. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže na úkon plnenie dlžníka. To znamená, že dlžník musí v čase plnenia vyhlásiť, na ktorý záväzok sa toto jeho plnenie započítava. Jeho neskoršie vyhlásenie nemá právne opodstatnenie, nakoľko ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, uplatňuje sa zákonné pravidlo podľa ust. § 330 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, a takýmto plnením dôjde k splneniu záväzku najskôr splatného, a to najskôr jeho príslušenstva. To znamená, že ak dlžník nevyužije svoje právo určiť, ktorý záväzok plní, podľa ust. § 330 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka sa takého jeho plnenie započíta na dlh (pohľadávku) najskôr splatnú, a to aj v prípade, ak ja takáto najskôr splatná pohľadávka v čase plnenia dlžníka už premlčaná, keďže premlčaním právo veriteľa a povinnosť dlžníka nezaniká. Ide len o nemožnosť súdu takéto právo priznať, avšak len v dôsledku namietnutia jeho premlčania, a preto sa súd nemohol stotožniť s argumentom odporcu, že ak by navrhovateľ jeho úhrady za obdobie od 10/2011 do 04/2015 započítal na skôr splatné pohľadávky, teda za pohľadávky za skoršie obdobie, išlo by o obchádzanie inštitútu premlčania. K argumentácii odporcu ohľadom nemožnosti započítania s odkazom na ust. § 580 a 581 Obchodného zákonníka a ust. § 13 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. súd len uviedol, že v danom prípade išlo o zánik záväzku splnením podľa ust. § 324 a nasl. Obchodného zákonníka s následnou aplikáciou ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákonné určenie, na ktorý záväzok odporca plní) a nie započítaním podľa ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ a odporca nedisponovali vzájomnými pohľadávkami, ktoré by bolo možné započítať, preto akákoľvek argumentácia odporcu s odkazom na ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a 13 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. bola v tomto prípade irelevantná.
Na základe vyššie uvedeného, aby súd mohol odporcom vykonané úhrady za služby verejnosti v období od 10/2011 do 04/2015 započítať/priradiť (podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka) na jeho povinnosť platiť úhrady za toto predmetné obdobie, musel odporca preukázať, že pri jednotlivých úhradách využil svoje právo podľa ust. § 330 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka a určil, na ktorý záväzok sa jeho úhrada/plnenie má započítať/priradiť, aby tak vylúčil použitie postupu podľa ust. § 330 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, teda započítanie jeho úhrady na najskôr splatnú pohľadávku, teda na navrhovateľom splatné pohľadávky a odporcom nesplnené záväzky za obdobie od 04/2008 do 09/2011.
Odporca preukázal, že úhrady za služby verejnosti za obdobie od 10/2011 do 04/2015 vykonával formou poštových poukazov, z ktorých však nebolo zrejmé, na ktorý záväzok (jednotlivý mesiac) sa má jeho plnenie započítať. Hoci z výdavkových pokladničných dokladov táto skutočnosť vyplývala, išlo o dokumenty, ktoré slúžili pre interné a účtovné potreby odporcu a samotná informácia v nich uvedená, z ktorej bolo zrejmé, za aký mesiac odporca úhradu za služby verejnosti platí, sa do dispozičnej sféry navrhovateľa nedostala, takže navrhovateľ nemohol narábať s vedomosťou, ktorú konkrétnu pohľadávku navrhovateľa odporca poštovým poukazom plní, teda navrhovateľ nepoznal vyhlásenie dlžníka o započítaní/priradení jeho plnenia, pričom tento nedostatok vedomosti navrhovateľa nemožno konvalidovať počas súdneho konania (po uskutočnení plnenia) predložením výdavkových pokladničných dokladov, ktoré sa do dispozície navrhovateľa v čase plnenia odporcu nedostali. Na základe toho muselo prísť k uplatneniu postupu podľa ust. § 330 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, a odporcove úhrady za služby verejnosti uskutočnené v období od 10/2011 do 04/2015 bolo potrebné započítať na najskôr splatné a odporcom nesplnené pohľadávky navrhovateľa aj za predchádzajúce obdobie, teda za obdobie od vzniku odporcovej povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti až po zánik tejto povinnosti, čo predstavuje obdobie od 04/2008 do 04/2015.
Z prehľadu predpisov a platieb bolo nesporné, že v období od 04/2008 do 09/2011 vznikla odporcovi povinnosť úhrady za služby verejnosti v celkovej sume 780,36 eura, pričom ten za celú dobu od 04/2008 do 04/2015 uhradil navrhovateľovi sumu len vo výške 539,63 eura, a teda za predpokladu stanoveného podľa ust. § 330 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka jeho úhrady nedokázali spotrebovať jeho záväzky za obdobie do 10/2011, a tým pádom ani jeho záväzky za obdobie od 10/2011 do 04/2015, ktorých úhradu požadoval navrhovateľ v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nárok navrhovateľa na úhradu za služby verejnosti poskytnuté odporcovi za obdobie od 10/2011 do 04/2015 v sume 798,94 eura (43 mesiacov x 18,58 eura) považoval za dôvodný v celom rozsahu , keďže bolo preukázané, že povinnosť platiť predmetné úhrady odporcovi v tomto období trvala (a skončila až dňa 30. 04. 2015 podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. ako posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom odporca prestal byť zamestnávateľom, čo bol deň 01. 04. 2015) a odporcom vykonané platby boli v zmysle ust. § 330 ods. 1 druhej vety Obchodného
zákonníka započítané/priradené na skôr splatné a odporcom nesplnené pohľadávky navrhovateľa za predchádzajúce obdobie z dôvodu, že odporca neurčil, na ktorý záväzok sa jeho plnenie má započítať/ priradiť, resp. toto jeho určenie sa nedostalo do dispozície navrhovateľa, a to všetko aj napriek tomu, že tieto navrhovateľove pohľadávky boli v čase podania návrhu na začatie konania už premlčané. Navyše odporca podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. svoju povinnosť za obdobie od 11/2011 do 03/2015 (nie 04/2015) uznal čo do jej dôvodu.
Rovnako za dôvodný považoval súd aj nárok navrhovateľa na pokutu v sume 66,- eura podľa ust. § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko bolo nesporné, že po tom, ako bol odporca navrhovateľom dňa 15. 04. 2015 vyzvaný na zaplatenie úhrad, s ktorými bol odporca v omeškaní (doručenie tejto výzvu navrhovateľ potvrdil a odporca nesporoval), odporca žiadne úhrady za služby verejnosti nevykonal, na základe toho mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi podľa ust. § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. pokutu v sume 66,- eura. Nesporné bolo aj to, že odporca bol navrhovateľom na zaplatenie dlžných úhrad vyzvaný dva krát, prvý raz v roku 2014 (doručenie výzvy ku dňu 10. 09. 2014) a druhý raz v roku 2015, pričom podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. je povinný odporca spolu s dlžnými úhradami zaplatiť aj poštovné. Nakoľko odporca nárok navrhovateľa na poštovné v sume 1,15 eura súvisiacim s druhou výzvou podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. uznal a pri prvej výzve bolo vykonaným dokazovaním vyvrátená odporcom tvrdená skutočnosť o jej nezaslaní, súd aj tento nárok navrhovateľa na poštovné v celkovej sume 2,25 eura (1,15 eura + 1,10 eura) považoval za dôvodný.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľa na začatie konania ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania podľa 66,- eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.