Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-28-2014.pdf
PDF · 190.72 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa Pekáreň Kokavan s.r.o. so sídlom Námestie 1. mája 184/8, 985 05 Kokava nad Rimavicou, IČO: 46 033 866, zastúpený Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti odporcovi B. Š., s miestom podnikania SNP 6, 985 05 Kokava nad Rimavicou, IČO: 10 865 934, zastúpený JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, v konaní o zaplatenie 39 752,52 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa v konaní o zaplatenie sumy 28 797,- € s príslušenstvom s a z a m i e t a .
Konanie v časti o zaplatenie 10 955,52 € s príslušenstvom s a z a s t a v u j e .
O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.02.2014 (súdu doručený dňa 17.02.2014) domáhal zaplatenia sumy 13 824,- € s príslušenstvom od odporcu, pričom uviedol, že navrhovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá bola založená Spoločenskou zmluvou zo dňa 03.12.2010. Pri vzniku spoločnosti bol za konateľa ustanovený B. Š., teda odporca ako fyzická osoba, ktorý túto funkciu vykonával do 10.12.2013, ku ktorému dňu bol rozhodnutím Valného zhromaždenia z funkcie konateľa odvolaný. S účinnosťou od 11.12.2013 bol za konateľa spoločnosti Valným zhromaždením vymenovaný T.. V. U.. Základné imanie spoločnosti je vo výške 5 000,- €.
Na základe úplného znenia Spoločenskej zmluvy schváleného Valným zhromaždením dňa 27.05.2011 sú spoločníkmi spoločnosti navrhovateľa:
- B. Š., s vkladom 2 100,- €,
- B.. Ľ. O., s vkladom 1 600,- €,
- T.. T. R., s vkladom 1 300,- €.
Predmetom činnosti spoločnosti je:
- kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
- výroba pekárenských výrobkov,
- sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu.
Z uvedených činností spoločnosť aktívne vykonáva výrobu pekárenských výrobkov, maloobchod a veľkoobchod. Sprostredkovateľskú činnosť nevykonáva, nedosahuje z nej žiadne príjmy.
Odporca je živnostenský podnikateľ. Predmetom podnikania odporcu podľa zápisu v živnostenskom registri je: 1) Revízie a tlakové skúšky parných kotlov. Revízie a skúšky tlakových nádob stabilných. 2) Staviteľ vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok. 3) Oprava motorových vozidiel. 4) Obchodná činnosť okrem koncesovaných živností. 5) Prevádzkovanie lyžiarskych vlekov. 6) Reklamná a propagačná činnosť v rozsahu voľných živností. 7) Pílenie a približovanie dreva. 8) Kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živností. 9) Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti. 10) Prenájom bytových a nebytových priestorov. 11) Poriadanie kultúrnych a spoločenských podujatí. 12) Montáž dverí, okien a zárubní. 13) Pohostinská činnosť. 14) Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach. 15) Výroba výrobkov z dreva. 16) Výroba bytových doplnkov z dreva.
Podľa stavu zápisov v živnostenskom registri je predmet podnikateľskej činnosti odporcu ku dňu podania tohto návrhu nezmenený.
Podľa údajov Správy nezávislého audítora D.A.E. AUDIT, s.r.o., Hviezdoslavova 49/11, Lučenec zo dňa 18.10.2013 vypracovanej na základe vykonaného auditu hospodárenia spoločnosti navrhovateľa za obdobie od 01.01.2013 do 31.08.2013, odporca v rozpore so svojimi legitímnymi oprávneniami podľa Živnostenského zákona na základe faktúry č. XXXX/XXX zo dňa 31.08.2013, Kokava nad Rimavicou vzájomným zápočtom dňa 20.11.2013 v sume 8 824,- € a dňa 10.09.2013 hotovostným výberom z pokladne spoločnosti v sume 5 000,- € vykonal vo svoj prospech úhradu sumy spolu vo výške 13 824,- €. Ako dôvod fakturácie je v texte uhradenej faktúry uvedený výkon činnosti: "riadenie prevádzky, zabezpečenie odbytu, expedície, kontroly, rozšírenie obchodnej siete, zabezpečenie opráv technologického zariadenia a ostatné práce súvisiace s riadením pekárne od 01.01.2013 do 31.08.2013".
Ohliadnuc od namietaných právnych vád, účtovný doklad označený ako "Vzájomný zápočet faktúr" zo dňa 02.11.2013 nesplňuje po formálnej stránke náležitosti zákonom požadované pre platný právny úkon podľa ust. § 364 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), nakoľko dohoda nie je za navrhovateľa podpísaná, zápočet je datovaný ku dňu 02.11.2013, avšak úhrada započítanej sumy 8 824,- € bola podľa pokladničného dokladu č. XXXXXXXX vykonaná ku dňu 10.09.2013.
Na základe údajov výpisu z výpisu zo Živnostenského registra je úradne preukázané, že odporca nemá zákonom požadované oprávnenie na výkon žiadnej z podnikateľských činností, ktoré dodávateľsky fakturuje spoločnosti navrhovateľa vo faktúre č. XXXX/XXX zo dňa 31.08.2014. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Vyššie uvedeným neoprávneným konaním postupom vystupujúci ako konateľ navrhovateľa a zároveň jeho domnelý dodávateľ si na úkor spoločnosti navrhovateľa neoprávneným konaním získal finančný prospech v sume 13 824,- €, bez relevantného zákonného t.j. právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Zmienené konanie odporcu môže zakladať právny dôvod na posúdenie v intencii porušenia ust. § 10 a § 29 ods. 1 Živnostenského zákona v spojení s trestnou zodpovednosťou odporcu podľa ust. § 244 a § 251 Trestného zákona. V uvedenom smere Správa nezávislého audítora zo dňa 18.1.02013 konštatuje viaceré závažné podozrenia, ktoré sú v súčasnosti preverované orgánmi činnými v trestnom konaní.
Na úhradu protiprávne zaplatenej sumy 13 824,- € vyzval navrhovateľ odporcu písomnou výzvou zo dňa 22.10.2013, ktorá sumarizovala aj ďalšie nároky navrhovateľa voči odporcovi vyčíslené na základe
Správy nezávislého audítora zo dňa 18.10.2013. Odporca na zaslanú výzvu uplatnenú pohľadávku doposiaľ neuhradil a jej úhradu naďalej odmieta.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.05.2014 (súdu doručený dňa 19.05.2014) domáhal od odporcu zaplatenia sumy 25 928,52 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe inventarizácie spotreby múky podľa všeobecných noriem spotreby v porovnaní s dosiahnutými tržbami vykonanej spoločníkmi B.. Ľ. O. a T.. T. R. v dňoch 25.-26.02.2013, vyplynul záver nasvedčujúci tomu, že podľa prepočtu vykázanej spotreby múky za rok 2012 na podklade objektívneho koeficientu mali byť za rok 2012 z predaja chlebových výrobkov a rohlíkov dosiahnuté tržby vo výške 114 175,50 €, zatiaľ čo vykázaná skutočnosť predstavuje 98 521,99 €. Takto vzniknutý výpadok z tržieb predstavuje za rok 2012 sumu 15 653,51 €.
V dôsledku tohto poznatku vykonali menovaní spoločníci spoločnosti navrhovateľa v dňoch 05. a 06.03.2013 kontrolnú inventarizáciu výrobnej spotreby múky aj za rok 2011 a to za obdobie od 01.03.2011 do 31.12.2011. Z výsledku inventarizácie vyplynulo zistenie, že za uvedené obdobie roku 2011 mali byť z predaja chlebových výrobkov a rohlíkov dosiahnuté tržby vo výške 62 057,48 €, zatiaľ čo vykázaná skutočnosť predstavuje 52 225,49 €. Výpadok z tržieb z tohto dôvodu za rok 2011 prestavuje sumu 9 831,99 €.
Výsledky inventarizácie boli prostredníctvom doručenia týchto inventarizačných zápisníc spoločníkmi oznámené konateľovi spoločnosti, ktorý sa k nim písomne vyjadril listom zo dňa 12.03.2012. V doručenom vyjadrení odporca nesúhlasil so závermi vykonaných inventarizácií a považoval vykázanú spotrebu múky za hodnovernú v súlade s reálnymi normami spotreby. Podľa doručeného stanoviska odporcu bola vykonaná opätovná kontrola spotreby múky v pomere k tržbám, z ktorej záverov vyplynul za rok 2012 zvýšený rozdiel v tržbách v sume 16 096,53 €, čo je o 443,02 € viac než bolo zistenie pri pôvodnej inventarizácii za uvedené obdobie.
Podľa konfrontácie tohto stanoviska odporcu s viacerými činnými podnikateľmi v oblasti pekárenskej výroby boli tvrdenia odporcu v uvedenom smere označené ako absurdné a absolútne neprijateľné.
Neprijateľnosť tvrdení odporcu v plnej miere vyvrátila skutočná spotreba pekárenskej múky v pomere k tržbám spoločnosti navrhovateľa dosiahnutým za hospodárske obdobie od 01.01.2013 do 31.08.2013, ktorú odporca vykázal zhodne s objektívnymi normami, z ktorých vychádzal navrhovateľ pri vyčíslení rozdielu z krátenia tržieb za roky 2011 a 2012.
Spolu výška nezdôvodneného rozdielu v tržbách za roky 2011 a 2012 za ktorú zodpovedá odporca ako bývalý konateľ spoločnosti navrhovateľa predstavuje sumu 25 928,52 €.
Písomná výzva navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody za neodvedené tržby v sume 25 928,52 € zo dňa 22.10.2013 bola voči odporcovi bezvýsledná.
Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti, pričom porušenie sa môže týkať povinností uložených zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva odôvodnený záver, že odporca v postavení konateľa spoločnosti navrhovateľa porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, predovšetkým povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V dôsledku konaní odporcu v rozpore s povinnosťou výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou došlo k výpadu tržieb z predaja pekárenských výrobkov z produkcie navrhovateľa v období od 01.03.2011 do 31.12.2012 spolu vo výške 25 928,52 €. Medzi konaním odporcu a vznikom uvedenej škody navrhovateľovi je príčinná súvislosti. Výlučná zodpovednosť odporcu za vznik škody vyplýva zo skutočnosti, že v zistenom období ako jediný konateľ spoločnosti navrhovateľa zodpovedal za obchodné vedenie spoločnosti. Ďalšie zistenia potvrdili, že odporca zámerne vytváral podmienky pre manipuláciu s tržbami z predaja tým, že od počiatku výkonu funkcie konateľa v spoločnosti navrhovateľa neevidoval prvotnú výrobnú evidenciu spotreby surovín na pekárenskú výrobu, čím sa snažili mariť možnosť kontroly spotreby, výroby a tržieb.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ žiada navrhovateľ o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporca na úkor spoločnosti, t.j. navrhovateľa neoprávneným konaním získal finančný prospech 13 824,- € bez relevantného zákonného dôvodu poukázal na faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 31.08.2013 vystavenú na základe platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb medzi odporcom ako poskytovateľom a navrhovateľom ako objednávateľom zo dňa 04.03.2011. Fakturované práce, a to riadenie prevádzky, zabezpečenie odbytu, expedície, kontroly, rozšírenie obchodnej siete, zabezpečenie opráv technologického zariadenia a ostatné práce súvisiace s riadením pekárne od 01.01.2013 do 31.08.2013 boli pre navrhovateľa skutočne vykonané, a preto boli predmetom fakturácie.
Odporca namietal, že nemôže súhlasiť s vyjadrením navrhovateľa, že podľa správy nezávislého audítora sú uhradené náklady neoprávnené, vykonané za účelom domnelej legalizácie neoprávnených úhrad. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že mu nevznikol nárok za zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že vykonával nad rámec svojho živnostenského oprávnenia, vzťahuje sa na neho ako konateľa spoločnosti zákaz konkurencie, preto by zmluva mala byť neplatná. Považuje za nesporné, že v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služieb bol konateľom navrhovateľ, a teda štatutárnym zástupcom. V súlade s ustanovením § 13 ods. 1 veta druhá ObZ ako štatutár konal v mene navrhovateľa a z tohto dôvodu jeho konanie zaväzuje navrhovateľa pri vykonávaní pôsobnosti štatutárneho orgánu. Neprekročil v žiadnom prípade pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorá je mu zverená, pričom poukázal na zákonné ustanovenie § 133 ObZ. Uviedol, že v rokoch 2011 a 2012 si vzhľadom na začiatky podnikania navrhovateľa neuplatnil nárok na zaplatenie odmeny podľa zmluvy o poskytovaní služieb. Robil to tak v dobrej viere, že ako spoločník v konečnom dôsledku bude v rozbehu spoločnosti mať nárok na podiel zo zisku. Začiatkom roku 2013 však spoločníci, ktorí do tej doby nevykonávali žiadne činnosti pre spoločnosť začali bez jeho účasti ako spoločníka riešiť veci údajného schodku na múke, ktoré nemajú žiaden reálny základ. Preto sa rozhodol v roku 2013 za svoju činnosť nad rámec povinností konateľa vyúčtovať odmenu ako živnostník podľa platnej zmluvy o poskytovaní služieb. Súdu predložil rozsah vykonaných prác a činností, ktoré nesúviseli s činnosťou a povinnosťami konateľa. Jeho činnosťou v prospech navrhovateľa bez nároku na odmenu by vzniklo na strane navrhovateľa bezdôvodné obohatenie tak ako vzniklo v priebehu rokov 2011 a 2012. Bezdôvodné obohatenie by vzniklo najmä z dôvodu, že ako živnostník vykonával činnosti, ktoré by bol povinný vykonávať navrhovateľ či už prostredníctvom zamestnancov alebo na základe obchodnej zmluvy o poskytovaní služieb. Opačným výkladom by došlo k porušeniu jeho ústavného práva na mzdu alebo iný príjem za odvedenú prácu a tiež aj ústavného práva vlastniť majetok. Napriek tomu, že vykonával činnosť konateľa aj ako spoločník navrhovateľa ďalší spoločníci žiadnu činnosť nevykonávali a napriek tomu, že o celý chod spoločnosti navrhovateľa sa staral sám, nebola mu schválená ani žiadne odmena konateľa. Vyššie uvádzané skutočnosti preukazujú, že jeho uplatnený nárok na zaplatenie sumy 13 824,- € je zo strany navrhovateľa nedôvodný. Uplatnený nárok navrhovateľa vo výške 25 928,52 € titulom údajného krátenia tržieb nepovažuje taktiež za dôvodný. Zistená výška krátenia tržieb za roky 2011 a 2012 mala byť zistená na základe inventarizácie múky podľa všeobecných noriem spotreby s dosiahnutými tržbami. Z celého návrhu nevyplýva o aké všeobecné normy spotreby sa spoločníci opierali a najmä či zohľadnili akúkoľvek normu strát, ktorá pri výrobe múky, okrem množstva múky potrebnej na výrobu chleba, je nesporná. Podľa zápisníc podkladom pre inventarizáciu mali byť účtovné doklady o nákupe pekárenskej múky zúčtované do výrobnej spotreby. V tejto súvislosti chce poukázať na to, že samotná dokladová inventarizácia vôbec nebola a nemohla byť vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve. Jej závery preto nepreukazujú, že by došlo ku kráteniu tržieb. Už vôbec závery nepreukazujú, že by ku kráteniu tržieb došlo porušením povinností odporcu, pretože všeobecný odkaz na povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov nepreukazuje porušenie tejto povinnosti. Odporca považuje za potrebné opätovne poukázať na to aké povinnosti konateľa upravuje spoločenská zmluva a Obchodný zákonník. Spoločníci spoločnosti mali a majú jednoznačne vedomosť o tom, že si svojej povinnosti konateľa plnil. Rovnako majú vedomosť o tom, že nie je odborne spôsobilý v oblasti pekárenskej výroby. Napriek tomu všetka ťarcha uvedenia pekárne do činnosti, následne jej prevádzka boli na starosti odporcu bez toho, aby mu ktorýkoľvek so spoločníkov alebo aj samotný navrhovateľ vyčítali akékoľvek porušovanie povinností vykonávať svoju funkciu s odbornou spôsobilosťou. Navrhovateľ len všeobecne odkazuje na normy spotreby múky bez toho, aby konkretizoval o akú normu sa pri výpočte krátenia tržieb opiera. Už vo svojom vyjadrení v dokladovej inventarizácii spoločníkom vysvetlil, že ku kráteniu tržieb nedošlo. Nad rámec tohto vysvetlenia odporca uvádza, že z dokladov inventarizácie nie je zrejmé či navrhovateľ uvažuje o tom, že okrem výroby chleba sa vyrábali aj iné pekárenské výrobky. Navrhovateľ neuvažuje o tom, že podľa zmlúv s odberateľmi sa odúčtovávali vrátený a nimi nepredajný
chlieb. Rovnako neuvažuje o tom, že z dôvodu presadenia sa na trhu bolo potrebné prijať podmienky najväčšieho odberateľa CBA, a.s. Lučenec, ktorý požadoval jednak zľavu na cenách z výrobkov a rovnako aj zľavu na objeme dodávok. Už vôbec sa navrhovateľa nezaoberá stratami pri výrobe, ktoré boli zapríčinené nedodávaním elektrickej energie, následne prestojmi a používaním múky pri samotnom procese výroby výrobkov, ktorá nebola v normách dodaných do výrobkov. Ak by navrhovateľ sa zaoberal týmito skutočnosťami dospel by k záveru, že ku kráteniu tržieb porušením povinností odporcu nedošlo. Podľa názoru odporcu dôkazná povinnosť na preukázanie škody, jej výšky, porušenia povinností a príčinnej súvislosti je na strane navrhovateľa. S poukazom na vyššie uvedené preto odporca navrhoval vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie 25 928,52 € titulom náhrady škody návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odporca zároveň uviedol, že ak by súd dospel k iným skutkovým a právnym záverom, uplatňuje si v rámci obrany podľa § 98 veta druhá O.s.p. právo na zaplatenie sumy 17 940,- €, o ktoré sa navrhovateľ na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z účtovnej evidencie navrhovateľa je nesporné, že za priestory, kde navrhovateľ vykonával pekárenskú výrobu neplatil žiadne nájomné, neuhrádzal ani vstupné náklady nevyhnutné na prevádzkovanie pekárenskej výroby, tým, že užíval nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporcu bez úhrady za ich užívanie získal na jeho úkor obohatenie, lebo pred začatím pekárenskej výroby mal v priestoroch nájomcov, z ktorými ukončil nájomné zmluvy.
Uznesením zo dňa 29.09.2014 boli konania vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/28/2014 a sp. zn. 13Cb/47/2014 spojené na spoločné konanie s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 13Cb/28/2014.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, štatutárneho zástupca navrhovateľa, svedkov B.. Ľ. O., T.. T. R., C.G. W., O. C., P. Š., N. Š., podľa § 129 ods. 1 O.s.p. oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov, ktoré účastníkmi konania boli predložené, boli im doručené a účastníci konania ich obsahu nenamietali, a to spoločenskej zmluvy, výpisu živnostenského registra odporcu, faktúry odporcu č. 2013/016, uplatnenia pohľadávky zo dňa 22.10.2013 navrhovateľa voči odporcovi, výdavkového pokladničného dokladu č. 313, vnútorného zúčtovacieho dokladu č. ID 26, jednostranného zápočtu faktúr odporcu zo dňa 02.11.2013, zápisu z korešpondenčného hlasovania "per rollam" navrhovateľa, správy nezávislého audítora DEA audit, s.r.o. so sídlom Lučenec, uplatnením si nároku na vydanie bezdôvodného užívania nehnuteľnosti (č.l. 109), žiadosť o odsúhlasenie projektu, rozhodnutia o zmene užívania, vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v Lučenci, faktúry č. 11/2010 dodávateľa M. W., faktúry č. XX/XXXX. dodávateľa B. L. projektant, POZ, NTL a STL plynovodov, faktúry č. 90/11/2010 dodávateľa R-staving, s.r.o. Lučenec, technickými právami, montážneho listu meradla, rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, rozpisu vykonaných prác za obdobie 01.01.2013 do 31.08.2013, znaleckými posudkami súdneho znalca Ing. Jozef Čaplu, PhD. pod č. 1/2015, prof. Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD. pod č. 5/2015, faktúr odberateľa B. Š. č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, výpisu odbornej učebnice Technológia pekárskej výroby 1999, záznamov o prevádzke motorového vozidla predložený odporcom, faktúr odporcu č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, dodacích listov, faktúry č. XXXXXXXXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti s ručením obmedzeným v znení zo dňa 27.05.2011 (č.l. 10 spisu) bola založená obchodná spoločnosť Pekáreň Kokavan, s.r.o. spoločníkmi 1) B. Š., 2) JUDr. Ľ. O. a 3) T.. T. R. v znení schválenom na valnom zhromaždení dňa 27.05.2011, v zmysle ktorej odporca B. Š. podľa bodu 3, 3.2 predmetnej zmluvy je prvým konateľom tejto spoločnosti.
Spoločenská zmluva v článku X., bode 3.4, písm. a) až l) upravuje kompetenciu konateľa najmä za: b) zabezpečovať bežné záležitosti spoločnosti, c) vykonávať zamestnávateľské práva a povinnosti, e) predkladať valnému zhromaždeniu najmä návrh koncepcie podnikateľskej činnosti, g) zabezpečovať riadne vedenie účtovníctva, obchodných kníh spoločnosti a spracovanie výročnej správy, k) informovať spoločníkov na ich žiadosť o záležitostiach spoločnosti a umožniť im nahliadnuť do dokladov spoločnosti.
V zmysle čl. X., bodov 3, 5 spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonmi, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa bodu 3.6 konatelia, ktorí porušili povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tak, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka.
Podľa čl. X., bodu 3.7 spoločenskej zmluvy, konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Podľa čl. X., bodu 3.12 spoločenskej zmluvy písm. a) - konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, písm. d) - vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania s výnimkou, ak ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
Podľa čl. X., bodu 3.13 spoločenskej zmluvy, porušenie zákazu konkurencie konateľa podľa predchádzajúceho bodu tohto článku má za následok právo spoločnosti požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo spoločnosti na náhradu škody. Práva spoločnosti z tohto titulu sa musia uplatniť u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa ich vzniku, inak zanikajú. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Faktúrou č. 2013/016 (č.l. 24 spisu) s dátumom dodania tovaru 31.03.2013 a dátumom splatnosti ihneď fakturoval za dodané služby odporca B. Š. navrhovateľovi sumu 13 824,- € ako odplatu za riadenie prevádzky, zabezpečenie odbytu, expedície, kontroly, rozšírenie obchodnej siete, zabezpečovanie opráv technologického zariadenia a ostatné práce súvisiace s riadením pekárne od 01.01.2013 do 31.08.2013.
Písomným podaním zo dňa 22.10.2013 si spoločníci obchodnej spoločnosti B.. Ľ. O. Q. T.. T. R. uplatnili pohľadávky spoločnosti v sume 60 057,47 € proti odporcovi B. Š. s poukazom na správu nezávislého audítora zo dňa 18.10.2013, pričom uviedli, že konajú v zastúpení spoločnosti podľa § 122 ods. 3 ObZ pre porušenie povinnosti konateľa v zmysle článku 10, bod 3, odsek 3.4, písm. b), e), g), h) spoločenskej zmluvy, ustanovenia § 135a ods. 1, ods. 2 písm. b), § 136 ods. 1, 2 v spojení s § 65 ObZ. Uplatnená suma predstavuje neoprávnene uhradené náklady za obdobie 01.01. - 31.08.2013 vo výške 34 572,17 €, výsledky inventarizácie výrobnej spotreby za rok 2011 v sume 9 831,99 € a výsledky inventarizácie výrobnej spotreby za rok 2012 v sume 15 653,31 €.
Z pokladničného dokladu výdavkového č. 313 zo dňa 10.09.2013 vyplýva, že bola uhradená navrhovateľom odporcovi suma 5 000,- € ako čiastočná úhrada faktúry č. XXXX/XXX (č.l. 26 spisu).
Jednostranným zápočtom zo dňa 02.11.2013 odporca si započítal vzájomné pohľadávky, a to voči pohľadávke navrhovateľa vo výške 9 900,- € voči svojím pohľadávkam na základe faktúry č. XXXX/XXX z 31.08.2013 na sumu 13 824,- €, z ktorej bola uhradená suma 5 000,- €, a teda na započítanie zostávala suma 8 824,- € a pohľadávku na základe faktúry č. XXXX/XXX zo dňa 31.08.2013 vo výške 899,45 €, teda celkovo započítal sumu 9 723,45 € a vo zvyšku 713,- € pohľadávka mala byť navrhovateľovi uhradená.
Zo zápisu z korešpondenčného hlasovania "per rollam" zo dňa 20.12.2013 vyplýva, že v zmysle Uznesenia č. 1/12/2013 konateľ spoločnosti navrhovateľa B. Š. bol odvolaný z funkcie (č.l. 29 spisu).
Zo správy obchodnej spoločnosti DEA audit, s.r.o., audítorská a poradenská spoločnosť z októbra 2013 vyplýva (č.l. 30-35) vyplýva, že odporca mal neoprávnene fakturovať v zmysle faktúry XXXX/ XXX sumu 13 824,- € za riadenie prevádzky, zabezpečenie odbytu, expedície, kontroly a ostatné riadiace činnosti, správa konštatuje, že v roku 2013 dochádzalo k obchodovaniu medzi spriaznenými
osobami, keď konateľ B. Š. pre spoločnosť poskytoval služby, fakturoval spoločnosti za riadiacu činnosť, za dodávky energií a dodávky surovín a tiež od spoločnosti nakupoval pekárenské výrobky a sám ich vo svojej predajni predával. Zároveň syn konateľa B. Š. M.. poskytoval pre spoločnosť služby a tieto fakturoval. Jednalo sa o prepravné služby v roku 2013. K fakturácii za dodávky plynu a elektrickej energie a vody audit uvádza, že medzi B. Š. a spoločnosťou navrhovateľa nebola uzatvorená žiadna zmluva o dodávkach uvedených médií. Spoločnosť je odberateľom plynu a elektrickej energie a má uzatvorené zmluvy s dodávateľmi plynu SPP a SSE a nie je známa skutočnosť z akého dôvodu sa fakturujú tieto na faktúrach uvedené dodávky plynu, elektrickej energie a vody. Uvedená fakturácia je neoprávnená. K fakturácii za telefonické služby uvádza audit, že pán B. Š. nemá oprávnenie poskytovať telefonické služby, medzi menovaným a spoločnosťou nebola uzatvorená žiadna zmluva alebo dohoda o poskytovaní takýchto služieb, pričom fakturácia nemá oprávnenie. K dodávkami surovín audítor uviedol, že môže suroviny nakupovať od nezávislých, ktoré nie sú s ňou personálne, kapitálovo alebo inak prepojené a nebol dôvod, aby boli nakupované od pána Š.. Z uvedených dôvodov dospel audit k záveru, že fakturácia služieb pre spoločnosť od konateľa v celkovej výške 24 476,81 € nie je oprávnená. K službám, ktoré fakturoval pre spoločnosť syn konateľa B. Š. ml. v celkovej výške 5 200,- € audit uvádza, že nebola uzatvorená žiadna dohoda alebo dohoda o poskytovaní uvedených služieb. Z uvedeného textu vyplýva, že sa jedná o práce, ktoré mali pre spoločnosť vykonávať pracovníci spoločnosti v zmysle Zákonníka práce. Ďalej sú v nákladoch spoločnosti účtované náklady na cestovné v celkovej výške 3 741,81 €, ktoré účtoval konateľ spoločnosti B. Š. za najazdených 9 055 km v mesiacoch január až august 2013. Na vyúčtovaniach cestovného nie sú uvedené potrebné údaje, nemajú všetky náležitosti a nie sú úplné, nakoľko chýbajú údaje ako podpisy osôb, ktoré cesty odsúhlasili, schválili, čas začiatku ukončenia služobných ciest, podrobná evidencia najazdených kilometrov pri cestách a podľa kníh miesto cieľa služobných ciest, účel týchto ciest, z uvedeného dôvodu nie sú náklady preukázateľné. Celkovo náklady vyúčtované spriaznenými osobami pre spoločnosti za obdobie január až august 2013 predstavujú 33 418,62 €.
Vo vzťahu k predaju pekárenských výrobkov pre B. Š. je potrebné uviesť, že vzhľadom na neexistenciu interných kontrol, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nebola zavedená úplná denná evidencia výroby existuje možnosť nekontrolovaného narábania s množstvami a cenami dodaných pekárenských výrobkov. Tento záver audítora, t.j. že množstvá a ceny dodaných výrobkov pre odberateľa B. Š. sa dôsledne nekontrolovali a mohlo sa s nimi manipulovať, môže audítor podoprieť aj tou skutočnosťou, že faktúry pre B. Š.F. sa vystavovali viackrát v roku 2013 so značným niekoľkomesačným oneskorením oproti skutočnému dodaniu pekárenských výrobkov. Táto skutočnosť je zrejmá aj z prehľadu, a to zoznamu vydaných faktúr s úhradami za obdobie 01.01. do 01.10.2013, ktorý bol vytlačený dňa 01.10.2013. Celkovo tieto výnosy, ktoré boli vyúčtované pre spriaznenú osobu B. Š. za predaj pekárenských výrobkov v období január až august 2013 predstavujú 11 699,63 €.
Audit zároveň uvádza, že konateľ spoločnosti B. Š. má živnostenské oprávnenie, pričom predmet činnosti fyzickej osoby je obdobný ako predmet činnosti spoločnosti, ktorej je konateľom. Na konateľa spoločnosti sa pritom vzťahuje zákaz konkurencie v zmysle § 136 ObZ. Konateľ spoločnosti nesmie vo vlastnom mene a na vlastný účet uzatvárať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Konateľ nie je oprávnený podnikať osobne na základe živnostenského oprávnenia v obdobnom predmete činnosti ako má spoločnosť. V danom prípade tieto ustanovenia Obchodného zákonníka neboli dodržané.
V zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 04.03.2011 (č.l. 44 spisu) uzatvorenej medzi B. Š. s miestom podnikania ul. SNP 6, IČO: 10 865 934 ako poskytovateľom a objednávateľom Pekáreň Kokavan, s.r.o., zastúpená konateľom spoločnosti B. Š. bolo dojednané, že pre predmetom zmluvy v bode 2, bod 2.1 je poskytovanie služieb, a to a) realizácia realizácia manažérskej práce pri riadení výroby spoločnosti Pekáreň Kokavan, s.r.o., b) schvaľovanie dodávateľsko-odberateľkých zmlúv pri zabezpečení nákupu surovín, energií, odbytu, personálnej agendy, chodu pekárenskej výroby, riadenia výroby, odstraňovania závad na výrobnom zariadení a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, c) zabezpečenie kvality pekárenských výrobkov, marketing, predajné a trhové umiestnenie výrobkov, d) zabezpečenie reklamy výrobkov, e) starostlivosť o výrobné zariadenia, aby nedochádzalo k prerušeniam výroby z dôvodu závad technológie, f) zodpovednosť za plnenie hygienických noriem výroby.
V zmysle bodu 3, 3.1 zmluvy bola dojednaná mesačná odmena 1 400,- € bez DPH, ktorá mala byť fakturovaná mesačne, najneskôr pri ukončení pekárenskej výroby faktúrou s lehotou splatnosti 14 dní podľa bodu 4, 4.1 zmluvy. Zmluva nadobúda právoplatnosť a účinnosť 01.01.2013, t.j. spätne.
Formou obrany proti uplatnenému právu navrhovateľa si odporca uplatnil právo na zaplatenie 17 940,- € titulom bezdôvodného obohatenia, pričom uviedol, že za priestory, kde navrhovateľ vykonával pekárenskú výrobu neplatil žiadne nájomné, nepreukázal ani vstupné náklady nevyhnutné na prevádzkovanie pekárenskej výroby. Tým, že užíval nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporcu bez úhrady za ich užívanie, získal na úkor odporcu obohatenie, lebo pred začatím pekárenskej výroby v priestoroch mal nájomcov, s ktorými v záujme navrhovateľa nájomné zmluvy ukončil.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 109 spisu) si uplatnil navrhovateľ voči odporcovi vo výške 17 940,- €. Odporca predložil listinu označenú ako uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, v zmysle ktorej prílohy vypočítal úhradu rovnajúcu sa nájomnému za celkovú plochu 367,48 m2, pričom uviedol, že montáž pece sa začala približne v septembri 2011 a priestory boli pripravené od januára 2011, teda uplatňuje si nájom vo výške 50 % od 01.02.2011 do 30.03.2011 a do 01.04.2011 do 31.08.2011 za 29 mesiacov (9+12+8), a to za výrobné plochy 304,15 m2 x 22,- €/m2/rok, t.j. 6 691,30 € ročne a za ostatné plochy o výmere 63,33 m2 x 11,50 €/m2/rok, t.j. 729,- € ročne, teda spolu za 29 mesiacov vo výške 17 922,- € plus dva mesiace po 50 %, čo sa rovná 618,- €, teda spolu uvádza odporca 17 940,- €. Zároveň predložil príslušné faktúry, a to:
- č. 11/10 dodávateľa M. W. vo výške 50,- € - doklad o úhrade chýbajúci,
- č. 29/10 dodávateľ B. L. - projektant vo výške 300,- € uhradená B. Š. dňa 26.01.2011,
- č. 90/11/2010 dodávateľa R-staving, s.r.o. Lučenec na sumu 1 297,- € - doklad o úhrade chýbajúci.
Odporca doručil súdu dodatok (č.l. 126) rozsah výkonu svojej práce v období 01.01.2013 až 31.08.2013.
Zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jozefa Čaplu, PhD. pod č. 1/2015 (č.l. 214-229) vyplýva, že nie je možné posúdiť stav technologického zariadenia vo vzťahu k efektivite výroby. Taktiež nie je možné určiť či deklarované vstupy zodpovedajú deklarovaným výstupom a či spotreba surovín na vstupe do výrobného procesu bola adekvátna na dosiahnutej produkcii na výstupe v období rokov 2010 a 2013, keďže základným momentom efektívnosti je optimálne využitie všetkých faktorov ovplyvňujúcich proces výroby, čo prestavuje zložitý mechanizmus podsystémov prvkov, faktorov a väzieb, ktoré je potrebné dokumentovať a následne podrobovať hodnoteniu a analýze. Súdny znalec konštatuje, že v období rokov 2010 - 2013 nie je platný žiadny záväzný právny predpis poukazujúci na limitnú hodnotu, t.j. maximálnu alebo minimálnu, ktorá by určovala množstvá spotreby surovín na výrobu pekárenských výrobkov. Slovenské technické normy, ktoré nemajú pre potravinársky priemysel právne záväzný charakter, ale len odporúčací, v oblasti pekárenských výrobkov boli k dátumom 01.09.2003 a 01.11.2005 zrušené. Zodpovednosť za časť výrobného procesu, t.j. ktorý určuje spotrebu jednotlivých surovín na výrobu jednotlivých výrobkov nesie prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Na tento účel by mal mať zdokumentovanú receptúru výroby vyrábaných výrobkov s presnou kalkuláciou jednotlivých zložiek, podrobný pracovný postup, technologický a technický predpis výroby. K dispozícii by mali byť záznamy o výrobe, podľa ktorých by bolo možné vyhodnocovať jednotlivé dosahované parametre a procesy, pomocou ktorých by sa mala vyhodnotiť efektivita výroby. Uvedené u navrhovateľa nebolo evidované.
Zo znaleckého posudku súdneho znalca prof. Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD. č. 5/2015 (č.l. 248) vyplýva, že účtovníctvo spoločnosti Pekáreň Kokavan, s.r.o. je vedené nesprávne, nepreukázateľné a nie je priebežné. Znalec konštatuje, že účtovníctvo za roky 2011, 2013 neposkytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Účtovníctvo tejto účtovnej jednotky nebolo vedené správne, lebo nebolo vedené podľa ustanovení zákona o účtovníctve. Účtovná evidencia nevykazovala denné a mesačné prehľady o spotreby základných surovín a o množstve vyrobených pekárenských výrobkov. Pre objektívny výpočet by sa mal uplatniť vážený aritmetický priemer, kde je potrebné poznať počty jednotlivých druhov pekárenských výrobkov a ich ceny. Tieto sú evidentné len z faktúr voči spoločnosti CBA, ale nie sú evidentné voči odberateľovi B. Š.. Rovnako nemala účtovná jednotka vypracované normy a kalkulácie pre výrobu pekárenských výrobkov. To nezaručovalo preukázateľnosť skutočností, o ktorých sa účtovalo. Účtovná jednotka neviedla evidenciu ani o výrobe deformovaných pekárenských výrobkov, ktoré neboli vhodné na predaj
v maloobchode a o vrátených, resp. nepredaných výrobkov. V dôsledku toho účtovná jednotka ani nemohla vykonať objektívnu inventarizáciu majetku. Účtovná jednotka mala rôzne ceny za kilogram jednotlivých pekárenských výrobkov, nemala spracované normy spotreby a kalkulácie na jednotlivých výrobkoch, pričom neviedla evidenciu o vyrobenom množstve pekárenských výrobkov podľa druhu a zložiek, preto nie je možné zhodnotiť či tržby korešpondujú s nákladmi. Súdny znalec zároveň uviedol, že sa stotožňuje so závermi správy audítora DEA audit, s.r.o. Lučenec.
Súdny znalec poukázal v znaleckom posudku na faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 1 675,87 €, č. XXXXXXXXXX na sumu 1 177,81 €, č. XXXXXXXXXX na sumu 1 414,49 €, č. XXXXXXXXXX na sumu 1 222,62 €, č. XXXXXXXX na sumu 1 566,67 €, č. 20130024 na sumu 1 242,- € (č.l. 265-273) odberateľa B. Š. ako nezodpovedajúce zákonu o účtovníctve.
Navrhovateľ predložil súdu listinný dôkaz č.l. 305-314 podrobný opis technológie výroby pekárenských výrobkov, ktorý však súd nezohľadnil ako dôkaz a týmto sa neriadil, pretože tento nebol spracovaný v obchodnej spoločnosti navrhovateľa.
Z listinných dôkazov predložených odporcom č.l. 327 odporca preukazuje fakturáciu za odobraté pekárenské výrobky a použitie motorového vozidla O. za účelom tvrdených pracovných ciest. Zároveň predkladá odporca súdu jednotlivé fakturácie spolu s dodacími listami k týmto faktúram.
Zo zápisnice z mimoriadnej dokladovej inventarizácie spotreby výroby (č.l. 23-26 pôvodného spisu 13Cb/47/2014) vyplýva, že bol zistený rozdiel výsledku inventarizácie, v zmysle ktorého na objem nakúpenej a spotrebovanej múky za rok 2011 mali byť dosiahnuté tržby vo výške 62 057,48 €, pričom skutočnosť bola 52 225,49 €, teda rozdiel v tržbách 9 831,99 € a v roku 2012 dosiahnuté tržby 114 175,50 € v zmysle priemernej spotreby, pričom skutočnosť je 98 521,99 €, teda rozdiel z predaja činí 15 653,51 €.
Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 133 ods. 2 ObZ, konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.
Podľa § 133 ods. 3 ObZ, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
Podľa § 133 ods. 4 ObZ, konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
Podľa § 65 ods. 1 ObZ, ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania.
Podľa § 65 ods. 2 ObZ, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Podľa § 65 ods. 3 ObZ, práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Podľa § 136 ods. 1 písm. a), d) ObZ, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
Podľa § 122 ods. 1 ObZ, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
Podľa § 122 ods. 2 ObZ, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Podľa § 122 ods. 3 ObZ, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len "Živnostenský zákon"), živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ").
Podľa § 5 ods. 2 Živnostenského zákona, fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.
Podľa § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
K povinnostiam konateľa: Konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ vo svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Obchodný zákonník teda z objektívneho hľadiska vyžadujú predpoklad profesionality pri výkone konateľa, ktorý je v zákone vyjadrený pojmom odborná starostlivosť. Ďalšou požiadavkou na výkon funkcie konateľa je, aby konateľ vykonával svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov.
Pri výkone svojej pôsobnosti konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti tým, že porušil svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri posudzovaní zodpovednosti konateľa za škodu má zásadný význam § 261 ods. 3 písm. a) ObZ, podľa ktorého je vzťah medzi konateľom a spoločnosťou vždy obchodnoprávnym vzťahom. Zodpovednosť konateľa za škodu sa preto bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti sa jedná o absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Z uvedenej aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu uvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135 ods. 2, 3, 4, 5 sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za škodu konateľa, ale v prípade ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody podľa § 373 a nasl. ObZ.
Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava v § 373 ObZ splnenie troch základných predpokladov, a to: 1) vznik škody, 2) porušenie povinnosti, 3) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za následok, že nedochádza ku vzniku zodpovednosti za škodu.
Výpočet porušenia povinností v zmysle § 135a ObZ je demonštratívny, t.j. príkladný, teda zodpovednosť konateľa môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností ako tých uvedených v citovanom zákonnom ustanovení.
Zákon zároveň v § 135a ods. 3 ObZ uvádza osobitné predpoklady a dôvody, pri preukázaní ktorých konateľ za škodu nezodpovedá, resp. zbaví sa svojej povinnosti za škodu spôsobenú spoločnosti.
K zodpovednosti konateľa: Práva a povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným sú vymedzené jednak vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj uzatvorenou spoločenskou zmluvou. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že zo strany konateľa obchodnej spoločnosti navrhovateľa došlo k porušeniu jeho povinností, a to najmä vo vzťahu k vedeniu účtovníctva, za ktoré konateľ zodpovedá a následne aj vo vzťahu k samotnému výrobnému procesu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od počiatku výroby v obchodnej spoločnosti navrhovateľa neboli zadefinované výrobné postupy, absentovala receptúra a v zodpovedajúcej miere nebola vedená evidencia jednak výrobkov, najmä chybovitosti a výrobkov a taktiež čiastočne nie je zrejmé ani ako bolo vo vzťahu k niektorým odberateľom riešená cenotvorba. Uvedené konštatuje v znaleckom posudku aj prof. Ďaďo. Povinnosti konateľa, ktoré sú špecifikované v spoločenskej zmluve a de facto kopírujú zákonnú úpravu Obchodného zákonníka je konateľ obchodnej spoločnosti povinný vykonávať s tým, že v prípade excesu pri vykonávaní takýchto povinností za výsledok zodpovedá bez ohľadu na zavinenie, jedine zákon pozná liberačný dôvod ak preukáže, že konal s náležitou opatrnosťou. Ako už bolo uvedené vyššie obchodná spoločnosť neviedla účtovníctvo riadne, nemala stanovenú výrobnú receptúru, čo nepochybne je porušením povinností konateľa, za ktoré konateľ zodpovedá bez ohľadu na príčinu, ktorá k uvedenému stavu viedla. Zo strany konateľa neboli uvádzané také dôvody, ktoré by svedčili o tom, že konateľ v tom čase konal s náležitou opatrnosťou, a teda uvedený stav by bol dôsledkom okolností na ňom nezávislej. Podľa názoru súdu uvedené nedostatky sú subjektívnej povahy a pretrvávali počas celého trvania podnikateľskej činnosti navrhovateľa.
Konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a zároveň v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V tomto prípade sa prejavuje zásada profesionality a lojality výkonu funkcie konateľa. Odborná starostlivosť má objektívny charakter, konateľ musí preto preukázať a na ňom je dôkazné bremeno, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania a rozhodnutia. Odborná starostlivosť sa neposudzuje subjektívne s prihliadnutím na osobnostné predpoklady konateľa, ale sa posudzuje s prihliadnutím na objektívne všeobecne požadovanú odbornú starostlivosť vyžadovanú na konkrétny druh úkonu alebo rozhodnutia konateľa. Samotné preukázanie odbornej spôsobilosti pri postupe konateľa ešte nepostačuje na záver, že konateľ za vzniknutú škodu nezodpovedá. Zákon vyžaduje taktiež aby konateľ kumulatívne konal aj v dobrej viere v to, že koná v záujme obchodnej spoločnosti.
Z vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že zo strany konateľa spoločnosti B. Š. došlo k porušeniu jeho povinností, nakoľko v obchodnej spoločnosti nebol vypracovaný technologický postup výroby zodpovedajúci, a taktiež účtovníctvo aj v zmysle vykonaného auditu v spojení so znaleckým dokazovaním nebolo vedené zodpovedajúcim spôsobom. Argumentácia konateľa, resp. jeho právneho zástupcu v tom smere, že spoločníci vedeli o jeho kompetencii vo vzťahu k účtovníctvu, preto bola poverená vedením účtovníctva tretia osoba, resp. obrana v tom smere, že sa jednalo o tretiu osobu, ktorá bola určená, resp. úzko spolupracovala s ďalším spoločníkom B.. Ľ. O. je vo vzťahu k povinnostiam konateľa bez právneho významu, pretože konateľ zodpovedá pri výkone svojich povinností aj za konania takýchto tretích osôb, na ktoré časť jeho právomocí bola delegovaná.
Povinnosti konateľa boli jednoznačne definované spoločenskou zmluvou, ako aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Vo vzťahu odporcu ako konateľa obchodnej spoločnosti navrhovateľa došlo minimálne k porušeniu povinností článku 10, bod 3.4, písm. b) zabezpečovať bežné záležitosti spoločnosti, a to vo vzťahu k zadefinovaniu technologického procesu výroby vrátane zabezpečenia receptúry pre jednotlivé pekárenské výroby a ich inštitucionalizovania v obchodnej spoločnosti, vo vzťahu k písmenu g) zabezpečovať riadne vedenie účtovníctva a v zmysle článku 10, bod 3.5 vykonávať svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou. Vo všeobecnosti je možné od konateľa obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom je výroba pekárenských výrobkov požadovať ako od konateľa akejkoľvek výrobnej spoločnosti, aby dohliadal nad výrobným procesom, ktorého nepochybne základným predpokladom je zadefinovanie výrobných postupov, vstupov, nákladovosti, kalkulácie cien, sledovanie chybovosti a ich evidencia tak, aby boli preukazné.
Z vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že došlo k porušeniu povinností konateľa, čo však neznamená, že zároveň boli naplnené kumulatívne aj ďalšie dva atribúty, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zároveň preukázanie, že škoda vôbec vznikla.
Vo vzťahu k uplatnenej výške škody: Okrem porušenia povinností zo strany konateľa však pojmovým znakom a predpokladom vzniku práva na náhradu škody je skutočnosť, že škoda vznikla, musí byť zrejmé v akej výške a musela vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany konateľa. Navrhovateľ si uplatňuje právo na náhradu škody titulom znížených tržieb, ktoré podľa jeho názoru by bola obchodná spoločnosť dosiahla vzhľadom na evidovaný nákup vstupných produktov, najmä múky. De facto si teda navrhovateľ uplatňuje právo na zaplatenie rozdielu ušlého zisku, ktorý dôvodí výpočtom odvislým zo spotrebný podľa nakúpeného množstva vstupného produktu, a to múky vo vzťahu výrobkom, ktoré obchodná spoločnosť mala vyprodukovať. Podľa názoru súdu však vo vzťahu k určeniu či škoda v skutočnosti vznikla a v akej výške, zo strany navrhovateľa nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, pretože výšku eventuálnej škody objektívne nie je možné zistiť a vyčísliť a tým pádom ani overiť správnosť uplatneného právo navrhovateľa. Súd poukazuje na to, že pri chýbajúcom zadefinovaní technologického postupu, t.j. receptúry, na základe ktorej pekárenské výrobky mali byť vyrábané, absencii evidencie výrobkov, chybovitosti a návratnosti takto nezrealizovaných výrobkov, preto výpočet len podľa množstva nakúpenej múky, keďže nie je zadefinovaný základy predpoklad, a to jej esenciálna spotreba v rámci výrobného procesu, je čisto hypotetický. Poukazovanie na efektivitu výrobného procesu u iných výrobcov, resp. iné receptúry, podľa názoru, má taktiež len hypotetickú vypovedaciu hodnotu, nakoľko tak ako to aj správne súdny znalec konštatuje u navrhovateľa nie je možné overiť efektivitu výroby, a teda zistiť akým spôsobom jeho výrobky za aké náklady boli vyrobené a či v konečnom dôsledku boli realizované na trhu, resp. boli vadné alebo sa vrátili ako nepredané. Za uvedeného stavu preto súd nevie a z vykonaných dôkazov nie je možné ustáliť či skutočne ku škode došlo a ak áno, v akej výške.
Samotná skutočnosť, že došlo k pochybeniu pri výkone konateľských povinností sama o sebe, a to jednak vo vzťahu k správnemu evidovaniu účtovníctva, ako aj výrobnému procesu, sama o sebe nespôsobuje vznik škody. V prvom rade je potrebné preukázať či medzi takýmto porušením povinností a eventuálne vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, tzn. že nie každé porušenie môže spieť k vzniku a spôsobovať vznik škody. V neposlednom rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zo strany navrhovateľa musí dôjsť k preukázaniu, že vznikla škoda a to práve bezprávnym konaním konateľa v priamej príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Zo strany navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo k preukázaniu, že škoda vôbec vznikla. V predmetnom konaní nie je možné posúdiť spotrebu múky zakúpenej a deklarovanej navrhovateľom vo vzťahu k dosiahnutým výnosom ako neefektívnu, nakoľko neexistovalo žiadne objektívne kritérium, v zmysle ktorého by bolo možné posúdiť efektivitu výroby. Na druhej strane nie každá neefektivita výroby zakladá zodpovednosť konateľa za vznik škody. Tak ako súd aj jednotlivých svedkov vo veci vyslúchal, výroba sa realizovala v značene primitívnych podmienkach, pri častej poruchovosti a teda nie je možné posúdiť či skutočne spotrebovaná múka by sa bola aj na prípadných tržbách odrazila a tým pádom by tieto narástli a tvrdená škoda by nebola v takom rozsahu. Vychádzať len z tvrdeného množstva koľko by sa malo pekárenských výrobkov vyrobiť, s poukazom na iných producentov, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe odlišných receptúr a odlišného technologického zázemia ja čisto hypotetické.
Navrhovateľ v konaní oprel svoje tvrdenia ohľadom výšky vzniknutej škody titulom výpadku tržieb o výpočet určitej priemernej spotreby vo vzťahu k nakúpenému množstvu múky. Určenie výšky škody, ktorá eventuálne výpadkom tržieb vznikla je však podľa názoru súdu komplexnejší problém. Keďže nie je možné zistiť efektivitu výroby, chybovosť, ako aj skutočnosť koľko z vyrobených pekárenských výrobkov nebolo v skutočnosti predaných a tieto sa vrátili spätne navrhovateľovi, nie je možné ani ustáliť v akej skutočnosť výške eventuálna škoda navrhovateľovi vznikla. Nie je možné tvrdiť, že zo všetkej nakúpenej múky, aj keby súd zohľadnil určitú priemernú spotrebu múky napriek tomu, že receptúra nebola známa, nebola určená, čo bol dlhodobo trvajúci stav, nie je podľa názoru súdu možné vychádzať z hľadiska dosiahnutej efektivity z tvrdení poukazujúcich na výrobný proces iných podnikateľských subjektov, a to práve z dôvodu odlišnej technológie, výrobného procesu spočívajúceho v receptúre, technologického vybavenia, nákladovosti, ako aj úspešnosti realizácie výrobkov na trhu. Z uvedených dôvodov má súd za to, že zo strany navrhovateľa preto nie je možné preukázať skutočnú výšku škody, ktorá porušením povinností konateľa JQ. v spoločnosti vznikla. Súd preto žalobu na náhradu škody spočívajúcu vo výpadku tržieb s poukazom na inventarizáciu zakúpenej múky zo strany navrhovateľa ako nedôvodnú
zamietol, pretože podľa názoru súdu len s poukazom na zistenia inventarizácie nie je možné ustáliť či ku škode vôbec došlo a v akej výške.
Vo vzťahu k vyplatenej odmene za riadiacu činnosť: Spoločenská zmluva navrhovateľa, ako aj zákon priamo vylučujú uzatváranie zmlúv medzi obchodnou spoločnosťou a konateľom ako osobou, t.j. konateľ nemôže uzatvárať obchody vo vlastnom mene, a teda "obchodovať" s obchodnou spoločnosťou ako takou. Z výpisu Živnostenského registra mimo iné vyplýva, že konateľ B. Š. v rámci predmetu činnosti má uvedené okrem iného aj predmet činnosti totožný, resp. príbuzný s predmetom činnosti obchodnej spoločnosti. Uvedená skutočnosť je nepochybná, pretože sám konateľ predložil faktúry a tieto boli aj súčasťou účtovníctva, v zmysle ktorých pekárenské výrobky spoločnosti ako živnostník odkupoval za účelom ich ďalšieho predaja. Uvedeným spôsobom bol porušený zákaz konkurencie konateľa vo vzťahu k obchodnej spoločnosti a konateľ by mal z takýchto obchodov vydať prospech, ktorý mu vznikol. Navrhovateľ takýto prospech nežiadal v konaní vydať, žiadal jedine vrátenie sumy, ktorú si konateľ účtoval na základe uzatvorenej zmluvy o vykonávaní tzv. manažérskej funkcie. Predmetnú zmluvu však súd považuje za neplatnú jednak vzhľadom na skutočnosť, že bol porušený zákaz konkurencie konateľa spoločnosti, keďže zmluvu podpísal tak za obchodnú spoločnosť ako sám a jediný konateľ, ako aj za osobu, ktorá má vykonávať tieto manažérskej funkcie v rámci svojej živnosti. Naviac sa súd domnieva, že predmetná zmluva, keďže spoločenská zmluva nezakotvuje oprávnenie konateľa na výplatu odmeny za výkon konateľskej činnosti, de facto týmto spôsobom bez vedomia zostávajúcich spoločníkov, keďže obchodná spoločnosť nemá zriadenú ani dozornú radu, umožnila vyplácanie odmeny konateľa skrytým spôsobom. Takéto konanie zo strany odporcu súd považuje za rozporné s pravidlami poctivého obchodného styku, prinajmenšom v prípade, ak problém odplaty vznikol bolo potrebné tento riešiť na úrovni vyšších orgánov spoločnosti či už na riadnom alebo mimoriadnom valnom zhromaždení. Z uvedeného dôvodu sa teda súd domnieva, že sumu vyplatenú a čiastočne započítanú zo strany odporcu by mal odporca obchodnej spoločnosti navrhovateľa vydať.
Vo vzťahu k uplatnenému právu na zaplatenie sumy 13 824,- €: Súd v prvom rade chce poukázať na skutočnosť, že konateľ uzatvoril tzv. Zmluvu o spolupráci, ktorá vymedzuje predmet zmluvy, a teda aj jeho činnosti a de facto sa má jednať o tzv. zmluvu manažérsku na riadenie obchodnej spoločnosti. Podľa názoru súdu však obsah tejto zmluvy koliduje jednak s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj s ustanoveniami Spoločenskej zmluvy, pretože kopíruje povinnosti konateľa obsiahnuté v spoločenskej zmluve a uvedené v zákone. V zmysle Spoločenskej zmluvy odplata za vykonávanie funkcie konateľa odporcovi B. Š. dojednaná nebola. Naviac odporca podpísaním takejto zmluvy porušil zákaz konkurencie, pretože jednak ako živnostník vykonáva živnostenské podnikanie v obdobnom predmete podnikania, čo sa prejavilo nielen na podpise predmetnej zmluvy, ale na tej skutočnosti, že odporca de facto ako konateľ spoločnosti obchodoval sám so sebou na druhej zmluvnej strane s ako živnostníkom ohľadom kúpy a predaja pekárenských výrobkov. Z uvedeného dôvodu sa súd domnievam, že predmetná zmluva odporuje zákonu, a teda je zmluvou neplatnou, a teda práva a povinnosti z takejto zmluvy zmluvným stranám nemohli vzniknúť, a preto aj fakturácia tzv. odmeny za riadenie obchodnej spoločnosti odporcovi nenáleží. Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru súdu navrhovateľovi na vrátenie predmetnej sumy právo vzniklo.
Účelom zákazu konkurencie je zamedziť takému konania, výsledkom ktorého môže byť konflikt záujmov spoločnosti a osôb na ktorých sa tento zákaz vzťahuje. Konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavrieť dohody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Konateľ má zakázané vo vlastnom mene uzatvárať také obchody, ktoré súvisia s podnikateľkou činnosťou spoločnosti, predpokladá sa tu teda samostatné konanie konateľa vo vlastnom mene a na vlastný účet v takom okruhu činností, ktoré súvisia s podnikateľkou činnosťou spoločnosti. Nejedná sa teda len o vymedzenie priamo ku predmetu podnikateľskej činnosti, ale aj činnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, čo je pojem širší ako predmet podnikateľskej činnosti spoločnosti. S poukazom na článok X., bod 3.12, písm. d) spoločenskej zmluvy totožný s ust. § 136 písm. d) ObZ, konateľ nesmie vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania s výnimkou ak ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
Zákonné ust. § 136 ods. 1 písm. d) ObZ síce zakazuje vykonávať konateľovi činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo iného orgánu v inej právnickej osobe s podobným predmetom
podnikania, avšak logickým výkladom tohto ustanovenia, podľa názoru súdu, je možné aplikovať uvedené aj na postavenie konateľa, ktorý je zároveň živnostníkom s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania tak, ako to vyplýva zo živnostenského oprávnenia odporcu zapísaného v rozsahu predmetu podnikania číslo živnostenského registra XXX-XXX, a to obchodná činnosť okrem koncesovaných živností pod bodom 5 a následný predaj pekárenských výrobkov tak, ako to vyplýva aj z fakturácií predložených odporcom a tvrdení navrhovateľa. Konateľ B. Š. teda uzatváral obchody ako štatutárny zástupca navrhovateľa legitímne tak, ako to právny zástupca odporcu aj uvádza, avšak vo vlastnom mene a na vlastný účet, čím porušil ust. § 136 ods. 1 písm. a) ObZ. Konanie konateľa navonok spoločnosti nepochybne súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, a teda aj uzatvorenie zmluvy o tzv. spolupráci vo vlastnom mene a na vlastný účet, ktorým konateľ B. Š. zaviazal spoločnosť navrhovateľa povinnosťou platiť živnostníkovi B. Š., t.j. identickej osobe ako konateľ, odplatu za činnosti, ktoré de facto subsumujú povinnosti konateľa, za ktoré v spoločenskej zmluve právo na odplatu nebolo zakotvené, avšak na základe predmetnej tzv. manažérskej zmluvy toto právo konateľ založil sám pre seba. Uvedené konanie súd považuje za konanie porušujúce zákaz konkurencie a zároveň konanie rozporné s pravidlami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že spoločníci obchodnej spoločnosti o tomto konaní a takejto zmluvy informovaní vopred neboli. Z uvedených dôvodov by preto, podľa názoru súdu, právo na zaplatenie tejto sumy vo výške 13 824,- € navrhovateľovi od odporcu vzniklo.
K vzájomnému návrhu odporcu: Písomným podaním zo dňa 13.10.2014 odporca si uplatnil právo vzájomným návrhom na zaplatenie sumy 17 940,- €, pričom tvrdil, že o túto sumu sa navrhovateľ na jeho úrok bezdôvodne obohatil, z účtovnej dokumentácie navrhovateľa je nesporné, že za priestory, kde navrhovateľ vykonával pekárenskú výrobu neplatil žiadne nájomné a neuhrádzal ani vstupné náklady nevyhnutné na prevádzkovanie pekárenskej výroby a tým, že užíval nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporcu bez úhrady za ich užívanie získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie, lebo pred začatím pekárenskej výroby mal v priestoroch nájomcu, s ktorým v záujme navrhovateľa ukončil nájomnú zmluvu. Odporca predložil listinu označenú ako uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, v zmysle ktorej prílohy vypočítal úhradu rovnajúcu sa nájomnému za celkovú plochu 367,48 m2, pričom uviedol, že montáž pece sa začala približne v septembri 2011 a priestory boli pripravené od januára 2011, teda uplatňuje si nájom vo výške 50 % od 01.02.2011 do 30.03.2011 a do 01.04.2011 do 31.08.2011 za 29 mesiacov (9+12+8), a to za výrobné plochy 304,15 m2 x 22,- €/m2/rok, t.j. 6 691,30 € ročne a za ostatné plochy o výmere 63,33 m2 x 11,50 €/m2/rok, t.j. 729,- € ročne, teda spolu za 29 mesiacov vo výške 17 922,- € plus dva mesiace po 50 %, čo sa rovná 618,- €, teda spolu uvádza odporca 17 940,- €. K príslušným dokladom predložil nákres podlažia formátu A4 spolu s odsúhlasením projektu, povolenia na zmenu priestorov, rozhodnutí Úradu životného prostredia, faktúry na projektové riešenie, faktúry za plynárenské práce, periodickej správy o odbornej skúške spolu s montážnym listom SPP a potvrdenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Predmetné listinné dôkazy zo strany odporcu neboli spochybnené.
Odporca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom neexistencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený užívať nehnuteľnosť v jeho spoluvlastníctve pre účely výroby. Zo strany navrhovateľa nedošlo k spochybneniu spoluvlastníckeho práva odporcu a ani skutočnosti, že výroba prebiehala v nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve. Súd preto dokazovanie ohľadom týchto skutočností nevykonával, pretože vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Zo strany navrhovateľa nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom užívania existoval nejaký právny vzťah či už v písomnej alebo ústnej podobe, a teda že by bolo vyvrátené jeho tvrdenie, že k užívaniu dochádzalo bez právneho dôvodu. Taktiež zo strany navrhovateľa neboli spochybnené a namietané listinné dôkazy odporcu spočívajúce v preukázaní užívanej plochy, a to predložením príslušného nákresu prevádzky, ako ani výpočtu vo vzťahu k určeniu výšky nájomného. Nakoľko sa jedná o otázku dokazovania a v zmysle § 5 O.s.p. poučovania povinnosť súdu vo vzťahu k úkonom účastníka konania spočívajúcim k jeho dôkaznej povinnosti neplatí, keďže navrhovateľ bol zastúpený právnym zástupcom, mal súd za to, že výpočet nájmu tak, ako bol odporcom prezentovaný a navrhovateľom nebol namietaný ani spochybnený predstavuje skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú následne v rámci vzájomného návrhu súd započítal do výšky 13 824,- € ako pohľadávku navrhovateľa voči pohľadávke odporcu vo výške 17 940,- €, ktoré týmto zanikli vzájomným stretom ku dňu splatnosti pohľadávky navrhovateľa titulom vrátenia neprávom vyplatenej odmeny vo výške 13 824,- € odporcovi, ktorej splatnosť nastala neskoršie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľa zamietol ako čiastočne nedôvodný vo vzťahu k uplatnenej škode na výpadku tržieb, ako aj z dôvodu vzájomného započítania pohľadávky odporcu.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 10 955,52 € po prvom pojednávaní, preto súd so súhlasom odporcu v tejto časti konanie zastavil.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na väčší počet uplatnených nárokov, obranu odporcu, ako aj čiastočné zastavenie konania na návrh navrhovateľa, súd o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.