Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/168/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému I. J., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX C.E., právne zastúpenému JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou, so sídlom Mierová 94, 066 03 Humenné, o zaplatenie 13 332,69 € istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi 7 285,86 € s ročným úrokom z omeškania vo výške: · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.12.2011 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.01.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.02.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.03.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.04.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.05.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.06.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.07.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.08.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.09.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.10.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.11.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.12.2012 do 11.08.2013, · 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.01.2013 do 11.08.2013, · 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.02.2013 do 11.08.2013, · 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.03.2013 do 11.08.2013, · 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.04.2013 do 11.08.2013, · 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.05.2013 do 11.08.2013, · 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.06.2013 do 11.08.2013, · 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 142,86 od 21.07.2013 do 11.08.2013, · 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.285,86 € od 12.08.2013 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 13 332,69 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010

do 11.08.2013 vo výške 776,32 €, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13 332,69 € od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 799,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 1 122,42 €.

Poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava

- a žalobcom bola žalobcovi postúpená pohľadávka voči žalovanému.

Postupca dňa 18.02.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 512650090, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré podľa žalobcu obsahujú všetky znaky a spĺňajú všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 17 371,44 € a pozostávala z istiny vo výške 13 407,37 €, z riadneho úroku vo výške 2 566,08 €, z úroku z omeškania vo výške 1 338,19 € a z ostatného príslušenstva vo výške 59,80 € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 59,80 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 1 338,19 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 12 000,00 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 211,63 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.02.2016 v počte 63 a v celkovej výške 13 332,69 €. Splátky pôvodne splatné v období od 20.08.2013 do 20.02.2016 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne, s tým, že pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.08.2013 si žalobca uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradil na žalobcom uplatňované splátky žiadnu sumu. Uplatňovaná dlžná suma tak ku dňu podania žaloby pozostávala zo 63 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 13 332,69 €, t.j. vo výške rozdielu medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky. Z jednotlivých splátok úveru splatných v období od 20.12.2010 do 20.07.2013 si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, ktorý ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 11.08.2013 vyčíslil spolu vo výške 776,32 €, a ďalej si od nasledujúceho dňa, t.j. od 12.08.2013, uplatnil úrok z omeškania z celkovej sumy neuhradených uplatnených splátok úveru, t.j. zo sumy 13 332,69 €. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 799,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 122,42 €.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. - 39 zo dňa 08.01.2015, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorým namietal premlčanie časti žalobcom uplatnenej sumy, nakoľko, poukazujúc na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu, nesúhlasil s aplikáciou štvorročnej premlčacej lehoty. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba bola na súde podaná dňa 27.11.2014, mal žalovaný za to, že premlčacia doba prvých dvanástich žalobcom uplatnených splátok úveru (splatných od 21.12.2010 do 21.11.2011) uplynula ešte pred jej podaním, a preto voči nim vzniesol námietku premlčania.

Žalovaný v konaní ďalej namietal aj výšku žalobcom uplatnenej sadzby úrokov z omeškania a vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu trval na použití občianskoprávnej sadzby úrokov z omeškania. Poukazujúc na skutočnosť, že pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy, konkrétne výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný uviedol, že pri úvere poskytnutom vo výške 12 000,00 € rozdelenom do 84 splátok, tak výška jednej splátky činí 142,86 € a súhrn žalobcom požadovaných premlčaných splátok úveru sumu 1 714,32 €. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný toho názoru, že žalobca má právo len na 51 splátok po 142,86 €, teda sumu 7 285,86 €, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,50 % ročne zo súm jednotlivých splátok splatných v období od 20.12.2011 do 20.07.2013, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej z uvedených splátok do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 11.08.2013, a odo dňa nasledujúceho, t.j. od 12.08.2013 zo sumy 7 285,86 € až do zaplatenia.

Žalobca, poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o absolútny obchod, teda obchodnoprávny vzťah, a preto je potrebné aj otázku premlčania posudzovať podľa Obchodného zákonníka, trval na uplatnení štvorročnej premlčacej doby. Odkazujúc na úpravu úrokov z omeškania platnú v čase uzavretia Zmluvy zdôraznil, že táto bola daná občianskoprávnymi predpismi.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 a výňatku z jej Prílohy č. 1 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 17 371,44 €, a to vo výške 13 407,37 € istiny, vo výške 2 566,08 € riadnych úrokov, vo výške 1 338,19 € úrokov z omeškania a vo výške 59,80 € poplatkov.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512650090 zo dňa 18.02.2009 (ďalej len „Zmluva o splátkovom úvere“), ktorú uzavrel postupca so žalovaným, vyplýva záväzok postupcu poskytnúť žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 12 000,00 € s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 11,60 % ročne, so spracovateľským poplatkom vo výške 189,17 €, hradeným z prostriedkov úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne, s výškou splátky istiny 211,63 €, so splatnosťou prvej splátky istiny 20.03.2009, s počtom splátok 84, s mesačnou periodicitou splátok a ich splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 20.02.2016, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 13,36 %, s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 12,37 % a s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 6 008,56 €.

Z listu postupcu - Výzva - zo dňa 15.04.2010 vyplýva, že postupca ním žalovanému oznámil, že splácanie jeho pohľadávky zo Zmluvy č. 512650090 zo dňa 18.02.2009 je v omeškaní ku dňu 31.03.2010 vo výške 846,15 €, a žiadal ho o úhradu dlžnej sumy najneskôr v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením na možnosť pristúpenia k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky tretej osobe.

Z listu postupcu - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti - zo dňa 20.05.2013 vyplýva, že postupca v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok vydaných Slovenskou sporiteľnou, a.s. a účinných od 01.08.2002, ku dňu 17.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 512650090 zo dňa 18.02.2009 stala splatnou v celom rozsahu. Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 17 084,19 € a postupca vyzval žalovaného k jej splateniu do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. V zmysle priloženej fotokópie poštovej obálky sa predmetné oznámenie vrátilo postupcovi ako neprevzaté žalovaným v odbernej lehote.

Z listu postupcu - Oznámenie o postúpení pohľadávky - zo dňa 09.07.2013 vyplýva, že postupca ním žalovanému oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.06.2013 postúpil svoju pohľadávku vo výške 17 371,44 € voči žalovanému zo Zmluvy č. 512650090 zo dňa 18.02.2009 žalobcovi, a žalovaného upozornil, že uvedený záväzok je od okamihu doručenia tohto oznámenia možné uhradiť výlučne plnením postupníkovi (žalobcovi).

Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Výpisom transakcií z úverového účtu žalovaného, vyhotoveným za obdobie od 18.02.2009 do 26.06.2013, ako aj s Pokusom žalobcu o zmier zo dňa 29.10.2014 adresovaným žalovanému.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti splátok istiny splatných odo dňa 20.12.2011 do 20.02.2016 s ich príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania), dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti žalobcom uplatnených splátok splatných odo dňa 20.12.2010 do 20.11.2011 s príslušenstvom, bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu ich premlčania v zmysle ustanovení § 100 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2009, t.j. v

čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), a v časti rozdielu žalobcom požadovaných a súdom priznaných nepremlčaných splátok istiny z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2009, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30. novembra 2009, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka:

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1. mája 2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalovaný vystupoval v danom prípade pri podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vpisujú iba meniace sa údaje, a teda jej obsah nemohol žalovaný podstatným spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť, je predmetná Zmluva o splátkovom úvere svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere , je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.09.2014, sp. zn. ). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, predmetná Zmluva o splátkovom úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd pritom zistil, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 18.02.2009 je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej Zmluve o splátkovom úvere je totiž uvedená mesačná splátka sumou 211,63 € a je tam uvedený počet splátok 84 s mesačnou periodicitou splátok a so splatnosťou splátok určenou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Vo Všeobecných obchodných podmienkach, v článku 7.3 Splácanie úveru, je v bode 7.3.2. Splácanie splátkového úveru, uvedené, že pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Článok 7.4 Všeobecných obchodných podmienok upravuje úročenie poskytnutého úveru tak, že v zmysle bodu 7.4.1. zmluva určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia, pričom v zmysle bodu 7.4.2. sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splateniu úveru (vrátane). Podľa bodu 7.4.3. sa úroky počítajú na základe presného počtu uplynulých dní úrokového obdobia a úrokovej sadzby (sadzieb) platnej pre príslušné úrokové obdobie, vrátane prvého a posledného dňa úrokového obdobia. Z uvedeného však nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu do Zmluvy o splátkovom úvere uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená iba splátka poplatku za správu

úveru. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Zmluvy o splátkovom úvere ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.

Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o splátkovom úvere o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12 000,00 €, ktorý mal byť splatený v 84 splátkach, pričom žalobca si v konaní uplatnil právo na posledných 63 splátok, dospel súd k záveru, že žalobca má nárok na uplatnené splátky len v tej časti, ktorá v rámci každej splátky pripadá na splátku samotnej istiny ako plnenia, ktoré jeho právny predchodca poskytol žalovanému, čo v danom prípade predstavuje sumu 142,86 € ako sumu rovnajúcu sa istine poskytnutého úveru vo výške 12 000,00 € rozdelenej na 84 splátok. V časti, v ktorej žalobcom uplatnené splátky (vo výške 211,63 €) prevyšujú pri každej zo 63 uplatnených splátok úveru sumy rovnajúce sa sumám splátok samotnej istiny poskytnutého úveru, na ktoré má žalobca podľa záverov súdu maximálne nárok (t.j. sumy vo výške 142,86 €), súd žalobu žalobcu v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol.

Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom pri posudzovaní jej dôvodnosti, ako aj pri aplikácii citovaného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého by súd v danej veci ako v spotrebiteľskej veci musel ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, vychádzal s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnej úpravy inštitútu premlčania obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Predmetná vec je totiž spotrebiteľským úverom, na ktorý musí dopadať regulovaná osobitná právna úprava tak zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho zákonníka. Musí byť preto v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskeho práva, a nie podnikateľského práva. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania by totiž v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne predstavovalo zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému záveru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Hoci je táto úprava účinná až od 1. apríla 2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na uplatnenie práva ako na uplatnenie práva zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka, teda trojročnú premlčaciu dobu.

Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že splatnosť poslednej splátky bola pôvodne dohodnutá na 20.02.2016, keď podľa Zmluvy o splátkovom úvere mala nastať konečná splatnosť úveru, pričom každá mesačná splátka mala byť uhradená do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počínajúc 20.03.2009. Dňa 27.06.2013 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo listom zo dňa 09.07.2013 oznámil žalovanému.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia má súd za to, že nárok na úhradu splátok splatných v období od 20.12.2010 do 20.11.2011 v celkovom počte dvanásť a v úhrnnej výške 1 714,32 € (12 splátok po 142,86 €) nie je možné žalobcovi priznať, nakoľko uvedené splátky sú premlčané. Žalobca

totiž podal žalobu dňa 27.11.2014, pričom všetky plnenia splatné tri roky pred podaním žaloby, teda do 27.11.2011, sú v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka premlčané, a preto ich nemožno priznať. Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, pričom súd by v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bol povinný v danej (spotrebiteľskej) veci aj ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, súd z titulu premlčania nároku žalobu žalobcu v časti o zaplatenie súčtu žalobcom uplatnených splátok splatných odo dňa 20.12.2010 do 20.11.2011 v celkovom počte dvanásť, zamietol. Uvedené splátky, ktorých splatnosť bola dohodnutá od 20.12.2010 do 20.11.2011, boli ku dňu podania žaloby (uplatnenia nároku žalobcom) premlčané, a preto súd žalobcovi nemohol priznať zaplatenie dlžnej sumy uplatnenej z titulu týchto dlžných splátok. Z rovnakého dôvodu, keďže súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie istiny v tejto časti, mu nepriznal ani uplatnený úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu aj v tejto časti zamietnuť.

Nárok žalobcu vo vyhovujúcej časti, t.j. v časti priznanej sumy 7 285,86 € istiny zodpovedajúcej splátkam istiny úveru, každej vo výške 142,86 €, splatným v období od 20.12.2011 do pôvodne 20.02.2016, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do 11.08.2013, t.j. súčtu celkom 51 splátok, sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0512650090 zo dňa 18.02.2009 a ustanovenia § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré žalovaný žalobcovi včas, ani do dnešného dňa nevrátil, čím sa dostal do omeškania. Súd žalobcovi priznal nárok na úhradu posledných 51 žalovaným neuhradených splátok istiny úveru, každej vo výške 142,86 € tak, ako bolo zdôvodnené vyššie, ktoré ku dňu podania žaloby na súd ešte neboli premlčané. Vzhľadom na uvedené, má žalobca nárok na úhradu dlžnej sumy vo výške 7 285,86 € istiny zodpovedajúcej súčtu nepremlčaných splatných splátok istiny úveru, preto bolo potrebné žalobe v tejto časti vyhovieť.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pričom úrok z omeškania zo splátok, na ktoré má žalobca podľa záverov súdu nárok, súd priznal žalobcovi za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej splátky a u splátok pôvodne splatných po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 12.08.2013, tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva pohľadávky bolo žalobu potrebné zamietnuť.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci úspech žalobcu a úspech žalovaného boli približne v rovnakej výške, a preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.