Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-854-2013.pdf
PDF · 77.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/854/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Adamik, Exekútorský úrad so sídlom Tomášikova 50/A, 831 04 Bratislava, sp. zn. EX 489/13, v prospech oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, proti povinnému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX L., občan SR, pre vymoženie istiny 266,56 € s prísl., rozhodujúc o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Adamikovi, Exekútorský úrad so sídlom Tomášikova 50/A, 831 04 Bratislava náhradu trov exekúcie v sume 68,75 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Skalici č. 5206 035269 zo dňa 15.11.2013 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Adamik, Exekútorský úrad so sídlom Tomášikova 50/A, 831 04 Bratislava poverený podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške istiny 266,56 € a trov exekúcie na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa 29.7.2013 (deň začatia exekučného konania) a exekučného titulu - trestného rozkazu Okresného súdu Skalica č.k. 6T/14/2010 - 111 zo dňa 17.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.12.2011.
Súdny exekútor dňa 2.2.2016 doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uviedol, že po vykonaných úkonoch exekútorského úradu smerujúcich k zisteniu majetku povinného a vymožiteľnosti pohľadávky, bolo zistené, že povinný nikde nepracuje, nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. V Sociálnej poisťovni nie je evidovaný v registri zamestnancov a keď je náhodou registrovaný, tak iba na dohodu za menej ako minimálnu mzdu. Účty v bankách nemá. Na základe uvedeného žiadal exekúciu zastaviť a uplatnil si trovy exekúcie v celkovej výške 68,75 € (odmena 33,19 € 16,60 €, DPH 9,96 €, hotové výdavky 9,- €). K návrhu doložil písomné podanie oprávneného zo dňa 14.1.2016 adresované súdnemu exekútorovi, z ktorého vyplýva, že oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Za účelom objektívneho preverenia majetkových pomerov povinného súd žiadal súdneho exekútora o zapožičanie exekučného spisu EX 489/13 a zároveň vykonal vlastné šetrenie majetku a príjmov povinného, pričom zistil, že povinný má v Registri obyvateľov SR hlásený trvalý pobyt len mesto Skalica, v Sociálnej poisťovni nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa (odvádzateľa poistného)
a nie je poberateľom žiadnej dávky sociálneho poistenia. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Oddelenie služieb pre občana, povinný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom štátnych dávok, dávky v hmotnej núdzi ani poberateľom peňažných príspevkov na kompenzácie. Z oznámenia OR PZ v Skalici, ODI v Skalici vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Lustráciou na verejne prístupnom portáli Katastra nehnuteľností SR mal súd preukázané, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní žiadny exekvovateľný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ani nepoberá žiaden príjem (mzda, dôchodok, dávky), z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného. Skutočnosti tvrdené súdnym exekútorom v návrhu na zastavenie exekúcie boli v celom rozsahu preukázané obsahom príslušného exekučného spisu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, na ktorý musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) v každom štádiu exekučného konania. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bola nemajetnosť povinného objektívne a dostatočne preukázaná a oprávnený so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného vyjadril súhlas, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 5 EP). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je nemajetnosť povinného, oprávnený je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 21a cit. vyhlášky, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške základnej odmeny 33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho exekútora vo výške 16,60 € podľa § 21a cit. vyhlášky, zvýšenej o 20 % DPH v sume 9,96 € a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 9,- €, t.j. celkom si uplatnil trovy exekúcie vo výške 68,75 €.
Z webovej stránky www.financnasprava.sk súd zistil, že poverený súdny exekútor je evidovaný v zozname subjektov registrovaných pre DPH.
Odmena súdneho exekútora bola vyčíslená v súlade s § 14 ods. 1 (minimálna odmena 33,19 €) a § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., preto súd exekútorovi priznal odmenu v celej uplatnenej výške. Pri rozhodovaní o náhrade hotových výdavkov súd postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti vynaložených trov, pričom zisťoval, či ich vynaloženie bolo dostatočne preukázané. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal výlučne z obsahu spisu exekútora a priznal mu náhradu za tie výdavky, ktoré zo spisového materiálu spoľahlivo vyplývajú. V nadväznosti na uvedené súd uzavrel, že exekútorovi vznikol nárok na náhradu poštovného v celej uplatnenej výške 9,- €, vynaloženie ktorého mal súd preukázané zo spisu exekútora z pripojených poštových doručeniek, prípadne nedoručených (vrátených) poštových zásielok (6 x 1,50 €), z obsahu ktorých vyplýva, že sa týkali tohto exekučného konania a úkony vzťahujúce sa k týmto zásielkam možno hodnotiť ako účelné a hospodárne, keď sa jednalo o doručenie žiadosti o udelenie poverenia na tunajší súd, 2 x upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, žiadosti o doručenie zásielky povinnému adresovanú MÚ Skalica, žiadosti o blokáciu motorového vozidla adresovanú ODI Skalica a návrhu na zastavenie exekúcie adresovanú tunajšiemu súdu. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 68,75 € (odmena 33,19 € + 16,60 €, hotové výdavky 9 € DPH 9,96 €). Povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie súd uložil oprávnenému v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. ) Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).