Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5T-77-2014.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/77/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. marca 2015 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
ml. J. L., nar. XX. novembra XXXX v W., trvalé bydlisko W., T. XX, žiak U. W., C. č. 1 j e v i n n ý , ž e dňa 31.3.2014 v čase okolo 16.00 hod. v Košiciach na ul. Z. na chodníku na mieste verejne prístupnom, fyzicky napadol poškodeného mladistvého N. L., nar. X.X.XXXX, a to tým spôsobom, že obvinený J. L., poškodeného N. L. otvorenou dlaňou pravej ruky jedenkrát udrel do oblasti hlavy, pričom mu zasiahol ľavé ucho, čím poškodenému N. L., páchateľ tak svojim konaním spôsobil zranenie, a to pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo, traumatická perforácia bubienka vľavo v dolnom prednom kvadrante a otras vnútorného ucha - labyrintu vľavo s dobou liečenia dva až tri týždne, t e d a
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a
- inému úmyselne ublížil na zdraví t ý m s p á c h a l
- v jednočinnom súbehu prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 364 ods.1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 119ods. 1 Tr. zák. pri podmienečnom odsúdení súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu P. zdravotnej poisťovni a.s., T. č. XX X., N.: XXX 37874, vo výške 1506,33 Eur.
odôvodnenie:
U. vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca prečítaním svedeckých výpovedí, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
L. vykonaných dôkazov:
Obžalovaný ml. J. L. priznal fyzický útok na poškodeného. Uviedol, že dal poškodenému jednu facku, avšak na líce, nie na ucho a teda nemohol mu spôsobiť predmetné zranenie. Dôvodom jeho konania bola skutočnosť, že mu poškodený mal ukradnúť mobilný telefón.
Svedok - poškodený N. L. uviedol, že keď sa stretol s obžalovaným, chcel mu podať ruku a vtedy dostal od neho facku. Chvíľu sa ešte naťahovali a potom ich kamaráti rozdelili. Obžalovaný ho udrel dosť silno. Po údere mu pískalo v uchu a na druhý deň ráno, keď išiel do školy mu bolo nevoľno, zvracal. O svojich ťažkostiach hovoril aj ostatným, ktorí boli pri incidente prítomní. Poškodený uviedol, že neskôr mal incident aj so svedkom L. U., ktorý sa ho viackrát pokúšal udrieť, avšak všetky jeho údery vykryl.
Svedok J. O. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil výpoveď poškodeného. Uviedol, že obžalovaný mu „strelil“ na ucho. Poškodený sa mu po údere sťažoval, že nepočuje na ucho a že má v ňom zaľahnuté. Sťažoval si, že ho ucho proste bolí. Bolo to ešte predtým, ako mal konflikt s L. U..
Svedkyňa U. P. vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná pri tom, ako obžalovaný dal poškodenému facku, čo ona vlastne ani nevidela, pretože sa v tom momente otočila, nakoľko sa toho bojí a odišla preč. Svedkyňa pripustila, že samotnú facku ani poriadne nevidela.
Svedok O. U. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol prítomný pri incidente obžalovaného s poškodeným. Bol však prítomný pri tom ako L. U. dal poškodenému facku, teda bol prítomný pri nasledujúcom incidente (pozn. samosudcu). On sám bol potom zbitý.
Svedkyňa Q. L. - zákonná zástupkyňa poškodeného uviedla, že jej syn - poškodený jej, keď prišiel domov, povedal, že ho niekto udrel. Až na ďalší deň jej povedal, že mu to urobil obžalovaný.
Svedok L. Timo vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že videl ako obžalovaný udrel poškodeného dlaňou na ľavú stranu tváre, potom sa medzi sebou začali obidvaja hádať. Poškodený bol po tomto údere červený v tvári a slzili mu oči. Svedok potvrdil, že neskôr poškodeného fyzicky napadol aj L. U..
Svedok L. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že kritického dňa sa stretol s obžalovaným aj s N. L., pričom obžalovaný mu hovoril, že má podozrenie, že N. L. mu zobral telefón a zároveň sa ho opýtal, či mu s tým nevie nejako pomôcť. On sa N. L. pýtal, či zobral telefón a ak áno, povedal mu, aby ho obžalovanému vrátil. N. L. to poprel, ale potom sa jeho frajerke, Q. X., priznal. Z počutia vie o tom, že obžalovaný udrel poškodeného niekde po uchu. Poprel, aby bil poškodeného alebo inú osobu.
Súd vykonal konfrontácie medzi svedkami N. L. O. U., J. O. a L. O. tak, ako ich nariadil odvolací súd, pričom vykonanými konfrontáciami neboli zistené žiadne nové skutočnosti ohľadne konfliktu poškodeného s L. U..
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia , ktorý vypracoval znalec T.. Z. U. L.., na čl. 86-94 vyplýva záver, že poškodenému N. L. boli spôsobené pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo, traumatická perforácia bubienka vľavo v dolnom prednom kvadrante a otras vnútorného ucha - labyrintu vľavo. Ide o ľahký úraz. Mechanizmus zranenia zodpovedá najskôr izolovanému cielenému útoku, mechanizmom úderu otvorenou dlaňou ruky, tzv. fackou spôsobom tak, ako to uvádza poškodený. Vznik zranení iným náhodným spôsobom je nepravdepodobný. Obvyklý spôsobom života poškodeného bol narušený hospitalizáciou v trvaní troch dní, ďalej tým, že poškodený bol nútený chrániť sa pred vniknutím vody a nečistôt do zvukovodu a prechladnutím počas celej doby liečenia. Pri týchto zraneniach býva dočasná porucha sluchu, mohol trpieť pocitom tlaku v uchu, hučaním v uchu a závratmi.
K pochybnostiam odvolacieho súdu týkajúcich sa mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného jedným úderom znalec uviedol, že vo svojej praxi sa stretol veľakrát s obdobnými prípadmi, pričom nejde o žiaden výnimočný spôsob ublíženia na zdraví. Znalec zdôraznil, že práve údery vedené na ucho takýmto spôsobom, teda otvorenou dlaňou, často spôsobujú obdobné následky. Podľa názoru znalca postačuje aj úder slabšej intenzity a fyzický pomer medzi aktérmi incidentu vôbec nie je podstatný.
K výroku o vine:
Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine obžalovaného ml. J. L..
Obžalovaný priznal fyzický útok na poškodeného v tom rozsahu, že mu dal jednu facku, avšak na líce a nie na ucho a teda nemohol mu spôsobiť predmetné zranenia. Podľa jeho názoru mu tieto zranenia musel spôsobiť L. U., ktorý fyzicky napadol poškodeného neskôr. Obžalovaného zo spáchania trestného činu jednoznačne usvedčuje, a zároveň vyvracia jeho obranu, poškodený N. L.. Tento jednoznačne identifikoval obžalovaného ako osobu, ktorá na neho nielen fyzicky zaútočila, dala mu facku, pri ktorej zasiahol jeho ucho, ale aj jednoznačne uviedol, že po tomto útoku zo strany obžalovaného pociťoval príznaky spojené s utrpenými zraneniami. Fyzický útok obžalovaného voči poškodenému prakticky potvrdili všetci prítomní svedkovia. Okrem poškodeného to bol najmä svedok J. O., U. P. a L. O.. Za nepriameho svedka možno považovať aj matku poškodeného, Q. L., ktorej poškodený na druhý deň uviedol, že ho udrel obžalovaný. Pokiaľ ide o spôsobenie zranení poškodenému, resp. o príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom, tak v tejto súvislosti súd vyhodnotil ako najpodstatnejší dôkaz výpoveď samotného poškodeného N. L.. Poškodený je totiž jedinou osobou, ktorá s absolútnou istotou môže identifikovať osobu, ktorá mu spôsobila predmetné zranenia, práve z toho dôvodu, že len on jediný mohol pociťovať následky spojené s týmito zraneniami. Poškodený vo svojej výpovedi uvádzal, že po útoku zo strany obžalovaného mu pískalo v uchu až do ďalšieho dňa, na druhý deň ráno mu bolo nevoľno a zvracal. Ide pritom o prejavy, ktoré v znaleckom posudku potvrdil aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia a to, že sa jedná o subjektívne prejavy spojené s traumatickou perforáciou bubienka a otrasom vnútorného ucha. Výpoveď poškodeného v tomto smere potvrdil aj ďalší svedok, a to svedok J. O., ktorému sa poškodený sťažoval, že nepočuje na ucho, že má zaľahnuté, že ho to proste bolí. S istotou preto súd mohol vylúčiť existenciu príčinného vzťahu medzi fyzickým útokom zo strany svedka L. U. na poškodeného a medzi vzniknutým následkom. Samotný L. U. poprel, aby fyzicky napadol poškodeného, poškodený síce uviedol, že ho napadol aj L. U., časovo následne po incidente s obžalovaným, avšak poškodený uvádzal, že všetky jeho útoky vykryl a nespôsobil mu žiadne zranenia. Výpoveď poškodeného v tomto smere jednoznačne potvrdil aj priamy svedok, J. O.. Fyzický útok zo strany L. U. potvrdili aj svedkovia L. O. a O. U.. Existenciu poranení u poškodeného, ako aj mechanizmus ich vzniku - fackou, jednoznačne potvrdil aj príslušný znalec. Samotný znalec sa nevedel vyjadriť k poradiu, ktorý z útokov (obž., U.) mohol prípadne spôsobiť predmetné zranenia, pričom znalec fakticky odkázal na zistenie priebehu skutkového deja a subjektívne obtiaže poškodeného. Znalec sa vyjadril aj k mechanizmu vzniku tohto zranenia ako následku jedného úderu otvorenou dlaňou do oblasti ucha, čo zodpovedá skúsenostiam znalca v jeho dlhoročnej praxi a v opakovaných prípadoch. Nejde pritom o nijaký výnimočný prípad, ale o dlhodobú ustálenú prax. Pri hodnotení tohto dôkazu súd naviac poznamenáva, že pokiaľ ide o spôsobenie zranenia ucha úderom otvorenou rukou - dlaňou, tzv. fackou, ide o notoricky známu skutočnosť, s ktorou je možné sa oboznámiť na verejne dostupnej sieti - na internete a to jednak v oblasti zdravotníctva a jednak v oblasti bojových umení. Pochybnosti v tomto smere môžu byť spôsobené nedostatkom skúseností. Neobstojí ani argumentácia o tom, že predmetné zranenia mal poškodenému spôsobiť pri následkom konflikte L. U.. Túto skutočnosť celkom jednoznačne vylúčil samotný poškodený, ktorý ako už bolo uvedené, je jedinou osobou, ktorá s istotou môže označiť páchateľa trestného činu, pretože ako jediný mohol pociťovať subjektívne ťažkosti spojené s predmetnými zraneniami. Svedkovia, ktorí mohli vnímať konflikt medzi poškodeným a L. U. sa mohli vyjadriť len k priebehu skutkového deja, teda kto , koho kde a ako udieral, v žiadnom prípade sa ale nemohli vyjadriť a teda ani nemohli objasniť skutočnosti dôležité pre toto trestné konanie, teda kto spôsobil predmetné zranenia poškodenému a to z toho dôvodu, že vo svojej podstate išlo o vnútorné zranenie, voľným okom neviditeľné a teda pre okolie nepostrehnuteľné. Konfrontácia medzi svedkami vnímajúcimi konflikt poškodeného a L. U. tak nepriniesla a ani nemohla priniesť objasnenie vzniku zranenia u poškodeného. Vzhľadom na uvedené súd opakovane konštatuje absolútnu prevahu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému.
Na rozdiel od podanej obžaloby súd však nemal za preukázanú kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaných trestných činov založenú na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to s poukazom na absenciu subjektívnej súvislosti. Ustanovenie § 18 Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči osobe nižšieho veku - dieťaťu (§ 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou nižšieho veku - dieťaťom a aby túto okolnosť subjektívne spáchal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Žiadne takéto skutočnosti však v priebehu celého trestného konania zistené neboli. Práve naopak, bez akýchkoľvek pochybností bolo zistené, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného len z toho dôvodu, že mu mal odcudziť telefón. Žiadne iné skutočnosti subjektívnej povahy smerujúce k objasneniu subjektívnej stránky v trestnom konaní zistené neboli. Nebolo teda zistené, aby prípadne obžalovaný napadol poškodeného, pretože je dieťa a pretože od neho očakával menší odpor. Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že otvorenou rukou drel po hlave poškodenému, ktorému tak spôsobil traumatickú perforáciu bubienka vľavo v dolnom prednom kvadrante, otras vnútorného ucha - labyrintu vľavo a pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo a po stránke subjektívnej sa konania dopustil prinajmenšom formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., pretože musel vedieť, že svojím konaním môže porušenie zákona spôsobiť a pre tento prípad bol s tým uzrozumený.
K výroku o treste:
V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce okolnosti.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pretože viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Obžalovaný nemá v odpise z registra trestov žiaden záznam.
Vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom zníženej trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák., ktorého výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu a to v trvaní dvanásť mesiacov, pretože má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.
Súd zároveň zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody vo vzťahu k poškodenej strane - Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a to vo výške 1506,33 Eur, ktorá predstavuje náklady spojené s liečbou poškodeného a ktorý nárok si poškodená strana riadne uplatnila do skončenia dokazovania v prípravnom konaní, teda v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. por.
Súd ani len nerozhodoval o nároku poškodeného N. L. na náhradu škody, nakoľko poškodený si tento nárok riadne neuplatnil v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., čo má za následok, ako keby si návrh neuplatnil vôbec. Tento len podpísal v prípravnom konaní predtlač na strane 4 poučenia a to, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody v plnej výške. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je pritom definované v ustanovení § 46 ods. 3 Tr. por. a to tak, že poškodený je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok uplatňuje, pričom poškodený musí uplatniť nárok najneskoršie do skončenia vyšetrovania. Vzhľadom na absenciu zákonom stanovených podmienok súd vyhodnotil vznesený nárok poškodeného ako keby nebol vôbec uplatnený.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.