Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/143/2014

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, P.O.BOX 41, proti odporkyni P. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., Na W. XXX/XX, zastúpenej opatrovníkom Evou Baboľovou, súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITELOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 319,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený z návrhu vo výške 12,30 eur.

O vrátenie súdneho poplatku súd žiada Slovenskú poštu a.s.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 13.8.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 319,92 eur s prísl., ktoré predstavujú sumu neuhradených splátok revolvingového úveru poskytnutého navrhovateľom odporkyni na základe zmluvy č. 8400008144 zo dňa 17.4.2008.

Pred začatím pojednávania vo veci samej, navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 2.2.2015 doručeným súdu dňa 05.02.2015 vzal podaný návrh celkom späť.

O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Dispozícia s návrhom patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho návrhu nekonalo a nerozhodovalo. Procesným

dôsledkom späťvzatia návrhu je zastavenie konania. Navrhovateľ vzal účinne podaný návrh v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania. Na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom súd v súlade s cit. ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu sa nevyžadoval, nakoľko k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej (cit. ust. § 96 ods. 3 O.s.p.).

O vrátení súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil vo výške 19,00,- eur, súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie o súdnych poplatkov, pričom súdny poplatok krátil podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkov o 6,70 eur. Preto sa navrhovateľovi vráti súdny poplatok vo výške 12,30 eur, ktoré vrátenie vykoná Slovenská pošta, a.s. do 8 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 odst. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Navrhovateľ ani odporkyňa náhradu trov konania neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania neboli priznané. I keď navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, kedy by druhému účastníkovi patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., v konaní nebolo preukázané, že vedľajším účastníkom vynaložené trovy konania boli účelné.

Samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za úkon, pri ktorom by mu mohli vzniknúť účelne vynaložené trovy, s poukazom na obsah oznámenia zo dňa 10.11.2014. Podľa obsahu ide o veľmi jednoduché podanie, navyše formulárového typu, kde vedľajší účastník v jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na jeho vypracovanie nie sú potrebné odborné právne vedomosti advokáta, preto trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia súd považoval za neúčelne vynaložené. Ďalší úkon právnej služby, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 1.12.2014, súd posúdil ako neúčelný. Vedľajší účastník vo vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykonaná Zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorá zaviedla do Zákona č. 250/2007 Z.z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch. Upravuje sa postup súdu, ktorý sa má aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania súdu o uplatnených nárokoch zo spotrebiteľských vzťahov. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd teda na premlčanie prihliada ex offo bez ohľadu na to, či účastník, prípadne vedľajší účastník vznesie námietku premlčania.

V danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo potrebné, aby samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo), keďže úlohou združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné využitie služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti združenia a to aj s poukazom na internetové stránky http:/oz-hoos.wix.com/hoos, z ktorých vyplýva, že vedľajší účastník vyvíja množstvo aktivít v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických odborných vedomostí, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 19.3.2014 (navrhovateľ EOS KSI s.r.o., vedľajší účastník na strane odporcu HOOS, ktorému trovy konania priznané neboli z dôvodu ich neúčelnosti, hoci návrh bol zamietnutý z dôvodu premlčania uplatneného nároku; námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník). Dovolací súd konštatoval, že povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov

povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov konania (v zmysle citovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a záver dostatočne odôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený a pre procesné právo typický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu, že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a neúčelnosť vynaložených trov. Dovolací súd ďalej dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Je preto nenáležité aj konštatovanie generálneho prokurátora, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní nespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania podľa§ 142 ods. 1 O.s.p., pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.