Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-81-2015.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: Y. K., N.. XX.XX.XXXX, A. D.Á. XXX/XX, M. N. o zaplatenie 2.301,71 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.953,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.953,63 eur od 04.03.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 96,60 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 167,45 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca Consumer Finannce Holding. a.s. sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 2.301,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.301,71 eur za obdobie od 04.03.2012 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 21.07.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanej celkovo pôžičku v sume 2296,26 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná uhradiť pôžičku v 18 mesačných splátkach vo výške 127,57 eur. Doposiaľ žalovaný uhradil sumu 127,57 eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku respektíve jej splátky žalobca listom zo dňa 23.02.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlžné splátky žalovaná do dnešného dňa neuhradila.
Žalovaná so žalobou súhlasila. Uviedla, po nazretí do zmluvy, že zmluvu podpísala. Úver jej bol poskytnutý. Prehľad o úhradách nemá a nevie koľko uhradila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou č. XXXXXXX vrátane všeobecných obchodných podmienok, predžalobnou upomienkou zo dňa 23.02.2012 vrátane doručenky, prehľadom splátok, oznámením o zmene veriteľa, návrhom na zámenu účastníka zo dňa 18.06.2015 vrátane príloh, vyjadrením žalobcu - nového zo dňa 1.12.2015 vrátane príloh, vyjadrením žalobcu zo dňa 10.3.2016, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
V danej právnej veci súd zistil, že pôvodný veriteľ, pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finannce Holding. a.s. a žalovaná ako klient uzavreli dňa 21.07.2011 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.944,35 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 127,57 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 24,06 %. RPMN bola od 24,06. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky spoločnosti. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že je s týmito podmienkami oboznámený, že si ich prečítal.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 23.02.2012 označenej ako výpoveď zo zmluvy vyplýva, že veriteľ, pôvodný žalobca vlastne vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých splátok bez uvedenia konkrétnych ustanovení podľa ktorých tak urobil. Vyzval žalovanú na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy. Vyzval žalovanú na úhradu dlhu najneskôr do 5 dní od doručenia upomienky. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaná si výzvu prevzala dňa 27.02.2012.
Počas konania v zmysle uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Súd preto na základe podaného návrhu uznesením pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá sa tak stala aktívne legitimovaná v konaní.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.12.2015 okrem iného vyplýva, že vzal žalobu čiastočne čo do sumy 283,82 s prísl. ako zmluvnej pokuty späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 11.12.2015 bolo konanie v tejto časti zastavené.
Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 127,57 eur, čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu. Z prehľadu splátok vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2011.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č.250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretie zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm.a),b) zákona č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2,3OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že právny predchodca žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.944,35 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 18 splátkach vo výške 127,57 eur mesačne.
Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila finančné prostriedky vo výške 127,57 eur. Taktiež bolo preukázané, že listom zo dňa 23.02.2012 bol úver predchodcom žalobcu vlastne zosplatnený a žalovaná bola vyzvaná na úhradu celej dlžnej sumy.
Počas konania v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky bola následne pohľadávka postúpená na žalobcu preto je žalobca teraz aktívne legitimovaný v tomto konaní.
Žalobca úhrady zo strany žalovanej prednostne zaúčtoval na vyčíslené rôzne poplatky, zmluvné pokuty, upomienky, úroky upomienky s odkazom na zmluvné dojednania ako to vyplýva z prehľadu na čl. 7.
Žalobca v žalobe neuviedol, z čoho vlastne žalovaná suma pozostáva. Až vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2015 uviedol, že pozostáva z dlžnej istiny 2017,89 €, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa
žalovaná zaviazala v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť; z dlžných pokút v sume 283,82 € účtovaných v zmysle ust. čl. 12 bod 12.2. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu predmetom konania je nárok žalobcu len na istinu a úroky.
Súd má za to, že vzhľadom na to, že v danom právnom vzťahu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania má podľa súdu žalobcovi uhradiť celkovo sumu 2.081,21 eur. Ide o 5 nezosplatnených splátok po 127,57 eur, t.j. 892,99 eur a 11 zosplatnených splátok po 108,019 eur -istina úveru pripadajúca na jednu splátku, t.j. 1.188,209 eur. Spolu 2.081,199 eur. Keďže žalovaná uhradila sumu 127,57 eur, jej dlh je tak len 1.953,629, t.j. po zaokrúhlení 1.953,63 eur. Preto súd žalobe v tejto časti istiny a úrokov ako dôvodnej vyhovel. V tejto sume je zahrnutá istina a dlžné úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti na ktoré má žalobca podľa súdu nárok. Zvyšok nároku žalobcu považoval preto za nedôvodný.
Keďže došlo vlastne k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 23.02.2012 žalobca má nárok na úroky zo sumy úveru len od poskytnutia úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré sú vlastne zahrnuté v mesačnej splátke, ktorá je anuitnou a tieto úroky súd žalobcovi, tak ako je to vyššie uvedené aj priznal. Nárok žalobcu na ďalšie úroky je preto nedôvodný.
Aj keď žalobca uviedol, že si uplatňuje iba istinu a úroky nie je z jeho vyjadrenia zrejmé ako k výslednej sume dospel.
V danej veci bolo preukázané že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy výzvou zo dňa 23.02.2012.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto úroky od poskytnutia do doby zosplatnenia súd žalobcovi priznal, tak ako je to vyššie špecifikované a uvedené.
Čo sa týka výšky úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 24,06 %. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 10,98 % ročne. Táto výška je podľa názoru súdu primeraná úrokovej miery pri podobnom úvere v bankách a preto aj v súlade so zákonom.
Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd nad sumu 1.953,63 eur považoval súd z vyššie uvedených dôvodov a prepočtov za neopodstatnený. Nie je ani zrejmé z čoho má táto suma pozostávať ako boli vyčíslené úroky. Súd má za to, že nárok žalobcu je taký ako je vyššie špecifikovaný a vypočítaný.
Čo sa týka sumy 283,82 eur ako zmluvných pokút v tejto časti vzal žalobca žalobu späť pred začatím pojednávania vo veci samej a j tejto časti bolo konanie zastavené.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostal do omeškania. Dňa 23.02.2012 pôvodný žalobca veriteľ vyzval žalovanú na okamžitú úhradu celého úveru. Žalovanú vyzval na úhradu dlhu do 5 dní od doručenia listu. List si žalovaná prevzala dňa 27.02.2012, teda do omeškania sa dostal až od 6. dňa po doručení, teda od 04.03.2012. Piaty deň bol posledným na splnenie dlhu. Od tohto dňa aj žiadal žalobca úroky z omeškania.
Súd mal za to, že ku dňu 04.03.2012 bola žalovaná v zmysle uvedeného listu v omeškaní a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej 9 % ročne no len zo sumy, ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú, t.j. zo sumy 1.953,63 eur. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalobca mal úspech v pomerne 85% a žalovaná vo výške 15%. V zmysle citovaných zákonných ustanovení má preto právo na náhradu pomerných trov konania vo výške 70 %.(85-15). Ako neúspech je možné zarátať aj späťvzatie pretože tu platí procesné zavinenie žalobcu a jednak ak by v tejto časti nevzal žalobca žalobu späť súd by ju zamietol.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 138 eur a z trov právneho zastúpenia. Zo zaplateného súdneho poplatku 70% je 96,60 eur.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslené podľa ust. § 10, § 13a ods. 1. písm. a), c) , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia 91,28 EUR + RP - 8,39 EUR
- písomné podanie na súd - žaloba 91,28 EUR + RP 8,39 EUR
Spolu 199,34 EUR DPH 39,87 EUR Spolu vrátane 20 % DPH 239,21 EUR
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške 239,21 EUR. Keďže žalobca mal len pomerný úspech vo výške 70 % ,70 % zo sumy 239,21 eur je 167,45 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.