Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: F. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nábrežie XX/C, XXX XX Z., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Z., proti odporcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nábrežie XX/C, XXX XX Z., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov F. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti Bratislava - M. W., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom X rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva schvaľuje dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej Y. W. Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá"), v nasledovnom znení:

Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja jej rodičia.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:

- v párnom kalendárnom týždni v roku v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.

- v nepárnom kalendárnom týždni v roku v utorok vždy v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.

- v nepárnom kalendárnom týždni v roku vždy v čase od 31.12 od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.

- každoročne vždy v čase od 06.01. od 10.00 hod. d 07.01. do 18.00 hod.

Ďalej je odporca oprávnený stretávať sa s maloletou vždy za prítomnosti navrhovateľky a to nasledovne:

- každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v roku v čase od soboty od XXX.XX hod. do nedele do 18.00 hod.

- každoročne v 8. a 29. kalendárnom týždni v roku v čase od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko navrhovateľky.

Navrhovateľka je povinná v určenom čase a na určenom mieste dieťa riadne pripravené odovzdať odporcovi.

Odporca je povinný prevziať a odovzdať maloletú v určenom čase a na určenom mieste.

Odporca sa zaväzuje platiť výživné na maloletú v sume 500,- Eur mesačne, ktorú sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.11.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. W. na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX po päťročnej známosti. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Uviedla, že k prvým vážnejším nedorozumeniam a názorovým nezhodám v manželstve začalo dochádzať krátko po uzavretí manželstva, kedy sa odporca vo vzťahu k navrhovateľke diametrálne zmenil a k zásadnej zmene a k vážnemu konfliktu medzi nimi došlo po narodení dcéry. Odporca začal trvať na zmene jej mena, ktoré mali dohodnuté už pred jej narodením a s ktorým sa aj narodila. Žiadal, aby okrem mena Y., nadobudla aj meno W., po mame jeho otca. Na túto zmenu musela navrhovateľka pristúpiť necelé dva mesiace po narodení dieťaťa. Od narodenia dcéry odporca prestal o navrhovateľku prejavovať záujem, netrávil s ňou a dieťaťom spoločne voľný čas a venoval sa výlučne svojim záľubám. Avšak domácnosť absolútne a nadštandardne zabezpečoval po finančnej a materiálnej stránke. Navrhovateľka mala za to, že po uzavretí manželstva a narodení spoločnej dcéry sa prejavili názorové rozdiely manželov vyvolané najmä skutočnosťou, že odporca je inej národnosti, vierovyznania a kultúry. Tieto názory však podľa nej odporca začal prejavovať až po narodení dcéry. Od narodenia dcéry chodil odporca domov väčšinou v neskorých nočných hodinách a to bez akéhokoľvek vysvetlenia. Odmietal s navrhovateľkou a dieťaťom tráviť voľný čas, nemali žiaden spoločný rodinný program, okrem príkazov navštevovať jeho rodinu. K úplnému narušeniu vzájomných vzťahov došlo v polovici októbra 2014, kedy sa odporca prestal o navrhovateľku, ktorá bola a je s maloletou na rodičovskej dovolenke starať aj finančne. Odporca sa opakovane vyjadril o navrhovateľke v tom smere, že podstatná pre neho je len maloletá dcéra, pretože iba ona má ich krv. Navrhovateľka mala za to, že vzťahy medzi manželmi, ktorí od novembra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti sú natoľko vážne narušené, že manželstvo už dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je iba formálnym zväzkom. Za príčinu rozvratu manželstva označila navrhovateľka rozdielnosť kultúr účastníkov, ktorá sa prejavila až po narodení maloletého dieťaťa a ktorá spočíva v nezlučiteľnosti názorov na postavenie manželov v rodine, výchovu dieťaťa, trávenie voľného času, hospodárenie, čoho dôsledkom je vzájomné citové odcudzenie účastníkov konania.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľka navrhla zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, právo zastupovať a spravovať jej majetok navrhla zveriť obom rodičom a súčasne žiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 1 500,- Eur mesačne a výživné na tvorbu úspor v sume 1 000 ,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou navrhla, aby súd upravil styk tak, že odporca bude oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod..

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2014 uviedol, že je síce pravdou, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi sú v súčasnosti vážne narušené a ich manželstvo z tohto dôvodu už dlhodobo neplní svoj účel a žiadnu zo spoločenských funkcií, vo vzťahu k dôvodom vzájomných rozporov medzi manželmi sa však odporca zásadne nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľky uvádzanými v návrhu. Odporca mal za to, že zásadné konflikty medzi ním a navrhovateľkou vo vzťahu k ich manželstvu začali vznikať po narodení dcéry a boli zväčša vyvolávané neochotou navrhovateľky stretávať sa s rodičmi odporcu. Navrhovateľka podľa neho rôznymi spôsobmi zabraňovala stretávaniu maloletej s rodičmi odporcu, pričom k svojim rodičom a jej rodine a známym brávala maloletú každý deň. Podľa tvrdení odporcu, pritom nie je pravdou, že by odporca požadoval trávenie času maloletej v jeho rodine v neúmernom rozsahu ako to uvádza navrhovateľka. Práve naopak, v skutočnosti navrhovateľka trávila s maloletou v neúmernom rozsahu čas v kruhu svojich priateliek a rodiny. Požiadavky odporcu, aby navrhovateľka brávala maloletú aj k jeho rodine boli nanajvýš legitímne,

nakoľko prirodzene odporca chce, aby mala maloletá vybudovaný vzťah aj k jeho rodine, v ktorej si veľmi zakladajú na rodinných vzťahoch a väzbách. Odporca tiež uviedol, že mal výhrady k spôsobu života vedeného navrhovateľkou, nakoľko tento prirodzene vplýval aj na život maloletej. Navrhovateľka totiž fajčila cigarety v prítomnosti maloletej a väčšinu času s maloletou trávila stretávaním sa so svojimi priateľkami v obchodných centrách. Odporca navrhovateľke vytýkal, že nevedie riadny rodinný život, nevarí sebe, maloletej ani jemu, nevenuje sa dostatočne a rozumne rozvoju a výchove maloletej a vo veľkej miere nedôvodne míňa peniaze z rodinného rozpočtu. Na tieto výčitky zo strany odporcu reagovala navrhovateľka vyvolávaním napätia a hádok medzi nimi a rôznymi spôsobmi podľa neho demonštrovala, že odporca nemá čo hovoriť do jej života. Odporca napriek tomu, že uvádzal odlišné príčiny rozvratu manželstva, súhlasil s rozvodom manželstva a vo svojom vyjadrení v zásade potvrdil, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené a že manželia od novembra 2014 spolu nežijú, ani nehospodária, ani sa intímne nestýkajú.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva nesúhlasil v tomto smere s návrhom navrhovateľky a žiadal, aby súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletú Y. do osobnej starostlivosti odporcu, dôvodiac, že má k maloletej vybudovaný plnohodnotný vzťah a jeho prístup k plneniu rodičovských povinností je zodpovednejší ako u navrhovateľky, najmä poukázal na to, že navrhovateľka svojim konaním potom, čo s maloletou v novembri 2014 opustila spoločnú domácnosť, nerešpektuje rodičovské práva odporcu, bráni odporcovi v styku s maloletou, čo je dostatočným dôvodom pre to, aby súd maloletú navrhovateľke nezveril. Eventuálne odporca navrhol pre prípad, že podľa súdu nebudú splnené podmienky pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti odporcu zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Na pojednávaní dňa 14.03.2016 navrhovateľka a odporca svoj doterajší postoj zmenili a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dospeli k maloletej dospeli k rodičovskej dohode, ktorú navrhli súdu schváliť.

Kolízny opatrovník maloletej, ako jej zástupca v konaní, vo svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní dňa 14.03.2016 uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje súdu schváliť predloženú rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom maloletého dieťaťa.

Prokurátor Okresnej prokuratúry na pojednávaní dňa 14.03.2016 uviedol, že vzhľadom na vstupové oprávnenie je oprávnený vyjadriť sa len k časti konania týkajúcej sa výchovy maloletej, ku ktorému uviedol, že rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi maloletej vníma ako dohodu v záujme maloletej Y. a preto navrhol súdu, aby rodičovskú dohodu schválil

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie a správa majetku maloletej, určenie výživného a úprava styku otca s maloletou).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 14.03.2016, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, sobášnym listom, rodným listom maloletej, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletého dieťaťa, ako aj jeho výdavkami, skúmal majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky a odporcu a to v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine a tiež otázky, či rodičovská dohoda, ktorú na pojednávaní účastníci zhodne navrhli spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletého dieťaťa, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva, s odôvodnením, že v danom prípade bol ustálený hlboký rozvrat manželstva vylučujúci reálnu šancu na jeho obnovu, ktorú obaja manželia vo svojej výpovedi pred súdom vylúčili. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej Y. na čas po rozvode, predstavuje výživné vo výške 500,- Eur mesačne na maloletú primerané výživné vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka je toho času vzhľadom na vek maloletej na rodičovskej dovolenke a z dôvodu zabezpečovania celodennej osobnej starostlivosti o maloletú je jej jediným príjmom rodičovský príspevok vo výške 203,20,- Eura. Poukazujúc na uvedené závery, zohľadniac schopnosti oboch rodičov zabezpečovať výživu a potreby

maloletého dieťaťa v zistenom rozsahu, dospel konajúci súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a rešpektuje a zohľadňuje jej potreby po všetkých stránkach.

Vzhľadom na prezentované závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).