Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/96/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. I. Z., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky F. Z., J.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX/X, N. J. I. a otca Z. Z., J.. X.X.XXXX, L. E. XXX/X, N. J. I. zastúpeného v konaní opatrovníkom Mgr. Milanom Krakom - vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava o určenie výživného takto

rozhodol:

Súd zveruje mal. I. Z., J.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Súd určuje otcovi výživné na mal. I. v sume 200,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 1.4.2015 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

Dlžné výživné od 1.4.2015 do 29.2.2016 vo výške 2.000,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 55,- eur spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Na návrh matky bolo dňa m1.4.2015 začaté konanie o určenie výživného na mal. I.. matka návrh odôvodnila tým, že s manželstva s Z. Z. pochádzajú tri deti z toho mal. je jedno dieťa, a to I.Ó.. Otec detí sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, všetka starostlivosť o domácnosť a deti je len na nej. Otec prestal prispievať na domácnosť aj na výživné mal. I.. Ona je zamestnaná ako čašníčka na základe dohody o vykonaní práce s mesačným príjmom cca 40 eur. Otec je nezamestnaný, v Í. poberá sociálne dávky na seba a aj na mal. I. vo výške 360 eur týždenne. jej príjem nestačí na pokrytie výdavkov na domácnosť a starostlivosť o deti. peniaze jej požičiavajú aj rodičia a súrodenci. jje výdavky mesačne sú asi 700 eur (inkaso, strava, pohonné hmoty). Výdavky na mal. dcéru má 20 eur materská školy, stravné 100 eur, ošatenie 30 eur, záľuby 50 eur, lieky 10 eur, škola v prírode 110 eur, a zvýšené budú výdavky s v spojení s jej nástupom do školy v septembri 2015. Výživné žiadala 250 eur.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Uznesením zo dňa 8.2.2016 súd ustanovil otcovi opatrovníka v zmysle § 29 ofds. 2 O.s.p..

Súd predvolal na pojednávanie matku, opatrovníka otca, kolízneho opatrovníka. Opatrovník otca sa pojednávania nezúčastnil, a preto súd pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z predloženého rodného listu súd zistil, že z manželstva Z. Z. a F. Z. pochádza mal. dcéra I..

Z predložených výplatných pások mal súd preuákázané, že matka je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti u I. A. N..V..Q.. s čistým mesačným príjmom cca 34 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka s deťmi -2 dospelé a jedno maloleté, bývajú v spoločnej domácnosti. matka je zamestnaná ako čašníčka od 1.3.2016 na pracovnú zmluvu v K. - E. Č. s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Otec mal. žirj I. Í. V.. matke zaslala v septembri výživné na mal. 81,39 eur a a j v januári 2016. Mal. I. je žiačkou 1. ročníka základnej školy, všetky výdavky na mal. hradí matka pričom jej finančne pomáha jej plnoletá dcéra.

Z obsahu spisu súd zistil, že otec dokladoval, že v čase kedy bol bez riadneho zamestnania a pracoval len na obdobie tzv. aktivačných prác (t.j. od 17.3.2014 do 13.3.2015) bol schopný si zabezpečiť príjem vo výške 18.855,20 €, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 1.571,27 € (18.855,20 € / 12 mesiacov). Podľa jeho vlastných písomných vyjadrení z tohto príjmu dokázal v uvedenom období v auguste 2014 prefinancovať dovolenku rodiny v Chorvátsku v sume cca 2.500,- €, v novembri 2014 zakúpiť darček k narodeninám navrhovateľke a v decembri 2014 dokonca financoval celé Vianoce. Sám uviedol, že napriek tejto jeho finančnej situácii dokonca ešte v roku 2014 zakúpiť motorové vozidlo ďalšie auto N. M.. Podľa jeho vyjadrení a ním predložených dokladov od 16.3.2015 do 31.7.2015 vedený ako osoba registrovaná v „ Z. M.“ a poberal podporný príspevok v sume 188 € týždenne, čo znamená že do mesiaca jeho príjem predstavoval čiastku cca 752 € ( 188 € x 4 mesiace). Napriek tomuto príjmu podľa jeho vlastných písomných vyjadrení dokázal v uvedenom období v marci 2015 vyplatil dlh na nájme za byt na Slovensku vo výške 500 € a financovať potreby dospelých detí. Má vyživovaciu povinnosť k mal. I..

Matka na pojednávaní uviedla, že exmanžel neposiela peniaze na dcéru od júna 2015, len sporadicky, preto podala návrh o výživné do rozvodu. Následne podala návrh na rozvod, už sú rozvedení, pri rozvode bolo určené výživné 200,- eur. Dňa poslal 81,39 eur, pretože na neho podala trestné oznámenie na polícii, potom 16.2.2016 zase 81,39 eur, on to berie ako za 3 mesiace po 27,13 eur. Dcéra išla do školy v septembri, neuhradil z nákladov na nástup do školy ani cent. Upravila svoj návrh tak, aby bol otec dcéry zaviazaný výživným v sume 200,- eur od 1.4.2015, kedy podala návrh, a aby bola dcéra zverená do jej starostlivosti. Nedostáva ani prídavky na dcéru, nakoľko nechce poslať potvrdenie, že on nepoberá prídavky v Í.. Je to síce len 20,- eur, ale by to pomohlo, mala by aspoň na stravu pre dcéru. Je od 1.3.2016 zamestnaná na zmluvu, bude dostávať minimálnu mzdu 405,- eur, predtým bola na dohodu, pracuje ako čašníčka. Mama, ktorá má 69 rokov, sa zamestnala v charite, aby pomohla, nakoľko sama by to neutiahla. Platí 150,- eur byt, 57,- eur inkaso, internet 37,- eur, stravné do školy pre dcéru cca 22,- eur mesačne, družina 40,- eur, 10,- eur dvakrát do mesiaca na mlieko, ktoré rada pije, chodí na tanečnú, snaží sa, aby jej nič nechýbalo. Ďalší syn je už dospelý, nar. XXXX, teraz je vo 4. ročníku. Staršia dcéra je zamestnaná ako zdravotná sestra na novorodeneckom oddelení, dáva 50,- eur na ubytovanie a sporadicky urobí nákup do domácnosti. Exmanžel stále tvrdil, že posiela peniaze starším deťom s tým, že časť peňazí je aj pre I., ale to nie je pravda, o čom boli aj staršie deti vypovedať na súde. Exmanžel žije s 21 ročnou Í., odmieta platiť výživné. Žiadala, aby súd určil otcovi výživné v sume 200,- eur mesačne od 1.4.2015 do právoplatného skončenia rozvodu.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že otec má ľahkovážny prístup k rodičovským povinnostiam, navrhol určiť výživné v sume 200,- eur od 1.4.2015 tak ako považuje matka, do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú dcéru má matka. Dieťa je dlhodobo v jej osobnej starostlivosti, zabezpečuje výchovu dcéry a v tejto jej starostlivosti o ňu súd nezaznamenal žiadne výrazné negatíva. Súd preto dospel k záveru, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky predstavuje najlepší spôsob riešenia osobnej

starostlivosti o ňu. Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany otca na maloletú dcéru , súd vychádzal z toho, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. V danom prípade bolo zistené, že otec sa zamestnal, rovnako bolo zrejmé z obsahu spisu , že boli z jeho strany poskytnuté finančné plnenia jeho dvom dospelým deťom cca 840 €. Taktiež otec preukázal schopnosť si zabezpečiť príjem vo výške 18.855,20 €, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 1.571,27 € (18.855,20 € / 12 mesiacov). Súd zároveň dospel k záveru, že výška výživného určené v rozhodnutí, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené zodpovedá príjmovým a majetkový pomerom otca a je v záujme mal. a zodpovedá jej odôvodneným potrebám. Súd preto ustálil výšku výživného v sume 200 eur mesačne tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň súd určil aj výšku dlžného výživného nakoľko výživné priznal od podania návrhu teda od 1.4.2015 vznikol otcovi dlh na výživnom v sume 2000 eur, ktoré poovlil otcovi splácať mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a.) O.s.p., vzhľadom na to, že ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)