Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-3-2015.pdf
PDF · 117.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu: M.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX P. Ž., prechodne bytom G.-H. XX/XX, XXXX Q., proti žalovanému: DL 17 s.r.o., so sídlom Tichá 20, 040 01 Košice, IČO: 44 774 150, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Pracovný pomer žalobcu a žalovaného uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015 t r v á .
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 99,50 eur za podanú žalobu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na Okresný súd Košice II dňa 28.7.2015 návrh, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané úkonom žalovaného dňa 1.6.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu a žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015 trvá. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 19.7.2015 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, a to vo výške jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 379,80 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem uvedeného žiadal priznať náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015 bol založený pracovný pomer. V pracovnej zmluve bol dohodnutý druh práce: búracie a upratovacie práce, miesto výkonu práce: Z. - podľa pokynov Generálneho dodávateľa V. E. C., L. Xb, XXXX J., deň nástupu do práce: 24.2.2015, mzdové podmienky: 380 eur brutto. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Medzi účastníkmi pracovnej zmluvy bola dohodnutá skúšobná doba v zmysle § 62 Zákonníka práce. Na základe tejto pracovnej zmluvy začal žalovaný prideľovať žalobcovi práce realizované v Rakúsku na stavbách podľa pokynov Generálneho dodávateľa - V. E. L., L. Xb, XXXX J., čo bolo mimo dohodnutého mesta výkonu práce, ktoré žalobca vykonával až do 1.6.2015 vrátane. Dňa 1.6.2015 na konci pracovnej doby cca o 20.00 hodine sa dostavil na miesto výkonu práce žalobcu v Rakúsku p. E. J. - bývalý konateľ žalovaného, trvale bytom C. XXXX/ XX, XXX XX X., ktorý zrejme s vedomím a na základe plnomocenstva konateľa spoločnosti H. L., X. Y. U. XXXX/XX, XXX XX X., žalobcovi oznámil, že má okamžitú výpoveď, pričom riadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil takéto rozhodnutie žalovaného a nedoručil žalobcovi písomnú
formu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pri tomto oznámení nebol prítomný žiaden svedok. Ďalej žalobca považoval za potrebné uviesť, že do 1.6.2015 neboli zo strany konateľa žalovaného, prípadne iných poverených pracovníkov žalovaného, vznesené voči žalobcovi žiadne výhrady k jeho práci, nebol písomne ani ústne na porušovanie povinností zamestnanca upozornený. Žalobca v nasledujúcich dňoch žiadal telefonicky konateľa žalovaného o prideľovanie prác, ktorý na jeho žiadosti nereagoval a nedal mu žiadne pokyny v súvislosti s plnením ďalších pracovných povinností. S ohľadom na vzniknutú situáciu žalobca telefonicky vyzval konateľa žalovaného o doručenie písomnej výpovede, na čo konateľ žalovaného ku dňu podania tejto žaloby taktiež žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca následne zistil, že zo strany jeho zamestnávateľa - žalovaného bol odhlásený ako zamestnanec zo zdravotnej poisťovne, ako aj zo sociálnej poisťovne z dôvodu skončenia pracovného pomeru, ktoré skutočnosti nevie žalobca preukázať, nakoľko táto informácia mu bola daná iba telefonicky a z tohto dôvodu navrhuje, aby si súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne Trebišov podľa miesta bydliska žalobcu, ako aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne Trebišov, ktorej poistencom je žalobca, písomnú správu, kedy žalovaný žalobcu prihlásil ako zamestnanca do sociálnej a zdravotnej poisťovne a kedy žalovaný žalobcu odhlásil a z akých dôvodov. Žalobca je toho názoru, že zo strany zamestnávateľa - žalovaného neexistovali žiadne zákonné dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko žalobca nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nemá vedomosť, aby porušil závažne pracovnú disciplínu. S ohľadom na tieto skutočnosti je žalobca toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením, a to tak z dôvodu, že neexistovali skutočnosti, pre ktoré by bolo možné zo strany žalovaného ako zamestnávateľa použiť výnimočne ust. § 68 ods. l písm. a) alebo b) ZP, ako aj z dôvodu, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru neurobil písomne s uvedením skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby nebolo možné zameniť tento iným spôsobom, takéto písomné rozhodnutie žalobcovi nedoručil, čo má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Z týchto dôvodov sa žalobca predmetnou žalobou domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru mal zaniknúť (02.06.2015). Zároveň si žalobca uplatnil nárok súvisiaci s neplatným skončením pracovného pomeru podľa ust. § 79 ods. l, 2 ZP. Keďže žalobca nedisponuje dokladmi o výške jeho priemerného mesačného zárobku , navrhol, aby si súd vyžiadal od žalovaného opis mzdového listu žalobcu, ako aj potvrdenie o sume jeho priemerného mesačného zárobku na účely ustanovené v § 79 ZP. Avšak podľa pracovnej zmluvy, ktorú má žalobca k dispozícii, jeho priemerný mesačný zárobok u žalovaného za obdobie od 24.2.2015 do 1.6.2015 predstavuje sumu 380 eur brutto. Naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu v tomto konaní žalobca podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. zdôvodňuje nielen tým, že bez tohto určenia by jeho postavenie na trhu práce bolo neisté, ale aj z dôvodu správneho určenia a platenia odvodových povinností za žalobcu ako zamestnanca zo strany žalovaného. Dňom podania tejto žaloby žalobca oznámil žalovanému písomne listom na adresu žalovaného, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, keďže neboli splnené zákonné podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vl. č. 23738/V, žalovaná spoločnosť s obchodným menom DL 17 s.r.o. má sídlo na adrese Tichá 20, Košice. Na uvedenej adrese žalovaný súdne zásielky nepreberá. Podľa zistení Mestskej polície Košice na adrese sídla spoločnosti sa nachádza kaviareň W. XXX, kde pracovníčka kaviarne uviedla, že menovanú firmu nepozná a ani nevie, kde by mala sídliť. Ďalej bolo zistené, že firma na uvedenej adrese sa nenachádza asi 5 rokov. Súd vytýčil v predmetnej veci viacero pojednávaní, avšak ani v jednom prípade sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému súdne zásielky osobne. Preto bolo žalovanému doručované v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
Okresný súd Košice II vykonal v predmetnej veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, a to: Žalobou, Pracovnou zmluvou, Oznámením zamestnanca podľa ust. § 79 ods. l ZP, Žiadosťou žalobcu o pridelenie práce, Lustráciou v Sociálnej poisťovni, Výpisom z obchodného registra OS KE I, odd. Sro, vl. č. 23738/V, Správami Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Správame Mestskej polície Košice, Správami OR PZ v Trebišove, Písomnými vyhláseniami H. L. N. D. U., Správami Sociálnej poisťovne, Oznámením Inšpektorátu práce Košice, ostatným spisovým materiálom, výsluchom žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav:
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vl. č. 23738/V, deň zápisu: 21.5.2009. Sídlo žalovanej spoločnosti je Košice, Tichá 20. Predmetom činnosti spoločnosti je rozsiahly: veľkoobchod a maloobchod, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba jednoduchých výrobkov z kovu, prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla, ubytovacie služby bez poskytnutia pohostinských činností, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, počítačové služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, vydavateľská činnosť, finančný leasing, poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, faktoring a forfaiting, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, prenájom hnuteľných vecí, administratívne služby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, správa registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty, vedenie účtovníctva, prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení, prevádzkovanie športových zariadení, čistiace a upratovacie služby prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky, donášková služba, demolačné práce (odstránenie pôvodných stavieb a ich časti bez použitia trhavín), výkopové a zemné práce, príprava debnenia pre základy, montáž a demontáž lešenia a pracovných plošín, demontáž strešnej krytiny, demontáž rozvodov a armatúr, výmena a osadzovanie okien, osadzovanie parapetov do pôvodných rozmerov, služby stavebnými mechanizmami, pracovnými strojmi a zariadeniami, čistenie krytín, čistenie odkvapov, vymazávanie strešných korýtok, maliarske, natieračské, sklenárske a tapetovacie práce, betonárske práce. Podľa výpisu z obchodného registra žalovanej spoločnosti v čase vyhlásenia rozsudku je zapísaný ako štatutárny orgán žalovanej spoločnosti bol H. L., Y. U. XXXX/XX, XXX XX X. od 11.4.2014.
Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015 pracoval žalobca u žalovaného od 24.2.2015. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa čl. III (miesto výkonu práce) miestom výkonu činností a povinností zamestnanca je Z.. Podľa čl. IV (druh práce), zmluvné strany sa dohodli, že zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať pracovné činnosti a úlohy zodpovedajúce pracovnej pozícii pomocné práce búracie a upratovacie. Stručná charakteristika dojednaného druhu práce: pomocné búracie a upratovacie práce.
V elektronickom podaní zo dňa 22.10.2015 žalobca súdu oznámil, že až dodatočne sa dozvedel, že jeho údajnú výpoveď, ktorú fyzicky nedostal a ani mu nebola poslaná poštou ani na domácu adresu a ani na prechodnú adresu, podpísali dvaja svedkovia a to E. J., trvale bytom v X., C. XXXX/XX, momentálne sa zdržiavajúci vo Viedni na prechodnej adrese H. XX, XXXX Q.. Druhým údajným svedkom bol pán D. U., X. Y. X., O. a prechodne žijúci na adrese E. XX, XXXX Q.. Údajne pán J. sa pojednávania nechce zúčastniť a mal na pojednávanie poslať svojho právneho zástupcu G.. X. G.. K uvedeným skutočnostiam žalobca žiadal na pojednávanie predvolať uvedených svedkov a konateľa spoločnosti H. L., momentálne žijúceho na prechodnej adrese E. XX, XXXX Q..
Žalobca na pojednávaní dňa 11.3.2016 vypovedal, že u žalovaného pracoval na stavbe v Z., dá sa povedať ako predák, ale pracoval aj fyzicky. Práca bola náročná, pretože pracovali vo výškach. Žalovaný (firma DL 17 s.r.o.) bola pokračovateľom firmy Nexton, do ktorej nastúpil ešte v januári 2014. Firma Nexton skončila, pretože na to, aby firma mohla zamestnať ľudí ako vyslanie zamestnancov v zahraničí, má určitá limit. Po roku buď tí zamestnanci sa vrátia a vyšle firma iných zamestnancov, ale vedenie firmy Nexton sa rozhodlo to vyriešiť tým spôsobom, že ukončilo činnosť firmy Nexton, kde záväzky z nevyplatenej mzdy ostali a prechádzali na firmu DL 17 s.r.o. Výplaty meškali aj vo firme Nexton, aj vo firme DL 17 s.r.o. Dňa 1.6.2015 prišiel osobne za žalobcom pán J. bývalý konateľ žalovanej firmy na stavbu a povedal mu, že má výpoveď. A keď sa ho dotazoval, z akého dôvodu, tak mu povedal, že od začiatku roka všetky stavby, ktoré manažoval, boli v mínuse. Žalobca poznamenal, že pokiaľ aj boli stavby v mínuse, nebola to však jeho vec, nakoľko ceny nerobil a počas realizácie stavieb upozorňoval aj zástupcu firmy Z. P. Power, aj firmu E., že je treba ceny navýšiť, pretože každá stavba je iná, špecifická. Keď vyzval pána J., aby mu to dal písomne, tak ho J. upozornil, že on nie je povinný mu dávať nič písomne, na čo mu ďalej J. povedal, že moc špekuluje a že má okamžitú výpoveď. Keď sa ho spýtal, či je na to dôvod, povedal mu, že je to jeho vec. Už v tom období mal nevyplatených od žalovaného 5.500 eur, to je pomaly za tri mesiace. Na slovenskej
pracovnej zmluve mal žalobca dohodnutých 380 eur brutto, ale na rakúskej pracovnej zmluve, ktorú má tak isto k dispozícii, išlo o čiastku 8 eur na hodinu, takže Slováci mali v podstate právo na takú istú mzdu ako Rakúšania. Od samého počiatku firma DL 17 s.r.o. svoje mzdové dokumenty voči zamestnancom v podstate nepredkladala tak ako by mala, to znamená, neboli výplatné pásky, neboli výplatné listiny, boli nejaké zálohové platby, nejaké pokladničné doklady, boli však stále neúplne vypísané a v podstate sa dali sfalšovať. Podľa žalobcu pán L. absolútne v týchto veciach nemal žiadne právomoci, na účte bol síce evidovaný, ale peniaze nikdy nevyplácal. Podľa jeho vedomostí pán J. mal generálnu plnú moc od štatutára a všetko riadil. Žalobca prehlásil, že okamžitú výpoveď, ktorá bola údajne spísaná, do ruky nedostal, ani poštou. Neskôr ju však videl, tá výpoveď bola spracovaná formálne a podpísaná dvoma svedkami pánom U., pánom J. a pánom L. ako konateľom. Bola to okamžitá výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalobcu mal byť žalovaným minimálne dvakrát písomne upozornený , že porušuje pracovnú disciplínu. Má vedomosti, že začali aj osobné spory J., L.U., U.. Pán L. a U. si ho zavolali a informovali ho o tom, že ako svedkovia na pokyn J.É. zorganizovali a podpísali okamžitú výpoveď z dôvodu, že každý jeden z nich mal v podstate nevyplatenú mzdu minimálne za dva a tri mesiace. Asi 150 ľudí v podstate zostalo bez vyplatenej mzdy minimálne 2.500 až 3.500 eur plus zo zákona v rámci toho, že im patrili diéty, nikto nedostal ani cent. Žalobca ďalej uviedol, že osobne inicioval podanie na Medzinárodný inšpektorát práce v Košiciach, ktorá na jeho podnet odpovedala, že začali to šetriť, ale firma DL neexistuje. Ani Okresný inšpektorát práce sa nedopátral adresy žalovaného.
Listom zo dňa 9.6.2015 žalobca oznámil zamestnávateľovi (žalovanému), že žiada o pridelenie práce v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015. Na uvedenej listine sa nachádza aj dôkaz o doručení tohto oznámenia - písomnosti do vlastných rúk konateľa spoločnosti H. L..
Ďalším podaním zo dňa 19.7.2015 žalobca oznámil zamestnávateľovi podľa ust. § 79 ods. l Zákonníka práce, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Žiadal o oznámenie, kedy a kde môže nastúpiť na vykonávanie práce. V prípade, ak zamestnávateľ trvá na svojom rozhodnutí, žiada o doručenie písomného zdôvodnenia skončenia pracovného pomeru, mzdových listov, ako aj oznámenie dôvodov odhlásenia zo sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a bude nútený voči zamestnávateľovi podať žalobu v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Z oznámení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., pob. Trebišov zo dňa 18.9.2015 a 15.2.2016 mal súd preukázané, že poistenec M.. U. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. XXX/X, P. Ž., je v systéme VšZP vedený v evidencii zamestnancov u zamestnávateľa DL 17 s.r.o., Tichá 20, 040 01 Košice, IČO: 44 774 150, v období od 24.2.2015 do 1.6.2015 (vrátane). Začiatok pracovného pomeru nahlásil zamestnávateľ prostredníctvom elektronických služieb dňa 9.3.2015 a ukončenie pracovného pomeru dňa 24.6.2015. Ďalej z oznámenia Sociálnej poisťovne pob. Trebišov zo dňa 15.2.2016 mal súd preukázané, že M.. E. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. J.X. XXX/X, P. Ž., je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa DL 17 s.r.o., IČO: 44 774 150, so sídlom Tichá 20, 040 01 Košice, v období od 24.2.2015 do 1.6.2015. Zamestnávateľ prihlásil menovaného do Sociálnej poisťovne na základe Registračného listu FO - prihláška podanou cez elektronický informačný systém dňa 23.2.2015 s platnosťou vzniku poistenia od 24.2.2015. Zo systému Sociálnej poisťovne bol menovaný odhlásený na základe Registračného listu FO - odhláška podanou cez elektronicky informačný systém dňa 1.6.2015 so zánikom poistenia od 1.6.2015.
Z dôkazu predloženého žalobcom, označeného ako Vyhlásenie zo dňa 25.9.2015 vyplýva, že H. L.U., P.. XX.X.XXXX, Y. U. XXXX/XX, X., dňa 25.9.2015 prehlásil, že „uvedenú Výpoveď z pracovného pomeru pracovníka E. U., narodeného XX.XX.XXXX zo dňa 19.6.2015 ako konateľ spoločnosti DL 17 s.r.o. Košice podpísal na základe priameho nátlaku pána E. J., konajúceho na základe generálnej plnej moci v mene spoločnosti DL 17 s.r.o. Košice s odôvodnením nevyplatenia miezd za prácu, ktorú vykonával v spoločnosti DL 17 s.r.o., Košice pre spoločnosť ZP E., Q. - generálneho objednávateľa prác. Text výpovede bol už predložený pánom E. J. a on ho mal už len podpísať. Uvádzanú výpoveď podpísal bez účasti menovaného zamestnanca E. U. a vyhlásil, že mu v jeho prítomnosti ani nebola predkladaná. Táto vyhlásenie dáva pre prípad, že by sa nemohol dostaviť na súdne pojednávanie alebo ak by sa mu niečo stalo (má obavu o svoj život). Zároveň prehlásil, že je si vedomý právnych následkov nepravdivého vyhlásenia“.
Z ďalšieho dôkazu predloženého žalobcom, označeného ako Vyhlásenie zo dňa 25.9.2015 vyplýva, že D. U., P.. X.X.XXXX, Y. X., O., dňa 25.9.2015 prehlásil, že „uvedenú Výpoveď z pracovného pomeru na pracovníka E. U., P.. XX.XX.XXXX, zo dňa 19.6.2015 ako zamestnanec spoločnosti DL 17 s.r.o. Košice podpísal na základe priameho nátlaku pána E. J., konajúceho v mene spoločnosti DL 17 s.r.o. Košice s odôvodnením nevyplatenia miezd za prácu, ktorú vykonával v spoločnosti DL 17 s.r.o. Košice pre spoločnosť V. E., Q. - generálneho dodávateľa prác. Text výpovede bol už predložený pánom E. J. a on ho mal už len podpísať. Uvádzanú výpoveď podpísal bez účasti menovaného zamestnanca E. U. a vyhlásil, že mu v jeho prítomnosti ani nebola predkladaná. Toto vyhlásenie dáva pre prípad, že by sa nemohol dostaviť na súdne pojednávanie alebo ak by sa niečo stalo. Ako účastník je si vedomý právnych následkov nepravdivého vyhlásenia“.
V predmetnej veci súd vytýčil viacero pojednávaní, na ktoré predvolával konateľa H. L., ako svedkov pána D. U. N. E. J. - bývalého konateľa žalovanej spoločnosti. Konateľovi žalovanej spoločnosti p. H. L. sa predvolanie na pojednávanie dňa 15.1.2016 podarilo doručiť na adresu prechodného pobytu vo J. dňa 11.11.2015 a svedkovi D. U. taktiež na adresu prechodného pobytu vo J. dňa 11.11.2015. Svedkovi E. J.- bývalému konateľovi žalovanej spoločnosti súd predvolanie na pojednávanie dňa 15.1.2016 doručil cestou OR PZ v Trebišove dňa 21.11.2015. Z oznámenia polície vyplynulo, že písomnosť prevzal syn menovaného a to T. J., ktorý mal splnomocnenie na preberanie poštových zásielok. Ďalej uviedol, že jeho otec pracuje v Z. J. J. a domov chodí len občasne. Bližšiu adresu uviesť nevedel. Po týchto doručeniach menovaní súdne zásielky už nepreberali. Z oznámenia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10.8.2015 vo veci označenej ako „Podnet na kontrolu - oznámenie“ vyplýva, že Inšpektorátu práce Košice bol doručený podnet žalobcu na výkon inšpekcie u zamestnávateľa DL 17 s.r.o., Tichá 20, Košice, ktorý žalobcovi nevydal doklady o skončení pracovného pomeru, potvrdenie o zamestnaní, neposkytol náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a nevyplatil mzdu. Vzhľadom ku skutočnosti, že na adrese sídla kontrolovaného subjektu, ulica Tichá 20, Košice, neboli inšpektormi práce fyzicky nájdené žiadne označené priestory a ani žiadne osoby, ktoré by súviseli so spoločnosťou DL 17 s.r.o., a k dnešnému dňu ani konateľ spoločnosti ani samotný kontrolovaný subjekt neprevzal písomné oznámenie o začatí výkonu inšpekcie práce a výzvu na predloženie dokladov ku kontrole , nebolo možné inšpekciu práce ukončiť v lehote 30 dní. Zároveň žalobcovi dal na vedomie, že Inšpektorát práce Košice v danej veci naďalej koná a o výsledku inšpekcie práce po jej ukončení, podá písomnú informáciu.
Z obsahu žaloby, ako aj z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.
Po právnej stránke súd predmetnú vec posúdil podľa ust. § 68, 70, 77 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru a neplatnosť skončenia pracovného pomeru).
Podľa ust. § 68 ods. l písm. a) a b) Zákonníka práce (v ďalšom len ZP), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, a) ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) ak porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku l okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ide o napĺňanie povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi
predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca. Pri posudzovaní porušovania pracovnej disciplíny je potrebné toto porušovanie premietnuť na konkrétne podmienky zamestnávateľa. Pri skúmaní či ide o porušovanie pracovnej disciplíny menej závažným, závažným alebo zvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, súd môže prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu ktorú zastáva, na dobu a situáciu, na jeho doterajší postoj k plneniu úloh, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, ako aj na dôsledok toho porušenia resp. či svojim konaním spôsobil škodu. Preto je nutné, aby zamestnávateľ riešil porušenie pracovnej disciplíny vždy s ohľadom na konkrétny prípad. Nie je možné a ani žiaduce paušalizovať či určité porušenie pracovnej disciplíny je vždy menej závažné a iné závažné. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinenie aspoň z nedbanlivosti. Pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je v Zákonníku práce definované.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Tento právny úkon má povahu výnimočnosti. Teda okamžité skončenie pracovného pomeru možno použiť iba v prípade, ak nie je možné použiť iný, menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Na rozdiel od výpovede k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia bez výpovednej doby.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol platný pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015, na dobu neurčitú, od 24.2.2015. Okrem Pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2015 vznik pracovno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.2.2015 mal súd preukázaný i oznámením Všeobecnej zdravotnej poisťovne pob. Trebišov a oznámením Sociálnej poisťovne pob. Trebišov o vzniku poistného vzťahu. Keďže žalovaná spoločnosť súdne zásielky na adrese podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice II. nepreberá a na uvedenej adrese je subjektom neznámym, pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, ako aj z dôkazov, ktoré si súd zabezpečil vyžiadaním od príslušných orgánov. Tento pracovno-právny vzťah bol podľa tvrdenia žalobcu jednostranne ukončený ústne dňa 1.6.2015. Podľa tvrdenia žalobcu dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré však nebolo nijakým spôsobom konkretizované. Skutočnosť, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným resp. že došlo ku zániku poistenia ku dňu 1.6.2015 vyplýva taktiež z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne pob. Trebišov a Sociálnej poisťovne pob. Trebišov ku dňu 1.6.2015. Keďže predmetom tohto konania je žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu.
Súd vyššie uvedené vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v súhrnne a dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná dôvodne, pokiaľ ide o tú časť návrhu, kde žalobca žiadal určiť, že pracovný pomer trvá. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a to z nasledujúcich dôvodov:
V prvom rade súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal splnenie formálnych predpokladov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rovnako ako pri výpovedi, aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru musí mať prejav vôle písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi. Skutkovo vymedzený musí byť aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý pokiaľ ide o účastníkov, nemožno dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu.
Vykonaným dokazovaním nemal súd ďalej preukázané, že úkon , ktorým mal byť údajne okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, mal písomnú formu a že bol druhému účastníkovi (zamestnancovi) doručený. Až doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi nastávajú účinky doručenia, t.j. okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa tvrdenia žalobcu úkon, ktorým by mal byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru (ani výpoveď) neboli žalobcovi vôbec doručené (ani na adresu trvalého, či prechodného pobytu, ani u zamestnávateľa za účasti údajných svedkov). Žalovaný opak nepreukázal, teda nepreukázal súdu, že takýto úkon žalovaného smerujúci
k jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom existuje a že u žalobcu nastali účinky účinného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
R 17/1972: Účinky zrušovacieho prejavu uskutočneného v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce nastávajú zo zákona tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi.
Podľa názoru súdu, keďže nebol vykonaný písomný úkon , ktorým mal žalovaný okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom a nenastali účinky účinného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá a teda súd nevidí dôvod rozhodovať o platnosti či neplatnosti skončenia okamžitého pracovného pomeru. Súd nevidí dôvod ďalej skúmať, či sú splnené podmienky podľa § 68 ods. l Zákonníka práce, za ktorých môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, keďže ako vyššie uviedol, nenastali podmienky účinného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie sú vymedzené skutkové okolnosti, za ktorých došlo resp. malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Preto súd z dôvodu právnej istoty rozhodol len o tej časti návrhu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. V prevyšujúcej časti žalobu (vo výroku o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru a náhrade mzdy) z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V danom prípade bol žalobca sčasti úspešný, trovy konania si neuplatnil. Taktiež žalovaný bol sčasti úspešný, taktiež si trovy konania neuplatnil. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
O zaplatení súdneho poplatku na účet Okresného súdu Košice II. súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko navrhovateľ je oslobodený v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a súd jeho návrhu vyhovel. V takom prípade zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Výška súdneho poplatku bola určená podľa pol. č. 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.