Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/23/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, proti povinnému Ľub-STAV, s.r.o., naposledy so sídlom Vernárska 387, 032 01 Važec, IČO: 36 440 779, pre vymoženie pohľadávky vo výške 41,40 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Zitou Levákovou, so sídlom Exekútorského úradu Františkánska 2, Trnava, pod spisovou značkou EX 4973/2009, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zite Levákovej trovy exekúcie vo výške 40,80 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Zitou Levákovou sa dňa 8. 12. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4973/2009 na vymoženie pohľadávky 41,40 Eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 700-1910183809-GC04/09 zo dňa 14. 4. 2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 019492 * zo dňa 26. 1. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 41,40 Eur, trovy predchádzajúceho konania 0,00 Eur a trovy exekúcie.

Súdny exekútor v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku písomným podaním, doručeným dňa 25. 02. 2016, predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý bol vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov

a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Výpisom z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -122 zo dňa 4. 4. 2014, ktorým bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi zastavené pre nedostatok majetku, sa povinný z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 24. 9. 2014 vymazáva.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd je povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Výmazom z obchodného registra povinná obchodná spoločnosť zanikla a tým aj jej spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť.

Súd vzhľadom na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované vo viacerých uzneseniach (napr. zo dňa 19. 01. 2012 alebo zo dňa 11. 10. 2012) skúmal dôvod výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Povinný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol ex offo výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie, pretože povinný nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Zánik povinného, ktorým zároveň nastal aj zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, bol teda dôsledkom nemajetnosti povinného. V takomto prípade prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 91,22 Eur, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 8. 12. 2009 z toho dôvodu patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení účinnom od 1. 1. 2009. Súdny exekútor si však nesprávne uplatnil odmenu a náhradu hotových výdavkov, keď si vyúčtoval hodinovú sadzbu a paušálnu sumu za každý jeden úkon podľa znenia vyhlášky platnej do 30. 4. 2008.

Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. V rámci priznanej odmeny súd považoval za preukázané získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (3,32 eur) a ďalšie zisťovanie majetku povinného - ODI (3,32 eur). Súdny exekútor žiadal o. i. priznať odmenu za doručenie exekučného príkazu a každé zisťovanie účtu povinného doručené všetkým bankám, ktorá mu nepatrí, nakoľko z predloženého exekútorského spisu súd nemal preukázané doručenie týchto písomností uvedeným bankám. Súdny exekútor do spisu založil len jeden príkaz na začatie exekúcie a jeden exekučný príkaz s uvedením, ktorým bankám mali byť doručené.

V súlade s § 22 vyhlášky má súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov. V tejto časti priznal súd súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie spisu Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (0,80 eur). Súd po preskúmaní exekútorského spisu nemal za preukázané vynaloženie nákladov na poštovné zásielky doručované bankám a Dopravnému inšpektorátu vo výške 5, 50 Eur (11 x 0,50 Eur), a preto náhradu týchto hotových výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi nepriznal. Celkovo tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,80 eur. V tejto výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v celkovej výške 33,99 Eur, ktorú v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil o 20 % DPH, čo je celková suma priznanej odmeny vo výške 40,80 Eur.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zite Levákovej trovy exekúcie v celkovej výške 40,80 Eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.