Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/379/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Tomáša Kušníra, proti žalovanej proti žalovanému I. K., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom Ž. T. R., t.č. pobytom na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou B. U. , tajomníčkou Okresného súdu Žiar nad Hronom o zaplatenie sumy 208,95 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, dojednaná medzi Slovak Telekom, a.s. Slovensko a žalovaným v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 18.3.2013, v bode 3., prvej vete: „V prípade porušenia záväzku Účastníka, uvedeného v bode 1 písm. c/, v bode 2. tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Súd konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 129,95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, počítaný od 26.9.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 208,95 € s úrokom z omeškania, ako ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, s poukazom na faktúru č.7309579479, kde fakturoval jeho právny predchodca žalovanému sumu 248,95 € titulom zmluvnej pokuty. V písomnom podaní, ktoré následne súdu doručil konštatuje, že si žalovanú sumu uplatňuje aj ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Z obsahu uvedeného podania vyplynulo, že návrh berie sčasti späť, a to čo sumy 129,95 €, do čoho žiadal konanie zastaviť. Poukázal na to, že si uplatňuje skutočnú cenu mobilného telefónu vo výške 79 €. V návrhu uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu č.106372498Z167, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný za zaviazal platiť dohodnutú cenu.

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu doručil súdu písomné ospravedlnenie, s poukazom na hospodárnosť konania. Súd konal v ich neprítomnosti.

Súd uznesením sp. zn. ustanovil žalovanému opatrovníčku vzhľadom na to, že jeho pobyt nebol známy, a to v osobe tajomníčky Okresného súdu Žiar nad Hronom, B. U.. Opatrovníčka sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd konal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb Fix, s Dodatkom k zmluve, so Zmluvou o postúpení pohľadávok, s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, s Cenníkom pre poskytovanie služby Slovak Telekom a.s., s čiastočným späťvzatím návrhu, s faktúrou a s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie návrhu je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, ktorú uzavrel postupca Slovak Telecom, a.s. Bratislava so žalobcom, v spojení s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 18.3.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných skužieb Fix . Žalovaný uzatváral predmetnú

zmluvu ako fyzická osoba, nepodnikateľ. V zmysle uvedenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému program služieb Fix 12. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix dňa 18.3.2013. Z uvedeného Dodatku, z tabuľky č. 1 súd zistil, že právny predchodca žalobcu aktivoval žalovanému program služieb Fix 12, minimálny program služieb FIX 12, minimálne mesačné zmluvné dobíjanie 12,- €, doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 248,95 €. Z bodu 1. uvedeného Dodatku súd zistil, že predmetom Dodatku je zmena programu služieb, uvedeného v tabuľke č. 1, pričom v zmysle bodu 1. písm. d/ je daný záväzok žalovaného riadne a včas pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 Osobitných podmienok . Osobitné podmienky žalobca súdu nepredložil. Podľa bodu 3 prvá veta Dodatku v prípade porušenia záväzku Účastníka, uvedeného v bode 1 písm. c/, v bode 2. tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V bode 1 písm. c/ je upravená povinnosť žalovaného platiť riadne a včas cenu za zariadenie a za poskytovanie služieb a v bode 2. je upravená povinnosť žalovaného počas doby viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty a ani sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by žalobca mohol vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 . Žalobca (právny predchodca žalobcu) ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca (právny predchodca žalobcu) menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak na znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred Novelou č. 568/2007 Z. z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom č. 351/2011 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu známy a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne

sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ . Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.

V danej veci súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, upravená v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v bode 3. v prvej vete je neprijateľná zmluvná podmienka s poukazom na to, že nebola individuálne so žalovaným dojednaná. Z návrhu žalobcu a ani z jeho písomného vyjadrenia nie je zrejmé za aké konkrétne poručenie povinností žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu. V žalobe žalobca poukazuje na to, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnutie služby, pričom vystavil faktúru, ktorú postúpil žalobcovi. Označenou faktúrou je však fakturovaná zmluvná pokuta. Žalobca nepreukázal, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas a nepreukázal ani to, že žalobca požiadal o vypojenie SIM karty a ani to, že žalovaný sa dopustil takého konania, na základ, ktorého mohol právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedať, alebo od zmluvy odstúpiť. Treba poukázať na to, že aj z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku prípadného porušenia povinností dôjde k uplatneniu si nároku na zmluvnú pokutu, nakoľko spotrebiteľ môže počas doby viazanosti, čo je 24 mesiacov, neuhradiť len časť faktúry, nerozlišuje v akom časovom období od uzavretia zmluvy požiada o vypojenie SIM karty alebo sa dopustí takého konania, pre ktoré by mohol právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia, je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je neplatná. Nebola dojednaná individuálne, bol to predtlačený formulár, ktorý bol daný spotrebiteľovi k podpisu, tento nemohol obsah uvedenej zmluvnej podmienky nijakým spôsobom ovplyvniť a vzniká tu nerovnováha v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu. Okrem toho výška zmluvnej pokuty je daná pevnou sumou v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa, pričom nie je rozlišovaný ani časový aspekt plnenia spotrebiteľa, ani výška čiastočného plnenia.

Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to § 52 a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankciovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo, upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu zamietol.

Žalobca v písomnom podaní uviedol, že si uplatňuje zmluvnú pokutu ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Poukázal na bod 4. Dodatku, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm.c), alebo v bode 2 tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastní povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku. Súd však konštatuje, že uvedené dojednanie v takom znení ako uvádza žalobca sa v Dodatku nenachádza.

Z obsahu uvedeného podania vyplynulo, že návrh berie sčasti späť, a to čo sumy 129,95 € s prísluš. do čoho žiadal konanie zastaviť. Poukázal na to, že si uplatňuje skutočnú cenu mobilného telefónu vo výške 79 €. Vzhľadom na čiastočné späťvazie návrhu, súd konanie v časti zastavil ( §96 ods.1 OSP ).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 6 (Doba platnosti a zánik Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 6.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, b) dohodou zmluvných strán, c) výpoveďou, d) odstúpením , e) dňom doručenia oznámenia podniku účastníkovi o technickej neuskutočniteľnosti zriadenia alebo poskytovania služby, f) ak tak ustanovuje osobitný predpis, g) iným spôsobom alebo z iného dôvodu, ak to vyplýva zo zmluvy alebo niektorej jej súčasti. Žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.

Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 (protiprávny úkon) vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu mu vznikla škoda, pričom výšku škody preukazoval cenníkom deklarujúcim cenu obstarania samotného zariadenia. Žiadal priznať skutočnú cenu mobilného zariadenia Samsung S5610 vo výške 79 €. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Škoda tvrdená žalobcom tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným o akciovej cene mobilného telefónu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by

nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v časti, kde sa domáhal náhrady škody, zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal v konaní úspech, trovy konania si však neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.