Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-307-2014.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/307/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176 proti odporcovi M. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov č. 5, Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie 782,13 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 271,36 eur na účet vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Lučenec, číslo účtu IBAN: N., VS 8841814 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 13. 02. 2007. Odporca na pojednávaní uviedol, že uzavrel zmluvu o úvere, zobral úver na práčku, tento aj splatil. Vtedy nemal záujem o ďalší úver, nevedel o tom, že pri podpise zmluvy uzatvára aj ďalší úver. Po čase mu prišla karta s PIN kódom, avšak vôbec nemal vedomosť o tom, aké sú podmienky úveru. Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Úver dohodnutý medzi účastníkmi konania považoval za absolútne neplatný právny úkon a zároveň vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 13. 02. 2007, splátkovým kalendárom, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, výzvou zo dňa 27. 12. 2012, dokladom o zaslaní výzvy odporcovi, výpisom z účtu, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 07. 03. 2016 a zistil nasledovný skutkový stav. Odporca uzavrel s navrhovateľom úverovú zmluvu, v zmysle ktorej navrhovateľ mu poskytol úver vo výške 10.999,- Sk s mesačnou splátkou 817,- Sk, s počtom splátok 18 a RPMN 45,80 %. Nároky titulom tohto úveru si navrhovateľ neuplatňoval. Navrhovateľ si uplatňoval svoje nároky titulom zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru RÚ 1, ktorý podľa navrhovateľa bol medzi účastníkmi konania uzavretý v zmysle úverových zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, ktorú navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 13. 02. 2007. Odporca čerpal finančné prostriedky na základe úverovej karty po telefonickej aktivácii tejto karty odporcom. Keďže odporca podľa navrhovateľa si neplnil povinnosti v zmysle dohodnutej zmluvy o úvere, bol vyzvaný navrhovateľom na zaplatenie celého zostatku úveru s úrokmi a so zmluvnou pokutou.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, keďže úprava spotrebiteľského práva sa nachádza v Občianskom zákonníku. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Podľa článku 6 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo spotrebiteľa podľa ich národného práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy č. 1 písm. i) Smernice za nekalú podmienku sa mimo iné považuje nezrušiteľné viazanie spotrebiteľa na podmienky, s ktorými nemal žiadnu reálnu možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Navrhovateľ uzavrel s odporcom úverovú zmluvu dňa 13. 02. 2007, ktorú úverovú zmluvu, t.j. prvú stranu zmluvy odporca podpísal. Medzi zmluvnými podmienkami uvedenými na prvej strane zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Klient a ručiteľ svojím podpisom potvrdzujú, že sú s nimi oboznámení, všetky ustanovenia sú zrozumiteľné, považujú ich za dostatočne určité a prejavujú súhlas byť viazaní týmito podmienkami. Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 úverových podmienok. Tieto úverové zmluvné podmienky obsahujú tri strany husto písaného drobného textu, na základe ktorých podmienok si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok titulom podľa neho uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere RÚ 1 hlavy 8 úverových zmluvných podmienok. V zmysle hlavy 8 navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec 15.000,- Sk, pričom táto zmluva sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty. Pri podrobnejšom oboznámení sa s úverovými
podmienkami je možné zistiť, že klient - odporca je povinný platiť poplatky po poskytnutí úverového rámca, ktorých výška je určená v sadzobníku poplatkov a v metodických pokynoch. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tieto náležitosti z priloženej zmluvy o úvere a úverových podmienok nie je možné zistiť, zistiteľné je len to, že bol poskytnutý úverový rámec 15.000,- Sk bez možnosti zistenia ďalších podmienok, ktoré platia pre platne uzavretú úverovú zmluvu, a to minimálne výška úrokov a poplatkov. Úverový rámec pritom navrhovateľ mohol akýmkoľvek spôsobom meniť v zmysle zmluvných podmienok a počiatočnú výšku úverového rámca mohol zvýšiť na čiastku stanovenú klientom v telefonickom hovore alebo znížiť. Nie je teda možné vôbec zistiť, či vôbec bola dohodnutá výška úveru podľa úverových podmienok, a to 15.000,- Sk vzhľadom na nejasné zmluvné podmienky. Vzhľadom na koncipovanie úverovej zmluvy nie je vôbec isté, či odporca pri podpise úverovej zmluvy mal k dispozícii aj úverové zmluvné podmienky, keďže odkaz na úverové podmienky, ktorých súčasťou sú ďalšie dva úverové vzťahy, sú uvedené na prvej strane úverovej zmluvy neporovnateľne drobnejším písmom ako náležitosti úverovej zmluvy, čo mohlo zvádzať spotrebiteľa k tomu, že si túto okolnosť nemusel všimnúť vychádzajúc z toho, že ide o nepodstatné podmienky a nie podmienky zásadného významu, keďže ho zaväzujú na ďalší úverový vzťah. Nie je teda zrejmé, či skutočne bola platne uzavretá písomnou formou aj ďalšia úverová zmluva ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje jej neplatnosť, kde v danom prípade nie je vôbec zrejmé, v akej výške bol úver vôbec dohodnutý. Odhliadnuc od týchto skutočností je potrebné poukázať na to, že jednoznačne odporca podpísal len prvú stranu úverovej zmluvy, kde je dohodnutý úplne iný úverový vzťah, ktorý nie je predmetom tohto konania. Na tejto prvej strane je drobným písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky navrhovateľa. Tieto úverové podmienky pritom obsahujú aj ďalší právny úkon, a to zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Navrhovateľ by v danom prípade mal preukázať, že pri uzavretí prvej úverovej zmluvy dňa 13. 02. 2007 odporca skutočne mal záujem uzavrieť aj ďalší úverový vzťah, kde pri oboznámení sa s prvou stranou úverovej zmluvy, ktorú odporca podpísal, kde táto odkazuje na ďalšie úverové podmienky, bežný spotrebiteľ nemohol predpokladať, že podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň uzatvára ďalší úverový vzťah. Súd nevylučuje, že odporca by o to mohol mať záujem, avšak navrhovateľ to nepreukázal. Odporca na pojednávaní uviedol, že pri uzatváraní zmluvy nemal záujem o ďalší úver. Samotné koncipovanie úverových podmienok na tri husto písané strany s drobným písmom na hranici čitateľnosti s použitím odborných výrazov a právnej terminológie spôsobuje to, že súd si nevie dosť dobre predstaviť, že by bežný spotrebiteľ bol schopný oboznámiť sa s týmito úverovými podmienkami a pochopiť ich základný zmysel a navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy mu poskytol dostatočný časový priestor v rozsahu niekoľkých hodín, aby sa odporca oboznámil so zmluvnými podmienkami takéhoto rozsahu a nečitateľného písma s poukazom na závažné dôsledky týchto úverových podmienok, a to vznik ďalšieho úverového vzťahu. Tieto okolnosti, a to naviazanie ďalšieho úverového vzťahu na prvotný úverový vzťah, o ktorý mal odporca zrejme záujem, súd hodnotí ako nekalé obchodné praktiky, nečestnú prax navrhovateľa, kde podmieňuje vznik zmluvného vzťahu s odporcom ďalšími podmienkami, o ktoré odporca ani nemal záujem, navrhovateľ to ani nepreukázal, že pri individuálnom dojednávaní zmluvných podmienok by odporca prejavil záujem aj o ďalší úver, ktorým by mal byť nezrušiteľne viazaný, pričom ďalší úverový vzťah navrhovateľ takticky schoval medzi úverové podmienky, ktoré sú prakticky nečitateľné, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by odporca pri podpise úverovej zmluvy dňa 13. 02. 2007 mal aj reálnu možnosť oboznámiť sa s týmito zmluvnými podmienkami a takto súd hodnotil tento právny úkon - revolvingový úver za nekalú podmienku s poukazom na prílohu č. 1 písm. i) Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keďže spotrebiteľ nemôže byť viazaný podmienkami, s ktorými nemal žiadnu reálnu možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ktoré nekalé podmienky sú neprijateľnými podmienkami, ktoré sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, pričom Občiansky zákonník obsahuje len príkladný výpočet neprijateľných podmienok, ktoré možno považovať za neplatné v spotrebiteľských vzťahoch, kde za obdobnú neprijateľnú podmienku považoval Občiansky zákonník tiež podmienky, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorými nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Spôsob, akým navrhovateľ uzavrel s odporcom aj ďalší úverový vzťah, možno hodnotiť ako právny úkon neplatný pre ich rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka, keďže navrhovateľ zneužil svoje postavenie pri uzatváraní zmlúv a do veľkého množstva nečitateľných úverových podmienok zaradil aj
ďalší úverový vzťah, kde nepreukázal, že by odporca prejavil záujem aj o ďalší úver, pričom vzhľadom na rovnocenné postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu toto zneužitie postavenia navrhovateľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán. Na základe toho súd považuje právny vzťah - revolvingový úver za neplatne dojednaný právny vzťah. Neplatnosť tohto právneho úkonu možno vidieť aj v nedostatku vôle na strane odporcu uzavrieť aj ďalší úverový vzťah, keďže navrhovateľ nepreukázal, že by v čase podpisu úverovej zmluvy odporca prejavil vôľu uzavrieť ďalší úverový vzťah, a teda právny úkon je neplatný aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka pre nedostatok vôle. Na základe neplatného právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka pri neplatnosti zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa predloženého prehľadu odporcovi zo strany navrhovateľa boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1.455,06 eur, z ktorých finančných prostriedkov odporca uhradil splátky v celkovom rozsahu 1.479,42 eur, a teda odporca uhradil viac finančných prostriedkov ako dostal a nesvedčí mu žiadna povinnosť pre navrhovateľa vydať prípadné bezdôvodné obohatenie. Prípadný nárok navrhovateľa by predstavoval bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého v prípade neplatnosti zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, najneskôr sa toto právo premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia teda sa premlčuje v subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote. Podľa predloženého prehľadu odporca uskutočnil posledný výber finančných prostriedkov dňa 15. 12. 2011, a keďže návrh bol podaný až dňa 18. 08. 2014, je právo navrhovateľa na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia premlčané v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote, ktorá plynie v objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote, kde oprávnený sa dozvedel pri poslednom výbere finančných prostriedkov, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, o výške bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Na premlčanie nároku navrhovateľa by súd prihliadol z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 5b Zákona č. 102/2014 Z.z v znení Zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ ide o navrhovateľom si uplatňované nároky titulom úroku vo výške 5,82 eur a úroku za hotovostné transakcie vo výške 23,51 eur, tieto svoje nároky navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani po stránke právnej, ani skutkovej, pričom na základe neplatného právneho úkonu - zmluvy o úvere nemôže si navrhovateľ uplatňovať tieto nároky, ktoré sa spájajú len s platne uzavretým právnym úkonom. To isté platí aj o poplatku za výpis z účtu vo výške 1,49 eur, ktorý nebol platne dohodnutý v zmluve. Keďže odporca, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatňoval, súd mu právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal. Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, keďže vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu, ktorý mal úspech v konaní s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., kde vedľajší účastník tak ako hlavný účastník má právo aj na zastúpenie prostredníctvom advokáta. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z výšky istiny a kapitalizovaných úrokov z omeškania a pri výpočte odmeny právneho zastúpenia súd vychádzal zo sumy 889,53 eur. Trovy predstavujú 3 úkony právnej pomoci po 51,45 eur (prevzatie veci, vyjadrenie zo dňa 07. 03. 2016, pojednávanie dňa 14. 03. 2016), 3 x režijný paušál po 8,58 eur, cesta právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávanie dňa 14. 03. 2016 za cestu Lučenec - Rimavská Sobota a späť za 60 km, základná náhrada 0,183 eur/1 km pri spotrebe 9,5 litra/100 km a cene paliva 1,133 eur/1 liter je náhrada cestovného 17,44 eur a strata času za 2 polhodiny po 14,30 eur, spolu 28,60 eur, kde súd priznal stratu času len za 2 polhodiny, keďže podľa vedomostí súdu jedna cesta Lučenec - Rimavská Sobota trvá maximálne 30 minút. Takto predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu 226,13 eur + DPH 45,23 eur, spolu 271,36 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p. Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.