Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-134-2015.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/134/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o: mal. J. K., G.. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov J. K., G.. XX.XX.XXXX, K. K., R. XXX Q. Q. K., G.. XX.X.XXXX, K. K., R. XXX, zast. ustanoveným opatrovníkom Mgr. Ľubomírom Kapecom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. J. K. do osobnej starostlivosti matky J. K., K. K., R. XXX.
Otec maloletého dieťaťa Q. K. sa z a v ä z u je prispievať na výživu mal. Zuzany sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 1.5.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.5.2015 do 29.2.2016 v sume 249,30 eur je otec povinný uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadala zveriť mal. Zuzanu do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným mesačne v sume 100 eur od 1.5.2015. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od mája 2015, kedy otec vzal z rodiny všetky úspory a odišiel do Čiech. Maloletá momentálne nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, na dieťa sú bežné výdavky. Otec sa od mája 2015 žiadnym spôsobom o dieťa nezaujíma, na výživu jej ničím neprispel. Matka uviedla, že s maloletou žije v 1- izbovom murovanom rodinnom dome, náklady na domácnosť predstavujú 25 eur za elektrinu a 25 eur za vodu. Iné vyživovacie povinnosti zo strany matky nie sú. Matka uviedla, že otec má spolu dve vyživovacie povinnosti. Matka je toho času nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. V čase podania návrhu poberala sociálne dávky v sume 180 eur mesačne. Vo svojej výpovedi matka uviedla, že mal. J. pochádza z manželského vzťahu rodičov. Už v r.2010, kedy spoločne nežili, boli upravené rodičovské práva k mal. dieťaťu a to na základe rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 15P/134/2010-12 zo dňa 11.5.2010, kedy dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na dieťa minimálnym výživným. Po tomto rozhodnutí však obnovili spolužitie, ale aj obnovenie spolužitia bolo problematické a otec opätovne odišiel zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti je situácia taká, že od mája 2015 matka nežije s otcom v spoločnej domácnosti, tento odišiel do ČR za prácou a od uvedeného času sa s maloletým dieťaťom ani s matkou nekontaktoval.
Matka na poslednom pojednávaní uviedla, že otec zaslal sumu 22 eur ako výživné na dieťa. Svoj návrh upravila tak, že žiadala určiť od otca minimálne výživné od mája 2015. Toho času je naďalej nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, avšak po ukončení aktivačných prác poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 120 eur, iný príjem nemá.
Otcovi mal. dieťaťa súd ustanovil opatrovníka na základe ust. § 29 ods. 2 OSP, keďže aj podľa vyjadrenia Obce Batizovce menovaný sa toho času zdržiava v ČR a adresa jeho pobytu nie je známa, v ČR nie je prihlásený na prechodný ani iný pobyt.
Ustanovený opatrovník otca mal doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti opatrovníka otca.
Kolízny opatrovník doporučil vyhovieť návrhu matky ako to žiadala na poslednom pojednávaní, nakoľko takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá J. pochádza z manželského vzťahu rodičov. Rodičia mal. dieťaťa viackrát prerušili spolužitie, v dôsledku čoho už aj v minulosti boli upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu a to pod sp.zn. 15P/134/2010, kedy dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na dieťa minimálnym výživným. Po tomto rozhodnutí rodičia obnovili spolužitie. V máji 2015 otec mal. dieťaťa opustil spoločnú domácnosť, odišiel do ČR a od uvedeného času sa s dieťaťom nekontaktuje, taktiež ani s matkou a na výživné zaslal za celé obdobie sumu 22 eur. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa o dieťa riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd zaviazal otca dieťaťa minimálnym výživným a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 1.5.2015, t.j. od doby, kedy otec opustil spoločnú domácnosť a prestal prispievať pravidelne na výživu maloletého dieťaťa.
Zaostalé výživné od 1.5.2015 do 29.2.2016 predstavuje sumu 249,30 eur. Za uvedené obdobie pri určení minimálneho výživného, ktoré činí 27,13 eur mesačne, by otec mal na výživnom uhradiť celkovo sumu 271,30 eur. Súd zobral do úvahy úhradu výživného v sume 22 eur, ktorú otec zaslal ako výživné na mal. dieťa. Túto sumu súd odpočítal zo zaostalého výživného a teda celková výška výživného predstavuje
249,30 eur. Túto sumu súd otcovi povolil splácať v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť, súd v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.