Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-30-2015.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. G., J.. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 327,21 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200 EUR spolu s 5,25 %-tným ročným úrokom z omeškania od 13.1.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 20,94 EUR, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 16,65 EUR a iných trov v sume 4,29 EUR, a to na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 26.1.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 327,21 EUR a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 262,21 EUR od 13.1.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 12.12.2013 došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200 EUR. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 262,21 EUR do 12.1.2014. Žalovaný však uvedenú sumu nezaplatil, preto si žalobca podľa čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 EUR.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď mu bola spolu s prílohami doručená 4.6.2015.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmetom konania je suma ktorá nepresahuje 1000 EUR, jedná sa na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli dňa 12.12.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady 15 EUR spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10 EUR, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10 EUR spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške 30 EUR.
Účastníci zároveň v ten istý deň (12.12.2013) uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200 EUR prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 EUR do 12.1.2014. Zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 EUR. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 366,2 %.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení o pôžičke. Pôžička, ktorá bola poskytnutá žalovanému však nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) citovaného zákona. V zmysle tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu jedného mesiaca. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V zmluve, ktorá je predmetom konania sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva,
že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy v časti dohodnutého poplatku, žalovaný má vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru t.j. 200 EUR, ktorú súd priznal žalobcovi spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca si zároveň uplatnil aj náhradu nákladov vo výške 65 EUR v súvislosti s výzvami žalovanému na úhradu jeho dlhu. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy však boli zasielané elektronicky, preto žalobcovi nevznikli finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ keďže žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Z týchto uvedených dôvodov preto súd žalobu aj v tejto časti (ohľadom zaplatenia sumy 65 EUR) ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspech žalobcu predstavoval 61 % a neúspech 39 %, čo predstavuje rozdiel 22 %, preto súd priznal tento podiel účelne vynaložených trov konania a to, z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, každý úkon po 24,90 EUR + režijný paušál 2 x 8,39 EUR, t.j. spolu 66,58 EUR, z čoho 22 % predstavuje sumu 16,65 EUR a z titulu súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený v sume 19,50 EUR sumu 4,29 EUR, t.j. spolu trovy konania predstavujú 20,94 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.