Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/146/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, zastúpenej doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, Phd., advokátom, proti odporcovi: U. T., bytom B. XXX/ XX, Q., o zaplatenie 1 805 Eur takto r o z h o d o l :

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1 805 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,06% denne zo sumy 1820,37 eur od 4.3.2011 do 13.6.2012, zo sumy 1819,24 eur od 14.6.2012 do 28.9.2014, zo sumy 1805 eur od 29.9.2014 do zaplatenia. 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1820,37 eur od 14.6.2011 do 13.6.2012, zo sumy 1819,24 eur od 14.6.2012 do 28.9.2014, zo sumy 1805 eur od 29.9.2014 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 6,07 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 430,83 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť vo výške 109 eur na účet navrhovateľa vedený v Poštová banka, a.s. na číslo účtu 0020529227/6500 a v sume 321,83 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB, a.s. číslo: 2641788159/0200, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na uplatnenie pohľadávky doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 4.4.2013, podanom na tlačive A podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len "Nariadenie"), zmeneným na pojednávaní konanom dňa 11.3.2016, domáhal od odporkyne v zmysle čl. 7 Nariadenia zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1 805 Eur Eur, zmenkového úroku vo výške 0, 06% denne zo sumy zo sumy 1820,37 eur od 4.3.2011 do 13.6.2012, zo sumy 1819,24 eur od 14.6.2012 do 28.9.2014, zo sumy 1805 eur od 29.9.2014 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1820,37 eur od 14.6.2011 do 13.6.2012, zo sumy 1819,24 eur od 14.6.2012 do 28.9.2014, zo sumy 1805 eur od 29.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 8.4.2010 na zmenkovú sumu 1.820,37 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 4.3.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Zmenka bola vystavená dňa 8.4.2010 (dátum vystavenia) na sumu 1.820,37 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto

zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 4.3.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil zmenkovú sumu 14,24,- Eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ sa domáha, aby súd v zmysle čl. 7 Nariadenia zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy zníženej o sumu 14,24 Eur s príslušenstvom . Navrhovateľ k návrhu priložil originál zmenky vystavenej odporcom dňa 8.4.2010 na zmenkovú sumu 1.820,37 Eur, plnomocenstvo, kópiu výpisu z obchodného registra navrhovateľa a osvedčenie na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súd zaslal predmetný návrh na vyjadrenie odporkyni , ktorá zásielku prevzala dňa 11.11.2013. Odporkyňa sa v stanovenej lehote 30 dní k návrhu nevyjadrila. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a odporca ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky, súd skúmal právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie vo veci. Zmenka na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo, bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde bolo aj platobné miesto. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná s poukazom na článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa čl. 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii"). Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré sa použije na predmetné konanie. Keďže účastníci konania pochádzajú z dvoch rôznych štátov Európskej únie, prejednávaná vec zodpovedá definícii cezhraničného sporu podľa článku 3 odsek 1 kapitola I Nariadenia a predmet konania patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia, nakoľko navrhovateľom uplatnená pohľadávka spĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 odsek 1 kapitola I tohto nariadenia. Navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval súd podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade s čl. I, § 92 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa forma zmenkového vyhlásenia spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené, v spojení s čl. I, § 93 ods. 1 a 2 cit. zákona, podľa ktorých sa účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky spravujú právom platobného miesta a účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené. Podľa článku 4 ods. 1 kapitoly II Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty. Podľa článku 5 ods. 1 kapitoly II Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných

dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Podľa článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Podľa čl. 5 ods. 4 kapitoly II Nariadenia, do 14 dní od doručenie odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi. Podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa článku 19 kapitoly II Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon zmenkový a šekový), vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I, § 5 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Podľa čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. Podľa čl. 10 Zákona zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa čl. I, § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa čl. I, § 12 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú. Podľa čl. I, § 13 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza). Podľa čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Podľa čl. I, § 16 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. Podľa čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa čl. I, § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa čl. I, § 33 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné. Podľa čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Podľa čl. I, § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj zročnosti, 4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6. dátum a miesto vystavenia zmenky, 7. podpis vystaviteľa. Podľa čl. I, § 76 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie. Podľa čl. I, § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu. Podľa čl. I, § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). Podľa čl. I, § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Navrhovateľ o nariadenie ústneho pojednávania síce nepožiadal, ale odporkyňa sa k doručenému návrhu nevyjadrila a súd považoval za potrebné vykonať výsluch odporkyne, preto vo veci nariadil pojednávanie. Okresný súd Bratislava I rozhodol na pojednávaní dňa 11.3.2016 v prítomnosti, právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s originálom predloženej zmenky, vypočutím odporkyne a zistil tento skutkový stav: Odporkyňa dňa 8.4.2010 vystavila zmenku na sumu 1.820,37 Eur, ktorú spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 4.3.2011 sa zaviazala zaplatiť pri predložení na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. V zmenke bola riadne vyplnená zmenková suma, výška zmenkového úroku a dátum začiatku úročenia, dátum a miesto vystavenia, meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo vystaviteľa a zmenka bola vystaviteľom podpísaná. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zo zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového, nakoľko obsahuje zmenkovú sumu 1.820,37 Eur, dátum začiatku úročenia zmenkového úroku 0,25% denne (4.3.2011), číslo 103900081, identifikačné údaje odporkyne a je podpísaná odporkyňou. Po predložení zmenky k zaplateniu, odporkyňa uhradila sumu 14,24,- Eur. Na pojednávaní uviedla, že sa snaží sumu platiť ako sa dá, , je dôchodkyňa a bude sa snažiť dlžnú sumu uhrádzať mesačnými splátkami po 20 eur. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale

neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Predmetná zmenka je platná a na jej základe je odporca ako dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase vystavenia pritom dlžník nemôže vedieť, kto bude je majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavy z následkov prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť doložkou "nie na rad", čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Súd z úradnej moci môže skúmať platnosť zmenky, pričom nepolatnosť zmenky (ako cenného papiera) je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a šekového zákona, ale aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Zmenkový a šekový zákon predpokladá, že posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s ktorýmkoľvek právnym predpisom, je možné pri indosovanej zmenky výlučne za splnenia podmienok uvedených v čl. I § 17 zmenkového a šekového zákona. Pri uplatňovaní práv zo zmenky má výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp. iné námietky súvisiace so zmenkou. Nakoľko je právna úprava zmenkového práva prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 zmenkového a šekového zákona, súd neskúmal ďalšie skutočnosti. V prejednávanej veci nedošlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zákona in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. Samotná námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. V predmetnej právnej veci odporca nevyužil svoje právo uplatniť námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti, pričom sám uznal dlh a uviedol, že časť už splatil a má záujem na ďalšom platení dlžnej sumy, hoci v menších častiach. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, a zmenka je platnou zmenkou podľa zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Súd po preskúmaní zmenky, na

základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo na zaplatenie dlžnej sumy voči odporcovi a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene, zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj o mieste, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vstavenia, pričom ide o dátum a miesta vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Podľa článku 16 kapitoly II Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zásady úspechu) a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 109,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 321,83 Eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa priznané súdom pozostávajú z: 3 úkonov á 81,33-EUR (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa11.3.2016), 2 x režijný paušál á 7,81-EUR, 1 x režijný paušál á 8,58-EUR, + 20% DPH.

.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V Bratislave dňa 11.3.2016