Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-23-2022.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XXX, XXX XX U., občan SR, o zaplatenie 104,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 104,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,-- Eur od 19. 09. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2022 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny 104,-- Eur spolu s 5%-tným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.09.2020 do zaplatenia Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 22.09.2020 bola žalovanému vystavená faktúra vo výške 104,-- Eur, splatná 18.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Holiday Inn Žilina za obdobie od 24.04.2020 do 02.05.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, ani následne na výzvu. Žalobca nárok uplatňovaný v konaní opiera o ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021, ktoré nevyslovil v prípade uloženej povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 vyššie citovaného zákona, nesúlad s Ústavou SR, ani obmedzenie vlastníctva fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení..
2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 21.04.2022 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného, preto bol uznesením zo dňa 13.06.2022 zrušený.
3. Žalovanej boli doručované súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe, ktorá je zároveň evidovaná ako trvalý pobyt v Registri obyvateľov. Súdna zásielka sa súdu vrátila s pozn. adresát neznámy. Šetrením polície bolo zistené, že na uvedenej adrese žalovaná nebýva, jej aktuálny pobyt zistený nebol. Aktuálna adresa pobytu žalovanej z dostupných registrov nebola zistená. Súd ďalej postupom podľa § 116 ods. 2 C. s. p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu s tým,
že po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie, t. j. 02. 07. 2022. Ďalej postupom podľa § 116 ods.3, § 106 ods. 1 písm. a/ C. s. p., súd doručoval pre žalovanú zásielky na adresu evidovanú v Registri obyvateľov, pričom zásielka sa považuje za doručenú dňom vrátenia súdu podľa § 111 ods.3 C. s. p., aj keď sa adresát o nej nedozvie. Žalovanej tak súd doručoval žalobu spolu s uznesením zo dňa 13. 06. 2022, v ktorom bola žalovaná vyzvaná na vyjadrenie k podanej žalobe, zásielka sa považuje za doručenú dňa 21. 06. 2022. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a/ C. s. p., pretože v danej sporovej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-- Eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. 09. 2022, súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.
5. Žalobca k žalobe pripojil daňový doklad - faktúru vystavenú na odberateľa - žalovaného dňa 19.08.2020, splatnú do 18.09.2020. Uvedenou faktúrou žalobca účtoval žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Holiday Inn Žilina za obdobie od 24.04.2020 do 02.05.2020 v celkovej sume 104,-- Eur. Súčasťou je aj kópia zásielky vrátená s pozn. adresát neznámy..
6. Podľa výzvy na úhradu pohľadávok zo dňa 19.10.2020, bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 104,-- Eur do 30-tich dní od vystavenia výzvy. V zmysle výzvy žalovaná bola poučená, že uvedené náklady sú účtované v zmysle § 58 ods. 2 Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Súčasťou žaloby je aj opätovná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2022.
7. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z.z.“), náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
7.1. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7.2. Podľa ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.3. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16. 03. 2016 bola vo výške 0,00 %.
8. Podanou žalobou žiadal žalobca priznať náhradu nákladov spojených so stravovaním žalovanej počas karantény v období od 24.04.2020 do 02.05.2020 vo výške 104,-- Eur s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.. V tejto súvislosti súd sa oboznámil aj s nálezom Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2021, z ktorého bolo zistené, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 08.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021 rozhodol v konaní o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12 ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, § 48 ods. 4, písm. n/, u/ a aa/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym opatreniam“, § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods. 1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. aa/ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2 a 3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia § 12 ods. 2, písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „a karanténnym
opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa Ústavný súd zaoberal ústavnosťou § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., v tejto časti uvedené ustanovenie považoval za súladné s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v zmysle uvedeného ustanovenia si uplatňoval žalobca nárok na náhradu nákladov spojených so stravovaním, zabezpečené žalovanému počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení. Preto súd nemal pochybnosti o nároku žalobcu na uplatnenú náhradu a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže je žalovaná v omeškaní s platením peňažného dlhu, patrí žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.
9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý v konaní bol v plnom rozsahu úspešný a prináležal mu nárok na náhradu trov konania, trovy konania voči žalovanému nepriznal vzhľadom k tomu, že žiadne trovy žalobcovi v konaní nevznikli a nežiadal žiadne trovy priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.