Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-106-2015.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/106/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.marca 2016
rozhodol:
C. T. L. H. G. H. J. N. : B..XX.XX.XXXX P. L., O. X. X.-G.- Ž., L. X. X., H. Č.. XX
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna T. Y.T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Č. G., W. B. C., T. XXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Chomutov, Česká republika, sp.zn. 15 P/68/2008, zo dňa 30.októbra 2009, právoplatný dňa 16.novembra 2009, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna Milana sumou 1 000,-- Kč mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počínajúc dňom 1.január 2004 k rukám matky oprávneného dieťaťa J. Y., B.. XX.XX.XXXX, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od 1.januára 2004 do vyhlásenia rozsudku - 14.marca 2016, s výnimkou mesiacov, v ktorých na výživu prispel a to mesiaca júl 2007 kedy uhradil 500,- CZK, v mesiaci október a november 2007 sumou po 1 000 ,- CZK v každom mesiaci, 19.mája 2015 vo výške 500,- CZK, 10.júna 2015 vo výške 500,- CZK, 25.augusta 2015 vo výške 400,- CZK, 27.októbra 2015 vo výške 200,- CZK, 26.novembra 2015 vo výške 200,- CZK , v dôsledku čoho vznikol mu na výživnom dlh vo výške 141 700,- CZK, pričom v tomto období bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike ako i v Slovenskej republike, avšak vyživovaciu povinnosť na syna Milana nenahlásil, niekoľkokrát bol aj zamestnaný, pričom v jednom prípade s ním bol rozviazaný pracovný pomer ukončený z dôvodu neospravedlnenej absencie na pracovisku, na úrade práce bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný celkovo trikrát v období od 1.januára 2014 do 31.júla 2014
a od 1.novembra 2014 do 31.marca 2015, poberal dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 Euro a naviac neplatením výživného sa oprávnené dieťa ocitlo v hmotnej núdzi v dobe, kdeby bola jeho matka bez práce a túto odvrátil štát poskytnutím sociálneho príplatku a príspevku na bývanie matke oprávneného dieťaťa v období rokov 2008 až 2012. T e d a najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas č í m s p á c h a l prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona a za to sa o d s u d z u j e : Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že zo spoločnej domácnosti J. Y., s ktorou mal syna Milana odišiel 5.mája 1999. i napriek tomu, že odišiel zo spoločnej domácnosti mal záujem sa stretávať so synom a sa o neho starať - ale jeho matka - svedkyňa J. Y. si to nepriala. Ona sama mu povedala, aby neplatil výživné - pretože od neho nič nechcela, mal jej dať pokoj, preto on neriešil predmetné výživné. So synom Milanom bol naposledy asi v roku 2010 - stretol sa s ním u svojho brata. Dôvod zákazu sa stretávania so synom nevedel uviesť aký bol zo strany svedkyne. On rozhodnutie svedkyne rešpektoval. Mal však vedomosť o tom, že mal platiť výživné na syna. Počas žalovaného obdobia bol i vo výkone trestu - vyživovaciu povinnosť však nenahlasoval. V čase výsluchu (13.marec 2015) bol zamestnaný u spoločnosti PRESTO v Bratislave ako výdajca stravy - jeho príjem čistý bol vo výške 580,- Euro. V predmetnej spoločnosti bol zamestnaný od 2.marca 2015. Do uvedeného času bol bez pracovného pomeru - poberal len sociálnu dávku vo výške 60,- Euro. Synovi mesačne mal záujem posielať 100,-- Euro - aby predmetný dlh splatil. S družkou žil na H. D. Č.. XX v Bratislave. V danom prípade išlo o rodinný dom - kde mesačné výdavky sú za elektriku, nájom vo výške 100,- Euro. Stravu si zabezpečujú spoločne - mesačne je to asi 150,- Euro. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je nemajetný, nemá auto. Okrem predmetnej vyživovacej povinnosti inú už nemá
- pretože druhé dieťa je už dospelé vo veku 23 rokov. Na hlavnom pojednávaní dňa 2. decembra 2015 obžalovaný vypovedal, že po tom, čo bol v predmetnej veci vypočutý na polícii v mesiaci marec 2015- výživné uhradil dňa 19.05.2015 - 500 Kč, dňa 10.06.2015
- 500 Kč, dňa 25.08.2015 - 400 Kč, 27.10.2015 - 200 Kč a dňa 26.11.2015 - 200 Kč. Dňa 7.decembra 2015 sa mal zamestnať u spoločnosti MEDUSA GROUP, s.r.o. O predmetnej skutočnosti predložil doklad. V čase keď bol zamestnaný výživné neuhrádzal z dôvodu že išlo o krátkodobé zamestnania. Vyučený je stolárom. V predmetnom odbore si nemôže hľadať zamestnanie
- pretože má problémy so zrakom. Od roku 2004 je v podstate bezdomovec. Osobne si hľadal prácu sezónnu i na stavbách Na hlavnom pojednávaní dňa 8.februára 2016 obžalovaný vypovedal, že v mesiaci december 2015 bol okradnutý. Jeho zamestnávateľom má byť Volkswagen, ale z dôvodu, že vo veci nie je ukončené predmetné konanie - nezamestnal sa. Zamestnať sa má ako výdajca stravy. Od posledného hlavného pojednávania svedkyni neuhradil žiadnu čiastku bežného a ani zaostalého výživného. Od 7.decembra 2015 nebol nikde zamestnaný. Obžalovaný predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou KOL-EKO, spol. s.r.o. so sídlom Bratislava v pozícii triedič - závozník. Dátum nástupu bol určený 10.február 2016. Predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 9.februára 2016. Obžalovaný na hlavné pojednávanie na deň 16.marec 2016 sa neustanovil. Svoju neúčasť do začatia hlavného pojednávania neospravedlnil žiadnym spôsobom (telefonicky, e-mailom, poštou, osobne). Preukázané bolo, že v predmetný deň nebol vo výkone trestu alebo vo väzbe v inej trestnej veci. V rámci odročenia hlavného pojednávania dňa 8.februára 2016 bol obžalovaný poučený v súlade s ustanoveniami § 252 ods. 2 Tr.por. a nasl. Svedkyňa J. Y. v prípravnom konaní vypovedala, že od roku 1995 žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, ktorý bol jej druhom. Z ich vzťahu sa im narodil syn T. Y.. V čase keď sa však syn narodil nežila s obžalovaným. Po narodení syna istý čas spolu bývali. Keďže ju však fyzicky napádal od obžalovaného sa spolu so synom odsťahovala ku svojim rodičom do Prahy. Istý čas bol maloletý z dôvodu, že ona v zahraničí v detskom domove. Od roku 2003 jej však syn v jej osobnej starostlivosti. Výživné vo vzťahu k synovi nebolo vyriešené po tom, čo sa syn narodil. Situáciu v tejto oblasti začala riešiť keď syn mal 6 rokov. Vo veci bolo rozhodnuté v roku 2009 na základe rozsudku Okresného súdu v Chomutove. Obžalovaný mal povinnosť platiť výživné vo výške 1 000,- Kč ako i dlžné výživné. Obžalovaný však nerešpektoval predmetné rozhodnutie, výživné pravidelne neplatil a ani neuhrádzal zaostalé výživné.
Celkove jej poslal - 2000 Kč - (500 Kč v mesiaci júl 2007, v mesiaci október 1 000 Kč, v mesiaci máj 2015 500 Kč). V mesiaci marec 2015 jej zo strany obžalovaného bola zaslaná čiastka v celkovej výške 2 500 Kč - túto však neprevzala z dôvodu, že ju nestačila vybrať pretože bola mimo územia Českej republiky a preto predmetná zásielka bola vrátená. Po ukončení základnej školy začal syn navštevovať strednú školu. Pokiaľ išlo o výdaje domácnosti - tieto sú okolo 7 000 Kč mesačne - elektrika, nájom, chod domácnosti, ošatenie. V čase keď syn chodil do základnej školy - mala s ním výdaje okolo 600 Kč
- na stravu v školskej jedálni, výdavky mala i v škole - školské pomôcky, nákup učebníc ... - toto bolo vo výške 1 500,- Kč raz za rok. Po nástupe na strednú školu bola povinná uhradiť školné vo výške 20 000,- Kč za školský rok. Okrem toho keďže syn navštevoval strednú školu v Moste - výdaje s dopravou do školy a jeho pobyt na internáte bolo 1 500 Kč mesačne a 500,- Kč mesačne výdaje s dopravou. Neskôr začal chodiť na strednú školu v Chomutove - preto sú jej výdaje len za dopravu vo výške 600,- Kč mesačne. V čase keď syn navštevoval základnú školu - jeho záujmovými krúžkami bol hokej a futbal. Na hokej chodil vo veku od 9 rokov - 13 rokov. Ročné výdavky boli okolo 2 000,- Kč výdaje na futbal okolo 1 000,- Kč. Od žalovaného obdobia - po tom, čo sa presťahovala so synom do Klášterca nad Ohří je nezamestnaná, vedená je však na úrade práce. Zo štátnych príspevkov poberá príspevok na bývanie vo výške 1 589,- Kč. S obživou jej pomáha dcéra, ktorá žije v Prahe. Iné dávky od štátu nepoberá. Svedkyňa sa e-mailom ospravedlnila na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 16.marec 2016 z dôvodu, že nemá peniaze na cestu. Uviedla, že je bez práce. Jej sociálne dávky sú vo výške 5 026 Kč z ktorých uhrádza všetky poplatky. I keď sa pravidelne uchádza o zamestnanie prácu sa jej nepodarilo získať. I syn T. Y. je bez finančných prostriedkov. I napriek jej úsiliu nepodarilo sa jej získať dostatok finančných prostriedkov od rodinných príslušníkov aby sa mohli dostaviť na hlavné pojednávanie vo veci vypovedania. Svedok T. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že mal vedomosť od svojej matky, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť temer vôbec neplnil. Naposledy obžalovaného videl fyzicky v čase keď mal 12 rokov. Obžalovaný mu neposielal ani žiadne darčeky. Po celý čas sa o neho starala len svedkyňa - ako po osobnej tak i finančnej stránke. Potvrdil, že v čase výsluchu je študentom strednej školy. Náklady a teda aj výdavky uviedol tak ako sú uvedené vo výsluchu svedkyne. Vzhľadom na predmetné skutočnosti súd vo veci aplikoval ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a/ Tr.por. vo vzťahu k obom svedkom. Z rodného listu bolo preukázané, že T. Y.T. U. B. J. X.T. XXXX. jeho otcom je obžalovaný a matkou svedkyňa J. Y.. Rozsudkom Okresného súdu Chomutov (Česká republika), pod č. k. 15 P 68/2008-298, zo dňa 30.októbra 2009 bol počínajúc dňom 1.január 2004 obžalovaný povinný prispievať na výživu syna Milana mesačne čiastkou vo výške 1 000 CZK a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.novembra 2009.
Z poštových poukážok založených v spise bolo preukázané, že obžalovaný uhradil dňa 10.júla 2007 500,- Kč, dňa 10.októbra 2007 1 000 Kč, dňa28.novembra 2007 1 000,- Kč, dňa 19.mája 2016
- 500 Kč.
Zo správy od Úradu práce Českej republiky - krajská pobočka v Ústí nad Labem - bolo preukázané, že svedkyňa bol vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v dobe od 1.decembra 2003 do 9.apríla 2012. dôvodom vyradenia bolo zamestnanie v rámci verejnoprospešných prác. Zároveň poberala i dávky hmotnej núdzi ako i doplatok za bývanie a príspevok na živobytie. Svedkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.apríla 2013. boli jej vyplácané dávky štátnej sociálnej pomoci. Svedkyňa opätovne poberala od 1.januára 2012 dávky v hmotnej núdzi, príspevok na živobytie, doplatok za bývanie V spise sú založené doklady - ohľadom zamestnaní vo vzťahu k obžalovanému -01.01.2008-28.01.2008 - zamestnaný u AVE CZ odpadové hospodárstvo, s.r.o. -29.08.2007 - 31.12.2007 - zamestnaný u AVE CZ odpadové hospodárstvo, s.r.o. U predmetného zamestnávateľa mu neboli vykonané zrážky zo mzdy v prospech výživného alebo exekúcie. Nenahlásil vyživovaciu povinnosť. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 12 699,- Kč. Dňa 2.marca 2015 bola s obžalovaným uzatvorená pracovná zmluva - PRESTO, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 23. pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.augusta 2015. Druhom práce bol výdajca stravy. Zároveň s ním bola uzatvorená i dohoda o pracovnej činnosti.
U spoločnosti PRESTO, s.r.o. Bratislava bol zamestnaný i v čase od 12.júla 2014 do 27.septembra 2014. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe - pretože neprišiel do práce. Od 17.septembra 2009 mal obžalovaný so spoločnosťou Index nosluš, s.r.o. podpísanú dohodu o vykonaní práce do 31.decembra 2009 a od 31.mája 2011 do 3.októbra 2011. náplňou jeho práce bolo dokladanie tovaru do regálov. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola dohoda o vykonaní práce podpísaná. Spoločnosť agentúra brigadnici.sk spol. s.r.o. potvrdila, že obžalovaný bol v ich spoločnosti zaregistrovaný na dohodu o vykonaní práce (nepravidelný príjem od 10.mája 2011 do 3.októbra 2011. Pracovný pomer zanikol dňa 3.októbra 2011. V spoločnosti PROPLUSCO spol. s r.o. so sídlom Bratislava bol obžalovaný zamestnaný od 30.júna 2011 do 3.októbra 2011 na dohodu o vykonaní práce. Pracovný pomer bol ukončený v riadnom termíne. Svoje pracovné povinnosti riadne vykonával.
Z potvrdenia o štúdiu vo vzťahu k T. Y. bolo preukázané, že tento je študentom denného štúdia (školský rok 2013/2014, školský rok 2014/2015). V danom prípade ide o Strednú školu technickú, gastronomickú a automobilovú. Predmetné štúdium je štvorročné a predpokladané ukončenie je v mesiaci jún 2018.
Zo správy od Archív Zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom v Leopoldove mal súd preukázané, že v žalovanom období t. j. od 1.januára 2004 bol obžalovaný viackrát vo výkone trestu -22.10.2003 - 19.04.2004 -13.05.2006 - 20.03.2007 -19.08.2008 - 17.06.2009 -14.10.2010 - 15.04.2011 -23.02.2012 - 19.10.2012 Počas jednotlivých výkonov trestu odňatia slobody obžalovaný nenahlásil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi T. Y..
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave bolo preukázané, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.10.2014 do 02.03.2015 20.10.2012 do 11.07.2014 a 27.09.2011 do 20.03.2012 s dávkou za jednotlivý mesiac vo výške 61,60 Euro. Naposledy na predmetnom úrade bol evidovaný do mesiaca február 2016. nepoberá žiadne dávky pomoci v hmotnej núdzi, žiadne iné sociálne dávky. Dávky v hmotnej núdzi poberal do mesiaca február 2016.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná a to tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr.zák. Základnou podmienkou žalovaného trestného činu je nárok na výživu, ktorý vyplýva z ustanovení Zákona o rodine (ďalej ZR). Podľa § 62 ods. 1, 2 veta prvá ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obsahom vyživovacej povinnosti podľa § 207 Tr. zák. sa teda rozumie neplnenie výživného poskytované v peniazoch, ale i neplnenie povinnosti zaopatrovať iného, teda neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starať sa o jeho zdravie a čistotu, vykonať nad ním dohľad a prípadne opatrovať ďalšími prostriedkami potrebnými pre jeho všestranný rozvoj v zmysle zákona o rodine. Z dokazovania ako vyššie súd už rozviedol bolo jednoznačne zo strany obžalovanej preukázané subjektívne zavinenie - neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ ide obžalovaného tento si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil od 1.januára 2004 do vyhlásenia rozsudku - t. j. do 16.marca 2016 - a to i napriek tomu, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že mal syna a že vyživovacia povinnosť vo vzťahu k nemu teda existovala.
V danom prípade nemôže preto argumentovať obžalovaný tým, že medzi ním a svedkyňou bolo nepísané - že si túto povinnosť nemusí plniť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu začína narodením. O predmetnej skutočnosti obžalovaný mal vedomosť - v čase narodenia žil v spoločnej domácnosti so svedkyňou. Potrebné v tejto súvislosti je uviesť, že obžalovaný vo vzťahu k synovi prispel na jeho výživu v júli 2007, v októbri a novembri 2007 (t.j. v čase keď maloletý mal 10 rokov) a takto prispel už v čase keď obžalovaný so svedkyňou nežili v spoločnej domácnosti. Týmto vzniká rozpor medzi skutočnosťami, ktoré ohľadom „údajnej dohody“ neplnenia výživného uvádzal obžalovaný. Pred podaním obžaloby obžalovaný ešte raz uhradil výživné vo výške 500 CZK - a to v mesiaci máj 2015, 10.júna 2015 vo výške 500, CZK, 25.augusta 2015 400,-- CZK, - po tom, čo bola veci podaná obžaloba obžalovaný uhradil - 27.októbra 2015 200,- CZK, 26.novembra 2015 vo výške 200,-- CZK. Naviac v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že výživné súdnym rozhodnutím bolo určené v mesiaci november 2009 v čiastke 1 000 Kč a do vyhlásenia rozsudku - t. j. do 16.marca 2016 - t. j. temer sedem rokov toto výživné zo strany svedkyne nebolo podané novým návrhom na zvýšenie výživného - i keď by bolo oprávnené vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako i jeho vek. Syn počas žalovaného obdobia navštevoval základnú školu a v súčasnosti navštevuje strednú školu. Jeho odôvodnené potreby a nároky sú teda značne vyššie - a to vzhľadom nielen na vek, ale i školské zariadenie, ktoré navštevuje a v ktorom sa pripravuje na svoje budúce povolanie. V čase vyhlasovania civilného rozsudku bol syn - T. Y. vo veku 12 rokov. Je potrebné si v tejto súvislosti uviesť, že v čase vyhlasovania rozsudku trestného syn je vo veku 19 rokov. Keďže výživné nebolo určené od roku 2009 - náklady a výdavky neúmerne presahovali súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Na samotné výživné i keď skutočne v zanedbateľnej čiastke bola svedkyňa odkázaná. Svedkyňa jej výchovu a výživu zabezpečovala sama. Potrebné v predmetnej veci je uviesť, že syn nebol v jeho osobnej starostlivosti u obžalovaného na rozdiel od matky a jeho jedinou povinnosťou bolo len uhrádzanie minimálneho výživného v pravidelných mesačných intervaloch. Predmetný čin bol preto spáchaný závažným spôsobom konania - t.j. po dlhší (§ 138 písm. b/ Tr.zák.). Nebezpečenstvo núdze možno charakterizovať ako stav, v ktorom oprávnený nemá možnosť vlastným pričinením si zadovážiť základné prostriedky na život bez pomoci orgánu verejnej moci alebo inej osoby. I predmetná skutočnosť na základe dokazovania, ktoré v predmetnej veci výsluchom svedkyne a listinnými dôkazmi bolo preukázané. Matka - svedkyňa predmetnú núdzu odstraňovala na úkor uspokojovania svojich vlastných potrieb a mimoriadnym pracovným vypätím.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Obžalovaný svojím úmyselným konaním porušil vzťahy vo sfére ochrany rodiny a maloletých detí, ktoré chránia nielen ustanovenia Trestného zákona, ale i Zákona o rodine. Svojím postojom k tejto základnej povinnosti vyživovať svojho syna aspoň vo forme výživného, nielen jeho, ale i svedkyňu dostal do nepriaznivej situácie, pretože i na jeho finančnú pomoc boli títo v žalovanom období odkázaní. Svedkyňa sama teda nahrádzala nielen po stránke osobnej starostlivosti, ale i po finančnej stránke obžalovaného.
Vznesené obvinenie pre žalovaný trestný čin - prečin bolo dňa 2.februára 2015 a obžalovaný o predmetnej skutočnosti mal Obžalovaný bol osobne vypočutý prvýkrát k uvedenej veci dňa 13.marca 2015.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa ako bolo preukázané z odpisu registra trestov ako i pripojeného spisu - celkove bol devätnásťkrát postavený pred súd a právoplatne odsúdený. Počas žalovaného obdobia - t. j. od 1.januára 2014 ku dňu hlavného pojednávania bol postavený pred súd a uznaný vinným a odsúdeným celkove deväťkrát z toho i súdom Českej republiky. Posledné odsúdenie vo vzťahu k obžalovanému bolo dňa 3.decembra 2014. Obžalovaný Okresným súdom Bratislava I, pod sp.zn. 7 T/13/2014 bol uznaný vinným podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnou dobou v trvaní jeden rok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.decembra 2014. Obžalovaný mal možnosť zanedbané výživné uhradiť a umožniť tomu, aby v jeho prípade bolo použité ustanovenie § 86 Tr. zák. o účinnej ľútosti a následného oslobodenia spod obžaloby. Navyše je potrebné uviesť, že ide o trestný čin veľkej spoločenskej nebezpečnosti pretože nezanedbateľným spôsobom konania obžalovaného ovplyvňuje nepriaznivo i budúci život syna a to jednak materiálnym nedostatkom, ale aj nasledovným vzťahom k povinnostiam a životu. Súd v danom prípade - keďže zákonná výmera s použitím ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. bola jeden rok - päť rokov v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Tr.zák. - mohol uložiť trest odňatia slobody od dvoch rokoch a štyroch mesiacov do päť rokov. Obžalovanému tak uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky a štyri mesiace.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na ústav výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného mal za, že i v ústave s minimálnym stupňom stráženia (i napriek tomu, že mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia) bude jeho náprava lepšie zaručená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.