Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-211-2011.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/211/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: DUSPAMA, spol. s r.o., Nejedlého 69, 841 02 Bratislava, IČO: 17 334 004, zastúpený: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: AUTOSERVIS MOTOSPOL, s.r.o., Furmanská 2, 841 03 Bratislava, IČO: 35 686 090, zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 3.572,25 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému, na účet právneho zástupcu vedený vo K., W..S.., IBAN: S., K.: XXXXXXXXX, náhradu trov konania vo výške 1.145,50 eur, z toho súdny poplatok za odpor vo výške 214,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 931,50 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3.572,25 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradenia mesačných platieb za mesiace september, november, december 2010, ktoré mal žalovaný platiť na základe zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 30.09.1998 za podnájom nebytových priestorov v objekte Furmanská č. 2 Bratislava, ktoré mal žalobca v nájme od ich správcu.
Proti platobnému rozkazu č. k. 36Rob/286/2011-23 zo dňa 14.06.2011 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dňa 30.09.1998 došlo k uzavretiu zmluvy, v ktorej žalobca ako nájomca vyhlásil, že predmet podnájmu má v nájme na základe nájomnej zmluvy s prenajímateľom - Mestskou časťou Bratislava - Lamač, ktorá mu dala na podnájom súhlas. Žalovaný bol v zmysle zmluvy oprávnený užívať okrem nebytového priestoru aj priľahlý dvor. Výška nájomného bola stanovená za podnájom nebytových priestorov a dvora.
Žalovaný ďalej uviedol, že z LV č. 875 a 2074 zistil, že vlastníkom budovy, v ktorej sú umiestnené nebytové priestory je Hlavné mesto SR Bratislava - Mestská časť Lamač a vlastníkom pozemku pod predmetnou budovou ako aj priľahlého dvora sú Železnice SR. Z toho dôvodu podľa žalovaného žalobca nedisponuje nájomným právom k priľahlému dvoru a nemá oprávnenie tento dvor užívať. Ak žalobca nemá právo nájmu, nie je oprávnený dať priľahlý dvor ani do podnájmu, nakoľko ten je odvodený od práva nájmu.
Nakoľko podľa žalovaného nájomné za predmet podnájmu (nebytové priestory a priľahlý dvor bolo stanovené jednou sumou, takéto dojednanie bolo neplatné v plnom rozsahu, nakoľko nie je možné
vyčleniť aká je výška nájmu za nebytové priestory a aká je výška nájmu za priľahlý dvor. Na základe uvedeného podľa žalovaného nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie dojednaného nájomného.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že nájomcom objektu sa stal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 03.11.1992 s Mestskou časťou Bratislava - Lamač. Skutočnosť, že žalobca ako nájomca mal právo užívať celý areál je zrejmá zo skutkového stavu. Celý areál je oplatený, uzatvorený a počas platnosti predmetnej nájomnej zmluvy bol užívaný výlučne žalobcom alebo jeho podnájomcami a žalobca ako nájomca mal povinnosť udržiavať ho. V rámci tejto dohody mal žalobca o. i. zabezpečiť opravy predmetu nájmu nad rámec bežných opráv, ako aj napr. opravu oplotenia areálu.
Podľa žalobcu stavbu v katastrálnom území Lamač, obec Bratislava - m.č. Lamač, súpisné č. 2410, postavenú na pozemku parc. č. 1797/1, zapísaná na LV č. 2074, v ktorej sa nebytové priestory odovzdané žalobcom do podnájmu žalovanému nachádzajú, nadobudlo hlavné mesto zo zákona, a to na základe § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a je v správe Mestskej časti Bratislava - Lamač. Podľa tohto zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku SR pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c, vrátane priľahlej plochy, ktorá tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Žalobca má za to, že pozemok, na ktorom stavba s prenajímanými priestormi bola postavená - parc. č. 1797/1 a priľahlý dvor - parc. č. 1797/2, sú majetkom Hlavného mesta SR Bratislavy zo zákona.
Podľa žalobcu je pre vymáhaný nárok vlastníctvo pozemku irelevantné, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha nájomné vo výške 1.490,- Sk za 1m2 prenajatej plochy nebytového priestoru ročne, t.j. za 238,75 m2 prenajatého nebytového priestoru nájomné predstavuje 355.738,- Sk ročne a mesačne 29.645,- Sk. V nájomnom, ktoré sa vymáha, nebolo teda zahrnuté ročné nájomné za dvor, ktorý bol poskytovaný k užívaniu ako bonus tak, ako bol poskytnutý k užívaniu žalobcovi vlastníkom, resp. správcom areálu.
Z vyjadrenia žalovaného doručeného dňa 28.06.2013 súd zistil, že o právne vzťahy súvisiace s predmetom nájmu sa žalovaný začal zaujímať až v roku 2010, kedy malo dôjsť k uplynutiu dohodnutej doby podnájmu (31.12.2010). Nakoľko mal záujem zotrvať v predmete podnájmu, začal zisťovať, na koho by sa mal obrátiť s návrhom na uzavretie novej zmluvy. Vtedy zistil, že pokiaľ vlastníkom stavby, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú je Hlavné mesto SR Bratislava - Mestská časť Lamač, teda prenajímateľ podľa nájomnej zmluvy, vlastníkom pozemku na ktorom je stavba postavená, ako aj priľahlého dvora sú Železnice SR. Na základe týchto skutočností si žalovaný uvedomil, že počas celého trvania zmluvného záväzku platil žalobcovi nájomné aj za užívanie dvora, ku ktorému sa však neviazalo žiadne užívacie ani iné právo žalobcu. Plnenie, ktoré žalobca od žalovaného prijímal aj z užívania dvora, bolo preto plnením bez právneho dôvodu. So žiadosťou o riešení situácie sa žalovaný obrátil na žalobcu, nakoľko ten však nemal na tom záujem, a navyše bolo zjavné, že žalobca o týchto skutočnostiach počas doby trvania zmluvného vzťahu vedel, rozhodol sa žalovaný nevyplatiť žalobcovi nájomné za tri mesiace zmluvného vzťahu. Tomu, že o neusporiadaných vlastníckych vzťahoch k dvoru žalobca vedel ,nasvedčuje najmä spojenie výšky nájomného za užívanie nebytových priestorov a dvora v dodatkoch č. 2, 3 a 4 k zmluve, ako aj z vyjadrenia, kde uviedol, že vlastník Hlavné mesto SR Bratislava sa pokúšalo spolu s vlastníkom pozemku Železnicami SR zosúladiť právny stav so skutkovým stavom.
Dôvodom neuhradenia nájomného nebola nespokojnosť žalovaného z jeho výškou, ale zistenie, že žalobca nebol oprávnený dávať dvor do ďalšieho užívania, a teda nebol oprávnený ani na prijímanie plnenia od žalovaného za jeho užívanie. Výška žalovaným neuhradeného nájomného vo výške 3.572,25 eura ani zďaleka nepokrýva majetkový prospech, o ktorý sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, keď mu počas celej doby trvania podnájmu poskytoval plnenie aj za užívanie dvora bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Žalovaný tiež poukázal na to, že po ukončení zmluvy o podnájmu pokračoval v užívaní nebytového priestoru na základe nájomného vzťahu s Mestskou časťou Bratislava - Lamač, ktorý sa neskôr zmenil na vzťah podnájomný so spoločnosťou RIco elektronic s.r.o. Predmetom týchto zmluvných vzťahov však už bolo len užívanie nebytových priestorov a nie aj dvora. Užívacie právo k dvoru sa žalovaný pokúšal získať priamym rokovaním s vedením Železníc SR, v dôsledku čoho bol vypracovaný návrh nájomnej zmluvy, k jej uzavretiu však nedošlo, pravdepodobne z dôvodu výmeny vo vedení Železníc SR.
Žalovaný poukázal na článok II. bod 2.2 zmluvy o podnájme, na základe ktorého bol žalobca oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu na základe súhlasu prenajímateľa podľa nájomnej zmluvy. Žalobca však nepredložil zmluvu, z ktorej by vyplývalo jeho oprávnenie dať nebytové priestory do podnájmu. Ak teda žalobca nebol oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu, nemohol ani platne a účinne podpísať zmluvu o podnájme a taktiež nemohol žalovanému prenechať viac práv ako sám nadobudol.
Žalovaný tiež poukázal na to, že zákon na ktorý odkázal vo svojom vyjadrení žalobca nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009, teda až po takmer 11 rokoch trvania zmluvného vzťahu. S dôrazom na zásadu hodnovernosti katastra nehnuteľnosti má žalovaný za to, že vlastníkom priľahlého dvora sú a aj počas celej doby trvania podnájmu boli Železnice SR. Pokiaľ by aj s účinnosťou od 01.07.2009 bolo vlastníkom priľahlého dvora Hlavné mesto SR Bratislava, nič by to nemenilo na tom, že počas takmer 11 rokov žalobca priľahlý dvor užíval a dával ho žalovanému do podnájmu neoprávnene.
Podľa žalovaného v zmysle predmetnej zmluvy o podnájme bol dvor predmetom podnájmu, a teda nemohol byť poskytovaný ako bonus. Výška nájomného zahŕňala aj nájomné za dvor, nie len za nebytové priestory. Dojednanie nájomného jednou sumou, kde nie je možné vyčleniť aká bola výška nájmu za nebytové priestory a aká bola výška nájmu za dvor, je z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti absolútne neplatné.
Nakoľko sa podľa žalovaného žalobca na základe plnení bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatil, vznikla mu voči žalobcovi pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 72.249,- eur, ktorú žalovaný navrhol započítať proti pohľadávke žalobcu vo výške 3.572,25 eura s príslušenstvom.
Účastníci konania uzavreli dňa 30.09.1998 zmluvu o podnájme nebytového priestoru v objekte na Furmanskej č. 2, Bratislava, ktoré mal v nájme od ich správcu. Žalovaný bol v zmysle zmluvy jej dodatkov povinný platiť mesačné nájomné spolu so zálohou na plnenie spojené s užívaním predmetných priestorov vo výške 1.190,75 eura. Žalovaný neuhradil mesačné platby za mesiace september, november a december roku 2010 v celkovej výške 3.572,25 eura. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že podľa názoru žalobcu nie je možné argumentovať zásadou ,,nemo plus iuris,, , z toho dôvodu, že žalobca previedol na žalovaného presne toľko práv, koľko nadobudol od prenajímateľa. Bolo nesporné, že veľmi dlhé obdobie sporné pozemky boli žalovaným užívané a bolo za ne riadne uhrádzané nájomné za predmet nájmu ako celku. Hoci sa vlastnícky vzťah k pozemku, k predmetnému dvoru nezmenil, po ukončení podnájomného vzťahu účastníkov tohto konania vznikol nájomný vzťah medzi žalovaným a prenajímateľom - MČ Lamač za tých istých podmienok, za tú istú cenu a určitým spôsobom sa snažili obísť presný popis predmetu nájmu. Tiež poukázala na to, že súhlas k daniu predmetu nájmu do podnájmu bol daný MČ Lamač, a to uznesením zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva zo dňa 23.09.2010 a tak isto má za to, že bol daný súhlas s daním predmetu nájmu do podnájmu s MČ Lamač rozhodnutím mestskej časti zo dňa 20.08.1993.
K otázke uvedených uznesení MČ Lamač žalovaný uviedol, že uznesenie MČ Lamač zo dňa 23.09.2010 sa týka obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2011 a teda nereflektuje súhlas s podnájmom v predchádzajúcom období a pokiaľ ide o rozhodnutie MČ Lamač zo dňa 20.08.1993, toto deklaruje súhlas s vykonávaním podnikateľskej činnosti spoločnosti Motospol s.r.o. resp. umiestnenie prevádzky. Z predmetného rozhodnutia v žiadnom prípade nie je zrejmý súhlas s podnájmom.
Z nájomnej zmluvy predloženej žalobcom medzi MČ Lamač a ním jednoznačne vyplýva, že žalobca ako nájomca nebol oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa, pričom tento súhlas prenajímateľa, MČ Lamač, súdu nepredložil a preto teda nepreukázal oprávnenie dať nehnuteľnosť do podnájmu. Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že zo znenia predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že priľahlý dvor nebol predmetom nájmu, pričom žalobca rovnako v konaní nepreukázal ani iné užívacie alebo iné právo k dvoru. Z tohto dôvodu preto plnenie, ktoré žalobca prijal od žalovaného bolo plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný nemal od r. 2010 vedomosť o tom, že žalobca nedisponuje užívacím alebo iným právom k predmetnému dvoru.
Z vyjadrenia Železníc SR zo dňa 07.08.2014 súd zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym užívacím právom resp. akýmkoľvek iným právom na pozemky parc. č. 1797/1 a parc. č. 1979/2 v k. ú. Lamač, ktoré sú majetkom štátu v správe Železníc SR zapísaných na LV 875.
Súd zo zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 30.09.1998 zistil, že predmetom podnájmu boli nebytové priestory v objekte na Furmanskej č. 2 o celkovej rozlohe 302,30 m2, ktoré mal žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy s prenajímateľom - Mestskou časťou Bratislava - Lamač. Z čl. II ods. 2 zmluvy vyplýva že žalobca prenajímal žalovanému s nebytovými priestormi na užívanie aj priľahlý dvor na parkovanie dopravných prostriedkov. Nájomné za podnájom bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v čl. IV. zmluvy, a to za podnájom nebytových priestorov vo výške 600,- SK/m2 ročne, celkom 181.380,- Sk (mesačne po 15.115,- Sk). Cena služieb spojených s podnájmom bola dohodnutá v sume 5.000,- Sk mesačne a cena za používanie dvora bola určená dohodou zmluvných strán vo výške 181.380,- Sk/rok (mesačne po 15.115,- Sk).
Z dodatku č. 4 zmluvy zo dňa 30.07.2007 súd zistil, že došlo k zmene čl. IV zmluvy a nájomné za podnájom nebytových priestorov a dvora bolo stanovené vo výške 1.420,- Sk/m2 ročne - celkom 339.025,- Sk/rok (mesačne 28.252,- Sk) do 31.12.2007 a od 01.01.2008 bolo stanovené vo výške 1.490,- Sk/m2 ročne - celkom 355.738,- Sk/rok (mesačne 29.645,- Sk).
Z faktúr č. 50430, 50528 a 50578 súd zistil, že žalobca nimi fakturoval žalovanému nájomné a platby za vodné a stočné za mesiace september, november a december 2010 v celkovej sume 3.572,25 eura.
Z nájomnej zmluvy medzi Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Lamač a žalobcom zo dňa 03.11.1992 súd zistil, že predmetom nájmu bola budova na Furmanskej ul. č. 2 a 4 ks nákladných dopravných vozidiel.
Z vyjadrenia Hlavného mesta SR Bratislavy - oddelenia správy nehnuteľností zo dňa 17.04.2014 súd zistil, že hlavné mesto nemá vedomosť o existencii protokolu o odovzdaní majetku uzatvorenom medzi Železnicami SR a hlavným mestom SR Bratislavou. Z LV č. 875 a z majetkovoprávneho šetrenia bolo zistené, že hlavné mesto Bratislava nie je vlastníkom ani správcom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 875. Z neho je zrejmé, že hlavné mesto nebolo ani v minulosti vedené ako vlastník ani správca predmetných pozemkov a stavieb zapísaných na LV č. 875.
Z listu vlastníctva č. 875 súd zistil, že vlastníkom predmetného pozemku sú Železnice Slovenskej republiky š.p..
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 6 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení.
Podľa § 7 cit zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobcu nebola voči žalovanému podaná dôvodne. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení a nepreukázal, že bol v danom období nájomcom pozemku priľahlého k stavbe, v ktorej sa nachádzal nebytový priestor, ktorý dával do podnájmu žalovanému. Súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či účastníci uzavreli zmluvy o podnájme nebytového priestoru, ani dĺžka platnosti zmluvy, ani výška dohodnutého nájomného. Sporným bol samotný predmet podnájmu, hlavne jeho časť -
priľahlý pozemok - dvor, ktorý žalobca dával žalovanému do podnájmu spolu s nebytovým priestorom bez toho, aby sám mal nájomné, alebo iné užívacie právo k tomuto pozemku, prípadne potrebný súhlas prenajímateľa, čo mal súd preukázané z nájomnej zmluvy medzi žalobcom a Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Lamač zo dňa 03.11.1992, kde predmet nájmu bol špecifikovaný len ako budova na Furmanskej ul. č. 2. To, že užívacie právo k pozemku nemohol žalobca odvodzovať ani od užívacieho práva nájomcu Mestskej časti Lamač mal súd preukázané z vyjadrenia Železníc SR, ktoré akékoľvek užívacie právo žalobcu k predmetnému pozemku popreli, ako aj z oznámenia Hlavného mesta Bratislava zo dňa 17.04.2014, kde hlavné mesto uviedlo, že nikdy nebolo vlastníkom alebo správcom predmetného pozemku. K tvrdeniu žalovaného, že uznesením č 130/2010/V MČ Lamač zo dňa 23.09.2010 bol daný súhlas s podnájmom súd uvádza, že z uvedeného uznesenia zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava- Lamač, nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali význam pre toto súdne konanie. Uvedeným uznesením bol schválený prenájom nebytového priestoru na Furmanskej ul. 2 žalovanému na obdobie roku 2011. Čo sa týka obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2011 a teda nereflektuje súhlas s podnájmom v predchádzajúcom období a pokiaľ ide o rozhodnutie MČ Lamač zo dňa 20.08.1993, toto deklaruje súhlas s podnikateľkou činnosťou spoločnosti Motospol, resp. umiestnenie prevádzky. Z tohto rozhodnutia nemožno nijakým spôsobom vyvodiť a ustáliť záver, že Mestská časť Lamač dala týmto rozhodnutím súhlas k podnájmu prenajatých priestorov.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca sa nemohol úspešne domáhať zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradeného nájomného, napriek tomu, že nájomné za identický predmet nájmu mu bol žalovaným za predchádzajúce obdobie uhrádzaný, nakoľko žalovaný správne na svoju obranu uviedol, že žalobca nemal právo dať predmetné nehnuteľnosti (dvor) do podnájmu, čím sa vlastne na jeho úkor bezdôvodne obohatil z prijatého nájomného za predchádzajúce obdobie, za ktoré mu žalovaný nájomné platil. Až v roku 2010 žalovaný zistil skutočnosť, že žalobca mu nemá právo prenajímať priľahlý dvor a odmietol uhradiť nájomné za mesiace september, november a december 2010.
Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalobca nemal právo dať do podnájmu predmetný dvor a prijímať z takého podnájmu príjmy z nájomného od žalovaného.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu sumu 1.145,50 eur ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatok za odpor vo výške 214,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 931,50 eur pozostávajúce zo:
I. 7 úkonov právnej služby po 131,13 eur za:
a) prevzatie a prípravu zastúpenia b) podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 04.07.2011 c) účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (vo výške 1 odmeny) d) písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 27.06.2013 e) účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013 f) účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (vo výške 1 odmeny) g) účasť na pojednávaní dňa 19.02.2016
II. 2x režijný paušál po 7,41 eur, 1x režijný paušál po 7,63 eur, 2x režijný paušál po 7,81 eur, 1x režijný paušál dňa 8,39 eur a 1x režijný paušál dňa 8,58 eur
III. DPH vo výške 20 %
(odmena vyčíslená v zmysle v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c),d); § 13a ods. 4 druhá veta; § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Súd v súlade s § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zástupcovi žalovaného priznal len odmenu vo výške 1 základnej tarifnej odmeny za účasť na pojednávaniach dňa 14.11.2012 a 08.04.2015, nakoľko išlo o konania, ktoré boli odročené bez prejednania veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon rozhodnutia.