Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Csr-1-2015.pdf
PDF · 118.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1Csr/1/2015
Uznesenie
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom PhD., v právnej veci navrhovateľky A. J., narodená XX. R. XXXX, bytom P., L. XXX/XX, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, práv. zást. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. 215/11/14 zo dňa 09.12.2014.
II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok vo výške 331,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.05.2015 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod spisovou značkou 215/11/14 zo dňa 09.12.2014. Návrh odôvodnila tým, že o začatí rozhodcovského konania nebola nijakým spôsobom upovedomená, čím jej rozhodcovský súd odňal možnosť konať pred súdom a účinne brániť jej práva. Stály rozhodcovský súd rozhodoval v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd ďalej priznal odporcovi plnenie spočívajúce v zmluvnej pokute, ktorého povahu však považuje za nedovolenú, nezákonnú a v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázala na to, že z jej strany došlo k čiastočným úhradám pohľadávky, ktoré neboli započítané v rozhodcovskom konaní. Zároveň uviedla, že nie si je vedomá, že by súhlasila s rozhodcovským konaním, a preto žiada, aby súd preskúmal i platnosť rozhodcovskej doložky.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 05.08.2015 uviedol, že návrh považuje za oneskorene podaný a nedôvodný, a tento navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. Predovšetkým poukázal na to, že navrhovateľka návrh podala po uplynutí lehoty troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď účinky doručenia nastali dňa 09.01.2015 a žaloba bola podaná na súd až dňa 26.05.2015. Súčasne uviedol, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenia, ktoré by obmedzovali rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rozhodcovskom poriadku, a teda rozhodnutím a vydaním rozhodcovského rozsudku v zrýchlenom konaní (§ 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu). Postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci z rokovacieho poriadku neberie podľa odporcu navrhovateľke možnosť uplatniť svoje práva. Rozhodca má síce možnosť rozhodnúť v skrátenom konaní, rozhodcovský rozsudok však musí spolu so žalobným návrhom doručiť účastníkovi, ktorý má možnosť k nemu sa vyjadriť prostredníctvom žalobnej odpovede. Pokiaľ sa žalovaný v konaní vyjadrí, rozhodca zruší rozsudok a pokračuje ďalej v konaní. Odporca preto nepovažuje postup rozhodcovského súdu za postup, ktorý
by jednostranne znevýhodňoval spotrebiteľa a tento prirovnal k postupu súdov v občianskoprávnych konaniach podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydávaní platobných rozkazov. K rozhodcovskej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi uviedol, že zmluvné strany uzatvárali rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon na osobitnej listine. Samostatnosť vyplýva jednak z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom navrhovateľky bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol odporca vôbec ovplyvniť. Bod 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Rovnako dlžník je oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva teda spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. K otázke zmluvnej pokuty uviedol, že posúdenie súladu uplatňovaných zmluvných sankcií so zákonom a teda skutočnosť, že sa rozhodcovský súd zaoberal uvedeným vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia rovnako vyplýva, že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal príslušnými predpismi na ochranu spotrebiteľa. Napokon odporca poukázal na to, že v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku uviedol všetky platby, ktoré navrhovateľka uhradila. Poslednú splátku navrhovateľka uhradila dňa 24.07.2014 vo výške 8,72 Eur, pričom žaloba bola podaná dňa 28.11.2014. Celkovo bola navrhovateľkou uhradená suma 280,64 Eur.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 08.02.2016 a na deň 14.03.2016, ktoré vykonal a vo veci rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, ktorí sa ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 1Csr/1/2015, a to návrhom na začatie konania, vyjadrením odporcu zo dňa 05.08.2015, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, rozhodcovskou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpismi z účtu navrhovateľky, pripojeným spisom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp.zn. 215/11/14 a pripojeným exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4Er/241/2015, a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na základe žiadosti o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísala dňa XX.XX.XXXX a odporca dňa XX.XX.XXXX žiadala o poskytnutie úveru vo výške 750,-Eur, ktorý chcela splácať 18 mesiacov k 24. dňu v mesiaci v mesačných splátkach vo výške 61,79 Eur, celková čiastka, ktorá mala byť zaplatená mala byť vo výške 1.112,22 Eur, predpokladaná RPMN 70,03 %, ročná úroková sadzba 70,03 %. Zároveň žiadala o revolving, kde poskytnutá čiastka mala byť 415,23 Eur, celková čiastka, ktorú mala zaplatiť 741,48 Eur pri predpokladanej RPMN 58,51 % a ročnej úrokovej sadzbe 65,44 %. V bode 6 tejto žiadosti sa následne nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere dopísané rukou. V zmysle tohto bodu bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 300,-Eur, so splatnosťou úveru v 18-tich splátkach k 24-temu dňu, s mesačnou splátkou vrátane úrokov 24,72 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania) 444,96 Eur, RPMN za úver 66,26%, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 48,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 166,12 Eur, celková čiastka pri poskytnutí revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 296,64 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 45,82%, ročná úroková sadzba revolvingu 65,46%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5%.
Zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. vyplýva, že tieto upravujú uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere a čerpanie úveru, celkovú výšku úveru, RPMN, revolving, úroky za poskytnutie úveru a revolvingu, zabezpečenie úveru, prílohy, práva a povinnosti dlžníka a spoludlžníkov, výpoveď revolvingu, započítanie a ďalšie vzťahy medzi účastníkmi. V bode 2 je upravené uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 2.1 je uvedené, že zmluva sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy dlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, aby že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie zo strany veriteľa. V bode 2.2 je uvedené, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 14.1 Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne (14,6 % ročne). To isté platí aj v prípade, ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy.
Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (predložená navrhovateľkou) podpísala navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX a odporca dňa XX.XX.XXXX. Z jej obsahu vyplýva, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, z ktorej z bodu 2 vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 5 sa rozhodcovská zmluva mala vzťahovať na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bod 7 zmluvy uvádza, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník vykonať v písomnej forme.
Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. sp.zn. 215/11/14 zo dňa 09.12.2014, právoplatným dňa 09.01.2015 a vykonateľným dňa 13.01.2015 bola navrhovateľke v postavení odporkyne uložená povinnosť zaplatiť odporcovi v postavení navrhovateľa sumu vo výške 460,96 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 24,72 Eur od 25.12.2013 do 26.12.2013, zo sumy 24,72 Eur od 25.05.2014 do 18.06.2014, zo sumy 24,72 Eur od 25.06.2014 do 23.07.2014, zo sumy 16,00 Eur od 24.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,72 Eur od 25.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,72 Eur od 25.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,72 Eur od 25.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 370,80 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia spolu sumu 300,-Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 300,-Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 460,96 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,50 Eur. Z poučenia rozsudku vyplýva, že sa k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku možno vyjadriť formou žalobnej odpovede do 15 dní od jeho doručenia. Ak v nej odporkyňa (navrhovateľka v tomto konaní) uvedie, že uplatnený nárok neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje v konaní.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že konajúci rozhodca aplikoval pri svojej činnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Obchodný zákonník a napokon aj Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Do úvahy bral aj spotrebiteľské právo obsiahnuté v smernici č. 2008/48/ES. Konštatoval, že žaloba je dôvodná, pretože bolo preukázané, že medzi navrhovateľ a odporcom došlo uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na jej základe bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 300,-Eur a dňa 30.12.2013 revolving vo výške 296,64 Eur. Zmluva bola vyhodnotená ako platná, obsahujúca všetky zákonné obsahové náležitosti. Ako platná bola posúdená aj požadovaná odplata (RPMN 66,26%), keďže táto podstatne neprevýšila pri úvere odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, ktorá bola v danom čase 48,52%, keďže neprekročila dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola 48,52 %.
Z karty klienta nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise súd zistil, že navrhovateľke bolo predpísaných celkovo 30 splátok po 24,72 Eur, čo predstavuje spolu 741,60 Eur, pričom navrhovateľka mala celkovo zaplatiť sumu 280,64 Eur, rozdiel jej bol uložený zaplatiť rozhodcovským rozsudkom.
Predmetný rozhodcovský rozsudok nebol navrhovateľke doručený do vlastných rúk, keď zásielka s rozhodcovským rozsudkom spolu so žalobou bola súdu dňa 09.01.2015 vrátená ako nedoručená s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“.
Na podklade rozhodcovského rozsudku bol dňa 30.03.2015 podaný u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie s tým, že tento žiadosť o vydanie poverenia Okresnému súdu Brezno doručil dňa 09.04.2015 k sp.zn. 4Er/241/2015. Poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa 20.04.2015 tunajší súd vykonaním exekúcie poveril súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že dňa 26.05.2015 navrhovateľka ako povinná súdnemu exekútorovi doručila námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, návrh na odklad exekúcie spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého je exekúcia vedená. Upovedomenie o začatí exekúcie podľa pripojenej doručenky bolo navrhovateľke doručené dňa 12.05.2015.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
Podľa 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), d), e), i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred súdom. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala svojím návrhom zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. 215/11/14 zo dňa 09.12.2014, na podklade ktorého je voči nej v súčasnosti vedená exekúcia. Navrhovateľka spochybnila platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu spor rozhodnúť, ďalej poukázala na to, že o rozhodcovskom konaní nebola upovedomená, rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zaviazal ju na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, navyše výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, pričom navrhovateľkou namietané skutočnosti zakladajú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinnom od 01.01.2015.
V prvom rade súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybné a medzi účastníkmi to nebolo sporné, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom, keď odporca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd preto posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský a aplikoval naň príslušné právne predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).
V nadväznosti na uvedené súd ďalej konštatuje (k námietke odporcu), že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, keď s poukazom na novú právnu úpravu účinnú od 01.01.2015 a aplikovateľnú aj na daný prípad je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého bola začatá exekúcia, v lehote na podanie námietok proti exekúcii, ktorá je 14-dňová a začína plynúť odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo navrhovateľke doručené dňa 12.05.2015 a táto námietky proti exekúcii spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku doručila súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2015, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v zákonnom stanovenej lehote.
Súd tak pristúpil k samotnému posúdeniu rozhodcovského rozsudku, spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a námietkam navrhovateľky, ktorými odôvodnila podaný návrh.
Súd posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ako je citovaná vyššie. Hoci navrhovateľka v návrhu uviedla, že si nie je vedomá uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy, v priebehu konania sama túto rozhodcovskú zmluvu predložila ako listinný dôkaz, pričom táto bola ňou vlastnoručne podpísaná, a preto súd jej tvrdenie posúdil len ako účelové. Súd sa rozhodcovskou zmluvou zaoberal a zistil, že samotná rozhodcovská zmluva je samostatným dokumentom, svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z rovnakého dňa, avšak svojím obsahom nepodmieňovala vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z dokazovania v súdnom konaní ani nevyplynulo, že by navrhovateľka bola nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy vedená, prinútená, príp., že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si navrhovateľka pri jej podpísaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala možnosť (bez psychologického efektu ekonomickej núdze, prípadného nátlaku či navádzania) odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, a to bez toho, aby tým zároveň odstúpila od zmluvy o úvere. Súd z uvedeného dôvodu neuznal prezentovaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle citovaného § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z..
Súd však ako dôvodný zhodnotil ďalší dôvod, a to že navrhovateľka nebola riadne upovedomená o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. že jej nebolo umožnené sa tohto konania zúčastniť. Súd z pripojeného spisu rozhodcovského súdu zistil, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručovaný spolu so žalobou a prílohami, pričom ich doručenie nebolo úspešné, keď navrhovateľka si písomnosti neprevzala v odbernej lehote. Ďalší pokus o doručovanie nebol uskutočnený a rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom, kedy sa rozhodcovskému súdu vrátila zásielka od navrhovateľky bez toho, aby rozhodcovský súd vynaložil aspoň nejaké úsilie za účelom zistenia či sa navrhovateľka v mieste doručovania v čase doručovania zdržovala alebo za účelom zistenia inej adresy, na ktorej by sa mohla zdržiavať tak, ako to uvádza ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorým sa rozhodcovské konanie spravovalo. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že uvedeným postupom rozhodcovského súdu bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom a brániť sa proti vydanému rozhodcovskému rozsudku v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a teda jej bolo odňaté ústavou garantované právo na spravodlivý proces. Postup rozhodcovského súdu, na rozdiel od odporcu, súd považoval za postup, ktorý jednostranne znevýhodňuje spotrebiteľa. Pokiaľ odporca porovnával postup rozhodcovského súdu s postupom súdov v občianskoprávnych konaniach podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydávaní platobných rozkazov, súd k uvedenému dopĺňa, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku sa platobné rozkazy doručujú do vlastných rúk odporcu s tým, že náhradné doručenie je vylúčené, preto v prípade ak odporca neprevezme zásielku, obsahom ktorej je platobný rozkaz, súd doručuje opätovne až pokým úspešne nedoručí do vlastných rúk alebo platobný rozkaz zruší. V danom prípade rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a rozhodcovské konanie bolo vedené bez vedomia navrhovateľky.
Súčasne ako dôvodný súd zhodnotil i ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä s ohľadom na obsah úverovej zmluvy, úverové podmienky, ako aj absenciu skutočnej aplikácie všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovským súdom. O spotrebiteľskom postavení navrhovateľky nemá pochybnosti všeobecný súd, rovnako ako rozhodcovský súd. Ten síce svojim rozhodcom rozhodoval o predmetom úvere v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, a teda formálne sa zaoberal uplatneným nárokom aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, avšak pri konštatovaní ročného úroku z poskytnutého úveru a hodnoty RPMN dospel k záveru, že tieto neprekračujú podstatným spôsobom priemernú hodnotu RPMN a úrokových sadzieb, pretože ,,... jej výška podstatne neprevýšila obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu, keďže neprekročila dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy..." V čase uzatvorenia úverovej zmluvy odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver reguloval Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 53 ods. 6. Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku nijako nešpecifikoval, aká bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy situácia na finančnom trhu, t.j. aké boli úrokové sadzby úverov, poskytovaných spotrebiteľom za obdobných podmienok ako u navrhovateľky. Celkom zrejme tak neaplikoval správne kritériá pre posúdenie toho, či odplata za poskytnutý úver je primeraná, príp. či podstatnou mierou prevyšuje obvyklú hladinu úrokovej miery za obdobné úvery. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska, napr. vyplýva, že úroky za úver bánk, poskytnuté v júni 2013 ako spotrebiteľské, na obdobie od 1 do 5 rokov, boli v hodnote 15,77 % a RPMN 16,41 %. Nie je teda zrejmé, akou úvahou dospel rozhodcovský súd k záveru, že úroková sadzba 70,07 % ročne, príp. RPMN 66,26% sú primeranými. Súd tak dospel k záveru, že rozhodcovský súd síce aplikoval aj spotrebiteľské právo, avšak čisto formalisticky, bez toho, aby skutočne bola poskytnutá ochrana slabšiemu subjektu v spore, naopak zaťažila tento subjekt neprimeranou sumou, priradenou k úverovej istine o úrok aj zmluvnú pokutu, ktorých výška sa odvíjala od zostatkov nesplatenej istiny, ktorá však takisto bola vyčísľovaná vždy s ohľadom na vykonané plnenie, priratúvané k neprimerane vysokému príslušenstvu úverovej istiny. Z tohto pohľadu súdu nezostávalo než konštatovať, že rozhodcovský súd neaplikoval správne predpisy spotrebiteľského práva a je tu daný dôvod na zrušenie jeho rozhodcovského rozsudku.
Ďalej súd poukazuje na to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V samotnom texte zmluvy, ktorý navrhovateľka podpísala sa však nenachádzajú napríklad úplné informácie o dátume splatnosti prvej splátky, ani dátum splatnosti poslednej splátky, teda údaj o konečnej splatnosti úveru, pričom tieto údaje neobsahujú ani zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Údaj o dátume splatnosti poslednej splátky obsahuje iba oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré však nie je navrhovateľkou podpísané a je datované až po podpise zmluvy zo strany navrhovateľky. Z uvedeného je potom zrejmé, že v čase podpisu zmluvy navrhovateľka nebola ako spotrebiteľ informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver (najmä pri porovnaní požadovanej výšky úveru a schválenej výšky úveru). Tieto informácie jej mali byť poskytnuté až po podpise zmluvy, a to v oznámení o schválení úveru, čomu možno prisúdiť charakter nekalej obchodnej praktiky zo strany odporcu ako veriteľa. Minimálne v dôsledku absencie uvedených náležitostí je tak možné poskytnutý úver zo strany odporcu posúdiť ako poskytnutý bez úročne a bez poplatkov.
Rozhodcovským rozsudkom bola odporcovi priznaná aj zmluvná pokuta, ktorá je však uvedená iba v zmluvných dojednaniach (bod 14.1.), kde mal dlžník zaplatiť v prípade omeškania so splátkami úveru zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne (14,6 % ročne) a zároveň mal zaplatiť aj úrok z omeškania (bod 14.2.). Zákon vyžaduje na dojednanie zmluvnej pokuty písomnú formu. V tomto prípade je síce zmluvná pokuta uvedená v zmluvných dojednaniach, ktoré sú podľa textu zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale text dojednaní je písaný veľmi nahusto a malým písmom a samotné dojednania nie sú podpísané navrhovateľkou, sú pripojené k zmluve až za podpismi účastníkov. Vzhľadom na všetky okolnosti má súd za preukázané, že odporca osobitne nedojednával s navrhovateľkou zmluvnú pokutu, ktorá je uvedená v predtlači a nie je tam dopisovaná ručne prípadne iným písmom. Navrhovateľka musela pristúpiť k týmto dojednaniam v prípade, ak chcela uzavrieť zmluvu. Preto súd nepovažuje dojednanie zmluvnej pokuty za platné a rozhodcovský súd nepostupoval v konaní dôsledne, keď predmetnú zmluvnú pokutu priznal, pretože každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Pokiaľ ide o úhrady splátok v prospech úveru zo strany navrhovateľky, súd vykonaným dokazovaním zistil, že v rámci rozhodcovského konania boli započítané všetky úhrady, ktoré navrhovateľka preukázala aj v tomto konaní, keď v zmysle predloženého výpisu vykonala 11 splátok po 24,72 Eur, t.j. 271,92 Eur
a v rámci rozhodcovského konania boli zohľadnené jej úhrady v sume vyššej 280,64 Eur. Úhrady nad uvedenú sumu navrhovateľka nepreukázala.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a s poukazom na § 45 ods. 1 písm. b), i) a j) zákona č. 335/2014 Z.z. zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže súd nevyslovil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, po právoplatnosti tohto rozhodnutia by mal v zmysle § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. vo veci rozhodnúť opätovne stály rozhodcovský súd, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. V prejednávanej veci bola v konaní úspešná v celom rozsahu navrhovateľka. Nakoľko si však táto náhradu trov konania neuplatnila (nevyčíslila) a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Nakoľko súd jej návrhu vyhovel, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal odporcu vzhľadom na jeho neúspech v konaní zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).