Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/20/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Škvarkové: T., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom H. č. XX, W., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov: matka - P.. Katarína M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. č. XX, W., právne zastúpená: X.-D. s.r.o., so sídlom T. č. XX, W. a otec: G.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. č. XX, W., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 11.02.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala o dočasné zverenie maloletých detí T., X. a P. Q. do jej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne žiadala upraviť styk otca s deťmi tak, že so synmi bude oprávnený stretávať sa každý nepárny týždeň od štvrtku od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod a s maloletou dcérou každú prvú, druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 14.00 do 18.00 hod s tým, že si ich v čase začatia styku prevezme na adrese A.. č. XX/XXX v W., kde jej ich v čase ukončenia odovzdá a napokon žiadala o uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého T. a X. sumou po XXX eur mesačne na každého a na výživu mal. P. sumou XXX eur mesačne vždy do XX. dňa v mesiaci k rukám matky.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí súd od XX.XX.XXXX zosobášení. Aktuálne je stále na rodičovskej dovolenke s najmladšou dcérou P.. Venuje sa domácnosti, starostlivosti o rodinu, deti a ich potreby, vrátane návštev lekárov a poradní, vypĺňania ich voľného času a iných bežných potrieb detí v ich veku. Manžel jej už vyše roka tvrdí, že sa s ňou chce rozviesť, čím vytvára pred deťmi stav napätia, nakoľko aj pred nimi rozpráva o rozvode a o tom, ako sa teší, keď nebude musieť trpieť ju a jej hlúpe správanie a ako sa od nej konečne oslobodí. Na jej prosby, aby to pred deťmi nerozprával reaguje tým, že bude hovoriť čo chce a kedy chce, deťom hovorí pravdu, stavia ich pred realitu a neklame im tak ako ona. Obšírne opísala, akým konkrétnym spôsobom ju manžel, a to aj pred deťmi ponižuje a uráža, ako sa k nej správa hrubo a vulgárne s ňou komunikuje, ako manipuluje s deťmi a podsúva im, aby si vybrali medzi ním a ňou. Napriek kríze v manželstve nie je ochotný vyhľadať a prijať akúkoľvek pomoc od tretej osoby. Na jej prosby o zmenu prístupu nereaguje. Správanie manžela pociťuje tak neznesiteľne, že s ním nemôže kvôli jeho urážkam, vyhrážkam a psychickému nátlaku zotrvať v jednej domácnosti. Rozhodla sa teda riešiť situáciu odsťahovaním sa do ich spoločného už X roky prázdneho bytu na A. M., kde ako rodina bývali X rokov. Ide o veľký X-izbový byt, plne spôsobilý na zabezpečenie dobrého prostredia pre výchovu detí, v ktorom starší chlapci vyrastali. Nachádza sa v blízkosti základnej školy, ktorú navštevujú a tiež blízkosti bytu jej rodičov a sestry, od ktorých môže očakávať pomoc. A. je sama veriaca nechce podávať návrh na rozvod a pokúsiť sa o záchranu manželstva aj za využitia odbornej pomoci, ale potrebuje opustiť spoločnú domácnosť s manželom a dočasne upraviť ich vzťah k deťom, nakoľko spoločný život je pre ňu neznesiteľný a vytvára aj veľmi nepriaznivé prostredie pre ich deti. T.

by rada v novom prostredí vytvorila pekné a pokojné podmienky na život po každej stránke a pozitívne prostredie bez dusnej a psychicky vyčerpávajúcej atmosféry. E., že v dôsledku jej odchodu s deťmi manžel zmení svoje správanie k nim, keď má za to, že dočasná alebo aj trvalá odluka môže byť aj cestou, ktorá môže viesť k tomu, aby si manžel uvedomil, čo pozitívne mu priniesla rodina a rodinný život a k zlepšeniu ich vzťahov. W. si už predbežne pripravila na nasťahovanie, avšak spoločnú domácnosť chce opustiť až po získaní rozhodnutia súdu, ktorý vyhovie jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko sa obáva, že odporca k nej bude inak po odchode hrubý. U. správanie je nepredvídateľné a hrubé a nedokáže predpokladať, aká môže nastať situácia v prípade jej odchodu s deťmi, čo je jediným dôvodom, že prečo do vydania predbežného opatrenia mieni zostať v spoločnej domácnosti s manželom. Nechce mu ako otcovi brániť sa stretávať s deťmi ani narušiť puto medzi nimi a má aj záujem aby sa spolu stretávali, ale v presne vymedzenom čase, nakoľko v danej situácii a napätí, ktoré odporca vyvoláva pri každej príležitosti a z dôvodu emočne náročného vzťahu otca s najstarším synom, ktorý je povahovo blízky matke a je vystavovaný neustálemu porovnávaniu s ňou, má obavu, že by sa s manželom na stretnutiach s deťmi nedalo pokojne dohodnúť, čo by neprospievalo ani deťom. Vzhľadom na výšku jej príjmu, ktorý pozostáva výlučne z rodičovského príspevku a prídavkov na deti považovala za dôvodnú navrhnutú výšku výživného, z ktorého bude musieť zabezpečiť nielen výživu detí ale aj všetky ostatné výdavky spojené s ich výchovou, bývaním a školou, keď otec maloletých pracuje v spoločnosti E., a.s., kde dosahuje príjem cca X.XXX eur bez zarátania odmien. S ohľadom na doterajšie správanie manžela je možné podľa nej predpokladať, že okrem súdom stanoveného výživné sa už žiadnym iným spôsobom nebude podieľať na financovaní potrieb detí. Dôvodnosť nutnosti dočasnej úpravy pomerov k deťom odôvodnila neprijateľným správaním odporcu, psychickým týraním jej osoby z jeho strany a jeho správaním sa najmä voči najstaršiemu synovi, keď argumentovala aj záujmom detí, ktorým je zabezpečiť, aby vyrastali v pokojnom prostredí a nie v prostredí s dusnou atmosférou, urážkami a vyhrážkami, ktoré ako deti silno vnímajú, a ktoré vplývajú na ich zdravý psychický vývoj a ich psychickou pohodou , nakoľko vzťah ich rodičov je príkladom nezdravého vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý môže ovplyvniť osobnostný rast chlapcov v predpubertálnom veku a tiež nízky vek dcéry, ktorá je vzhľadom na alergiu stále dojčená a vzájomná naviazanosť súrodencov. Uviedla, že dohoda medzi ňou a otcom maloletých nie je možná z dôvodu jeho nepredvídateľného správania a diametrálne odlišného pohľadu na ich problém. Trvalú úpravu pomerov medzi rodičmi špecifikuje v návrhu vo veci samej, na podanie ktorého bude buď vyzvaná zo strany súdu, alebo o ktorom súd začne konanie z úradnej povinnosti.

K návrhu matka pripojila kópie sobášneho listu a rodných listov maloletých detí, vyčíslenie svojich nákladov a nákladov na výživu detí a výpis z účtu G. X vedeného na meno W. Q. potvrdzujúceho pripísanie sumy X.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX a sumyX.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX od platiteľa E. X., a.s..

Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Keďže predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných

účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletými deťmi, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy až ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletými deťmi sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má po ukončení spolužitia rodič, ktorý nežije s deťmi právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa.

V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia neboli splnené podmienky, keďže neboli dané základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletým deťom Q., keď s poukazom na ust. § X54 ods. 1 v spojení s ust.§ 167 ods. X O.s.p. musí súd vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. Z obsahu návrhu a k nemu pripojených dôkazov nevyplynula totiž naliehavá potreba predbežnej úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom Q. a to tak v časti zverenia, ako aj v časti úpravy styku a vyživovacej povinnosti otca. Z matkou opísaných skutkových okolností v návrhu totiž vyplynulo, že rodičia naďalej spolu bývajú, resp. vedú spoločnú domácnosť, keď otec sa, vzhľadom na aktuálne absentujúci príjem matky, ktorá je stále na rodičovskej dovolenke s najmladším dieťaťom, riadne podieľa na uhrádzaní nákladov a výdavkov rodiny, a teda si nepochybne riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Nakoľko rodičia maloletých detí spolu napriek manželskej kríze naďalej zotrvávajú v spoločnej domácnosti je predpoklad, že sa súčasne obaja podľa svojich možností podieľajú aj na starostlivosti o deti a rodinu, hoci je nepochybné, že väčšia ťarcha tejto starostlivosti zaťažuje vzhľadom na trvajúcu rodičovskú dovolenku matku. Je zrejmé, že obaja rodičia v súčasnosti zabezpečujú starostlivosť o deti každý v svojom podiele, každý z nich disponuje plnými rodičovskými právami, vzájomne sa v zásade zjavne rešpektujú vo svojich rodičovských roliach a jeden druhému v starostlivosti o deti nebráni. V danom prípade teda neprichádza do úvahy vydanie dieťaťa, resp. detí do starostlivosti rodiča podľa § 76 písm. b) O.s.p. a nebola preukázaná ani hrozba žiadnej bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovalo nutnosť predbežného zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky a tým prejudikovanie, resp. v danom prípade fakticky nahradenie rozhodnutia vo veci samej, keď meritórne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza v zmysle zákona do úvahy až v prípade, ak rodičia spolu nežijú, resp. až ak si jeden z rodičov neplní svoju vyživovaciu povinnosť (§ 36 a § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Vzhľadom na aktuálnu absenciu zákonných predpokladov na rozhodnutie vo veci samej teda v tomto čase v posudzovanej veci neexistujú ani dôvody na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. z úradnej povinnosti podľa § 81 O.s.p., čo samo o sebe vylučuje možnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktoré musí mať súvis s konaním vo veci samej.

Napriek matkou prezentovaným, avšak konkrétne neodôvodneným, obavám z reakcie otca na jej plánovaný odchod zo spoločnej domácnosti, nie je možné tieto vyhodnotiť ako reálnu hrozbu ujmy na právach detí, keď matka nemôže očakávať, že by prípadné súdne rozhodnutie samo o sebe mohlo automaticky viesť k vyriešeniu konfliktov medzi rodičmi a už vôbec nie k zmene postoja a doterajšieho pre matku neakceptovateľného správania sa a prejavov otca, resp. ktoréhokoľvek z rodičov, nakoľko tieto sú záležitosťou vnútorného prežívania, osobnostnej výbavy a charakterových špecifík účastníkov. Ich osobné problémy teda nemôžu byť vyriešené ingerenciou súdu vo forme predbežného

opatrenia týkajúceho sa zverenia detí a styku otca s nimi a určením vyživovacej povinnosti otcovi do budúcna, keď nie je ani isté, či otec po odchode matky zo spoločnej domácnosti svoju vyživovaciu povinnosť nebude plniť dobrovoľne. Matka svoje subjektívne obavy z perspektívnej nemožnosti dohody s otcom ničím neosvedčila, keď návrh obsahuje výlučne jej tvrdenia, bez podloženia či označenia jediného relevantného dôkazu na čo i len osvedčenie tvrdených skutočnosti. Navyše požadovaná výška výživného zjavne podstatne prevyšuje výživné v nevyhnutnej miere, ktoré by súd aj za predpokladu splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia v tomto smere v súlade s ust.§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. mohol určiť predbežným opatrením.

Záverom súd poznamenáva, že rozhodnutie matky opustiť spoločnú domácnosť, hoci motivované okrem ťaživého osobného prežívania situácie aj zodpovednosťou o zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletých detí, je výlučne vecou jej osobnej voľby a nie je opodstatnené, aby takéto svoje nanajvýš súkromné rozhodnutie podmieňovala vopred vydaným rozhodnutím štátneho orgánu, čím fakticky očakáva súdnu autorizáciu svojho odchodu zo spoločnej domácnosti. Nakoľko však súd môže rozhodovať výlučne v medziach zákona, v ktorom však nemá oporu matkou očakávané rozhodnutie, neprichádza do úvahy, aby bolo jej návrhu za súčasných okolností vyhovené.

Vzhľadom na uvedené teda súd nemohol návrhu matky vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.