Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, A. E., proti odporcovi: A. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. X, Q., t.č. bytom P.. E. X, Q., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej L., nar. 16.9.2011, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo J. R., rod. Š. a A.Á. R., uzavreté dňa 21.5.2011 v Liptovskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Liptovský Mikuláš vo zv. 26, ročník 2011, na str. 22, pod p. č. 44, r o z v á d z a .

II. Maloletá L., nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté dieťa v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok a odporca je povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 180 eur mesačne vopred k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

III. Súd styk odporcu s maloletou L. neupravuje.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 11.6.2014 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu citového odcudzenia a trvalého rozvratu manželstva. Na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť maloletú L. do svojej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť povinnosť prispievať na jej výživu spočiatku sumou 300 eur, ktorú sumu v priebehu konania zmenila na 180 eur mesačne.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením dieťaťa do starostlivosti navrhovateľky súhlasil, zároveň žiadal určiť mu výživné na dieťa v sume 100 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s ich sobášnym listom, s rodným listom maloletého dieťaťa, s potvrdeniami o výške pracovného príjmu navrhovateľky a odporcu, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.5.2011 v Liptovskom Mikuláši. U navrhovateľky a odporcu ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodila maloletá L. dňa 16.9.2011. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Trnave, kde v súčasnej dobe odporca aj naďalej

býva, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľka uviedla, že prvé dva roky manželstvo fungovalo po všetkých stránkach, ale zhruba v treťom roku ich manželstva začali vznikať problémy, keď odporca začal stávkovať čo jej zamlčal, prekážal mu plač maloletej takže spávali oddelene, navštevoval diskotéky, čo viedlo k tomu, že sa postupne z ich manželstva vytratila vzájomná dôvera. Spoločnú domácnosť opustila dňa 27.3.2014 aj s maloletou dcérou a odišla na Liptov k rodičom. S odporcom spoločnú domácnosť už viac neobnovili, hospodárili spoločne do jej odchodu. Na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a výživné od odporcu na maloletú L. v sume 180 eur mesačne. Maloletá je zdravá, navštevuje materskú školu, a v súvislosti s tým má výdavky na stravu 12 eur, 25,80 eur poplatok za škôlku a ďalších 17 eur polročne, maloletá chodí na gymnastiku kde platí poplatok 60 eur na pol roka, platí jej poistku 18 eur mesačne, a mesačné výdavky na jej oblečenie odhaduje na 40 - 50 eur. Po jej odchode zo spoločnej domácnosti sa otec dieťaťa s maloletou stretol približne päťkrát, z toho prišiel za ňou na Liptov asi trikrát. Momentálne odporca neprejavuje o dieťa záujem, raz jej poslal sms a na narodeniny jej raz zavolal. Do októbra 2015 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, a na základe Dohody o vykonaní práce od septembra 2015 dosahovala príjem približne 250 eur mesačne v čistom. Od decembra 2015 je zamestnaná a má príjem v približnej výške 323 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky, iný príjem nemá. S maloletou býva v podnájme, kde platí nájom 275 eur, internet 10 eur, telefón 30 eur, a spláca úver poskytnutý jej na práčku a televízor v sume 600 eur mesačne sumou 50 eur. Upraviť styk otca s maloletou na čas po rozvode manželstva nežiadala.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, podľa jeho názoru nezhody začali vznikať asi 3 roky po uzavretí manželstva z dôvodu, že navrhovateľka odchádzala za svojou matkou na dlhšiu dobu. Hospodárili spolu do 27.3.2014, kedy navrhovateľka odišla, od tej doby k obnoveniu spolužitia nedošlo. Záujem na obnovení manželského spolužitia v súčasnej dobe už nemá. Aktuálne má známosť s inou ženou približne 6 mesiacov. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného 180 eur, pretože je schopný platiť výživné iba vo výške 100 eur, nakoľko mu to neumožňuje pracovný príjem. Je zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 583,46 eur v priemere, okrem toho z FC Spartak a.s. Trnava dostáva odmenu vo výške 180 eur mesačne. Býva v prenajatom byte, spoločnú domácnosť nevedie s nikým, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačne má výdavky na nájom vrátane energií vo výške 420 eur, za telefón platí 35 eur, za internet a káblovku v priemere 23 eur mesačne, okrem toho má úver 3.500 eur z Poštovej banky, ktorú spláca mesačne sumou vo výške 120 eur. Maloletej L. doposiaľ platí výživné 100 eur. Upraviť styk s maloletou taktiež nežiadal.

Kolízny opatrovník uviedol, že zo správy o šetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky vyplýva, že má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, preto v prípade rozvodu doporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom určenie výživného ponechal na úvahe súdu.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš bolo zistené, že navrhovateľka poberala prídavok na dieťa za rok 2013 vo výške 23,10 eur mesačne, za rok 2014 vo výške 23,52 eur mesačne, rodičovský príspevok za rok 2013 vo výške 199,60 eur mesačne, za roky 2014 a 2015 vo výške 203,20 eur mesačne.

Z potvrdenia spoločnosti ŽOS Trnava a.s. - zamestnávateľa odporcu súd zistil, že odporca dosiahol v roku 2015 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 583,46 eur.

Z Dodatku č. 2 zo dňa 1.7.2014 k Dohode o výkone činnosti hráča futbalu bolo zistené, že základná mesačná odmena odporcu je 180 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš bolo zistené, že matka dieťaťa býva s dcérou v prenajatom trojizbovom byte, zariadenie bytu je jej vlastné, byt je udržiavaný v čistote a v poriadku. Navrhovateľka je od 1.12.2015 zamestnaná ako predavačka v INTERSPORT v Jasnej u zamestnávateľa TATRA MOUNTAIN resorts so zárobkom cca 323 eur (za mesiac december 2015). Je poberateľkou prídavku dieťaťa a tiež otec maloletej (odporca) platí mesačne výživné vo výške 100 eur. Výdavky navrhovateľky sú mesačne - nájom 275 eur, výdavky na materskú škôlku - mesačne poplatok 25,80 eur, strava 12 eur, štvrťročne 25 eur. Maloletá je diagnostikovaná u neurológa z

dôvodu diagnostikovanej poruchy správania s opozičným vzdorovitým správaním. Matka dieťaťa riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a má vytvorené podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletú.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak ako to Zákon o rodine predpokladá, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2014, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove dieťaťa narodeného v manželstve a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, a preto vzhľadom na dĺžku trvania tohto stavu, ako aj na intenzitu odcudzenia účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili ( § 113 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť maloletú Emmu do svojej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť výživné v sume 300 eur na maloletú, ktorú neskôr upresnila na sumu vo výške 180 eur mesačne. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala jej výchovu a starostlivosť, preto súd nevidel dôvod na zmenu výchovného prostredia maloletej na čas po rozvode manželstva. Odporca je zamestnaný a v roku 2015 od marca do decembra dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške

583,46 eur. Okrem pracovného príjmu ktorý dosahuje, je odporcovi vyplácaná aj odmena vo výške 180 eur mesačne ako hráčovi od FC Spartak a.s. Trnava. Mesačne má výdavky v celkovej výške približne 698 eur (420 eur nájomné vrátane energií, telefón 35 eur, internet a káblová televízia v priemere 23 eur, splátka pôžičky 120 eur, výživné 100 eur). Navrhovateľka je momentálne zamestnaná s mesačným príjmom približne vo výške 323 eur, poberá prídavky na dieťa. Ďalší príjem nemá. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletej Emme. Maloletá Emma navštevuje MŠ Agátik Liptovský Mikuláš a výdavky v súvislosti s jej výživou má matka vo výške približne 113,80 eur vrátane stravy v MŠ a oblečenia (strava v MŠ 12 eur, poplatok v MŠ 25,80 eur, poplatok v MŠ polročne 17 eur, gymnastika 60 eur polročne, poistka 18 eur mesačne, oblečenie 40-50 eur mesačne). Navrhovateľka žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 180 eur mesačne, odporca žiadal výživné na maloletú určiť vo výške 100 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných rodičov platiť výživné v určenej výške, i keď výživa zo strany navrhovateľky je pokrytá hlavne jej osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa s prihliadnutím na jeho nízky vek. Vzhľadom na príjem, ktorý odporca dosahuje, dospel súd k záveru, že výživné v určenej výške bude schopný platiť a výživné v takejto výške je postačujúce aj vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Súd pritom vychádzal nielen zo zákonných ustanovení, podľa ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej sa výživou povinný rodič má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu. V danom prípade ide o výživné určené v takomto rozpätí vzhľadom na príjmy odporcu, keď súd zohľadnil jeho mesačný príjem dosiahnutý v pracovnom pomere 583,46 eur ako aj odmenu za výkon činnosti hráča futbalu 180 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 763,46 eur, z ktorej 25 % predstavuje 190,86 eur. Takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa, ktoré navrhovateľka na dieťa poberá, pokryje výdavky dieťaťa vzhľadom na jeho vek a potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že má vysoké výdavky, tieto skutočnosti ktoré odporca uviedol ako hlavné dôvody pre ktoré nemôže platiť vyššie výživné ako 100 eur, súd považoval za neprimerané majetkové riziká, ktoré odporca na seba zobral, a na ktoré bolo potrebné prihliadnuť. Odporca odôvodňoval nemožnosť platiť výživné na dieťa svojimi vysokými výdavkami, keď musí okrem iného splácať aj úver, ktorý mu bol poskytnutý v dobe, kedy už mal vyživovaciu povinnosť voči maloletej Emme, čím na seba prebral neprimerané majetkové riziko. Tento stav, v ktorom sa odporca v súčasnej dobe nachádza, si podľa názoru súdu zapríčinil sám, a z vlastnej viny nemá dostatok prostriedkov na platenie výživného. Súd z toho dôvodu nezohľadnil tieto výdavky odporcu, ktoré na seba prevzal neprimerane okolnostiam a vychádzal z jeho skutočného príjmu pri určení výšky výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Účastníci konania nežiadali upraviť styk odporcu s maloletou a preto súdu rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku III. rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.