Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/9/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: H. U., nar. XX. XX. XXXX, W. X, XXXX P., G., zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD. Advokátkou, mariánske námestie 31, Žilina, proti žalovanému v 1. rade: ASC, Šancová 57, Bratislava, IČO: 31 809 294 a žalovanému v 2. rade: T.. J.H. H., nar. XX. XX. XXXX, Š. XX, X., o zaplatenie 658,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 658,- eura s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 29. 06. 2011 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Súd žalobu žalobcu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovanému v 2. rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30. 05. 2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný (aktuálne ako žalovaný v 1. rade) uhradil sumu 658,- eura s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 29. 06. 2011 až do zaplatenia s odôvodnením, že sa dohodli, že žalobca predá žalovanému encyklopédiu a poskytne mu služby za podmienok uvedených v objednávke. Na základe uvedenej objednávky žalobca vystavil žalovanému faktúru za objednanú encyklopédiu a službu na sumu 658,- eura, žalovaný však žalobcovi nezaplatil za encyklopédiu a službu vyfakturovanú faktúrou č. U.-XXXXXX, hoci sa žalobca a žalovaný na tom dohodli. Žalobca preto vyzval žalovaného na zaplatenie prostredníctvom štyroch upomienok, ako aj výzvy právneho zástupcu, žalovaný však napriek tomu dlžnú sumu ani potom nezaplatil.

2. Okresný súd Bratislava III vydal dňa 18. 09. 2013 pod č.k. -19 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v 1. rade odpor s odôvodnením, že fyzická osoba J. H., ktorý je zároveň a zástupcom žalovaného v 1. rade si nikdy u žalobcu nič neobjednal a navyše ani nikdy nič neobdržal. Objednávka žalobcu je podvrh, s ktorým žalovaný v 1. rade nemá nič spoločné. Žiadnu objednávku zástupca žalovaného v 1. rade nevypisoval, nikoho jej vypísanie nepožiadal ani nesplnomocnil, nikdy ju

nevidel a ani nepodpísal a nestretol sa so žiadnym pánom V., ktorý je tam podpísaný. Nakoľko zástupca žalovaného v 1. rade pracuje v lyžiarskom športe a jeho podpis je verejne známym, predpokladal, že niekto jeho podpis zneužil. Ale ak aj niečo podpísal, malo to byť iba na znak súhlasu s tým, že jeho meno bude v danej encyklopédii uvedené, ale určite to neznamenalo, že si knihu objednáva. Predmetná encyklopédia mala stáť 700,- eura a určite by si ju za túto sumu neobjednal, pokiaľ sa predáva za cenu 20 - 30 eur. Zástupca žalovaného v 1. rade sa stretol ako fyzická osoba, nie za žalovaného v 1. rade s nejakým pánom T., ktorý mu povedal, že sa jedná o nejaký zápis jeho osoby do knihy. Po skončení rozhovoru sa pýtal, či zástupca žalovaného v 1. rade chce uverejniť fotografiu. Keď mu povedal, akú sumu za to chce, zástupca žalovaného v 1. rade povedal, že si to ešte nechá prejsť hlavou a odišiel. Pán T. zástupcu žalovaného v 1. rade ubezpečil, že nič zatiaľ neobjednáva a záväzne si to objedná, až bude posielať fotku. O pár dní po stretnutí prišiel zástupcovi žalovaného v 1. rade mail, aby poslal fotku. Už na daný mail odpovedal, že nikdy žiadnu objednávku neurobil a že nech ho vyradia zo svojej evidencie. Navyše im poslal aj odkazy na blogy, v ktorých sa ľudia sťažovali na nekalé praktiky tejto firmy, takže po prečítanú týchto blogov bol presvedčený, že s touto podvodnou firmou nechce nič mať a nič si neobjedná. Veril, že keď nedostanú jeho fotku, pochopia že išlo o pokus, ktorý im nevyšiel a sami po jeho intervenciách zrušia podvodnú objednávku, ktorú riadne videl pomaly po roku a navyše s napodobovaním jeho podpisu. Zaujímavý bonus a bodka za celým podvodom je vymáhanie peňazí za uverejnenie jeho fotky, ktorú nikdy neposlal, nikdy nevidel a dokonca že vraj dva roky má platiť za uverejnenie, aj keď nič neuverejnia. Asi po roku mu prišla opäť výzva na zaplatenie, na čo opäť odpovedal, že si nič neobjednal a ak si aj niečo myslia a chcú tomu silou mocou veriť, nech to berú ako výpoveď. Opäť žiadna reakcia na zistenie stavu, iba neustále požiadavky na úhrady. Pri poslednej komunikácii cca. pred pol rokom mu konečne aspoň na jeho mail prvý krát vecne zareagovali a poslali mu mail s falošnou objednávkou. Navyše podvod vznikol aj tým, že ide o verejne prístupné informácie, ale keď sa chcel pozrieť, kto teda v tej knihe vlastne je, žiada to heslo a meno, ktoré samozrejme nemá. Asi to teda nebude reklama človeka, keď sa o nej nikto, kto nemá prístup, nedozvie. Navyše klub ako žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný.

3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že na základe záväznej objednávky zo dňa 27. 05. 2011 bola povinnosť žalobcu dodať žalovanému 1 ks encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike, 8. vydanie a uverejniť portrétnu fotografiu, ktorú sa zaviazal žalovaný žalobcovi dodať. Z rôznych alternatív platby za objednaný tovar si žalovaný vybral alternatívu „zvláštna cena pri interview a pri platbe vopred“. Voľba tejto alternatívy sama o sebe, ako aj v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou objednávky znamená, že za objednaný tovar je potrebné najskôr zaplatiť a až následne po zaplatení bude tovar dodaný. Spolu s výberom tejto alternatívy využil žalovaný výhodu výrazne nižšej ceny. Žalobca postupoval v súlade so záväznou objednávkou a so Všeobecnými obchodnými podmienkami a pre žalovaného vystavil za objednaný tovar a službu faktúru, ktorú mu následne spolu s korektúrovým listom zaslal. Opakovane mu bola faktúra doručená spolu s výzvou právneho zástupcu na zaplatenie pohľadávky. Žalobca pre žalovaného objednanú encyklopédiu vyhotovil a po uhradení dlžnej sumy je pripravený mu ju dodať. Na strane č. 27 v 8. vydaní encyklopédie Who is who v Slovenskej republike uverejnil žalobca životopis štatutára žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný nedodal žalobcovi portrétnu fotografiu, ktorú mal žalobca uverejniť, postupoval žalobca v súlade s bodom č. 9 Všeobecných obchodných podmienok a na mieste určenom pre portrétnu fotografiu uverejnil iniciály štatutára žalovaného. Žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že podpis na záväznej objednávke patrí štatutárovi žalovaného. Žalovaný má pravdu v tom, že životopis je zverejňovaný bezplatne, ale predmetnú objednávku si objednal, aj encyklopédiu na zverejnenie fotografie. U pána H. ako štatutárneho zástupcu žalovaného sa vyžaduje vyššia miera zodpovednosti, a preto je ťažké uveriť jeho tvrdeniu, že podpísal nejakú objednávku bez toho, aby v nej boli vyplnené nejaké údaje. Na základe tvrdení žalovaného žalobca zároveň navrhol, aby súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník: T.. J. H., nar. XX. XX. XXXX v postavení žalovaného v 2. rade a zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 658,- eura s príslušenstvom, alternatívne žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 658,- eura s príslušenstvom.

4. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. - 39 zo dňa 03. 03. 2014 o návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol tak, že zmenu žaloby v navrhovanom znení pripustil.

5. Žalovaný v 2. rade, zároveň štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade, sa v konaní vyjadril ešte tak, že pripustil, že podpis na predmetnej objednávke vyzerá byť jeho, že ďalšie rukou písané údaje v

tejto objednávke nepísal a že druhý podpis na tejto objednávke nie je svedka N.. T.. Aj po posudku písmoznalca je vidieť, že komplet objednávka nie je vyplnená absolútne jeho písmom a ani vyplnenie a vykrížikovanie určitých polí v objednávke nie je jeho dielom. Objednávka je tak urobená, aby mohla byť a aj bola po teoretickom podpise upravovateľná a dopisovateľná. Encyklopédia mala stáť cca 700,- eur už vtedy pred 11 rokmi. Kde by na to žalovaní mali? Viac ako mesačný plat mal dať za knihu, ktorú nik nečíta (ani nemôže - keďže je verejne neprístupná) a nebola ani prístupná bez hesla na internete. Tak pre koho teda bola tá reklama? Takže to, že je to encyklopédia významných osobností čitateľná všade (vraj ako Wikipedia) bolo tiež klamstvo. Žalobca ako dôkaz, že knihu vyrobil, poslal prefotenú stránku s jeho neodobreným textom a bez fotografie. Za knihu, ktorú si neobjednal a našiel ju na internete za 15,- eur pýtajú od neho takmer 700,- eur. Na objednávke nakoniec nie je ani podpis svedka T.. Jednoznačne tam nie je písmo žalovaného v 2. rade, ale svedkove a grafológ by mal pozerať na celú objednávku a kontrolovať, kto ju vypĺňal a nie podpísal. Objednávka je podvrh, ak je aj podpis dostatočne dobre získaný, celá objednávka je jednoznačne vyplňovaná nie žalovaným v 2. rade. Firma Who is Who už prakticky neexistuje, ani na Googli nie sú dohladateľné jej aktivity za posledných 10 rokov a zrejme pre podvody bola zrušená. Kontakt a ani telefónne čísla na faktúre neboli a ani nie sú zapojené, nebolo a nie je možné ani kontaktovať podľa faktúry uvedenú firmu, čo je tiež dôkaz podvodu. Akákoľvek komunikácia s firmou neexistuje, všetko je už iba v rukách advokátskych kancelárií a vymáhačských firiem, ktoré dodnes chcú na starom podvode ešte zarobiť. Predmet sporu „kniha" mu nikdy nebol doručený, zrejme ani priamo pre neho vyrobený, keďže po prvom maily od firmy objednanie akejkoľvek knihy poprel a tým samozrejme včas a riadne oboznámil firmu o stave situácie - podvodne upravenú objednávku zrušil. Trval na vyhlásení, že objednávku v danom znení nepodpisoval, nie je presvedčený ani o správnosti posudku súdneho znalca, pričom je zrejmé aj z laického pohľadu, že objednávka nebola vypĺňaná žalovaným v 2. rade a teda, že údaje na nej boli doplnené po sedení s p. T. priamo ním alebo inou osobou. Ústny súhlas žalovaného v 2. rade bol iba na uverejnenie životopisu zdarma. Tiež e-mailom neodobril text, ani fotku neposlal s tým, že žalobcovi riadne (hneď po prvom kontakte) oznámil, že žiadnu objednávku nevykonal, a teda si nepraje ani uverejnenie ani dodanie knihy.

6. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že žalovaný založil svoju procesnú obranu na skutočnosti, že nikdy nevidel ani nepodpísal objednávku, ktorá je premetom tohto konania. V zmysle jeho procesnej obrany bolo nariadene znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie a písmoznalectva, aby posúdil, či je podpis na objednávke žalovaného. Zo znaleckého dokazovania vyšiel záver, že podpis na objednávke je podpisom žalovaného. Vypracovaním znaleckého posudku v tomto konaní bola vyriešená základná otázka tohto konania a to, že žalovaný ako podnikateľský subjekt podpísal objednávku, na základe ktorej si objednal tovar a služby v hodnote 658,- eura. Za tento tovar a služby doposiaľ nezaplatil. Žalovaný napokon pripustil, že podpis na objednávke môže byť jeho, no spochybnil vypísané údaje na objednávke a poukázal na skutočnosť, že na objednávke sa nenachádza podpis svedka T., ktorý s ním uzatváral objednávku. Svedok T. na pojednávaní podrobne vysvetlil, ako dochádzalo k uzatváraniu objednávok a tiež vysvetlil, že jedna fotokópia objednávky ostávala vždy objednávateľovi, v danom prípade žalovanému. V zmysle uvedeného je absurdná argumentácia žalovaného, že do objednávky boli až po jeho podpise dopĺňané informácie, nakoľko žalovaný disponuje kópiou objednávky. Žalovaný je podnikateľský subjekt a je ťažko uveriť tomu, že podpísal prázdnu objednávku a neponechal si ani len kópiu. Skutočnosť, že svedok T. nie je podpísaný na objednávke je právne bezvýznamná. V prípade, ak by aj bolo právne významné, že sa podpis p. T. nenachádza na objednávke a nachádza sa tam faksimile konateľa spoločnosti Who is Who, pri najextenzívnejšom výklade by to znamenalo, že išlo o návrh na uzatvorenie objednávky smerujúci od žalovaného k žalobcovi, pričom žalobca tento návrh prijal.

7. Žalovaný v 2. rade, zároveň štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade, titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že zotrváva v tom, že si nič neobjednal a ak áno, tak iba grátis uverejnenie informácie. Odmietol žalobcovi poslať svoju fotografiu a zaplatiť za niečo, čo si neobjednal. Dva roky potom bol žalobca ticho a žiadnu knihu mu neposlal. Svedok T. vo svojej svedeckej výpovedi priznal, že on vypĺňal objednávku, avšak nedá sa dokázať, či tak urobil pred jej podpisom zo strany žalovaného v 2. rade alebo až po ňom.

8. Na pojednávaní dňa 07. 09. 2022 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. a po záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v 2. rade v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. a za účelom vyhlásenia rozsudku

pojednávanie odročil podľa ust. na deň 21. 09. 2022, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka N.. Y. T. a žalovaného v 2. rade, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: objednávkou zo dňa 27. 05. 2011 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrou žalobcu č. U.-XXXXXX, výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému v 1. rade na zaplatenie zo dňa 23. 04. 2012, znaleckým posudkom č. 13/2020 zo dňa 13. 07. 2020, stránkou č. 27 v 8. vydaní encyklopédie Who is who, článkami z internetu, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

10. Z objednávky zo dňa 27. 05. 2011 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami vyplývalo, že si v tento deň T.. J. H. (v konaní neskôr označený ako žalovaný v 2. rade) ako objednávateľ, respektíve zástupca objednávateľa, v tejto objednávke označeného ako T.. J. H. - ASC klub, Šancová 57, Bratislava, IČO: 31 809 294 objednal knihu „Who is Who v Slovenskej republike“, 8. vydanie ako 1 kus v cene 559,- eura a zároveň si objednal uverejnenie portrétnej fotografie vo výške 99,- eura, spolu vo výške 658,- eura.

11. Zo záveru znaleckého posudku č. 13/2020 zo dňa 13. 07. 2020 mal súd preukázané, že sporný podpis na objednávke kníh č. XXXXXXXX zo dňa 03. 06. 2011 je pravým podpisom žalovaného v 2. rade J. H..

12. Svedok N.. Y. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalovaného nepoznal, ani si ho nevybavoval. V danej redakcii pôsobil ako redaktor a spracovával životopisy významných ľudí. Súčasťou tohto bola možnosť zakúpenia encyklopédie, pričom ak záujemca podpísal objednávku, bol pre neho vyhotovený exemplár, v ktorom bol uvedený. Na zmluve bolo transparentne jednoznačne uvedené, čo si záujemca objednáva, pričom zmluva obsahovala aj jednoznačný formulár. Vždy bolo uvedené, že dotyčný v prípade záujmu bude uvedený v publikácií a rovnako, či si praje výtlačok. Iba všeobecne povedal, že počas celého obdobia, čo mal toto na starosti, vždy korektne všetko vysvetľoval a pokiaľ záujemca podpísal objednávku, tak vedel, čo podpisuje. Na stretnutiach so záujemcami mal knihu fyzicky k dispozícií a každému uvádzal, že bude verejne dostupná po celej krajine, informácie v nej budú autorizované a že slúži ako informácia o tam uvedených osobách. V prípade, ak bol dotyčný zaradený do publikácie bez fotografie, toto bolo bezplatné a ak bol do publikácie zaradený s fotografiou, tak za toto sa platil určitý finančný obnos. Pokiaľ si objednal aj výtlačok, tak toto bolo tiež v objednávke uvedené, pričom kopia objednávky záujemcovi zostávala. V rámci teórie vydavateľstvo oslovovalo osobnosti tak, že tieto boli oslovované asistentkami na základe rešeršov, odporúčaní a osobných referencií a bolo na rozhodnutí osloveného, či bude alebo nebude súhlasiť. Veľmi známe osobnosti ako napr. ministri, rektori VŠ boli oslovovaní automaticky, menej známe osobnosti boli oslovované práve na základe odporúčaní a osobných referencií ľudí, ktoré si tieto osobnosti vážili. Svedok v redakcii dodal životopis a materiály, ďalej toto riešil manažment a asistenti, a to aj v prípade nejakých reklamácií alebo iných podnetov. Vždy odovzdával tlačivo, kde bolo vyznačené to, na čom sa dohodli a keďže kópia tohto zostávala tejto osobe k dispozícií, bolo nemožne do nej neskôr niečo dopisovať. Štandardne sa v redakcii dalo požiť storno, ak by záujemca napísal storno, tak za storno poplatok sa dalo ukončiť objednávanie, dokonca aj v prípadoch, kedy k tomu prišlo aj k objednávke tlače kníh. Kniha sa nielen tlačila, ale bola aj na internetovom portáli pre zhruba 30 krajín, pričom toto uvedenie do internetového portálu nebolo žiadnym spôsobom spoplatnené. Kniha nebola verejne zadarmo prístupná, dala sa však verejne dostupne zakúpiť, teda bola prístupná iba pre toho, kto si ju buď zakúpil, alebo si zakúpil práva na prístup na portál. Akonáhle by žalovaný uhradil faktúru, ktorú mu poslali, tak by mu obratom poslali prístup na elektronický portál. Určite žalovanému nikdy nepovedal, že daná publikácia bude bezplatne uverejnená na internete. Pokiaľ prišlo k objednávke žalovaného, muselo prísť k ich osobnému stretnutiu, ktoré si však nepamätal. Uverejnenie do publikácie bolo verejné, ktoré sa neplatilo. Ak bol uverejnený profil s fotografiou, toto sa platilo a ak si objednal záujemca aj knihu, tak sa za tú knihu platilo. Pamätal si klauzulu, v zmysle ktorej pokiaľ oslovená osoba nepotvrdila zaslaný životopis, malo sa za to, že je v poriadku a uverejnil sa, pričom ak zároveň nezaslala fotografiu , tak sa životopis uverejnil bez fotografie. V predmetnej objednávke je jeho písmo, on toto tlačivo vypĺňal. Jednoznačne v tejto objednávke je uvedené objednanie knihy s cenou a objednanie uverejnenia fotografie tiež s cenou. Štandardne bola takáto objednávka vyhotovená v 3 fotokópiách, z ktorých dve zostali v redakcii a jedna ostala objednávateľovi. Na stretnutí s objednávateľom sa táto tretia fotokópia dala objednávateľovi. Kópiu

objednávky svedok dával každému. Provízia bola iba za predané produkty. Životopis bol honorovaný paušálne za jeho spracovanie. Považoval za absurdné, aby dopĺňal objednanie knihy a fotografie po podpise objednávky, nakoľko kopia objednávky bola osobe daná.

13. Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

16. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

17. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

19. Podľa ust. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

20. Podľa ust. § 272 ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

21. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

22. Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

23. Podľa ust. § 411 Obch. Z. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

24. Podľa ust. § 412 ods. 3 Obch. Z. v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

25. Podľa ust. § 414 ods. 1 písm. a) Obch. Z. predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.

26. Podľa ust. § 447 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

27. Podľa ust. § 448 ods. 1 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

28. Podľa ust. § 450 ods. 1 veta prvá Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

29. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

30. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

31. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

32. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

33. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

34. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

35. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

36. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

37. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

38. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

39. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.

40. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.

41. Podľa ust. (ďalej len „“) upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

42. Podľa ust. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

43. Podľa ust. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

44. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

45. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

46. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

47. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

48. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

49. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

50. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

51. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

52. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

53. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

54. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

55. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

56. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

57. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 58. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

59. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

60. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

61. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

62. Podľa ust. súd môže aj bez návrhu vykonatˇ dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedcˇujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutocˇnostˇou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

63. Podľa ust. skutocˇnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho cˇinnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spolocˇenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocˇenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

64. Súd mal na základe vykonaného dokazovania a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy a zároveň zmluvy o dielo medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi, takže vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (v 1. rade) súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. , takže za použitia ust. , podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (v 1. rade) vzťahuje právny režim , ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z týchto zmlúv, platný podľa ust. v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti kúpnej zmluvy aj zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného (v 1. rade) súd použil právnu úpravu kúpnej zmluvy podľa ust. a nasl. a zmluvy o dielo podľa ust. a nasl. .

65. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, v mene ktorého konal žalovaný v 2. rade ako jeho štatutárny zástupca, vznikol záväzkový vzťah bez uzavretia písomnej zmluvy, a to v zmysle ust. a podpisom predmetnej objednávky, čím sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi aj kúpnu cenu, aj cenu diela, nakoľko sa žalobca zaviazal vykonať v prospech žalovaného v 1. rade činnosť (a to uverejnenie informácií o žalovanom v 1. rade a jeho štatutárnom zástupcovi ako žalovanom v 2. rade na internete aj v tlačenej podobe) ako zhotoviteľ a zároveň mu dodať tovar (predmetnú encyklopédiu) ako predávajúci. K plateniu kúpnej ceny a zároveň ceny diela malo prísť vopred ešte pred uskutočnením činnosti zmluvne vyplývajúcich žalobcovi, odkaz, nakoľko to výslovne vyplývalo z predmetnej objednávky.

66. Žalovaný v 1. a 2. rade spochybňovali platnosť predmetnej objednávky č. XXXXXXXX s uvedením, že žalovaný v 2. rade ako zástupca žalovaného v 1. rade síce podpísal uvedenú objednávku, avšak táto objednávka nebola vyplnená, a teda popieral, že by si objednal uvedené služby a tovar v žalovanej výške istiny. Tu súd poukazuje na vývoj takejto procesnej obrany žalovaných v 1. a 2. rade, pretože spočiatku konania žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalovaný v 2. rade v žiadnom prípade nepodpísal predmetnú objednávku a podpis na nej nie je žalovaného v 2. rade. Po vykonaní znaleckého dokazovania súdnym znalcom a predloženie znaleckého posudku č. 13/2020 zo dňa 13. 07. 2020 žalovaný v 2. rade pripustil, že podpis na predmetnej objednávke môže byť jeho. Ohľadom spornej otázky, či žalovaný v 2. rade ako zástupca žalovaného v 1. rade predmetnú objednávku podpísal súd odkázal na závery predmetného znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podpis na predmetnej objednávke je žalovaného v 2. rade. Nakoľko zo znenia predmetnej objednávky vyplýva, že objednávateľom bol žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade konal ako jeho zástupca, súd mal za to, že predmetnú zmluvu so žalobcom uzavrel žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade konal iba ako jeho zástupca. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že zmluvný vzťah podpísaním predmetnej objednávky na dodávku služieb a tovaru uzavrel so žalobcom a žalovaný v 2. rade, v mene ktorého konal jeho zástupca, žalovaný v 2. rade, ktorý z uvedeného dôvodu nebol zmluvnou stranou tohto záväzkového vzťahu, a teda nemal v konaní nemal dostatok pasívnej legitimácie na to byť žalovanou stranou sporu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

67. Ako nedôvodnú zamietol súd samotnú obranu žalovaného v 1. rade, spočívajúcu v tom, že si podpisom predmetnej objednávky objednal iba uverejnenie informácií o svojej osobe, ale neobjednal si platené služby ani tovar, pretože predmetná objednávka bola v čase jej podpisu žalovaným v 2. rade prázdna, žalovaný v 2. rade ju podpísal ako prázdnu a až po jeho podpise sa údaje znamenajúce objednanie si spoplatnených služieb a tovaru do tejto objednávky dopísali. Súd k neprisvedčeniu tejto obrane žalovaného v 1. rade viedol názor, že každý subjekt zodpovedá za prejavenie svojho súhlasu podpisom určitej listiny, nakoľko podpis textu znamená súhlas s ním, Navyše sa nedá v konaní dokázať toto tvrdenie žalobcu v 1. rade, že pri podpise predmetnej objednávky žalovaným v 2. rade bola táto objednávka nevyplnená, a k jej vyplneniu prišlo až po podpise žalovaného v 2. rade. Tejto obrane dokonca vyslovene odporovalo tvrdenie svedka p. T., ktorý túto objednávku žalovanému predkladal, pretože tento svedok výslovne uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že k podpisu objednávky vždy prichádzalo po jej plnení a jedna kópia objednávky zostávala vždy konkrétnemu objednávateľovi, ktorý v prípade nesúhlasu ju mohol reklamovať, prípadne odstúpiť od zmluvy. Súd nemal v konaní preukázané žiadnym dôkazom, že by žalovaný v 1. rade alebo žalovaný v 2. rade reklamovali nesprávnosť predmetnej objednávky.

68. Súd záverom uvádza, že nevyhovel ani obrane žalovaného v 1. rade v tej časti, že jeho zástupca, žalovaný v 2. rade, písomne reklamoval vady predmetnej objednávky u žalobcu, pretože žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 1. rade súdu nepredložili žiaden písomný dôkaz, preukazujúci akúkoľvek reklamáciu predmetnej objednávky, objednaných služieb a tovaru prípadne návrh na odstúpenie od zmluvy.

69. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil obranu žalovaného v 1. rade ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade za dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade vyhovel.

70. V prejednávanej veci malo teda nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného v 1. rade, ktorý podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi cenu tovaru a diela, čím sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi od žalovaného v 1. rade okrem práva na uhradenie ceny tovaru a diela v zmysle ust. aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. . Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z uplatnenej ceny za obdobie od 29. 06. 2011 (išlo o deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry žalobcu č. U.-XXXXXX). K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 29. 06. 2011) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 10,25 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania voči žalovanému v 1. rade zo žalobcom uplatnenej výšky 10 % ročne z dlžnej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným v 1. rade žalobcovi.

71. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eura od žalovaného v 1. rade s odkazom ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. , ktoré súd žalobcovi v uvedenej výške priznal, i keď žalobca žiadal priznať jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 59,08 eura, pričom súd dlhodobo zastáva stanovisko, že jednorazová paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je v zmysle citovanej právnej úpravy jednorazová a v pevne stanovenej výške 40,- eura, takže v prípade jedného žalobného nároku patrí žalobcovi iba v tejto výške bez ohľadu na to, že sa žalobný nárok skladá z dvoch alebo viacero faktúr ako dielčích nárokov, pretože pod termínom „uplatnenie pohľadávky“ sa podľa názoru súdu myslí žaloba ako celok, nie jej dielčie nároky. Keďže išlo o časť žalobného nároku, ktorý nebol istinou ani jej priamym príslušenstvom - úrokmi z omeškania - súd nezamietal nepriznanú časť uplatneného nároku na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady.

72. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Súd o náhrade trov konania žalobcu voči žalovanému v 1. rade rozhodol podľa ust. a nárok na náhradu trov konania priznal v plnej výške žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči žalovanému v 1. rade ako neúspešnej strane sporu voči žalobcovi podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

76. Súd o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi rozhodol podľa ust. a nárok na náhradu trov konania priznal v plnej výške žalovanému v 2. rade ako úspešnej strane sporu voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu voči žalovanému v 2. rade podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.