Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, 949 66 Nitra, IČO: 35629061, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. O. BOX 98, 821 09 Bratislava, IČO: 31797903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: XXXX-P/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, predsedu úradu Číslo spisu: XXXX-P/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Úradu pre verené obstarávanie Číslo spisu: XXXX-XXXX/XXXX,XXXXX-XXXX/XXXX, X-XXXX/SK/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj len ako „žalovaný“ alebo „ÚVO“) začal voči žalobcovi správne konanie vo veci správnych deliktov podľa , a o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2011 (ďalej aj len ako „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZoVO“) z úradnej povinnosti na základe Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZoVO č. XXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „Protokol“), ktorý bol prerokovaný dňa 06.03.2013.

2. Žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej aj len „Správny poriadok“) listom č. X-XXXX/SK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mu bol doručený dňa 22.04.2013. Následne listom zo dňa 13.05.2013 žalovaný umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nemu a k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie.

3. Dňa 16.05.2013 žalovaný listom č. X-XXXX/SK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie z dôvodu nemožnosti rozhodnúť vo veci v lehote do 30 dní od začatia správneho konania.

4. Žalobca bol s podkladmi rozhodnutia oboznámený dňa 28.05.2013, kedy mu bola na jeho žiadosť odovzdaná kompletná dokumentácia týkajúca sa predmetnej užšej súťaže.

5. Ďalšie predĺženie lehoty na rozhodnutie do 60 dní od začatia správneho konania bolo žalobcovi oznámené dňa 17.06.2013. Žalobca sa k podkladom vyjadril dňa 01.07.2013. Následne žalovaný na základe protokolu prerokovaného dňa 06.03.2013 rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX, XXXXX- XXXX/XXXX,XX-XXXX/SK/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eura podľa § 149 ods. 1 písm. h/ ZoVO, na tom skutkovom základe, že pri zadávaní zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Rekonštrukcia objektu Krajskej a Okresnej prokuratúry Nitra na ul. Damborského 1 v Nitre“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 75/2010 zo dňa 22.04.2010 pod zn. XXX XX-MUP uzatvoril zmluvu s úspešným uchádzačom po lehote viazanosti ponúk stanovenej v súťažných podkladoch, a teda v rozpore so súťažnými podkladmi.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad (sp. zn. XSPR XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.01.2020 Číslo spisu: XXXX-P/XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozklad žalovaného podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta potvrdil.

7. Žalovaný sa stotožnil so všetkými dôvodmi uvedenými v rozhodnutí úradu a zopakoval argumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.

II. Žaloba

8. Žalobou doručenou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj len „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného s návrhom na jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Alternatívne ak sa súd nestotožní s názorom o jeho zrušení, aby rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zruší a upustí od uloženia pokuty.

9. Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že toto bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu ( , (ďalej aj len „SSP“)), vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ).

10. Žalobca predovšetkým vytýka rozhodnutiu žalovaného, že rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu č. XXXX-XXXX/XXXX, XXXXX-XXXX/XXXX, X-XXXX/SK/XXXX zo XX.XX.XXXX, pričom sa stotožnil so všetkými dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Navyše vo výroku jeho rozhodnutia nie je dostatočne vymedzený skutok, ktorý bol posúdený ako správny delikt, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia.

11. Úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi ukladá pokutu „za to, že pri zadávaní zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Rekonštrukcia objektu Krajskej a Okresnej prokuratúry Nitra na ul. Damborského 1 v Nitre“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 75/2010 zo dňa 22.04.2010 pod zn. XXXXX-MUP uzavrel zmluvu s úspešným uchádzačom po lehote viazanosti ponúk stanovenej v súťažných podkladoch, a teda v rozpore so súťažnými podkladmi“. Konanie nie je vymedzené jednoznačným a presným spôsobom tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a najmä, aby zo skutkového vymedzenia vyplývala nepochybne jeho právna kvalifikácia, keď chýbajú údaje o zmluve, konkrétne chýba dátum jej uzavretia účastník zmluvy, lehota viazanosti ponúk a pod., ktorú určil verejný obstarávateľ a pod., aby bolo zrejmé, kedy bola zmluva uzatvorená a akým dátumom bola ohraničená lehota viazanosti ponúk. Keďže skutkové vymedzenie správneho deliktu nezodpovedá právnemu vymedzeniu sankcionovaného porušenia, robí toto rozhodnutie nepreskúmateľným a zároveň svedčí o nesprávnom právnom posúdení veci.

12. Rozhodnutia o správnych deliktoch sú rozhodnutiami trestného charakteru, preto musia obsahovať presné vymedzenie konania, za ktoré sa ukladá sankcia. Musia teda obsahovať presný popis skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a iných skutočností tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Táto miera podrobnosti je nevyhnutná pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Pokiaľ z výroku rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva v čom konkrétne spočíva rozpor uzavretej zmluvy a s ktorým konkrétnym údajom vymedzujúcim predmet zákazky v súťažných podkladoch, nie je možné zodpovedajúcim spôsobom ustáliť, aký skutok bol predmetom konania o uložení sankcie.

13. Ďalej pre naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa o verejnom obstarávaní sa vyžaduje, aby rozpor so súťažnými podkladmi vyplýval z uzavretej zmluvy. Jazykovým i logickým výkladom, a svedčí o tom i pojmové vymedzenie správneho deliktu („uzavretá zmluva je v rozpore...“) možno dospieť k záveru, že verejný obstarávateľ sa ho nemôže dopustiť v rámci postupu pred uzavretím zmluvy nedodržaním akejkoľvek lehoty. Súťažné podklady podrobne definuje ustanovenie ZoVO. Ide o konkrétne požiadavky verejného obstarávateľa týkajúce sa predmetu zákazky, spôsobu tvorby a úpravy ceny, obchodných a ostatných podmienok. V uzatvorenej zmluve potom musí byť zapracované všetko, čo bolo predmetom zadávania zákazky ako aj to, čo bolo výsledkom verejného obstarávania. Lehota viazanosti ponúk však nie je hmotnou kategóriou súťažných podkladov, ktorá by bola alebo mala byť predmetom uzatvorenej zmluvy.

14. Lehota viazanosti ponúk je procesnou kategóriou, nie je súčasťou súťažných podkladov v materiálnom zmysle a zákon túto lehotu v rámci súťažných podkladov nedefinuje. Lehota viazanosti ponúk nie je ani súčasťou zmluvy uzatvorenej s úspešným uchádzačom, pričom zákon ju ako súčasť zmluvy ani nepredpokladá. Márne uplynutie lehoty viazanosti ponúk preto nemá za následok zánik práva uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom, pretože táto lehota nie je prekluzívnou a ani premlčanou lehotou. Aj keď márne uplynutie lehoty viazanosti ponúk môže mať negatívny dopad na postavenie verejného obstarávateľa, ktorý sa vystavuje „riziku“, že nedôjde k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom a verejné obstarávanie bude neúspešné (zmarené), na obsah uzavretej zmluvy, jej náležitosti a konkrétne dojednania nedodržanie tejto lehoty nedopadá.

15. V nadväznosti na uvedené je preto opodstatnený záver, že zákon o verejnom obstarávaní výslovne a jednoznačne neumožňuje uloženie sankcie za uzatvorenie zmluvy po uplynutí lehoty viazanosti ponúk. Nedodržanie tejto lehoty nedefinuje ako nesplnenie povinnosti tak, ako je to pri skutkových podstatách iných správnych deliktov, ktoré priamo odkazujú na konkrétne povinnosti definované v jednotlivých ustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní (napr. § 149 ods. 1 písm. g) - nesplnenie niektorých povinností podľa § 32, § 35 ods. 2 alebo § 108 ods. 4). Ustanovenie § 45 ods. 1 veta prvá ZoVO len všeobecne kladie verejnému obstarávateľovi podmienku uzatvorenia zmluvy v lehote viazanosti ponúk. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel nedodržanie tejto podmienky sankcionovať, urobil by to výslovnou a jednoznačnou formuláciou skutkovej vety tak, ako to urobil v prípade nedodržania iných povinností v jednotlivých ustanoveniach § 149 zákona.

16. Zákon o verejnom obstarávaní (zákon v znení platnom a účinnom v čase realizácie verejného obstarávania) okrem toho, že lehotu viazanosti ponúk neupravuje ako náležitosť súťažných podkladov, neupravuje podrobnosti o spôsobe určenia lehoty viazanosti ponúk, rovnako neupravuje inštitút predĺženia tejto lehoty, postup pri predĺžení a ani ďalšie podrobnosti. Správny orgán nemôže vyvodzovať zodpovednosť v súvislosti s nesplnením povinnosti, ktorú neukladá zákon. Správny delikt je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, ale za ktoré správny orgán na základe zákona ukladá sankcie. Uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom po uplynutí lehoty viazanosti ponúk nie je správnym deliktom, pretože zákon takéto konanie nedefinuje ako správny delikt.

17. Žalobca v rozklade poukázal na Metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie č. XXX-XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, kde na otázku „aký následok vyplýva zo skutočnosti, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neuzavrie v lehote viazanosti ponúk zmluvu s úspešným uchádzačom, pričom zo strany úspešného uchádzača je záujem uvedenú zmluvu podpísať“, poskytol úrad metodické usmernenie, v ktorom o. i. uviedol: „Zákon o verejnom obstarávaní tiež neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by priamo upravovalo vyvodenie prípadných sankcií voči niektorej z potenciálnych zmluvných strán v súvislosti s neuzavretím zmluvy podľa § 45 tohto zákona, snáď okrem § 36 odsek 4 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého zábezpeka, ak bola vyžadovaná, prepadne v prospech verejného

obstarávateľa a obstarávateľa, ak uchádzač odstúpi od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk napr. z dôvodu, že odmietne uzavrieť zmluvu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.“ Toto usmernenie jednoznačne potvrdzuje názor, že uzavretie zmluvy s úspešným uchádzačom po uplynutí lehoty viazanosti ponúk nie je možné sankcionovať.

18. K argumentácii žalobcu ohľadne metodického usmernenia žalovaný v rozhodnutí uviedol, že závery z neho vyplývajúce nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože usmernenie poukazuje na situáciu, keď nedôjde k uzatvoreniu zmluvy alebo rámcovej dohody s úspešným uchádzačom ani po márnom uplynutí lehoty viazanosti ponúk, teda vôbec. Žalobca s uvedeným názorom nesúhlasí a má za to, že takýto výklad vlastného metodického usmernenia úradom nezodpovedá jeho obsahu a navyše tento je v zjavnom jeho logickom rozpore. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by mal byť záujem na sankcionovaní verejného obstarávateľa za uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom po lehote viazanosti ponúk a na druhej strane nepostihovaní prípadov, kedy nedôjde k uzavretiu zmluvy vôbec, hoci úspešný uchádzač má záujem zmluvu uzavrieť.

19. Žalobca ďalej tvrdí, že správny orgán v konaní o správnom delikte je vždy povinný vysporiadať sa s otázkou protiprávnosti a prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na neexistenciu protiprávnosti alebo jej vylúčenie. Protiprávnosť je jedným zo základných znakov správneho deliktu. V danej veci sa správny orgán v rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi verejného obstarávateľa, pre ktoré nebolo možné uzavrieť zmluvu v lehote viazanosti ponúk, ktorá nie je lehotou vyplývajúcou zo zákona, ale určil ju sám verejný obstarávateľ. Týmto dôvodom bolo zachovanie lehoty ustanovenej zákonom o verejnom obstarávaní v § 45 ods. 4, ktorej nedodržanie je priamo a jednoznačne sankcionovateľné v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 písm. e/ ZoVO. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k argumentom verejného obstarávateľa len skonštatoval, že k porušeniu povinnosti uzavrieť zmluvu v lehote viazanosti ponúk objektívne došlo a správny orgán v tejto súvislosti nemôže zohľadniť okolnosti vylučujúce protiprávnosť, či skúmať úmysel.

20. Žalovaný uviedol, že účastník konania bol povinný dodržať obe lehoty, t. j. aj lehotu viazanosti ponúk, aj tzv. odkladnú lehotu vyplývajúcu z ustanovenia § 45 ods. 4 zákona. Aj tento argument má v sebe zjavný logický rozpor. Nezohľadňuje totiž skutočnosť, že verejné obstarávanie je proces, kde na jeho začiatku pri určovaní lehoty viazanosti ponúk nie je možné zohľadniť s úplnou presnosťou následné postupy a situácie, ktoré často nezávisia od vôle verejného obstarávateľa, ale sú určované správaním iných účastníkov verejného obstarávania. Takáto interpretácia popiera účel a zmysel právnej úpravy. Aj táto okolnosť však vedie k záveru, že zákonodarca nemal záujem na sankcionovaní nedodržania lehoty viazanosti ponúk na uzatvorenie zmluvy, pretože k nemu môže dôjsť z objektívnych dôvodov.

21. Námietku, že žalovaný na daný prípad aplikoval neúčinné ustanovenie zákona o VO žalobca odôvodňuje tým, že bol s účinnosťou od 18.04.2016 zrušený o verejnom obstarávaní. Tento nový zákon v ustanovení ustanovil nové skutkové podstaty správnych deliktov a zároveň novým spôsobom upravil niektoré otázky správnych deliktov a konania o nich. To, že správne delikty, ktoré sú predmetom tohto konania mali byť spáchané za účinnosti „starého práva“ neznamená, že za ne môže byť podľa „starého práva“ bez ďalšieho uložená sankcia. Znamenalo by to, že môže dôjsť k uloženiu pokuty za niečo, čo „nové právo“ vôbec nesankcionuje a teda k priamemu porušeniu zásady vyslovenej v čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd. Trestanie za správne delikty podlieha rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle je potrebné vykladať všetky záruky, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú obvinenému z trestného činu. Najneskôr od momentu, kedy bol ratifikovaný Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodujúce, či pozitívne právo označuje určité konanie za trestný čin alebo za správny delikt. Ak sa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru uvádza slovné spojenie „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné záruky poskytované obvinenému garantovať rovnako v trestnom konaní, ako aj v konaní o správnom delikte. Tento názor vychádza z výkladu Dohovoru uplatňovaného stabilnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Znamená to teda, že ústavná záruka vyjadrená v čl. 40 ods. 6 Listiny o tom, že sa použije neskoršie právo, ak je to pre páchateľa výhodnejšie, platí tak v súdnom, ako aj v správnom konaní.

22. Uplatnenie tohto princípu znamená, že nie je možné trestať podľa „starého práva“ v čase účinnosti „nového práva“, ak nová právna úprava konkrétnu skutkovú podstatu neprevzala. V danej veci správny orgán tento princíp absolútne nerešpektoval, keď aj v oznámení o termíne oboznámenia sa s podkladom pre rozhodnutie iba zopakoval ustanovenia „starého zákona“ upravujúce správne delikty, ktorých sa mala

krajská prokuratúra dopustiť v období pred viac než 8 rokmi, a ktoré boli správnymi deliktami podľa dnes už neplatného zákona. Na tomto stanovisku nič nemení ani ustanovenie o verejnom obstarávaní, podľa ktorého v konaní, ktoré začal úrad do 17.04.2016 sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.04.2016. Intertemporálne ustanovenie nemôže upraviť hmotnoprávne otázky, pretože by tým došlo k porušeniu skôr uvedeného ústavného princípu garantovaného aj medzinárodnými záväzkami štátu. Prechodné ustanovenia v novom zákone možno preto vykladať výlučne procesne.

23. Zásada zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva je modifikovaná pri trestaní, a teda aj v administratívnom trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná pravá retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z a medzinárodných dohovorov. Retroaktivita v neprospech páchateľa je absolútne vylúčená. Poukazuje žalobca aj na , podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je pre páchateľa priaznivejší. Podľa () sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Keďže zákon upravujúci skutkové podstaty správnych deliktov a sankcie za ich spáchanie bol súčinnosťou od 18.04.2016 zrušený a platný zákon o verejnom obstarávaní neupravuje identické skutkové podstaty správnych deliktov, žalobcu nebolo možné za porušenie ustanovení neplatného zákona sankcionovať.

24. V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 27.10.2004 č. j. -27, podľa ktorého: „Ústavná záruka vyjadrená v článku 40 odsek 6 Listiny základných práv a slobôd spočívajúca v prípustnosti trestania podľa nového práva, ak je taká úprava pre páchateľa výhodnejšia, platí aj v konaní o sankcii za správne delikty. Vo svojich dôsledkoch znamená, že rozhodnutie, ktoré za účinnosti nového práva ukladá trest podľa práva starého, sa musí vo svojich dôvodoch vysporiadať s otázkou či nové právo vôbec prevzalo staré skutkové podstaty a ak áno, či tresty ukladané za také delikty sú podľa nového práva miernejšie alebo prísnejšie než podľa práva starého. Rozhodnutie, ktoré sa s touto otázkou vôbec nevysporiada a celkom ju opomenie, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 76 odsek 1 písmeno a) s.r.s.). Na veci nič nemení ani intertemporálne ustanovenie, podľa ktorého konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, nemôže mať ambíciu upravovať hmotnoprávne otázky, pretože by tým mohlo dôjsť k narušeniu ústavného princípu garantovaného i medzinárodnými záväzkami štátu; preto ho možno vyložiť len procesné.“

25. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neakceptoval námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia skutku podľa nového práva. Dôvodil len tým, že žalobca postupoval v procese verejného obstarávania ako orgán konajúci v mene Slovenskej republiky (štátu). Štát nie je nositeľom základných práv, nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu. Naopak, štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Na podporu svojich argumentov poukazoval na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12.02.2009, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Z týchto rozhodnutí vyvodil záver, že žalobca je subjekt verejnej správy a nie je subjektom súkromného práva, preto mu nemožno priznať právo na priaznivú retroaktivitu. S takýmto záverom sa žalobca nestotožňuje a zdôrazňuje, že subjekt, ktorý sa v uvádzaných prípadoch domáhal ochrany na ústavnom súde, bol v základnom konaní (správnom/administratívnom konaní). Protimonopolný úrad rozhodoval ako zákonom určený orgán štátnej správy o právach a povinnostiach právnických osôb v rámci svojej zákonom zverenej pôsobnosti. V takom prípade je odôvodnené, že mu neprislúchajú práva účastníka konania, ktoré sám viedol a v ktorom rozhodoval. V tomto kontexte je v danej veci práve postavenie Úradu pre verejné obstarávanie a nie Krajskej prokuratúry Nitra zhodné s postavením Protimonopolného úradu SR. Pokiaľ je štátny orgán subjektom administratívneho konania, v ktorom sa koná o jeho právach a povinnostiach, nemožno mu uprieť práva prislúchajúce iným účastníkom takéhoto konania. Navyše správne právne posúdenie skutku podľa zodpovedajúceho právneho predpisu je povinnosťou správneho orgánu bez ohľadu na to, kto je účastníkom správneho konania. Odporuje preto zákonu stav, keď bola uložená pokuta za skutok, ktorý podľa platnej právnej úpravy nie je správnym deliktom, navyše s odôvodením, že na tzv. priaznivú (pravú) retroaktivitu krajská prokuratúra ako štátny orgán nemá právo.

26. Žalobca ďalšej žalovanému vytýka, že rozhodnutie úradu o uložení pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. h) ZoVO bolo vydané až po jeho dlhodobej nečinnosti. V danej veci konanie začalo dňa

22.04.2013 a od 01.07.2013 do 29.11.2018 úrad nevykonal vo veci žiadny úkon. Dňa 29.11.2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie Úradu pre verejné obstarávanie o možnosti oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní (list č. XXXXX-XXXX/XXXX, X-XXXX/SK/XXXX z XX.XX.XXXX). Viac než 5 ročná nečinnosť správneho orgánu znevýhodnila žalobcu v konaní, mala negatívny dopad na uplatňovanie jeho práv, najmä práva na obhajobu. Bez zavinenia žalobcu už nebolo možné vykonať dôkazy, ktoré boli navrhované v jeho stanovisku z 27.06.2013, ktoré bolo úradu doručené 01.07.2013 a na ktoré úrad nereagoval. Dlhodobá nečinnosť správneho orgánu nie je bez významu pri realizácii jeho oprávnenia ukladať sankcie za správne delikty v procese verejného obstarávania.

27. V súlade s ustálenou judikatúrou sa správne trestanie analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. V nadväznosti na to Odporúčanie Výboru ministrov R (91) o správnych sankciách vymedzuje princípy pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti, ktoré sa majú uplatňovať v správnom konaní, ktorého výsledkom je uloženie sankcie nielen fyzickej, ale aj právnickej osobe. Odporúčanie Výboru ministrov zakotvuje princípy, ktoré sa uplatňujú v rámci administratívneho trestania právnických osôb za správne delikty, a to univerzálne. Jedným z týchto princípov je princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote. Táto požiadavka vyplýva aj z čl. 6 Dohovoru. Bezdôvodná neprimeraná dĺžka trestného konania predstavuje porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. V danom prípade uloženie sankcie po uplynutí takmer 10 rokov od času, kedy mal byť správny delikt spáchaný, neplní žiadny zákonom zamýšľaný účel. Na túto skutočnosť môže správny súd prihliadnuť ex offo, teda aj bez návrhu. Táto skutočnosť súčasne odôvodňuje záver, že sú splnené podmienky na upustenie od uloženia sankcie za správny delikt.

28. Na základe uvedených právnych a skutkových okolností žaloby žalobca záverom navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 09.01.2020 Číslo spisu: XXXX-P/XXXX zrušil podľa , , a zároveň zrušil podľa a zároveň zrušil aj rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 03.06.2019 Číslo spisu: XXXX-XXXX/XXXX, XXXXX-XXXX/XXXX, X-XXXX/SK/ XXXX a vec vrátil Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie. Zároveň, aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Alternatívne, ak súd neprihliadne na dôvody žaloby v bodoch III. A,B, na základe právnych a skutkových okolností uvedených v bode III. C navrhol, aby súd zrušil podľa rozhodnutie Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 09.01.2020 Číslo spisu: XXXX-P/XXXX vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 03.06.2019 Číslo spisu: XXXX-XXXX/XXXX, XXXXX-XXXX/ XXXX, X-XXXX/SK/XXXX a zmenil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 03.06.2019 Číslo spisu: XXXX-XXXX/XXXX, XXXXX-XXXX/XXXX, X-XXXX/SK/XXXX vo výroku o uložení pokuty vo výške XX.XXX, XX eur tak, že upúšťa od uloženia pokuty. Zároveň, aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.09.2022. Vo vyjadrení zotrval na svojom právnom názore i argumentácii a k dôvodom žaloby uviedol:

30. Žalovaný má za to, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne špecifikoval verejné obstarávanie, ktorého súladnosť so zákonom o verejnom obstarávaní posudzoval a tiež, že zmluva uzatvorená ako výsledok tohto verejného obstarávania bola s úspešným uchádzačom uzatvorená po lehote viazanosti ponúk. Vo výroku bolo jednoznačne uvedené ustanovenie správneho deliktu, za ktorý sa žalobcovi ukladala sankcia, špecifikované verejné obstarávanie, počas ktorého bol porušený zákon o VO a tiež konanie, ktorým bol tento zákon porušený. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bola v bode 34. následne bližšie špecifikovaná predmetná zmluva, t. j. podľa žalobcu chýbajúce údaje, a to dátumom uzavretia zmluvy ako aj identifikovaný úspešný uchádzač, s ktorým žalobca túto zmluvu uzavrel. V prvostupňovom rozhodnutí a aj rozhodnutí žalovaného bolo uvedené, že žalobca v časti VII. „Organizácia užšej súťaže“ pod bodom 8/ súťažných podkladov stanovil, že uchádzač je viazaný svojou ponukou do 30. júna 2010, kedy končí lehota viazanosti ponúk. Uzavretie zmluvy dňa 21.07.2010 (bod 34 prvostupňového rozhodnutia) preto predstavuje rozpor so súťažnými podkladmi. Uvedeným konaním

žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03. 2011.

31. Výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím, spĺňa požiadavky identifikácie miesta, času, spôsobu spáchania správneho deliktu a ďalších znakov umožňujúcich ho odlíšiť od iných deliktov tak, aby sa zabránilo porušeniu zásad prezumpcie neviny, ne bis in idem, ako aj res iudicata. Žalovaný preto uvádza, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím, spĺňa tieto požiadavky, pretože podrobne opisuje miesto (sídlo žalobcu), čas (obdobie zadávania zákazky vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 75/2010 zo dňa 22. 4. 2010 pod značkou XXXXX - MUP) aj spôsob spáchania správneho deliktu (pri zadávaní zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Rekonštrukcia objektu Krajskej a Okresnej prokuratúry Nitra na ul. Damborského 1 v Nitre” uzatvoril zmluvu s úspešným uchádzačom po lehote viazanosti ponúk stanovenej v súťažných podkladoch, a teda v rozpore so súťažnými podkladmi).

32. Ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že už výrok rozhodnutia musí obsahovať aj údaje o zmluve, t. j. dátum uzavretia a aj lehotu viazanosti ponúk, išlo by iba o formálne doplnenie uvedených náležitostí, ktorý by viedol k rovnakému meritórnemu rozhodnutiu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky sp. zn. zo dňa 06. 08. 2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

33. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom po lehote viazanosti ponúk nedefinuje zákon o verejnom obstarávaní ako správny delikt. Súťažné podklady sú veľmi dôležitým dokumentom v rámci postupu zadávania zákazky a podľa § 34 ods. 1 ZoVO sa nimi rozumejú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky, v ktorých sa uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky.

34. Sám žalobca si v časti VII., bode 8 súťažných podkladov jednoznačne špecifikoval lehotu viazanosti ponúk, čo je plne v kompetencii verejného obstarávateľa/obstarávateľa. Táto lehota predstavuje aj určitú zákonnú záruku splnenia účelu verejného obstarávania, ktorým je výber uchádzača, s ktorým sa uzavrie zmluva alebo rámcová dohoda na dodanie tovaru, služieb alebo stavebných prác. Nakoľko stanovenie lehoty na predkladanie ponúk je plne v kompetencii verejného obstarávateľa/obstarávateľa, je tiež primerane túto lehotu predĺžiť, avšak za dodržania zákonných podmienok. Aj napriek skutočnosti, že zákon o verejnom obstarávaní explicitne neupravuje podmienky pre predĺženie lehoty viazanosti ponúk, v prípade, že nie je možné uzavrieť zmluvu v lehote viazanosti ponúk, verejnému obstarávateľovi/ obstarávateľovi vzniká, aj s poukazom na dodržanie princípu transparentnosti, povinnosť uvedenú lehotu primerane okolnostiam predĺžiť, o tejto skutočnosti informovať všetkých záujemcov alebo uchádzačov a tiež vykonať aj náležitú úpravu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

35. K poukázanému metodickému usmerneniu č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že toto rieši rozdielnu situáciu, ako je vec žalobcu, a to na situáciu, kedy k uzavretiu zmluvy v lehote viazanosti ponúk nedôjde vôbec.

36. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. h) zákona o VO je potrebné, aby uzavretá zmluva bola v rozpore so súťažnými podkladmi. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že zmluva bola uzavretá dňa 21.07. 2010, v zmysle súťažných podkladov mala byť uzavretá do 30.06.2010, a teda je preukázaný rozpor súťažných podkladov s predmetnou zmluvou.

37. Nesúhlasí žalovaný ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Má za to, že v rámci napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu a ich akceptovanie, prípadne neakceptovanie v rámci odôvodnenia predmetných rozhodnutí náležite odôvodnil.

38. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebola aplikovaná priaznivá (pravá) retroaktivita v prospech páchateľa, žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že nakoľko sa jedná o orgán, ktorý reprezentuje štát,

zohľadnenie priaznivej retroaktivity neprichádzalo do úvahy. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný opätovne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. zo dňa 12.02.2009.

39. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. XAXXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, na ktorý poukázal žalobca, nemožno podľa názoru žalovaného na danú situáciu aplikovať, nakoľko uvedený rozsudok nezohľadňuje postavenie žalobcu ako orgánu reprezentujúceho štát.

40. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s tvrdením, že viac než 5 ročná nečinnosť správneho orgánu znevýhodnila žalobcu v konaní a mala negatívny dopad na uplatňovanie jeho práv, najmä práva na obhajobu, pretože nebolo možné vykonať žalobcom navrhované dôkazy. Naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. h) zákona o VO mal preukázané z predloženej dokumentácie z postupu zadávania predmetnej zákazky, ktorá bola jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, a preto nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy.

41. Žalobca ďalej poukázal na princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote a má za to, že v danom prípade uloženie sankcie neplní žiadny zákonom stanovený účel. S uvedeným tvrdením sa žalovaný nestotožňuje a uvádza, že pri lehotách uvedených v § 49 Správneho poriadku nejde o lehoty prekluzívne, uplynutím ktorých zaniká možnosť vykonať úkon, ale ide iba o lehoty poriadkové, ktorých nedodržanie v konečnom dôsledku nemá vplyv na priebeh a výsledok konania.

42. Žalovaný poukazuje na dokumentáciu k správnemu konaniu a uvádza, že sa v nej nachádza list č. X-XXXX/SK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručený dňa XX.XX. XXXX a tiež list č. X-XXXX/SK/X/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručený dňa 17. 06. 2013, ktorými bolo žalobcovi oznámené, že lehota pre rozhodnutie v správnom konaní sa predlžuje.

43. Žalovaný k alternatívnemu návrhu rozsudku, a to, k upusteniu od uloženia pokuty uviedol, že, okrem toho, že žalobca neuvádza argumenty pre upustenie od uloženia pokuty, v danom prípade nie sú ani naplnené podmienky podľa . Zdôrazňuje, že podľa správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len vtedy, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Správny súd je pri svojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu ako bol orgán verejnej správy. Teda aj správny súd môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako mohol uložiť orgán verejnej správy, a rovnako upustiť od potrestania môže správny súd len v tých prípadoch, keď to zákon umožňoval aj orgánu verejnej správy. V zmysle je osobitným predpisom v tomto konaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý vo svojich ustanoveniach neumožňoval v čase vydania napadnutých rozhodnutí upustiť od potrestania.

44. V intenciách uvedených skutkových a právnych tvrdení má žalovaný za to, že postupoval zákonne, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Preto záverom navrhol, aby súd žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov

45. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 13.09.2022, v ktorej sa stručne zameral k námietke ohľadom nemožnosti aplikácie . Žalobca zdôraznil, že o verejnom obstarávaní platný a účinný v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie (od 18.04.2016) upravuje možnosť upustenia od uloženia sankcie za správny delikt, pričom v danom prípade prichádzala do úvahy aplikácia ust. tohto zákona. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný prednesom na pojednávaní dňa 20.09.2022 zotrvajúc na svojom názore a doterajších vyjadreniach.

V. Relevantné právne predpisy

46. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2011 (zákon o verejnom obstarávaní), pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

47. Podľa § 149 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak k uzavretá zmluva alebo koncesná zmluva je v rozpore so súťažnými podkladmi alebo s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi.

48. Podľa § 149 ods. 2 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od XXX eur do XX.XXX eur, ak nevyhodnocoval splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 33 alebo ak nevyhodnocoval ponuky podľa § 42, ak to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

49. Podľa § 149 ods. 2 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od XXX eur do XX XXX eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až i) a toto porušenie malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

50. Podľa § 149 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; týmto nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f).

51. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

52. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

53. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VI. Právne posúdenie veci súdom

54. Predmetom posúdenia v danej veci bolo rozhodnutie predsedu úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: XXXX-P/XXXX zo dňa 09.01.2020, ktorým rozhodol o rozklade žalobcu podanom proti rozhodnutiu prvostupňového úradu Číslo spisu: XXXX-XXXX/XXXX, XXXXX-XXXX/XXXX, XX-XXXX/ SK/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eur podľa § 149 ods. 1 písm. h/ ZoVO na tom skutkovom základe, že pri zadávaní zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Rekonštrukcia objektu Krajskej a Okresnej prokuratúry Nitra na ul. Damborského 1 v Nitre“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 75/2010 zo dňa 22.04.2010 pod zn. XXXXX-MUP uzatvoril zmluvu s úspešným uchádzačom po lehote viazanosti ponúk stanovenej v súťažných podkladoch. Žalovaný ako druhostupňový orgán rozklad podľa

§ 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty ako vecne správne potvrdil.

55. Žalobca žalobné body vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia a nedostatočnou identifikáciou skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, vadou v konaní spočívajúcou v nepriznaní pozitívnej retroaktivity a nečinnosťou žalovaného po dobu viac ako 5 rokov čo malo mať vplyv na právo na obhajobu a na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy.

56. Ako vyplynulo zo zistení správneho súdu, žalobca v časti VII. „Organizácia užšej súťaže“ pod bodom 8 súťažných podkladov stanovil v rámci svojich právomocí, že uchádzač je viazaný svojou ponukou do 30. júna 2010, kedy končí lehota viazanosti ponúk. V danom prípade k uzavretiu zmluvy s víťazným uchádzačom došlo až dňa 21.07.2010, teda zjavne po stanovenej lehote viazanosti ponúk.

57. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, oboznámením sa s celým priebehom konania, administratívnym spisom tak ako bol súdu predložený, berúc v úvahu relevantné ustanovenia a , ktorý s účinnosťou od 18.04.2016 nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní, musí konštatovať, že prvostupňový správny orgán nepostupoval vo veci v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné a ak toto rozhodnutie žalovaný potvrdil, za nezákonné je preto treba považovať aj rozhodnutie žalovaného.

58. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je vo veci nájsť vždy také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdu preto prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

59. Pre posudzovanú vec bolo primárnym vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a či právny záver žalovaného a prvostupňového orgánu o tom, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona o verejnom obstarávaní, bol vecne správny a či na toto konanie nemal byť aplikovaný neskorší predpis, t. j. rešpektujúc princíp aplikácie priaznivejšieho práva.

60. Z princípov správneho konania vyjadrených v § 3 Správneho poriadku vyplýva o. i. povinnosť orgánu verejnej správy, aby každou prejednávanou vecou sa svedomite a zodpovedne zaoberal, a to tak s ohľadom na časovú primeranosť, ako aj výber optimálnych nástrojov správneho konania. Podkladom každého rozhodnutia správneho orgánu má byť preto spoľahlivo zistený skutkový stav, teda skutkový stav zistený tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť riadne, včas a spoľahlivo a za tým účelom je povinný si obstarať potrebné podklady. Pritom správny orgán v rámci objasňovania skutočností relevantných pre rozhodnutie nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci síce nenavrhli, ale tieto môžu prispieť k objasneniu relevantných skutočností nevyhnutných pre vecne správne posúdenie. Následne je povinnosťou konajúceho správneho orgánu, potom ako umožní účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vydať svoje rozhodnutie, ktoré riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní. Výrok rozhodnutia správneho orgánu vždy zodpovedá príslušnému druhu správneho konania. V danom prípade má rozhodnutie žalovaného zodpovedať požiadavkám, ktoré sú kladené na výrok rozhodnutia o administratívnom trestaní.

61. Žalovaný rozpor v konaní žalobcu so zákonom videl v tom, že žalobca uzavrel zmluvu s víťazným uchádzačom posudzovanej súťaže dňa 21.07.2010 napriek tomu, že podľa časti VII. bod 8 súťažných podkladov sám stanovil, že uchádzač je viazaný svojou ponukou do 30. júna 2010, kedy lehota viazanosti ponúk končí. Teda zmluvu nesporne uzavrel po lehote a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa v znení účinnom do 31.03.2011.

62. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, na čo správne poukázal aj žalobca v žalobe (a aj v rozklade), že rozhodnutie o správnych deliktoch je rozhodnutím trestného charakteru, a preto musí obsahovať presné vymedzenie konania, za ktoré sa sankcia ukladá. Výrok rozhodnutia o správnom delikte musí teda obsahovať presný popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania a iných skutočností tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným konaním. Ak žalovaný videl skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý uložil žalobcovi sankciu - pokutu v rozpore so súťažnými podkladmi vyplývajúcimi zo zmluvy uzavretej po uplynutí lehoty viazanosti, toto predpokladá existenciu zmluvy, ktorá mala byť konkrétne definovaná vo výrokovej časti rozhodnutia minimálne dátumom a označením subjektu, s ktorým v danej súťaži bola zmluva uzavretá. Napokon sám žalovaný pripúšťa, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím žalovaného, neobsahuje údaje o zmluve, t.j. o dátume jej uzavretia a lehote viazanosti ponúk a tieto boli uvedené len v odôvodnení rozhodnutia, ale zároveň tvrdí, že sa jedná len o formálny nedostatok.

63. Správny súd sa nemôže stotožniť s názorom žalovaného, že takáto identifikácia skutkovej podstaty správneho deliktu obsiahnutá vo výroku, v spojení s odôvodnením rozhodnutia, je postačujúca. Naopak jedná sa o hrubé procesné pochybenie, ktoré privodzuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a už toto pochybenie malo za následok, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo potrebné zrušiť podľa .

64. Za druhú zásadnú námietku žaloby správny súd považuje porušenie zásady pozitívnej retroaktivity. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neakceptoval námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia skutku podľa o verejnom obstarávaní. Tento nový zákon v ustanovil nové skutkové podstaty správnych deliktov a zároveň novým spôsobom upravil niektoré otázky správnych deliktov a konania o nich. Keďže trestanie za správne delikty podlieha rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, i v administratívnom trestaní sa použije ústavná záruka vyjadrená v článku 40 ods. 6 Listiny o ochrane ľudských práv a slobôd, a to, že pre páchateľa správneho deliktu sa použije to právo, ktoré je pre neho priaznivejšie. Uplatnenie tohto princípu znamená, že nie je možné trestať podľa starého práva t.j. , v čase účinnosti nového , ktorého nová právna úprava konkrétnu skutkovú podstatu, za ktorý je žalobca sankcionovaný neprevzala. Správny súd pripomína, že konanie vo veci možného porušenia zákona s následkom sankcie bolo začaté doručením oznámenia o začatí správneho konania dňa 22.04.2013 (oznámenie listom č. X-XXXX/ SK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný v riadnej lehote svoje rozhodnutie nevydal a opakovane žalobcovi oznámil predĺženie lehoty na vydanie tohto rozhodnutia (dňa 16.05.2013 a 17.06.2013). Z administratívneho spisu vyplýva, že odo dňa 01.07.2013 do 29.11.2018 úrad vo veci nevykonal žiadny úkon a v uvedený deň upovedomil žalobcu o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní. Prvostupňové rozhodnutie vo veci bolo potom vydané dňa 03.06.2019 a toto bolo na základe rozkladu žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.01.2020. S účinnosťou odo dňa 18.04.2016 bol , za účinnosti ktorého mal byť správny delikt spáchaný, nahradený Z jeho prechodného ustanovenia () vyplýva, že v konaniach začatých úradom do 17.04.2016 sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.04.2016. V zmysle tohto intertemporálneho ustanovenia teda mala byť vec posudzovaná podľa , čo žalovaný aj urobil, avšak vzhľadom na skutočnosť, že nový zákon o verejnom obstarávaní () skutkovú podstatu tohto správneho deliktu neobsahoval , na daný prípad malo byť aplikované právo pre žalobcu priaznivejšie a teda mal byť aplikovaný Správne žalobca v súvislosti s touto námietkou argumentoval aj článkom 50 ods. 6 , podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je pre páchateľa priaznivejší.

65. Podľa sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ak žalovaný v tejto súvislosti nemožnosť priaznivej retroaktivity odvodzuje od uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12.02.2009, či rozsudok NS SR vo veci sp. zn. , ako správne poukázal žalobca, v danom prípade sa jednalo o postavenie konajúceho orgánu verejnej správy (Protimonopolný úrad SR) pričom v prípade žalobcu sa jedná o krajskú prokuratúru ako účastníka administratívneho konania. Z uvedeného dôvodu i tejto námietke žaloby bolo potrebné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa a .

66. Pokiaľ žalobca namietal dlhoročnú nečinnosť žalovaného, ktorá mala viesť k znevýhodneniu žalobcu v tomto konaní s negatívnym dopadom na uplatňovanie jeho práv, najmä práva na obhajobu, pretože nebolo možné vykovať dôkazy, ktoré navrhol v jeho stanovisku zo dňa 27.06.2013, túto námietku súd nevyhodnotil ako právne relevantnú. Nič nebránilo žalobcovi v tom, aby sa domáhal odstránenia nečinnosti a vydania rozhodnutia zákonnými prostriedkami tak v administratívnom konaní ako aj v rámci správneho súdnictva napr., podaním žaloby proti nečinnosti žalovaného V súvislosti s preukázanou nečinnosťou žalovaného súd musí ale vysloviť pochybnosť, či a akú funkciu (reštriktívnu, preventívnu, výchovnú) môže mať uloženie sankcie za skutok, ktorý sa mal stať 21.07.2010 rozhodnutím zo dňa 03.06.2019, teda takmer 9 rokov od jeho spáchania.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu uznal dôvodnou a napadnuté rozhodnutie tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

68. Bude úlohou žalovaného ako prvostupňového orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku podľa vo veci opätovne rozhodnúť a so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v administratívnom a napokon i v súdnom konaní sa v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti vysporiadať.

69. O trovách konania rozhodol súd podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.