Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-564-2015.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/564/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Janka Kráľa 7, proti odporcovi: N. C., Y.. XX.X.XXXX, E. G. R., Ž. XX, v konaní o zaplatenie 269,39 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 204,39 eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 19.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 48,05 eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.: 2300752166/8330. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.12.2015 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 269,39 eur a úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 19.8.2014 do zaplatenia zo sumy 204,39 eur a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 14.1.2014 uzavrel Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,- eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do 18.8.2014. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 204,39 eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 4,39 eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 204,39 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur, takto celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 269,39 eur.
Návrh na začatie konania bol odporcovi doručený dňa 1.2.2016, odporca sa nevyjadril k návrhu.
Súd vo veci postupoval podľa ust. § 115a ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor. Na základe cit. ustanovení súd dňa 11.3.2016 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 14.1.2014 uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 18.7.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých veriteľ poskytol dlžníkovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,- eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 204,39 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 18.8.2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 4,39 eur. V zmluve sa uvádza, že v súlade s vyhláškou MF SR č. 289/2010 je ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.3.2014 vo výške 391 %. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 29,1 % (č.l. 5 a 9). Podľa čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom ide o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania druhej a tretej upomienky vo výške po 10,- eur a spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške ďalších 30,- eur.
Z výpisu účtu navrhovateľa č. ú.: 2700334262 vedeného vo FIO banke vyplýva, že dňa 18.7.2014 bola z účtu poukázaná na účet odporcu č. ú.: SK580200000002452228355 suma 200,- eur (č.l. 10). Navrhovateľ výzvami zo dňa 25.8.2014, 1.9.2014, 8.9.2014, 15.9.2014 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky (č.l. 11, 12, 13, 14). Doručenie výziev odporcovi navrhovateľ nepreukázal.
Súd vzťah účastníkov konania posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, t.j. ku dňu 14.1.2014 na základe toho, že z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ.
Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 14.2.2014), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 14.1.2014 uzavreli elektronickou formou rámcovú zmluvu o úvere a dňa 18.7.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi bezúčelový bezúročný úver v sume 200,- eur. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že úver bol poukázaný na účet odporcu dňa 18.7.2014. Odporca sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver do 18.8.2014, t.j. úver bol poskytnutý na 31 dní. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkom 204,39 eur, pričom táto čiastka, podľa zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov, teda odplaty vo výške 4,39 eur.
Navrhovateľ si týmto návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 269,39 eur, ktorá pozostáva z istiny pôžičky vo výške 200,- eur, z nákladov za poskytnutie úveru vo výške 4,39 eur a zo sumy 65,- eur, ktorá predstavuje podľa rámcovej zmluvy skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky navrhovateľa a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. V prípade odporcu ide o zaslanie štyroch upomienok, pričom pri prvej navrhovateľ účtoval 15,- eur, pri druhej a tretej po 10,- eur a pri štvrtej 30,- eur. Nárok navrhovateľa ohľadom povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlhu konkretizované ako súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, súd považoval za nedôvodný, pretože navrhovateľ súdu ničím nepreukázal, že v súvislosti so zaslaním štyroch upomienok mu reálne vznikli náklady vo výške 65,- eur.
Na základe uvedených skutočností súd nárok navrhovateľa považoval za dôvodný vo výške 204,39 eur, pretože bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ úver vo výške 200,- eur poskytol odporcovi a odporca ho nevrátil. Podľa názoru súdu dohoda o odplate za predmetný úver vo výške 4,39 eur na 31 dní nie je neprimeraná, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie 204,39 eur. V prevyšujúcej časti titulom skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním dlhu vo výške 65,- eur súd považoval nárok navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov za neopodstatnený a v tejto časti návrh zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že sa účastníci dohodli na lehote splatnosti úveru dňa 18.8.2014. Keďže odporca úver v lehote splatnosti nevrátil, súd po zistení, že v čase keď sa odporca dostal do omeškania, t.j. 19.8.2014, boli zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 5,15 % úroky z omeškania zo sumy 204,39 eur od 19.8.2014 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 269,39 eur, pričom bol úspešný vo výške 204,39 eur, preto súd mu priznal pomernú časť trov konania, a to 52 % z uplatnených trov konania (76 % - 24 %). Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.8.2015, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 28.12.2015, t.j. 2 x 23,24 eur + 2 x režijný paušál 8,39 eur vrátane 20 % DPH v celkovej výške 92,41 eur z čoho 52 % predstavuje 48,05 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.