Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-620-2015.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/620/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: G. U. X. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, O. X, W., právne zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: U. P., A., XX.X.XXXX, D. X, O., S. Č. A. A. P., N. E. U.. L. D., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.256,96 eura s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi istinu 1.256,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 1.256,96 eur od 9.10.2013 do zaplatenia a n a h r a d i ť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 75.- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 166,68 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 04.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 1.256,96 eura s prísl. Podaný návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca zriadil na žiadosť odporcu a v jeho prospech bežný účet, na ktorom poskytol odporcovi úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov, ktorý odporca nesplatil. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania.
Súd vydal vo veci dňa 29.07.2014 platobný rozkaz, č. k. 20Ro/257/2014-30, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 13.08.2015, č. k. 20Ro/257/2014-30, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Pobyt odporcu po dôslednom šetrení nie je známy, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní. Ustanovená opatrovníčka sa k predmetnému žalobnému návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila.
Podaním doručeným súdu dňa 10.03.2016 doplnil navrhovateľ svoj návrh na začatie konania, v ktorom uviedol, že samotná žalovaná suma 1.256,96 eur pozostáva z úverovej istiny 1.095,40 eur, rovnajúcej sa poskytnutému a čerpanému nesplatenému povolenému prečerpaniu a sumy 161,56 eur, rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy (1.095,40 eur). Na podanej žalobe trval navrhovateľ v plnom rozsahu, týmto podaním navrhovateľ zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.03.2016 a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky odporcu a navrhovateľa, kedy vykonaným dokazovaním oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, oznámením o postúpení pohľadávky, špecifikáciou postúpenej pohľadávky, zmluvou o sporožírovom účte, zmluvami o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, oznámením o mimoriadnej
splatnosti úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami X. Y..X.., F. poskytovanie úverov a povolených prečerpaní, doplnením žalobného návrhu zo dňa 10.03.2016 a ostatným spisovým materiálom, zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa (X. X., Y..X.. X. X. Q. W.) poskytol odporcovi na jeho účte č. 0670767737/0900 úver vo forme povoleného prečerpania. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a v dôsledku prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na predmetnom účte, preto v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok X. a.s., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní (ďalej len VOP) v spojení s ust. čl. 14.2. VOP navrhovateľ vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky, vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky v sume 1.567,42 eur v lehote do 8.10.2013, ale neúspešne. Dňa 28.3.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávok s navrhovateľom, na základe ktorej sa navrhovateľ stal veriteľom žalovanej pohľadávky.
Podľa ust. § 708 ods. 1 a § 709 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.
Podľa ust. § 710, 711 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa čl. 8.4. písm. a) VOP, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j požadovať splatenie pohľadávky v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku.
Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami k uzavretiu zmluvy o úvere. Odporca doposiaľ nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu spočívajúcu vo výške nesplnených peňažných záväzkov voči navrhovateľovi. Návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy súd preto považoval za odôvodnený. Dlžná suma pritom pozostáva z úverovej istiny 1.095,40 eur za poskytnuté a čerpané nesplatené povolené prečerpanie a sumy 161,56 eur za peňažné prostriedky, ktoré odporca vyčerpal nad rámec povolenej sumy (1.095,40 eur), pričom odporca neuhradil ani časť tejto dlžnej sumy. Preto súd žalobnému návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko sa odporca dostal s úhradou predmetnej istiny do omeškania a navrhovateľ si uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí stanovenej lehoty 8.10.2013, uvedenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru t.j. dňom 9.10.2013 úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej istiny, ktorý úrok je v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, súd mu priznal príslušenstvo pohľadávky v žalovanom rozsahu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 241,68 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 75.- eura a z trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 166,68 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby v r. 2014 á 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), 2 x režijný paušál á 8,04 eura a nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), priznal mu súd aj 20% DPH vo výške 27,78 eura.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Nakoľko v návrhu si uplatnil navrhovateľ zaplatenie žalovanej istiny s prísl., vrátane trov konania na účet navrhovateľa č. ú 2902448559/0200, VS 3710653, ktorý označil, súd mu priznal celý nárok v súlade s jeho požiadavkou.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za úkon právnej pomoci, vyúčtovaný ako predžalobná výzva zo dňa 23.01.2014 s ohľadom na skutočnosť, že výzva na zaplatenie dlhu ako taká nie je podmienkou
úspešne uplatneného nároku na súde a preto ju súd nemohol považovať za účelne vynaložené trovy v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.