Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/148/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, P.O. BOX 41 proti žalovanej: M. O., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, H., v konaní o zaplatenie 799,45 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 11.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 799,45 Eur s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila dňa 31.8.2010 so žalobcom Zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa žalobca so žalovanou dohodol na jednorazovom odklade splátok č. 8, 12, 13, 14 pôžičky a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátku č. 43, 44, 45, 46. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1. Napokon zaplatila len sumu 2.576,09 Eur. Z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátok č. 25, 26 a 27, bolo jej doručené oznámenie zo dňa 2.1.2013 o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania a žalobca žiadal do 15 dní od doručenia oznámenia zaplatiť sumu neuhradených splátok vo výške 236,75 Eur. Celková suma dlhu žalovanej predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 799,45 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanej aj nárok na zmluvnú pokutu a zákonný ročný úrok z omeškania v maximálne možnej výške spolu s trovami konania.

Súd žalovanej doručil žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie a procesnými poučeniami na jej adresu trvalého bydliska. Zásielky sa súdu vrátili s tým, že si ich žalovaná nevyzdvihla v odbernej lehote.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.3.2016.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Zmluvou o revolvingovom úvere číslo: XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2010, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, Kartou klienta, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo: XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2010, Oznámením o zosplatnení zo dňa 2.1.2013 a pripojenou poštovou doručenkou preukazujúcou doručenie oznámenia o zosplatnení dňa 10.1.2014, Pokusom o zmier zo dňa 29.1.2014.

Z webovej stránky NBS súd zistil, že v auguste 2010 pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov bola úroková miera úverov vo výške 14,15 %.

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.8.2010, ako aj z Oznámenia žalobcu o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.8.2010 vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 1.500,-Eur, ktorá sa ho zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur, vždy k 19. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola dohodnutá na 19.10.2010 a posledná splátka mala byť 19.3.2014, RPMN bola stanovená na 66,54 %, priemerná RPMN bola stanovená na 47,39 % a úroková sadzba riadneho úroku na 70,01 %. Ročná úroková sadzba poskytnutého revolvingového úveru bola dohodnutá vo výške 76,21 %. Celkovo mala zaplatiť sumu 3.375,54 Eur.

V bode 8. Zmluvy si účastníci dohodli Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka.

V bode 8.1. Zmluvy sa účastníci dohodli, že predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur.

V bode 8.4. Zmluvy si dohodli, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. Zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa čl. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3. Zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy.

Z karty klienta žalovanej vyplýva, že už pri splátke č. 1 sa dostala do omeškania, splátky č. 8, 12, 13, 14 mala odložené, následne od 16. splátky už platila nepravidelne a od 19.10.2013 prestala platiť úplne. Celkovo splatila sumu 2.576,09 Eur.

Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 2.1.2013 bolo zistené, že týmto listom oznámil žalobca žalovanej omeškanie s úhradou splátok s tým, že v tom čase suma omeškaných splátok predstavovala 236,75 Eur. Zároveň jej žalobca oznámil, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a žalobca si bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Podľa pripojenej poštovej doručenky žalovaná oznámenie prevzala dňa 10.1.2014.

Z prehľadu úrokových mier nových obchodov zverejneného na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bolo zistené, že pre spotrebiteľské úvery s fixáciou od 1 roka do 5 rokov bola stanovená úroková sadzba na 14,91 %.

Podľa § 497 zákona číslo 513/1991 Z. z. v platnom znení (ďalej len zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 veriteľ je dlžný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe uloženej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol dňa 31.8.2010, teda za účinnosti zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.12.2010.

Podľa § 1 ods. 1 cit. zákona tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Z bodu 4.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere bolo zistené, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa.

Z bodu 4.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere bolo zistené, že v prípade, že dlžník splatí vždy prvých 18 a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa bodu 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2. ods. 2.2. tejto zmluvy.

Z bodu 4.3. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere bolo zistené, že revolving bude poskytnutý bankovým prevodom na účet dlžníka do 8 pracovných dní od pripísania každej 24. splátky so splatnosťou 42 a 48 mesiacov.

Z bodu 4.4. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa celková výška úveru po uskutočnení každého revolvingu zvyšuje vždy o čiastku zodpovedajúcu schválenej výške revolvingu, o ktorej je dlžník informovaný v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd mal v tomto konaní za to, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, aj keď bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasledujúceho Obchodného zákonníka, je absolútnym obchodom. Súd ju však vyhodnotil zároveň v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu, a to vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde žalobca ako veriteľ pri uzatváraní vystupoval s poukazom na jeho predmet podnikania, ktorý vyplýva z výpisu z Obchodného registra žalobcu ako dodávateľ a žalovaná, teda dlžník vystupovala v tomto zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej ani obchodnej činnosti, a to s poukazom na to, že ustanovenia Obchodného zákonníka v čase vzniku predmetného právneho vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Zároveň súd túto zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to s poukazom na ustanovenia § 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Špeciálna úprava je zakotvená v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorým v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bol zákon číslo 129/2010 Z. z..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Oznámením žalobcu ako veriteľa o schválení úveru dlžníkovi oznámil žalobca žalovanej výšku schváleného úveru 1.500,-Eur, počet splátok 42, výška mesačnej splátky 80,37 Eur, splatnosť vždy k 19. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 19.10.2010 a dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 19.3.2014, RPMN bola stanovená na 66,54 % a úroková sadzba riadneho úroku na 70,01 %. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 1.284,25 Eur (schválený úver 1.500,-Eur znížený o sumu 215,75 Eur ako odplatu za poskytnutie služby podľa čl. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby) pričom k revolvingu v zmysle bodu 4.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere ani nedošlo. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby po splatení 18 splátok poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver vo forme bezhotovostného prevodu na jej účet. Súd preto posudzoval predmetnú zmluvu len ako zmluvu o úvere.

Povinnosťou súdu bolo preskúmať predmetnú zmluvu, či má všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. a po vykonanom dokazovaní má za to, že výška úrokov stanovená v zmluve v hodnote 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v čase uzavretia zmluvy bola výška úrokov pri úveroch

poskytovaných bankami na obdobie nad 5 rokov v hodnote 14,15 %, a teda žalobcom stanovená hodnota úroku v zmluve 70,01 % je takmer päťnásobok tejto hodnoty, čo predstavuje neprimerane vysoké úroky, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Z uvedeného teda možno uzavrieť, že v zmluve bola dohodnutá úroková sadzba neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže z tohto dôvodu absentuje v zmluve výška úroku tak, ako to stanovuje § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z., je poskytnutý úver podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) z uvedeného dôvodu bezúročný a bez poplatkov.

Súd skúmal zmluvu aj z hľadiska dojednania RPMN. Žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil odplatu 215,75 Eur za poskytnutie služby v zmysle čl. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Nezarátanie takejto ceny za službu do celkových nákladov úveru priamo vylučuje ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., čo má vplyv na výpočet RPMN v zmysle § 2 písm. i) cit. zákona. Žalobca tak v zmluve vypočítal nesprávnu výšku RPMN v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky (RPMN je v skutočnosti 92,93 % oproti v zmluve uvedeným 66,54 %). Takto nesprávne uvedenú výšku RPMN súd vyhodnotil, ako keby ani RPMN v zmluve nebola uvedená podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona a aj z tohto dôvodu považoval úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na to, že úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalovanej bola skutočne poskytnutá suma 1.284,25 Eur, ona splatila sumu 2.576,09 Eur, teda viac, ako jej bolo poskytnuté, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vo veci mala plný úspech žalovaná, ktorej však žiadne trovy konania nevznikli. Trovy konania vznikli len žalobcovi, ktorý však úspech vo veci nemal, a teda ich náhrada mu nepatrí. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).