Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/99/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. L., nar.XX.X.XXXX, bytom O., M. XXXX/XX, 2/ H. L., nar.X.X.XXXX, bytom I. XX, 3/ S. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXX zastúpených Advokátska kancelária JUDr.Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M.R.Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO 36 861 375 proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd určuje, že navrhovatelia v 1/ až 3/rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz.N. C. A. zapísaných na liste vlastníctva č.XXX ako parcely registra E parc.č.354/5 orná pôda o výmere 11458 m2, parc.č.352/16 orná pôda o výmere 5763 m2 a to každý v podiele 1/3-ina a parc.č.352/17 orná pôda o výmere 5514 m2 každý v podiele 1/24-ina k celku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Navrhovateľom v 1/ až 3/rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1/ až 3/rade sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat.úz.N. C. A. zapísaným na LV č.XXX ako parcely registra E, parc.č.354/5 orná pôda o výmere 11510 m2, parc.č.352/16 orná pôda o výmere 5831 m2 a parc.č.352/17 orná pôda o výmere 5539 m2 s tým, že sú spoluvlastníkmi parc.č.354/5 a parc.č.352/16 každý v podiele 1/3-ina a u parc.č.352/17 každý v podiele 1/24-ina k celku z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti nadobudli rovnakým dielom v dedičských konaniach po neb.A. L. X. I. L. a ich právni predchodcovia získali predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1926 od vdovy B. O., pričom k zápisu kúpnej zmluvy do pozemnoknižnej vložky nedošlo a ani na základe dedičských rozhodnutí Okresný úrad Topoľčany nevykonal zápis z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ich právni predchodcovia za predmetné nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu 5.600,- Kč a následne tieto užívali až pokiaľ nedošlo k ich združeniu do miestneho JRD. Z uvedeného dôvodu majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu, aby sa odstránilo duplicitné vlastníctvo a nesprávny zápis v katastri nehnuteľnosti.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila z dôvodu, že navrhovatelia nepredložili kúpnu zmluvu, na ktorú poukazujú a pokiaľ táto aj existovala, tak na základe nej nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy. Predmetné pozemky boli zabrané štátom a na ich predaj bol potrebný súhlas pozemkového úradu, bez ktorého je právny úkon neplatný a okrem toho navrhovatelia nepreukázali, že B. O. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1926 bola vlastníčkou sporných nehnuteľností. Taktiež navrhovatelia nepreukázali neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 27.5.1919, podľa ktorej B. O. darovala nehnuteľnosti mal.B. E..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, zástupkyne odporcu, oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn.3D/589/96 a ako aj s predloženými dokladmi a správami, z ktorých zistil, že v dedičskom konaní po neb.I. L., zomrelom dňa X.X.XXXX vedenom pod sp.zn.3D/589/96 bolo dňa 5.11.1996 vydané osvedčenie o dedičstve, predmetom ktorého bola okrem iných aj nehnuteľnosť v kat.úz.N. C. A. a to parc.č.354/5 o výmere 11510 m2 v polovici a uvedenú nadobudli navrhovatelia v 1/ až 3/rade rovnakým dielom, pričom osvedčenie sa stalo právoplatným dňa 20.11.1996. V dedičskom konaní po neb.A. L. zomrelej dňa XX.X.XXXX vedenom pod sp.zn.3D/867/96 bolo dňa 5.11.1996 vydané osvedčenie o dedičstve, predmetom ktorého boli okrem iných aj nehnuteľnosti v kat.úz.N. C. A. a to parc.č.354/5 roľa o výmere 11510 m2 v polovici, parc.č.352/16 roľa o výmere 5831 m2 v celosti a parc.č.352/17 roľa o výmere 5539 m2 v 1/8-ine a uvedené nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia v 1/ až 3/rade každý rovnakým dielom, pričom osvedčenie sa stalo právoplatným dňa 20.11.1996.

Podľa výpisu z LV č.XXX pre kat.úz.N. C. A. je výlučným vlastníkom parc.č.352/16 orná pôda o výmere 5763 m2, parc.č.352/17 orná pôda o výmere 5514 m2 a parc.č.354/5 orná pôda o výmere 11458 m2 Slovenská republika a správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava.

Podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky č.XX pre kat.úz.N. C. A. bola vlastníčkou pozemkov parc.č.352 a parc.č.354 B. O. U..H., ktorá darovacou zmluvou zo dňa 27.mája 1919 darovala uvedené nehnuteľnosti mal.B. E. a k zápisu do pozemnoknižnej vložky došlo dňa 14.7.1919 pod č.1549 a zároveň uvedené pozemky boli spolu s ďalšími nehnuteľnosťami zapísané do pozemnoknižnej vložky č.XX. Podľa zápisu zo dňa 13.3.1924 na základe návrhu Štát.pozemkového úradu v Prahe sa poznamenalo, že pozemky sú zabrané štátom podľa zákona č.215/1919 Sb. zo dňa 16.4.1919.

B. O. dňa 17.3.1927 doručila Štátnemu pozemkovému úradu v Prahe (č.l.163) žiadosť o schválenie zmlúv a z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že podľa dohody zo dňa 30.7.1926 schválenej rozhodnutím zo dňa 18.11.1926 bola povinná pozemky parc.č.352 a 354 v N. C. A. predať kupcom určeným Štátnym pozemkovým úradom a medzi týmito kupcami boli aj obyvatelia I. I. L. s manželkou A. L. U.L..M. . V odôvodnení žiadosti sa ďalej uvádza, že uvedeným kupcom odpredala pozemky a to v takej výmere, ako komisariát štátneho pozemkového úradu v Nitre určil a zároveň kúpnopredajné zmluvy v počte 47 ks pripojila k svojej žiadosti. Žiadosť je datovaná dňa 12.3.1927. V ten istý deň, t.j. 17.3.1927 bola Štátnemu pozemkovému úradu v Prahe doručená žiadosť viacerých občanov z I. a okrem iného aj I. L. a manželky A. U..M. datovaná dňa 16.3.1927, ktorou žiadali o schválenie kúpnopredajných zmlúv týkajúcich sa veľkostatku v N. C. A. s tým, že nehnuteľnosti im boli odpredané v zmysle dohody zo dňa 30.7.1926 a kúpnopredajné zmluvy uzavreli, dojednanú kúpnu cenu vyplatili a odkúpené pozemky začali od konca decembra 1926 užívať, pričom kúpnopredajné zmluvy boli predložené predávajúcou.

Podľa potvrdenia Štátneho archívu v Nitre pobočka Topoľčany zo dňa 26.11.2013 (č.l.19) I. L. dňa 21.12.1926 kúpil od B. O. a spol. nehnuteľnosť v kat.úz.N. C. A. poz.knižná vložka č.64 , za ktorú zaplatil sumu 5.600,- Kč a uvedené údaje sa nachádzajú vo fonde Daňový úrad Topoľčany, poplatkový register „A“ z roku 1927, poradové číslo 97.

Dňa 9.9.1942 bol predsedom komisie katastrálneho meračského úradu v Prievidzi vydaný ohlasovací list č.5 (č.l.22) , z obsahu ktorého vyplýva, že v roku 1926 B. O. odpredala so súhlasom Pozemkového úradu aj parc.č.352 a 354 jednotlivým záujemcom , ktorí od toho roku vstúpili do úžitku a geometrické plány , ktoré pravdepodobne boli zaslané pozemkovému úradu na schválenie neboli vrátené , pričom kúpnopredajné zmluvy boli vyhotovené a odovzdané advokátovi v Topoľčanoch za účelom zaknihovania, avšak tento zomrel a zmluvy prevzal advokát Dr.Gyűrki, ktorý však odišiel do Maďarska a preto zmena nebola pozemnoknižne prevedená a predávajúca dosiaľ platí pozemkovú daň z odpredaných pozemkov. V dôsledku toho predávajúca podala sťažnosť na Ministerstvo financií a na základe tejto sťažnosti Katastrálny meračský úrad v Prievidzi vyšetril na mieste samom nových nadobúdateľov a zameral parceláciu podľa skutočného úžitku. Medzi týmito novými nadobúdateľmi boli aj I. L. X. A. L. s tým, že užívajú parc.č.352/16 v celosti, parc.č.352/17 v podiele 1/8-ina a parc.č.354/5 každý v podiele 1- ica. Na uvedený ohlasovací list reagoval Okresný súd v Topoľčanoch dňa 9.2.1944 listom č.Nc.I.637/43 adresovaným Katastrálnemu meračskému úradu v Prievidzi tak, že odmietol vybaviť ohlasovací list č.5/1942 pre kat.úz.N. C. A. z dôvodu, že parc.č.350/1, 352 a 354 podľa zápisu prevedeného vo vl.č.64 sú zabrané štátom a Štátny pozemkový úrad zamýšľa tieto prevziať a preto súd bez jeho súhlasu nemôže ani len pokračovanie započať o prevod vlastníckeho práva na terajších držiteľov nehnuteľností. Okrem

toho súd odmietol vybaviť ohlasovací list aj z dôvodu, že podľa pozemkovej knihy majiteľkou hore uvedených parciel je B. E. a nie B.U. O., ktorá sa domáha nápravy pozemnoknižného stavu.

Podľa zápisu č.30 zo dňa 24.4.1965 (č.l.99) došlo k prevzatiu živého a mŕtveho inventára JRD v I. od člena I. L. v dôsledku združenia pozemkov, pričom poľnohospodárske pozemky mali výmeru 9,6 ha a z toho orná pôda 5,55 ha.

Listom zo dňa 13.6.2013 (č.l.37) sa navrhovatelia domáhali zmeny údajov v rozhodnutí ROEP C 9/2011 v I..Ú..N. C. A. s poukazom na predchádzajúce dedičské rozhodnutia a ich žiadosť sa týkala pozemkov parc.č.354/5, 352/16 a 352/17, pričom listom zo dňa 30.7.2015 im bolo oznámené, že sa jedná o časti pôvodných pozemkov v kat.úz.N. C. A. vedených v pozemkovej knihe vo vl.č.XX ako parc.č.352 o výmere 16 ha 29 a 40 m2 a parc.č.354 o výmere 17 ha 15 a 46 m2, ktoré vlastnila mal.B. E. a pozemky parc.č.354/5, 352/16 a 352/17 boli v 1.pozemkovej reforme v roku 1919 zabrané štátom podľa zákona č.215/1919 Sb. a neskôr konfiškát podľa zákona č.148/47 Zb. v znení nariadenia č.104/45 Zb. SNR- čd.764/48, na základe čoho boli predmetné pozemky podľa návrhu ROEP zapísané na LV č.XXX v prospech Slovenskej republiky v správe SPF.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ods.2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 O. z.., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ods. 3, do doby podľa ods. 1, sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat.úz.N. C. A. zapísaným na LV č.XXX ako parc.č.354/5, 352/16 a 352/17 je dôvodný i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že vlastníčkou uvedených nehnuteľností bola pôvodne B. O., ktorá však dňa 27.5.1919 uzavrela darovaciu zmluvu s mal.B. E. a tento právny úkon bol v dôsledku ust.§ 18 zákona č.215/1919 Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (záborový zákon) voči štátu neúčinný a následne došlo k zabratiu uvedeného pozemkového majetku štátom, pričom z listín zabezpečených súdom v priebehu dokazovania bolo zistené, že B. O. na základe dohody so štátom uzavrela s drobnými prídelcami kúpne zmluvy, ktorými odpredala časti pôvodných pozemnoknižných pozemkov parc.č.352 a 354 a medzi týmito prídelcami nesporne boli aj právni predchodcovia navrhovateľov I. L. s manželkou A. a existenciu uvedených kúpnych zmlúv potvrdzuje žiadosť B. O. adresovaná Štátnemu pozemkovému úradu v Prahe v marci 1927 o schválenie týchto zmlúv ako aj žiadosť jednotlivých prídelcov adresovaná tomu istému úradu v rovnakom čase. Podľa potvrdenia archívu (č.l.19) bola kúpna zmluva s I. L. uzavretá dňa 21.12.1926 a tento zaplatil kúpnu cenu 5.600,- Kč a teda je nesporné, že od uvedeného dátumu vstúpil do držby a riadneho užívania nehnuteľností, ktoré jemu a jeho manželke boli predané B.L. O. , pričom I. L. s manželkou vstúpili do užívania v dobrej viere, že nehnuteľnosti odkúpili od vlastníčky a že uzavretím kúpnej zmluvy nadobúdajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a v tejto dobrej viere nehnuteľnosti nerušene užívali až do roku 1965, kedy došlo k združeniu pozemkov do JRD. Na uvedené nerušené užívanie kupujúcich nemá žiaden vplyv skutočnosť, že B. O. uzavrela dňa 27.5.1919 darovaciu zmluvu s mal.B. E., keďže uvedená darovacia zmluva bola voči štátu neúčinná a následne došlo k zabratiu pozemkov štátom, ktorý zároveň

určil zoznam prídelcov, s ktorými B. O. uzatvárala kúpne zmluvy a vystupovala ako vlastníčka týchto nehnuteľností a teda prídelcovia kúpne zmluvy uzatvárali v domnení, že nehnuteľnosti odkupujú od ich výlučnej vlastníčky a následne dobromyseľne tieto nehnuteľnosti užívali až dovtedy, pokiaľ neboli združené do JRD.

Vzhľadom k tomu, že sa prevedeným dokazovaním nepodarilo zabezpečiť kúpnu zmluvu z 21.12.1926, pričom ostatné dôkazy nasvedčujú tomu, že zmluva uzavretá bola a je nepochybné, že I. L. s manželkou A. nehnuteľnosti dobromyseľne užívali s tým, že im patria a to od konca roku 1926 až do roku 1965, tak prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pokiaľ je preukázané, že držiteľ nakladá s vecou ako vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí a teda je držiteľom oprávneným, pričom musí byť splnená vydržacia doba.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju nepretržite v držbe. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel dokázať. Zákon č.141/1950 Zb. , ktorý nadobudol účinnosť 1.januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie , ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.decembra 1960 (§ 566 zákona č.141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31.decembra 1950 s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1.januára 1951 do 31.marca 1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území Slovenska do 31.decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa zákona č.141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby.

Súd mal za to, že prevedeným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov I. L. O. B.Ž. A. už na začiatku svojej držby, t.j. od decembra 1926 boli dobromyseľní v tom, že nehnuteľnosti nadobudli riadne uzatvorenou kúpnou zmluvou a vstúpili do ich držby, v ktorej nerušene pokračovali až do roku 1965, pričom vydržacia doba bola 32 rokov a teda uplynula koncom roku 1958 a na základe uplynutia tejto vydržacej doby sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom ich dobromyseľnosť vyplýva aj z toho, že po uzatvorení kúpnej zmluvy riadne zaplatili kúpnu cenu a následne sa snažili uvedený skutkový stav dať do súladu s vtedajšími právnymi predpismi, aby mohli byť ako vlastníci nehnuteľností zapísaní do pozemkovej knihy. Táto snaha bola v súlade s ich presvedčením, že nehnuteľnosti riadne odkúpili a za ne zaplatili a následne ich aj ako vlastníci užívali. Z ohlasovacieho listu č.5 z roku 1942 taktiež vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi B.U. O. a právnymi predchodcami navrhovateľov skutočne došlo a že kupujúci nehnuteľnosti riadne užívali a bolo nielen ich snahou tento stav zlegalizovať, avšak v dôsledku vtedajších právnych predpisov k uvedenej legalizácii nedošlo. Právni predchodcovia navrhovateľov v ich dobromyseľnej a oprávnenej držbe neboli nikým rušení až do roku 1965 a teda uvedenú držbu je potrebné považovať za oprávnenú i keď by mohli o tejto vzniknúť pochybnosti a ako oprávnení držitelia sa stali uplynutím vydržacej doby vlastníkmi nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva vyhovel i keď nie v celom rozsahu, pretože vychádzajúc z aktuálneho výpisu z LV č.XXX pre kat.úz.N. C. A. je výmera sporných nehnuteľností iná ako uvádzali navrhovatelia vo svojom návrhu a v akom rozsahu sa určenia vlastníckeho práva domáhali vychádzajúc zrejme z predchádzajúcich listinných dôkazov a z osvedčení o dedičstve, avšak odporkyňa je zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka sporných nehnuteľností len v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a teda súd nemohol priznať vlastnícke právo navrhovateľov vo väčšom rozsahu a to aj s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie odporkyne, keďže táto je pasívne legitimovaná v konaní o určenie vlastníckeho práva len v takom rozsahu, ako vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určovacom návrhu v zmysle § 80 písm.c/ OSP bol daný tým, že sporné nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní po neb.I. L. X. A. L., avšak ako ich vlastníčka je zapísaná na liste vlastníctva Slovenská republika a teda ide o duplicitné vlastníctvo, pričom rozhodnutím

súdu o návrhu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva dochádza k odstráneniu tohto duplicitného vlastníctva a k potvrdeniu právneho postavenia navrhovateľov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 ods.1 OSP tak, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal i keď s poukazom na ust.§ 142 ods.3 OSP by mali v zásade nárok na plnú náhradu trov konania, keďže mali neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznal, keďže právny stav, z ktorého vychádzali navrhovatelia pri podaní návrhu, nezavinila odporkyňa a táto bola zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností na základe predchádzajúcich právnych úkonov, ktoré nemohla ovplyvniť, pričom navrhovatelia sa mohli odstránenia svojej právnej neistoty domôcť len návrhom podaným na súd a teda odporkyňa musela byť žalovaná bez ohľadu na to, či bude s návrhom na určenie vlastníckeho práva súhlasiť alebo nie. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, keďže tieto dôvody považoval za hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .