Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-37-2016.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Subarea
13P/37/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. bytom u otca, dieťa rodičov: matka
- D.. zastúpená: JUDr. Adela Valocká, advokátka, so sídlom Radvanská 1, P.O. BOX 255, Bratislava, a otec - P., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.02.2016 podala matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi T. na čas do rozvodu manželstva a súčasne žiadala aj o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol maloletý na čas do rozvodu manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom matka by mala právo stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v čase od piatka 19.00 hod. do nedele 20.00 hod. a počas jarných prázdnin vyhlásených pre rok 2016 od 22.02.2016 09.00 hod. do 28.02.2016 20.00 hod.
Konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas do rozvodu manželstva je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/35/2016. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13P/35/2016-13 zo dňa 15.02.2016 bolo konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vylúčené na samostatné konanie, ktorému bola pridelená sp. zn. 13P/37/2016.
Súd z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zistil, že medzi matkou a otcom prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 29P/119/2015. Matka nežije s otcom maloletého v spoločnej domácnosti od septembra 2015. K odchodu zo spoločnej domácnosti matka pristúpila po tom, ako ju mal odporca dňa 06.09.2015 fyzicky napadnúť. Po odídení zo spoločnej domácnosti matka spočiatku bývala u svojho brata, neskôr si prenajala byt, aby v ňom mohla bývať aj s maloletým synom. Maloletý syn sa rozhodol bývať v dome s odporcom, čo matka akceptovala. V blízkom období po odchode so spoločnej domácnosti matka s maloletým synom komunikovala najmä telefonicky a snažila sa s ním dohodnúť na stretnutiach. V septembri sa uskutočnilo len jedno stretnutie, na ktorom bol prítomný taktiež otec maloletého, preto bol vzájomný rozhovor matky s maloletým obmedzený. S otcom maloletého matka nedokáže z dôvodu obavy o svoj život a zdravie osobne komunikovať, telefóny jej otec zásadne nedvíha. Jeho správanie je autoritatívne, direktívne, iný názor nepripustí. Od novembra 2015 je kontakt matky s maloletým veľmi ťažký, buď s ním komunikuje telefonicky alebo ho počká pri jeho škole. Keď sa maloletý s matkou stretne, je na ňom vidieť, že je nervózny a obzerá sa, či ich niekto nevidí, najmä otec maloletého. Telefonické rozhovory matky s maloletým sú stručné, v telefóne je v pozadí počuť, že maloletý nie je pri telefonovaní sám, že pri ňom sedí otec a počúva. Inokedy maloletý rozpráva potichu tak, aby ho nikto nepočul. Pokiaľ si aj matka s maloletým dohodnú osobné stretnutie, maloletý neskôr oznámi, že sa stretnúť nemôže, pretože
ide niekam s otcom. Matka sa informovala v škole o prospechu a správaní maloletého. Triedna učiteľka matke povedala, že maloletý má zhoršený prospech a jeho správanie je utiahnuté, so spolužiakmi nekomunikuje. Také správanie u maloletého matka dosiaľ nepoznala. Triedna učiteľka matke odporučila kontaktovať školskú psychologičku, preto ju matka kontaktovala. Školská psychologička povedala, že sa s maloletým porozpráva, následne tiež kontaktovala otca maloletého. Ten na druhý deň prišiel do školy a nakričal na všetkých vrátane riaditeľa, zástupcu riaditeľa a triednej učiteľky, pričom mal tvrdiť, že maloletý je zverený do jeho osobnej starostlivosti, preto nemali matke o maloletom poskytovať informácie, čo však nie je pravda. Podľa matky je teda zrejmé, že maloletý syn je pod psychickým nátlakom otca. Odporca navyše marí konanie o rozvod manželstva, v ktorom sa už dvakrát ospravedlnil z riadne nariadeného termínu pojednávania. Vzhľadom na uvedené preto matka dospela k záveru, že je nevyhnutné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Z rovnakých dôvodov je podľa matky potrebné vzniknuté problémy vyriešiť čo najskôr a stanoviť pravidlá, aby sa vzťahy stabilizovali a aby maloletému bolo umožnené bez akýchkoľvek obáv tráviť čas so svojou matkou, teda je potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Keďže matka akceptuje rozhodnutie maloletého syna bývať s otcom, navrhuje vydať predbežné opatrenie, ktorým by bol maloletý na čas do rozvodu manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom matka by mala právo stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v čase od piatka 19.00 hod. do nedele 20.00 hod. a počas jarných prázdnin vyhlásených pre rok 2016 od 22.02.2016 09.00 hod. do 28.02.2016 20.00 hod.
K návrhu matka priložila fotokópiu sobášneho listu, rodného listu maloletého, záznamu o podaní oznámenia, lekárskej správy a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.01.2016, z ktorej vyplýva, že napriek opakovanej snahe úradu nebolo možné pre nespoluprácu otca vykonať s maloletým pohovor.
Súd v konaní ustanovil maloletému za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý v podaní doručenom súdu dňa 29.02.2016 uviedol, že vzhľadom na blížiacu sa plnoletosť maloletého (maloletý dovŕši plnoletosť dňa 10.04.2016) považuje rozhodovanie súdu o predbežnom opatrení za bezpredmetné. Rozhodnutie preto ponecháva na úvahe súdu.
Otec maloletého sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyjadril.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže nariadiť rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
V zmysle § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj
s listinnými dôkazmi založenými v spise, dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Súd nariadi predbežné opatrenie len vtedy, ak je dočasná úprava pomerov účastníkov naliehavá a odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Matka však svoje tvrdenia obsiahnuté v návrhu nijakým spôsobom nepreukázala; ničím tak neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu predbežným opatrením. Navyše, matka samotná v návrhu uviedla, že rozhodnutie maloletého syna bývať s otcom akceptovala a stále akceptuje. Napriek tomu, že problémy v styku s maloletým mali vzniknúť už v novembri 2015, návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala až vo februári 2016, teda len necelé dva mesiace pred plnoletosťou maloletého syna. Podľa názoru súdu je neúčelné a nepotrebné dočasne upravovať pomery maloletého v situácii, kedy maloletý o mesiac dosiahne plnoletosť, a teda je už dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelý na to, aby rozhodoval o tom, ako a kedy sa bude so svojimi rodičmi stýkať. Po dosiahnutí plnoletosti maloletého už navyše nebude možné o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k synovi rozhodnúť. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka maloletého, podľa ktorého je nariadenie predbežného opatrenia s ohľadom na vek a blížiacu sa plnoletosť maloletého bezpredmetné. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, a to v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 O.s.p.).