Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_13C-29-2014.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/29/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752 zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P. O. BOX 41 proti odporkyni: U., nar. 4.4.1957, bytom J., A. zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466 za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13 zastúpené JUDr. Ladislavom Miklušom advokátom so sídlom Košice, Stará Baštová, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8 v konaní o zaplatenie sumy 862,96 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
P r i z n á v a odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 120,06 EUR, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár s. r. o. Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,98 EUR, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V y l u č u j e vzájomný návrh odporkyne o zaplatenie sumy 913,12 EUR na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal právneho predchodcu odporkyne zaplatiť mu sumu 862,96 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.12.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.10.2009 uzavrel s právnym predchodcom odporkyne zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právnemu predchodcovi odporkyne úver vo výške 1 493,73 EUR. Poskytnutý úver sa právny predchodca odporkyne zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 84,11 EUR, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti právneho predchodcu odporkyne sa navrhovateľ s ním dohodol na odklade splátok č. 7, 8, 9 pôžičky a tieto sa zaviazal splatiť ako splátky č. 37, 38 a 39.
Právny predchodca odporkyne sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva navrhovateľa, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 505 EUR. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca odporkyne bol v omeškaní s úhradou splátky č. 10 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2 522,96 EUR
dňa 12.12.2010. Túto sumu uhradil len čiastočne vo výške 1 660 EUR. Navrhovateľ si uplatňoval aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
V priebehu konania pôvodne označený odporca B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnou nástupkyňou sa stala jeho manželka U., rodená P., nar. X.X.XXXX, bytom J. a to na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Martinom Seleckým notárskym kandidátom povereným JUDr. Vierou Seleckou notárkou v obvode Okresného súdu v Trebišove pod číslom Dnot XXX/XXXX, XD/XXX/XXXX zo dňa 5.2.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2015.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že v danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 862,96 EUR titulom zmluvy o úvere, ktorú uzavrel jej nebohý manžel s navrhovateľom. Ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. Zmluva, ktorú predložil navrhovateľ a ktorú uzavrel jej nebohý manžel s navrhovateľ neobsahovala konečnú splatnosť úveru, výšku, splatnosť istiny a poplatkov, výška RPMN bola určená až vo výške 95,5 %. Z tohto dôvodu uvedenú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.
Ďalej poukázala aj na to, že úroková sadzba uvedená v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dohodnutý úrok nie je taký, aký bol úrok, ktoré poskytovali v čase uzavretia zmluvy pre spotrebiteľov banky.
Z karty klienta je zrejmé, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 2 165 EUR, hoci mu bol poskytnutý úver 1 251,88 EUR. Ide tak o bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľa o 913,12 EUR. Odporkyňa vzniesla protinávrh voči navrhovateľovi o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 913,12 EUR.
Počas konania vstúpilo do konania na strane odporkyne Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13. Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.
Vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2010 bola pôvodnému dlžníkovi poskytnutá peňažná suma 1 493,73 EUR, ktorú sa pôvodný odporca zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 84,11 EUR, čo činí ročnú percentuálnu mieru úrokov 68,83 %. Vyššie uvedené úroky 68,83 % ročne dohodnuté v úverovej zmluve sú neprimerane vysoké, v rozhodnom období v októbri 2009 podľa štatistiky Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutými bankami predaný typ úver bol len 14,92 % ročne, teda uvedené úroky v rozhodnom období poskytované navrhovateľom prevyšujú o viac ako 461 % úroky zo spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami. Takéto neprimerané vysoké úroky považoval vedľajší účastník za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a preto s poukazom na uvedené je táto zmluva o úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Navrhovateľ poskytol peňažné prostriedky pôvodnému odporcovi na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, teda bez právneho dôvodu, preto nemá nárok na žiadne úroky a poplatky. Z prehľadu platieb odporcu vyplýva, že odporca preplatil navrhovateľovi ďaleko viac ako si požičal sumu a to sumu 2 165 EUR, preto je žaloba nedôvodná a žiadal ju vedľajší účastník zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,98 EUR.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z dokladov predložených navrhovateľom súd zistil, že pôvodný dlžník nebohý B. požiadal o revolvingový úver, pričom zmluva o revolvingovom úvere bola s ním uzavretá dňa 22.10.2009, číslo zmluvy XXXXXXXXXX .Na základe tejto zmluvy o revolvingovom úvere poskytol navrhovateľ pôvodnému dlžníkovi sumu 45 000 SK, t. j. sumu 1 493,73 EUR. Pôvodný dlžník mal tento úver splácať v 36 mesačných splátkach po 84,11 EUR. RPMN bola určená v zmluve vo výške 65,95 %, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 68,83 %.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ schválil odporcovi úver vo výške 1 493,73 EUR, splatnosť úveru bola 36 mesiacov v mesačných splátkach po 84,11 EUR. Dátum splatnosti prvej splátky bol 6.12.2009, dátum poslednej splátky úveru 6.11.2012. Hodnota RPMN úveru bola vo výške 65,95 %, ročná úroková sadzba úveru bola 68,83 %.
Z karty klienta - pôvodného odporcu B. súd zistil, že úver mal splácať po 84,11 EUR, pričom z poskytnutej pôžičky vo výške 1 493,73 EUR zaplatil navrhovateľovi 2 165 EUR.
Navrhovateľ oznámil odporcovi dňa 21.11.2010 zosplatnenie úveru z dôvodu, že k tomuto dňu bolo omeškania s úhradou splátok č. 10, 11 a 12. V tomto oznámení uviedol odporcovi, že suma omeškaných splátok je 252,33 EUR. Upozornil ho na to, že v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si navrhovateľ bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Odporca by tým stratil výhodu splátok a celý dlh by musel splatiť naraz.
Preskúmaním zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 22.10.2009 súd zistil, že navrhovateľ stanovil úrok v tejto zmluve vo výške 68,83 % ročne, pričom súd zistil, že v čase uzavretia zmluvy bol priemerný ročný úrok pre domácnosti pre spotrebiteľské úvery vo výške len 14,92 % ročne. Ďalej súd zistil, že v zmluve je uvedená ročná priemerná miera nákladov vo výške 65,95 %, pričom súd zistil, že RPMN pre túto zmluvu určil navrhovateľ až vo výške 95,5 %.
Z uvedených skutočností vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa uviedol do zmluvy úrok o 461 % vyšší ako bol určený Národnou bankou Slovenska v čase poskytnutia úveru. Výška úroku i výška RPMN stanovená navrhovateľom v zmluve o pôžičke, ktorú uzavrel s odporcom je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade niet pochýb, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú v banke v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platný v čase uzavretia zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) až s) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade súd zistil, že zmluva o pôžičke neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľských úverov, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto by túto zmluvu o pôžičke mal súd posudzovať aj ako bezpoplatkovú a bezúročnú.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danom prípade súd posudzoval výšku úrokovej sadzby i výšku RPMN uplatňovanej navrhovateľom v zmluve a dospel, že takto požadovaný úrok a požadovaná sadzba RPMN nie je v zákonom dovolenej výške a preto i s poukazom na § 39 OZ je takýto právny úkon uzavretia zmluvy o úvere neplatný. V zmluve bola totiž dojednaná úroková miera 68,83 %, pričom v čase uzavretia predmetnej zmluvy pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytovanými bankami domácnostiam predstavovala v priemer 14,92 % ročne. Dojednaný úrok vo výške 68,83 % ročne podstatnou mierou prekračoval horný limit obvyklej úrokovej miery, navrhovateľ si uplatnil úroky vo viac ako 461 % ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatváral zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporcu dobrým mravom.
V danom prípade podľa názoru súdu došlo k neplatnej dohode o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy a to dohode o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou v jej celku nakoľko podľa vyššie citovaného odôvodnenia ani nemožno hovoriť, že daná úverová zmluva vôbec vznikla. Je však nepochybné, že odporca odčerpal finančné prostriedky v sume 1 251,88 EUR, na ktorú sumu vykonal úhrady 2 165 EUR, čiže o 913,12 EUR viac.
Na základe takto zisteného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu, preto návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol.
Keďže odporkyňa vzniesla vzájomný návrh o zaplatenie sumy 913,12 EUR voči navrhovateľovi súd tento vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie podľa ustanovenia § 112 ods. 2 O. s. p., pretože tento vzájomný návrh je potrebné doručiť navrhovateľovi spolu s poučeniami a zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a odporkyne súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal odporkyni ako plne úspešnej účastníčke právo na náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 120,06 EUR. Výšku trov právneho zastúpenia súd určil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 EUR príprava a prevzatie zo dňa 7.3.2016, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.3.2016, 2 x 8,58 EUR režijný paušál. Súd nepriznal v trovách právneho zastúpenia 20 % DPH, pretože právny zástupca odporkyne nepreukázal súdu, že je platcom DPH. Tieto trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p.
O trovách vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,98 EUR v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 EUR príprava a prevzatie a vyjadrenie zo dňa 18.10.2014, 2 x režijný paušál 8,04 EUR. Trovy vedľajšieho účastníka súd považoval za účelne vynaložené, pretože ešte skôr než odporkyňa si zvolila právneho zástupcu poukázal na neprimerané podmienky v zmluve o revolvingovom úvere uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporkyne. Tieto trovy je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O. s. p. )
Odvolanie nie je možné podať proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie, voči ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p.