Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-21-2022.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6T/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimkom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 21. septembra 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný
ml. Z. V., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom V., Y. XXX/XX
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
- v presne nezistenom dni mesiaca marec 2020 na adrese V., Š.Z. XXX/XX, na dvore rodinného domu, vykonal súlož s maloletou X.. B.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Š. XXX/XX, pričom vedel, že maloletá X.. B.., nar. XX.XX.XXXX nemala v tom čase dovŕšených 15 rokov,
- v presne nezistenom dni v období od mesiaca marec 2020 do konca leta roku 2020 na adrese V., Š. XXX/XX, v interiéri rodinného domu, vykonal súlož s maloletou X.. B.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Š. XXX/XX, pričom vedel, že maloletá X.. B.., nar. XX.XX.XXXX nemala v tom čase dovŕšených 15 rokov,
t e d a
vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,
č í m s p á c h a l
pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal Okresnému súdu Skalica obžalobu na obžalovaného pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a zisťoval či obžalovaný c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu Obžalovaný odpovedal: Áno. d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedal: Áno. f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu Obžalovaný odpovedal: Áno. g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu Obžalovaný odpovedal: Áno. h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin Obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd zisťoval stanovisko prokurátora, obhajcu, zákonného zástupcu a ÚPSVaR Senica prítomných na hlavnom pojednávaní, títo žiadali vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijať.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Tr. por., prijal toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe sa nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s výrokom o treste.
S poukazom na vyššie uvedené, súd uznal obžalovaného za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností spáchania skutkov, ku ktorým sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spočívajúci v ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred rôznymi útokmi na ich sexuálnu nedotknuteľnosť. Trestnej činnosti sa dopustil ako mladistvý, pričom obžalovaný mal v čase spáchania skutku len pätnásť rokov. Vo vzťahu k zvineniu mal súd preukázaný priamy úmysel. Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento nebol ešte nikdy súdne trestaný. Zo správ ÚPSVaR Senica zistil, že obžalovaný nespôsoboval závažné výchovné problémy. S poškodenou spolu chodili, mal ju úprimne rád, asi pred rokom sa rozišli. V školskom roku 2020/2021 si ukončil povinnú školskú dochádzku. Rodičia neavizovali žiadne výchovné problémy. Vo voľnom čase chodieva von s kamarátmi alebo hrá na xboxe. Zo šetrenia na Obecnom úrade v V. vyplynulo, že rodina z ktorej pochádza obžalovaný je bezproblémová.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by obžalovanému priťažila. Zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona).
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody (ak horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov). Pri zločine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba 3 až 10 rokov, avšak nakoľko obžalovaný je mladistvým, trestná sadzba sa s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného zákona znižuje u mladistvých na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky. V danom prípade teda znížená trestná sadzba je v rozmedzí 18 mesiacov až 5 rokov.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, pohnútku, osobu, jeho pomery, možnosti jeho nápravy a pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť. Uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Súd má za to, že v danom prípade bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom aj prijaté. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, kde okrem iného sa konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Súd znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Súd len poznamenáva, že pri znižovaní dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. sa prihliada len na dolnú hranicu bez ohľadu na sadzbu hornú (teda nevychádza sa s rozdielu medzi hornou a dolnou ako je tomu pri ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák.)
Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vo výmere 1 (jeden) rok. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody a preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 1 rok, pretože vzhľadom na povahu spáchaného zločinu, osobné pomery obžalovaného, možnosti jeho nápravy a okolnosti spáchania trestného činu možno u neho dôvodne očakávať, že účel trestu sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. V prípade obžalovaného sa stále jedná o osobu mladistvú. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti. Tento druh trestu a jeho výmera dostatočne a spravodlivo zohľadňuje konanie obžalovaného a účel trestu, trest je primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie individuálnej i generálnej.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.