Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-455-2013.pdf
PDF · 158.86 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/455/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcov: 1/ I. R., F. U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: A. P. O. XXX/X, G. - Z., 2/ L.. S. U., D..: XX. X. XXXX, bytom: D. XX/X, G. - Z., 3/ S. Z., F. U., D..: X. XX. XXXX, bytom: O. XXX/X, G. - Z. O., všetci zastúpení: JUDr. Alexandrou Luptákovou, advokátkou, so sídlom: Němcovej 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o určenie vlastníckeho práva
rozhodol:
U r č u j e sa, že parcela KN C č. XXXX/X o výmere: 333 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela KN C č. XXXX/X o výmere: 135 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané Okresným úradom G., Správou katastra G., okres G. L., obec G. - Z., katastrálne územie: Z. O., list vlastníctva nezaložený, podľa GP č. 45/2015 vyhotoveného dňa 30.6.2015 spoločnosťou PARCEL CONSULTING s.r.o., Čingovská 10, 040 12 Košice, IČO: 36800791, overeného Okresným úradom G. dňa 8.7.2015 pod číslom: 574/2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, p a t r i a do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade - I. R., F. U., D..: XX.XX.XXXX, v podiele 1/3 k celku, žalobcovi v 2/ rade - L.. S. U., nar.: XX.X.XXXX, v podiele 1/3 k celku a žalobkyne v 3/ rade - S. Z.Č., F. U., nar.: X.XX.XXXX, v podiele 1/3 k celku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1/ až 3/ rade trovy konania vo výške 728,58 €, a to k rukám právnej zástupkyni žalobcov v 1/ až 3/ rade JUDr. Alexandre Luptákovej, advokátke, so sídlom: Němcovej 2, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1/ - 3/ rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/3 parcely č. XXXX, katastrálne územie: Z. O., obec: G. - Z., okres: G. L., na ktorej stojí dom zapísaný na LV č. XXXXX v ich spoluvlastníctve. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania pozostávajúce zo súdnych trov a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - domu zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie: Z. O., obec: G. - Z., okres: G. L., parcela CKN č. XXXX bola vytvorená zlúčením pozemnoknižných parciel parcela č. XXX a parc. č. XXXX, ktoré boli pôvodne dnom a brehom O. M.. Obe parcely sú vedené ako nezaknihované, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pričom posledný zápis svedčí v prospech vlastníka Československý štát. Právnym nástupcom pôvodného vlastníka je podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a zákona č. 138/1991 Zb. Mesto Košice, čo zakladá pasívnu legitimáciu žalovaného. Rodičia žalobcov nehnuteľnosť - záhradu zapísanú na LV č. XXXXX, parcela registra „C“, KN č. XXXX, pôvodne parcela č. XXXX, neskôr parc. č. XXXX/X, katastrálne územie: Z.É. O., obec: G. - Z., okres: G. L. kúpili 7.5.1959 a od počiatku je vlastníctvo k nej evidované na mená žalobcov. Kúpna zmluva bola následne potvrdená 7.12.1959 notárskym protokolom N 1303/59. Otec žalobcov žiadosťou zo dňa 4.8.1959 požiadal o povolenie stavby na pozemku, ktorý bol súkromným vlastníctvom
jeho troch maloletých detí. Orgán príslušný v prípade takejto žiadosti konať, t.j. odbor VaVH MsNV v Košiciach vydal 8.1.1959 súhlas so zriadením stavebnej parcely na súkromnom pozemku s tým, že parcela bude doplnená z uličného telesa na základe objednávky MsNV. Rozhodnutie o doplnení sa týka parcely, ktorá nebola identifikovaná číslom, parcelné číslo bolo v pozemnoknižnej vložke zapísané až dňa 27.3.1959 v prospech Československého štátu. Pozemok bol vytvorený zlúčením parciel XXX bez udania výmery, ktorá bola pôvodne dnom a brehom O. M. a parcely XXXX - obe vedené ako nezaknihované parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Uznesením XXXX/XX Okresného súdu v G. zo dňa 13.7.1961 bol povolený zápis vlastníctva žalovaných a rozdelenie parciel, ktorou sa ich vlastníctvom stáva parcela č. XXXX/X. Stavebné povolenie bolo vydané 30.1.1960 na meno stavebníka S. U.Á. a spol. s termínom dokončenia stavby do 31.12.1961. Stavebné povolenie bolo udelené na parc. č. XXXX bez podlomenia. Na toto stavebné povolenie nadväzuje zápisnica zo dňa 5.3.1960 o vytýčení stavebnej čiary a jedná sa o stavebnú čiaru na parcele č. XXXX. Trvalé bydlisko rodičov žalobcov bolo v dome zapísané v marci roku 1962 a v roku 1963 bola uzatvorená poistná zmluvy na dom. Stavba domu bola ukončená pred 1.4.1964. Stavebné predpisy z toho obdobia nevyžadovali kolaudáciu a samotné stavebné povolenie určuje, že stavebník je povinný pred nasťahovaním sa do stavby, požiadať Odbor pre výstavbu MsNV o vydanie užívacieho povolenia, priložiť potvrdený stavebný projekt a potvrdenie Krajského kominárskeho podniku o prevzatí komína. Práve to, že došlo k zápisu trvalého bydliska a uzatvorenie poistnej zmluvy dokazuje, že podmienky na to, aby stavba bola považovaná za dokončenú najneskôr ku dňu uzavretia poistnej zmluvy boli splnené. Po roku 1992 mali žalobcovia za to, že sa stali vlastníkmi podľa § 872 Občianskeho zákonníka a zaujímali sa, čo treba urobiť, aby bolo možné zapísať vlastníctvo otca a matky do katastra nehnuteľností, avšak kompetentné orgány im nevedeli odpovedať, lebo k predmetnej parcele nebol založený list vlastníctva a vlastník nebol známy. Touto žalobou žalobcovia uplatňujú svoj nárok na určenie vlastníctva spracovaním. Stavebné povolenie č. XXXXX/XX-U. bolo vydané 30.1.1960 s termínom dokončenia stavby 31.12.1961 a Odbor Výstavby a vodného hospodárstva Rady MsNV v Košiciach im povoľuje výstavbu rodinného domčeka na parcele č. 1840 bez podlomenia. Stavba bola hotová v roku 1963, čo dokazujú poistnou zmluvou. Z doloženého občianskeho preukazu nebohej matky žalobcov je možné zistiť, že následne v roku 1977 došlo k prečíslovaniu ulice a číslo XX sa zmenila na XX. V predmetnom stavebnom povolení sa rieši aj tzv. „uličná (stavebná) čiara“, ktorá má byť popísaná „podľa zvláštnej zápisnice“. V tomto konkrétnom prípade išlo de facto o zriadenie stavby na cudzom pozemku, parcele označovanej dnes ako parc.č. XXXX bez toho, aby mal stavebník zákonom vyžadované oprávnenie, ktorým bolo uzatvorenie zmluvy medzi stavebníkom a majiteľom pozemku a absentovalo aj privolenie príslušného orgánu na tejto konkrétnej parcele stavať. Stavba domu na parcele XXXX, pričom stavebné povolenie bolo udelené na stavbu na susednej parcele XXXX, ku ktorej nebolo zriadené právo stavby, nespĺňa podmienky na rozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku podľa § 155 stredného Občianskeho zákonníka, per analogia a podľa súdnej praxe doloženej odôvodnenie judikátu 2Cdo 295/2006 je v tomto prípade možné postupovať podľa § 125 a nasl. stredného OZ, ktorá rieši a zdôvodňuje vlastníctvo spracovaním cudzej veci. Stavebník bol dobromyseľným spracovateľom pozemku na základe súhlasu MsNV z 8.1.1959, v ktorom sa uvádza, že pozemok vo vlastníctve stavebníka bude doplnený časťou parcely z lúčneho telesa podľa nákresu, lomítka plánu, ktorý súhlas obsahuje, ide o parcelu, na ktorej je postavený dom žalobcov. Dobromyseľnosť je daná od počiatku tým, že stavebník chcel stavať na parcele, ktorej bol vlastníkom (viď žiadosť zo dňa 4.8.1959) a ktorú na tento účel kúpil, ale z rozhodnutia Stavebného úradu musel stavať na inej parcele, o ktorej sa dôvodne domnieval, že sa stala súčasťou parcely XXXX, najmä s ohľadom na formuláciu v súhlase „táto parcela bude doplnená časťou parcely z uličného telesa“, ďalej v stavebnom povolení sa uvádza iba číslo parcely XXXX, vlastník nie je na výpise z katastra nehnuteľností uvedený, k vlastníctvu parcely CKN XXXX sa nehlásil, nezakročil proti stavbe v čase jej realizácie, ani v čase, ktorý uplynul od zriadenia stavby. Per analogiam je možné nadobudnúť vlastníctvo spracovaním i fyzickými osobami a nie len k bezprostredne zastavanému pozemku, ale i k priľahlému pozemku aj prístupovej ceste.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 23.12.2013, kedy uviedol, že aby bolo možné v prípade zastavania pozemku stavbou uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku spracovaním, musela by stavba spolu s pozemkom po spracovaní tvoriť jedinú nedielnu vec, čo však právna úprava v relevantnom období nepripúšťala. Prijatím stredného OZ došlo k upusteniu od zásady superficies solo cedit, konkrétne úpravou obsiahnutou v ust. § 23, ktoré výslovne ustanovuje, že stavby nie sú súčasťou pozemku a teda v zmysle tejto úpravy ani pozemky nie sú súčasťou stavby, spolu netvoria jednotlivú vec, nezdieľajú spoločný osud a samostatne sú spôsobilými predmetmi občianskoprávnych vzťahov. Vzhľadom na nenaplnenie požiadavky vytvorenia novej veci, resp. výroku
pri zastavaní cudzieho pozemku ustanovenia § 125 až 129 SOZ nie je možné aplikovať na riešenie otázok vysporiadania vlastníckych vzťahov vlastníka stavby a vlastníka pozemku touto stavbou zastavaného. Žalovaný je presvedčený, že názor žalobcov, v zmysle ktorého ustanovenie § 159 treba vykladať tak, že v prípade absencie občianskoprávneho titulu (práva stavby) nie je splnená podmienka na rozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku nie je správny. Toto ustanovenie je len vyjadrením záujmu spoločnosti na tom, aby nedochádzalo k zriaďovaniu stavieb na cudzích pozemkoch proti vôli ich vlastníkov, akúsi obdobu dnešného ustanovenia § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Podľa názoru žalovaného sa vlastník mohol dožadovať ochrany vlastníckych práv podľa § 152 SOZ. Je absurdné, aby osoba, ktorá postaví stavbu na cudzom pozemku, navyše s vedomím, že pozemok jej nepatrí, automaticky nadobudla vlastníctvo k takému pozemku. Takáto úprava by umožňovala neprimeraný zásah do vlastníckych prác spoločnosťou neakceptovateľný, pričom by poskytovala ďaleko väčšiu ochranu záujmom porušiteľa práva, ako záujmom vlastníka pozemku, ktorý legitímne očakáva možnosť výkonu vlastníckych práv podľa svojej vôle. Ďalej mal žalovaný za to, že SOZ neumožnil fyzickým osobám nadobudnúť vlastníctvo k veci vzniknutej spracovaním cudzej veci fyzickou osobou. Vtedajšia zákonodarná moc totiž nemohla mať žiaden záujem na tom, aby spracovaním veci osobami odlišnými od štátu a socialistických právnických osôb dochádzala k prechodu veci do súkromného vlastníctva fyzických osôb. O tom svedčí skutočnosť, že druhý zo socialistických občianskoprávnych kódexov, zákon č. 40/1964 Zb. s účinnosťou od 1.4.1964 vylúčil spracovanie cudzej veci spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Až novelou vykonanou zákonom číslo 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992 sa spracovanie opäť stalo jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Pripustením možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva v prípadoch zastavania jednej nehnuteľnej veci inou nehnuteľnou vecou by de facto znamenalo umožnenie beztrestne postaviť stavbu na cudzom pozemku s vidinou nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, čo by bolo hrubým zásahom do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Žalovaný dal do pozornosti aj spornosť otázky jeho pasívnej legitimácie v tomto spore, keďže List vlastníctva k predmetnej parcele nie je založený.
K uvedenej otázke žalobcovia uviedli, že parc.č. XXXX je zložená z parcely I. XXX a XXXX, o čom doložili geometrický plán XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný za účelom určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XXXX/X a XXXX/X, pričom na tieto parcely registra E je založený list vlastníctva č. XXXXX. Na tomto LV zriadenom k éčkovým parcelám, ktoré tvoria parcelu číslo XXXX je zapísané vlastníctvo Mesta Košice. Žalobcovia nevedeli uviesť, ktoré z týchto ostatných plôch, ktorá je pod parcelou č. XXX/ XXX až XXX súčasťou parcely č. XXXX, ale v titule nadobudnutia je použitý ten istý titul rozhodnutia Rady MsNV Košice z 27.3.1959, kedy je vložené vlastníctvo Československého štátu, ktoré potom následne prešlo na Mesto Košice. Čo sa týka ustanovení SOZ o spracovaní veci, pôvodný výklad citovaných ustanovení vychádzal z názoru, že spracovaním možno nadobudnúť iba vlastnícke právo k hnuteľnej veci, ale súdna prax počnúc rokom 1953 prelomila tento názor predovšetkým pri riešení situácie stavieb postavených na cudzom pozemku. Súdy pripustili aj možnosť nadobudnutia vlastníctva k pozemku stavebníkom stavby titulom spracovania podľa § 125 a nasledujúcich. Keďže pozemok, ktorý bol prikázaný na stavbu právnym predchodcom žalobcom a teda stavba stojí od roku 1962, nespĺňa podmienky podľa § 155 SOZ a keďže právne vzťahy treba identifikovať nejakým spôsobom a iný zákon ako Stredný Občiansky zákonník a následne § 125 a nasledovné sa vyjadriť nedá, tak odvodzujú žalobcovia svoje vlastnícke právo titulom spracovania. Spracovaním je zmena druhu pozemku, v tomto prípade ako z pozemnoknižnej vložky, ktorá bola doložená vyplýva, že to bol O. M. a doteraz to zostali ostatné plochy, iba v prípade parc.č. XXXX boli z poľnej cesty a z O. M. prestavané alebo spracované na zastavané plochy a nádvoria. Viac ako 50 rokov stavebník a jeho deti v tomto prípade žalobcovia zveľaďovali pozemky okolo domu rovnako či to bola ich záhrada alebo to bol pozemok, na ktorom stojí ich dom. Je tam predzáhrada, je tam spracované nádvorie.
Žalobcovia ďalej podaním zo dňa 31.3.2015 doplnili svoje stanovisko, kedy uviedli, že súčasť parciel registra E XXX/XXX a XXXX tvoriace parcelu registra C XXXX dokazuje, že ide o parcely totožné a podľa výpisu z LV XXXXX vlastníkom je Mesto Košice. Parcela XXXX označená ako zastavané plochy a nádvoria bola cestou, ktorá viedla priamo po okraji pozemku XXXX/X vo vlastníctve žalobcov. Išlo o neudržiavanú poľnú cestu, ktorá v čase začatia stavby bola zarastená trávou a ako komunikácia sa využívala paralelná plocha bližšie k Mlynskému jarku.
Žalobcovia sú si vedomí, že SOZ nemal konkrétne ustanovenia, ktoré by priamo riešili stavbu na cudzom pozemku a preto súdy zvolili analógia legis s § 125 a nasledujúcimi SOZ. Ponechať v tomto prípade vlastníctvo právo vlastníkov stavby k zastavanému pozemku, ale aj k pozemku nevyhnutnému
k obsluhe a užívaniu stavby nevyriešené uvádza žalobcov do právnej neistoty a je nepochybne v rozpore s nedotknuteľnosťou ich vlastníckeho práva. Paragrafy 125 a nasledujúce SOZ upravujú len tie prípady nadobudnutia vlastníctva výrobku spracovaním, kde zmluvou nie je dohodnuté niečo iné. V konkrétnom prípade zmluva medzi stavebníkom a vlastníkom k pozemku de jure neexistovala, nebolo teda dohodnuté, ako má stavebník s parcelou doplnenou časťou parcely z terajšieho uličného telesa nakladať. Čiže vo vzťahu medzi vlastníkom a stavebníkom absentuje zmluva vyjadrujúca vzťah k pozemku, t.j. občianskoprávny titul. K takejto zmluve bolo vyžadované privolenie NV, ktoré malo byť ochranou pred stavbami v rozpore zo spoločenskými záujmami. S týmto argumentom vo vyjadrení žalovaného žalobcovia môžu súhlasiť, ale určite nie vo vzťahu k predmetu žaloby, pretože stavebníkovi bol v tomto konkrétnom prípade pozemok pridelený. Spôsob, akým im príslušný orgán prikázal na tomto pozemku stavať, aj skutočnosť, že stavba na ňom určite bola dokončená najneskôr začiatkom roka 1962 je dôvodom, prečo je potrebné vlastnícke vzťahy právne identifikovať a zosúladiť a iné vhodné ustanovenia ako § 125 a nasl. sa v SOZ nenachádzajú. Čo sa týka nečinnosti majiteľa pozemku, ktorý sa nikdy neohradil voči nakladaniu stavebníka s doplnenou parcelou, táto nečinnosť majiteľa viedla rodičov žalobcov, napokon aj žalobcov samotných k presvedčeniu, že sú vlastníkmi zastavaného pozemku a že sú potrebné len určité administratívne úkony, aby vlastníctvo bolo aj zapísané v príslušných registroch. Čo sa týka spracovania, svojím charakterom je to zmena veci na inú vec, odlišnú od pôvodne spracovanej veci. V konkrétnom prípade ide o zmenu druhu pozemku - z dna a brehov O. M. a poľnej cesty sa zmenila na zastavané plochy a nádvoria, pričom viac ako 50 rokov stavebník a jeho deti
- žalobcovia zveľaďovali pozemky okolo domu rovnako, ako susedný pozemok v ich vlastníctve. V dôsledku ich práce na úpravách tohto pozemku vznikla nová vec, ktorá sa odlišuje od pôvodnej veci. Okrem domu je to aj vydláždené nádvorie, udržiavaná predzáhradka, cez pozemok sú zavedené všetky siete atď. Zmena druhu pozemku nie je iba zmenou právnou ale aj faktickou, keďže ide o pozemok úplne inej formy a kvality. Nemôže byť sporné, že výlučný podiel na tejto zmene veci majú práve úpravy vykonané prácou a investíciami rodičov žalobcov a žalobcov samotných. Rodičia žalobcov sa stali vlastníkmi sporného pozemku titulom spracovania v období pred 1.4.1964 a to na základe hmotnoprávneho inštitútu, ktorým bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj mimo pozemkovej knihy. Predmet svojho vlastníctva od roku 1960, najmä potom, čo v roku 1962 dostavali dom, nepretržite užívali, pričom počas celej domy sa vlastník nedomáhal voči žalobcom ani vydania pozemku, ani žiadnych finančných nárokov. Parcela bola pričlenená k parcele XXXX vo vlastníctve žalobcov bezodplatne a bez vytýčenia ďalších podmienok. Vlastník prostredníctvom kompetentného orgánu vyslovil súhlas so stavbou na pozemku štátu. Tento súhlas nebol privolením, tento súhlas bol nariadením, pretože vlastník stavebníkovi z úradnej moci prikázal stavať tak, aby bola zachovaná uličná čiara, t.j. záväzná regulačná čiara, ktorá je totožná s hranicou pozemku. Rodičia žalobcov sa nezmocnili cudzieho pozemku, naopak, mienili stavať na svojom pozemku, investovali do toho na tie časy nemalé peniaze a štát im parcelu zo susedného uličného telesa vnútil svojim rozhodnutím. Pretrvávanie stavu, ktorý je aj k termínu podania vyjadrenia žalobcov, t.j., že LV je nezaložený, aj nespoľahlivé informačné toky vo vnútri organizačnej štruktúry žalovaného uvádza žalobcov do stavu právnej neistoty. Reštriktívnym výkladom SOZ § 155 a nasl. a § 25 by došlo k odmietnutiu spravodlivosti spôsobeným politickou objednávkou svojej doby.
Stanoviskom zo dňa 23.4.2015 žalobcovia uviedli, že požiadali o vyhľadanie užívacieho povolenia Archív Mesta Košice, užívacie povolenie je uvedené ako podmienka nasťahovania sa do domu v stavebnom povolení z 30.6.1960. I keď v archíve sa nenachádza k predmetnej stavbe žiadna dokumentácia, je isté, že užívacie povolenie bolo použité pri zápise trvalého bydliska do občianskych preukazov rodičov žalobcov. Kopírovanie dokumentov vydaných príslušnými orgánmi v čase dokončenia stavby nebolo také jednoduché, ako teraz a preto sa pri správnom konaní odovzdávali originály dokumentov, napr. užívacieho povolenia, ktoré slúžili ako právny podklad k inému úkonu, v tomto prípade k zápisu trvalého bydliska. Povolenia na uvedenie stavby do trvalej prevádzky, resp. užívania vydávali národné výbory. V rozhodujúcom období listy vlastníctva neexistovali, preto majú žalobcovia za to, že logicky ako podklad pre zápis bydliska v novostavbe mohlo slúžiť jedine užívacie povolenie, ktoré bolo zrejme pri zápise odovzdané. Tvrdenie žalobcov o termíne ukončenia stavby podporuje aj vyjadrenie m.č. G. - Z., kde sa žalobcovia obrátili so žiadosťou o potvrdenie, že došlo k prečíslovaniu ulice Ť. F. z čísla XX na XX, kedy sa mestská časť k prečíslovaniu nevyjadrila ale potvrdila skutočnosť, že dom na ulici Ť. F. XX, súpisné číslo XXX bol daný do užívania v roku 1961. Vzhľadom na neexistenciu iných dôkazov, ako tých, ktoré predložili žalobcovia, nie je možné vyvrátiť ich tvrdenia podložené nepriamymi dôkazmi, že nehnuteľnosť bola dokončená a využívaná za účinnosti SOZ. Napriek zmene v číslovaní, ide stále o tú istú nehnuteľnosť, ktorú právni predchodcovia žalobcov užívali od roku 1961.
Súd vykonal vo veci dokazovanie písomnými listinnými dôkazmi, prednesmi a výpoveďami žalobcov a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 20.11.2013, okres G. L., obec G.-Z., kat.územie: Z. O., LV: nezaložený zistil, že parcela registra „C“ číslo XXXX o výmere 468 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria nie je zapísané vlastníctvo k tejto parcely, pričom však je uvedené, že na parcele je postavený dom s.č. XXX, pričom pozemok je nevysporiadaný.
Z výpisu LV č. XXXXX zo dňa 20.11.2013 okres G. L., obec: G.-Z., kat.úz.: Z. O. súd zistil, že vlastníkom domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN C XXXX rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1/ až 3/ rade, u každého v podiele 1/3 k celku.
Z výpisu z pozemkovej knihy katastrálneho územia G., vložka č. XXXX súd zistil, že je tam zapísaná parc.č. XXX bez výmery ako O. M.. V časti B - vlastníctvo došlo 27.3.1959 č.d. XXX podľa rozhodnutia Odboru organizačného oddelenia poľnohospodárstva Rady MsNV v Košiciach podľa § 29 zák.č. 279 z roku 1949 Zb. sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát - operatívna správa MsNV v Košiciach.
Z notárskeho protokolu č.d. XXXX/XX č. j. N 1303/59 zo dňa 7.12.1959 súd zistil, že G. G. a S. U. ako zástupca maloletých detí - žalobcov v1/ až 3/ rade uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou pán G. G. večne a neodvolateľne odpredal zo svojej nehnuteľnosti ležiace v kat. území: G., zapísané v pzkv č. XXXX pod A+, r. č. X, parc. č. XXXX/X, pod B2 výmeru 873 m2 majúcu podľa pripojeného geometrického plánu parc. č. XXXX/X, t.j. záhradu tak, ako sa táto na mieste nachádzala, tak ako ju vlastnil, za dojednanú kúpnu cenu.
Z výpisu z LV č. XXXXX, okres G. L., obec G. - Z., kat. úz.: Z. O. súd zistil, že žalobcovia v 1/ - 3/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC č. XXXX o výmere 862 m2, druh pozemku - záhrady, každý v podiele 1/3 k celku.
Zo žiadosti zo dňa 4.8.1959 adresovanej Mestskému národnému výboru v G. súd zistil, že S. U. a spol. žiadal o povolenie novostavby v G., Ť. F., na pozemku zapísanom v pozemkovej knihe kat. územia Košice, obce Košice, parc. č. XXXX/X-X o výmere 760 m2 na meno U. S., I., S., pričom stavbu mienil uskutočniť pre seba a jeho 5-člennú rodinu. Medzi iným k žiadosti bol pripojený doklad o vlastníctve pozemku - výpis z pozemkovej knihy alebo prídelová listina.
Z nákresu - plániku zo dňa 8.1.1959 súd zistil, že Odborom výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v G.L. bol daný súhlas s rozdelením parcely XXXX/X na ďalšiu stavebnú parcelu z ulice Ť. F.. Táto parcela mala byť doplnená časťou parcely z terajšieho uličného telesa. Z uvedeného nákresu súd zistil, že daná časť odčlenenej parcely zasahuje ulicu Ť. F. a k uvedenému výrezu v rohovej časti je daná poznámka: objednávka mesta.
Z uznesenia Okresného súdu v G. č.d. XXXX/XX súd zistil, že podľa kúpno-predajnej zmluvy danej v G. dňa 7.12.1959 rozhodnutia ONV v G. č. XXXX/XXXX-J., geometrického plánu s výkazom plôch daných v Košiciach dňa 12.10.1959 č. W. XXX-XX/XXX-XXX-XX sa vo vložke č. XXXX kat. úz. G. rozdeľuje parcela č. XXXX/X na parcelu č. XXXX/X - záhrada, vo výmere 14 árov 29 m2 a na parcelu č. XXXX/ X - záhrada, vo výmere 8 árov 73 m2, odpisuje sa parc.č. XXXX/X a zapisuje sa do vložky č. XXXXX tejto pozemkovej knihy. Vo vložke č. XXXXX pozemkovej knihy sa zapisuje parc. č. XXXX/X odpísaná z vložky č. XXXX tejto pozemkovej knihy a vkladá sa vlastnícke právo žalobcov, v tom čase maloletých, každému v 1/3.
Z rozhodnutia odboru Výstavby a vodného hospodárstva Rady MsNV v G., č. Výst. 13759/59-Len zo dňa 30.1.1960 súd zistil, že bolo vydané rozhodnutie, ktorým žiadateľovi S. U. a spol. sa povolila v G., kat. úz. G., na pozemku parc. č. XXXX novostavba, nadstavba a stavebná zmena pozostávajúca z výstavby rodinného domčeka, obsahujúceho 4 izby s príslušenstvom, úplne podpivničeného, o zastavanej ploche 128 m2, bytovej ploche 81 m2, počet bytov: 1. V uvedenom rozhodnutí bolo uvedené, že odchýlky od schváleného (upraveného) projektu bez predbežného súhlasu stavebného úradu sú neprípustné a budú trestané podľa platných predpisov, prípadne bude stavba zastavená a odstránená na trovy stavebníka. Popis uličnej (stavebnej čiary) podľa zvláštnej zápisnice.
Zo zápisnice spísanej 5.3.1960 na odbore Výstavby a vodného hospodárstva Rady MsNV v G. za prítomnosti zástupcu MsNV, odbor výstavby a majiteľa domu S. U. bola vytýčená stavebná čiara na parc.č. XXXX, kat.úz. mesta G. na Ť. F.. Na tvári miesta stavebná čiara bola vytýčená situačne a výškove, vytýčené kolíky prevzal majiteľ domu, ktoré boli vytýčené tak, ako bolo tam zakreslené.
V konaní bola predložená aj poistná zmluva zo dňa 18.4.1963 o združenom poistení budov, domácnosti, poistka zo dňa 27.4.1963 č. XXXXXXXX, kedy bolo uzatvorené združené poistenie budov - domácnosti patriace S. U..
Z príjmového dokladu č. 229935 Štátnej poisťovne zo dňa 18.4.1963 zistil, že Štátna poisťovňa prijala od S. U. sumu 93,- Sk ako poistné k poistke novej, poistke 81.
Z predloženej fotokópie občianskeho preukazu V. U., narodenej XX.X.XXXX, číslo: XXXXXX séria G. Y.- XX súd zistil, že táto bola prihlásená k trvalému pobytu na ulici Ť. F. XX a to už k dátumu 2.3.1962. K dátumu 29.6.1977 bola táto prihlásená k trvalému pobytu na ulici Ť. F. Č.. XX.
Z čestného vyhlásenia V. U., D.. XX.X.XXXX, bytom: Ť. F. XX, G. zo dňa 30.9.1992 súd zistil, že táto vyhlásila na svoju česť, že dom na parc.č. XXXX, kat.úz.: G.-Z. bol postavený pred rokom 1964. Stavebné povolenie bolo vydané na základe susedného pozemku - záhrady, č.parcely XXXX. Vlastníkmi boli žalobcovia v 1/ - 3/ rade.
Z výkazu výmer geometrického plánu na určenie vlastníckeho práva k p.č. XXXX/X a XXXX/X zo dňa 4.11.2005 súd zistil, že z pozemnoknižnej vložky XXXX bola odčlenená z parcely XXXX o výmere 4 ha 4.349 m2 zastavaná plocha a neknihovanej pozemnoknižnej vložky, z ktorej parcela XXXX o výmere 6.469 m2 zastavanej plochy vznikla parcela XXXX/X, o výmere 345 m2, zastavané plochy a parcela č. XXXX/X, P. výmere 123 m2 , zastavané plochy, ktorých vlastníkmi boli zapísaní žalobcovia v 1/ - 3/ rade a V. U., rodená G..
Z čiastočného výpisu LV č. XXXXX, okres G. L., obec G.-Z., kat.úz.: Z. O. súd zistil, že parc.č. XXXX, o výmere 112 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, je vo vlastníctve Mesta Košice, pričom titulom nadobudnutia je uvedené k pozemnoknižnej vložke č. XXXX, titul rozhodnutia: OPLVH Rady MsNV Košice a podľa § 29 zák. č. 279/1949 Zb. z 27.3.1959, č.d. XXX/XXXX.
Z výpisu z KN súd zistil, že parcela registra „E“ č. XXX/XXX o výmere 3.500 m2, druh pozemku - ostatné plochy je zapísaná vo výlučnom vlastníctve Mesta Košice.
Z predloženej fotodokumentácie súd zistil priebeh stavebných prác predmetného domu vo vlastníctve žalobcov v 1/ - 3/ rade, kedy títo spracovali tam uvedenú plochu zarastenú trávou na stavebnú parcelu, kedy vykopali základy na dom, následne uvedený dom postavili.
Z informatívnej grafickej identifikácie parciel zo dňa 20.3.2015 súd zistil, že uvedený dom leží na parc.č. XXXX a táto bola pôvodne zložená z parc. č. XXX/XXX V. XXXX.
Z ďalšej predloženej fotodokumentácie súd zistil, že uvedený dom bol najskôr číslovaný súpisným číslom XXXX/XX a následne ako L..XXX/XX.
Žalobkyňa v 1/ rade v konaní vypovedala, že jej rodičia kúpili záhradu od pána G. a chceli na tej záhrade postaviť dom. Keď otec požiadal o stavebné povolenie mu bolo určené, že dom má postaviť na pozemku, ktorý pričleňuje národný výbor k tej záhrade. Žalobkyňa si pamätala, že prišli nejakí páni, vytýčili kde má stáť dom a potom oni začali stavať. Pozemok pred začatím stavby, časť z tohto pozemku bola cesta a cez časť viedol potok O. D., ktorý potom presmerovali o niekoľko metrov ďalej, tým vznikla časť pozemku, ktorú potom pričlenili k záhrade. Keď oni začali kopať základy, bola tam len lúka. Ukázalo sa, že pod tým je štrk a piesok a vlastne zvyšky cesty.
Žalobca v 2/ rade v konaní vypovedal, že rodičia kúpili záhradu od pána G., bola zapísaná na ich meno a bol pričlenený pozemok - pôvodne cesta, zasypané koryto Hornádu. Keď už prišli na miesto, tak koryto už bolo presunuté do súčasnej polohy, kde je teraz, takže pričlenený pozemok pozostával asi z polovice
tej bývalej štrkovej cesty, čo zistili tak, že pri kopaní základov našli nejaké zvyšky štrku, pričom to bolo za domom a v prednej časti ležala ladom ležiaca pôda - burina. Bolo vlastne s tým rátané, že táto pôda, tieto parcely si nový užívateľ zrekultivuje, čo sa v ich prípade stalo, čiže odstránili burinu, vykopali základy, postavili dom. Jeho rodičia postavili na tej záhrade dom a bolo to brané tak, že majú záhradu a postavili na nej dom. V tom čase bolo úplne iné právne povedomie čo sa týka takýchto vecí. V podstate vtedy hocikto mohol, hocijaký úrad rozhodnúť, že sa to ide prečíslovať, čiže raz to bolo také číslo, raz iné, ale evidentne je to ten istý pozemok. Tu sa rieši stav, ktorý sa v tom čase vnímal úplne inak. Mesto im vtedy pozemok nemohlo predať, pretože v tom čase sa štátny majetok nepredával. Do prvej triedy nastúpil z adresy Ť. F. Č.. XX.
Žalobkyňa v 3/ rade vypovedala, že mala len 3 roky keď kupovali záhradu a všetko, čo povedali jej súrodenci, pozná len z počutia.
Žalobcovia v 1/ až 3/ rade podaním zo dňa 15.7.2015 predložili súdu Geometrický plán č. 45/2015 zo dňa 30.6.2015 vyhotovený spoločnosťou PARCEL CONSULTING s.r.o., Čingovská 10, 040 12 Košice, IČO: 36800791, overený Okresným úradom Košice dňa 8.7.2015 pod číslom: 574/2015, z ktorého súd zistil, že na LV č. XXXXX z pôvodnej parcely registra E č. XXX/XXX o výmere 344 m2, druh pozemku: Ostatné plochy bola odčlenená výmera 239 m2 a z pôvodnej parcely registra E č. XXXX o výmere 112 m2, druh pozemku: zastavané plochy bola odčlenená výmera 94 m2, z ktorých následne vznikla parcela č. XXXX/X o výmere 333 m2, druh pozemku: Zastavané plochy (18 - Pozemok, na ktorom je dvor), zároveň z pôvodnej parcely registra E č. XXX/XXX o výmere 344 m2, druh pozemku: Ostatné plochy bola odčlenená výmera 116 m2 a z pôvodnej parcely registra E č. XXXX o výmere 112 m2, druh pozemku: zastavané plochy bola odčlenená výmera 19 m2, z ktorých následne vznikla parcela č. XXXX/ X o výmere 135 m2, druh pozemku: Zastavané plochy (15 - Pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, 10 - Rodinný dom). Ako vlastníci boli označení žalobcovi v 1/ až 3/ rade. V zmysle predloženého GP žalobcovia v 1/ až 3/ rade upravili žalobný petit, ktorý súd podľa jeho obsahu neposúdil ako návrh na jeho zmenu, len špecifikáciu čo sa týka dotknutých parciel.
Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 854 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 872 ods. 1 veta prvá OZ, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.
Podľa § 872 ods. 3 OZ, ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 106 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len stredný OZ“ alebo „SOZ“), súkromné vlastníctvo sa spravuje ustanoveniami danými pre vlastnícke právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve socialistickom alebo osobnom.
Podľa § 111 ods. 1 SOZ, vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.
Podľa § 112 SOZ, prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.
Podľa § 113 SOZ, o prevode vlastníctva k nehnuteľným veciam nezapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe uloží sa na súde listina. Listina musí obsahovať označenie nehnuteľnosti, prevodcu a nadobúdateľa, právny dôvod prevodu a miesto a čas smluvy.
Podľa § 114 SOZ, v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.
Podľa § 115 SOZ, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 125 SOZ, ak cudziu vec dobromyseľne spracuje socialistická právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve, inak sa vec, ak možno tak urobiť, uvedie do predošlého stavu.
Podľa § 126 ods. 1 SOZ, ak uvedenie veci do predošlého stavu nie je dobre možné, najmä ak tomu bráni povaha výrobku alebo všeobecný záujem, stane sa vlastníkom výrobku ten, podiel ktorého ocenený v peniazoch je najväčší. Pri určení ceny podielu sa vezme do úvahy aj hodnota vytvorená prácou.
Podľa § 126 ods. 2 SOZ, ak sú podiely rovnaké alebo ak bráni osobitné ustanovenie alebo všeobecný záujem tomu, aby sa vlastníkom stal ten, koho podiel je najväčší, určí vlastníka súd; pritom dá zpravidla prednosť tomu, kto ku vzniku výrobku prispel prácou.
Podľa § 127 SOZ, ak niekto spracuje cudziu vec vedome, môže súd po uvážení všetkých okolností prípadu a so zreteľom na všeobecný záujem rozhodnúť inak; najmä môže uložiť, aby sa vrátilo každému, čo je jeho, i keď tým bude výrobok porušený, alebo pririeknuť ho tomu, koho podiel je menší.
Podľa § 128 SOZ, kto sa stane vlastníkom výrobku, je povinný ostatným poskytnúť náhradu. Nároky na náhradu škody nie sú tým dotknuté.
Podľa § 133 SOZ, ak vec patrí niekoľkým osobám spoločne, sú jej spoluvlastníkmi. V pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.
Podľa § 160 SOZ, právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku (právo stavby) vzniká zo zákona alebo úradným výrokom (§ 117) alebo smluvou. Na zriadenie práva stavby smluvou je potrebné privolenie okresného národného výboru.
Podľa § 23 SOZ, veci v právnom smysle sú ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe.
Podľa § 24 SOZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené tak, aby sa tým vec alebo jej oddeliteľná časť nepoškodila alebo podstatne neznehodnotila.
Podľa § 25 SOZ, súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom vzíde. Stavby nie sú súčasťou pozemku.
Podľa § 26 SOZ, pozemky a stavby, s výnimkou dočasných stavieb, sú veci nehnuteľné.
Podľa § 120 ods. 3 OSP, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Vychádzajúc z ustanovenia § 80 písm. c) OSP určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu.
Súd sa mal za to, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade jednoznačne majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva cestou súdu, pretože ich právne postavenie čo sa týka dotknutých parciel, ktoré sú predmetom konania je bez určenia súdu neisté a túto neistotu možno odstrániť jedine rozhodnutím súdu, naviac ak žalovaný toto vlastnícke právo žalobkýň popiera, neuznáva. Svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania žalobcovia v 1/ až 3/ rade právne založili na ustanovení § 125 stredného OZ, t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním.
V prvom rade súd v konaní musel ustáliť, kedy došlo k realizácii stavby - rodinného domu žalobcov v1/ až 3/ rade, nakoľko z uvedeného sa malo odvíjať určenie, právnymi predpismi z ktorého obdobia sa má predmetný vzťah riadiť.
V zmysle ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa riadia aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.4.1964, ak nie je v prechodných ustanoveniach Občianskeho zákonníka uvedené inak; vznik týchto právnych vzťahov ako i nároky z nich vzniknuté pred 1.4.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Z predloženého vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodinný dom žalobcov v 1/ až 3/ rade nachádzajúci sa na parcele registra C č. XXXX bol postavený, dokončený a daný do užívania pred účinnosťou zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a preto v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 854 OZ bolo potrebné na vzťah vzniknutý stavbou na cudzom pozemku, posudzovať podľa vtedy platných predpisov, t.j. zákona č. 141/1950 Zb. a to nielen čo do jeho vzniku, ale aj čo do nárokov vyplývajúcich z postavenia stavby na cudzom pozemku. Uvedená skutočnosť o čase dokončenia predmetnej stavby sa v priebehu konania stala medzi účastníkmi konania nespornou a preto súd v zmysle § 120 ods. 2 OSP z tejto vychádzal ako zo zhodného tvrdenia účastníkov konania.
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý v tejto časti platil aj na území Slovenska), ktorá vychádzala zo zásady „superficies solo cedit“, a podľa ktorej sa trvalá stavba považovala za súčasť pozemku, SOZ stanovil v § 25, vete druhej, že stavby nie sú súčasťou pozemku. Od 1.1.1951 i stavby trvalého charakteru (t.j. veci nehnuteľné) už neboli súčasťou pozemku. Ak bola novobudovaná stavba postavená na cudzom pozemku, neprirástla vlastníkovi pozemku, ale od začiatku bola v majetku toho, kto ju postavil a to bez ohľadu, či bola postavená na cudzom pozemku na základe práva stavby, či nie. Preto i v tomto prípade, kedy na cudzom pozemku bola za účinnosti stredného občianskeho zákonníka postavená trvalá (nehnuteľná) stavba bez toho, že by bolo pre stavebníka zriadené právo stavby, nestal sa vlastníkom stavby bez ďalšieho vlastník pozemku.
Pretože na cudzom pozemku bola zriadená trvalá stavba bez toho, že by na to stavebník mal zákonom vyžadované oprávnenie (tzv. občiansko-právny titul) - uzavretie zmluvy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v písomnej forme a privolanie výkonného orgánu okresného národného výboru (§ 160 a nasl. SOZ), ide z občiansko-právneho hľadiska o neoprávnenú stavbu. Pretože SOZ neobsahuje priamu úpravu vzťahov vyplývajúcich z tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, postupuje sa po právnej stránke (ak niet inej dohody medzi účastníkmi) pri úprave vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku analogicky podľa ustanovenia § 125 a nasl. SOZ, ktoré riešia otázku nadobudnutia vlastníctva spracovaním cudzej veci.
Judikatúra súdov k § 125 a nasl. stredného OZ nasvedčuje, že tieto ustanovenia sa vzťahovali nielen na tzv. socialistické právnické organizácie, ale aj na fyzické osoby (občanov). Problematikou neoprávnenej stavby, to znamená stavby na cudzom pozemku bez zriadenia práva stavby (čo je aj tento prípad) v dobe platnosti SOZ sa podrobne zaoberá rozhodnutie NS ČR publikované pod č. 26, ročník 2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovísk, ktoré uvádza, že vzťah medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku je potrebné posúdiť podľa § 125 SOZ a nasl.. Je teda potrebné vychádzať nielen zo samotného ust. § 125, ale z nasledujúcich ustanovení tohto zákona, pretože úprava dôsledkov spracovania cudzej veci v OZ tvorí ucelený systém noriem, z ktorého nemožno vyňať jednotlivé ustanovenia. Zdôrazňuje sa v ňom, že zákon kladie dôraz na dobrú vieru spracovateľa. Vychádzajúc z tejto komplexnej úpravy a
zákonnej podmienky dobrej viery spracovateľa, preto nemožno vychádzať z toho, že stavebník sa stáva vo všetkých prípadoch vlastníkom zastavaného pozemku. Takýto prístup by totiž mimo iného zvýhodnil neoprávneného stavebníka proti stavebníkovi oprávnenému; zatiaľ čo neoprávnený stavebník by sa stal vlastníkom pozemku i stavby na nej zriadenej ten, komu by svedčilo právo stavby, by nadobúdal iba vlastníctvo ku stavbe. V tejto súvislosti v citovanom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že v prípade nedostatku práva stavby by ten, kto staval v dobrej viere mal rovnaké postavenie ako ten, kto vedome porušoval právo vlastníka pozemku. Takéto dôsledky by boli neprijateľné. Takže podmienka dobromyseľnosti spracovania (vo vzťahu k pozemku, na ktorom bola zriadená stavba) mala byť preskúmavaná ako základná podmienka nadobudnutia vlastníctva spracovaním podľa § 125 a nasl. stredného OZ, čo súd v tomto prípade i učinil.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec žalobcov v 1/ až 3/ rade kúpnou zmluvou zo dňa 7.12.1959 odkúpil od p. G. nehnuteľnosť - pozemok č. XXXX/X o výmere 873 m2 a to v prospech žalobcov v 1/ až 3/ rade. Rozhodnutím Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady Mestského národného výboru v G. zo dňa 30.1.1960 mu bola na pozemku parc. č. XXXX povolená výstavba rodinného domčeka s dovetkom: Popis uličnej (stavebnej) čiary: Podľa zvláštnej zápisnice. Táto aj bola dňa 5.3.1960 zápisnične vytýčená na tvári miesta - na parc. č. XXXX na ulici Ť. F. (č. blany 02052). Odbor výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Košiciach dal zároveň ešte dňa 8.1.1959 súhlas s rozdelením parcely XXXX/X na ďalšiu stavebnú parcelu z ulice Ť. F.. Táto parcela mala byť doplnená časťou parcely z terajšieho uličného telesa. Z uvedeného nákresu súd zistil, že daná časť odčlenenej parcely zasahuje ulicu Ť. F. a k uvedenému výrezu v rohovej časti je daná poznámka: objednávka mesta. Rodinný dom žalobcov v1/ až 3/ rade bol postavený a dokončený pred 1.4.1964 a to na parcele, ku ktorej nemali žalobcovia v 1/ až 3/ rade (stavebníci) uzavretý akýkoľvek zmluvný vzťah s vlastníkom - v tom čase štát, teraz Mesto Košice, t.j. sa jedná s stavbu na cudzom pozemku, ktorého určenia vlastníctva sa žalobcovia v 1/ až 3/ rade v tomto konaní domáhajú.
Ak nie je dôvod k pochybnostiam, že sa určité veci v dobe dávno minulej diali obvyklým pravidelným spôsobom, respektíve úradným postupom je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tak nebolo na tom, kto tvrdí (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1400/2004).
Súd sa v zmysle vyššie citovanej právnej teórie a ustálenej judikatúry v plnom rozsahu priklonil k argumentácii žalobcov v 1/ až 3/ rade o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným parcelám a mal za to, že tu naozaj došlo k nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním veci podľa § 125 a nasledujúcich SOZ. Ak žalovaný argumentoval, že v prípade zriadenia stavby na cudzom pozemku, ako to bolo i v tomto prípade, mohli sa žalobcovia v 1/ až 3/ rade domáhať ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 152 SOZ, je nevyhnutné uviesť, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade resp. ich otec ako stavebník mal úplne oprávnene pocit, že stavia na svojom pozemku, ktorý mu bol zápisnične určený a tzv. vykolíkovaný a takto odovzdaný za účelom výstavby rodinného domu. Súd skúmal dobromyseľnosť žalobcov v 1/ až 3/ rade resp. ich otca ako stavebníka a mal za to, že v zmysle štátom vydaných oprávnení, zápisníc a nákresov tento si nemohol byť vedomý, že by staval na cudzom pozemku, ak mu bol tento riadne odovzdaný tak, ako sa to dialo v daných časoch (za socializmu). Žalovaný v konaní nepreukázal, že pozemok bol odovzdaný žalobcom v1/ až 3/ rade v zastúpení ich otcom spôsobom, ktorý by sa vymykal obvyklému spôsobu v tom čase. Už v tejto samotnej skutočnosti je nutné vidieť dobromyseľnosť žalobcov v 1/ až 3/ rade resp. ich otca, pretože títo nemali dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutí vtedajších orgánov. Z rovnakého dôvodu potom nemali ani pochybnosť o rozsahu pozemku, ktorý mali využiť na stavbu rodinného domu, keďže všetky kroky smerujúce k postaveniu predmetnej stavby boli učinené pod dohľadom a pri odsúhlasení vtedajších orgánov spôsobom tak, ako bolo vtedy zaužívané. Je potrebné si uvedomiť, že uvedená situácia sa udiala v roku 1959 a nasledujúcich, kedy ľudia rešpektovali akúkoľvek štátnu inštanciu, pričom o správnosti nimi vydanej dokumentácie nepochybovali a bralo sa to tak, že ako štátny orgán stanovil, tak to je.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd mal za to, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade nadobudli vlastnícke právo k dotknutých nehnuteľnostiam spracovaním podľa § 125 a nasl. SOZ, pričom títo resp. ich právny predchodca - otec bol jednoznačne dobromyseľný pri spracovaní cudzieho pozemku na výstavu rodinného domu. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalovaného, tam súd stotožnil s argumentáciou žalobcov v1/ až 3/ rade, na ktorú v celom rozsahu poukazuje.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je dôvodná a preto jej v plnom rozsahu vyhovel.
Súd považuje za potrebné ešte uviesť, že výrok rozsudku formuloval v upravenom znení než ako sa domáhali žalobcovia v 1/ až 3/ rade navrhovaným petitom v návrhu na začatie konania. V danom prípade sa jednalo o návrhové konanie a najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit, v ktorom žalobca uvádza ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozsudku, ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku; presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku); to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade však to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petite dopúšťal nejakej procesnej vady (§ 237 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku). Poukazujúc na § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ani toto ustanovenie nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej, čo do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia a z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu, zmysel toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu, domáha. Súd petit žaloby tak ako to žalobca formuloval v podanej žalobe posudzoval čisto z hľadiska obsahového, t. j. či je v žalobe dostatočne, presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo sa žalobca domáha, resp. žiada a pri vyhlasovaní rozsudku do výroku svojho rozsudku neprevzal doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, a vykonal také zásahy, ktoré však zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Súd v uvedenom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/219/2007.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
Podľa § 151 ods. 5 OSP, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a úspešným žalobcom v 1/ až 3/ rade priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 728,58 €, predstavujúcu uhradený súdny poplatok vo výške 99,50 €, trovy dôkazov - uhradená platba za vyhotovenie GP vo
výške 200,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,08 € vyrátané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 5 úkonov právnej služby vo výške odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. c): v roku 2013 - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ žaloba, každý úkon vo výške 60,07 €, v roku 2015 - 3/ písomné podanie na súd zo dňa 31.3.2015, 4/ účasť na pojednávaní dňa 10.3.2015, 5/ účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015, každý úkon po 64,53 €, 6/ účasť na pojednávaní dňa 10.3.2016, úkon vo výške 66,00 € spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 2x 7,80 € (za úkony v roku 2013), 3x 8,39 € (za úkony v roku 2015) a 1x 8,58 € (za úkon v roku 2016).
Súd nepriznal žalobcom v 1/ až 3/ rade odmenu ani režijný paušál za úkon - ďalšia porada so žalobcami zo dňa 21.4.2015, nakoľko o uskutočnení danej porady nepredložila právna zástupkyňa žalobcov žiadny dôkaz. Zároveň sú nepriznal ani odmenu a režijný paušál za úkon označený ako vyjadrenie k dotazu súdu vznesenom na pojednávaní dňa 9.6.2015, nakoľko tým to písomným podaním žalobcovia v 1/ až 3/ rade len doručili súdu nový GP, čo však nemožno chápať ako písomné vyjadrenie vo veci samej. V prípade odmeny za úkony v roku 2015 tieto sú stanovené v sume 64,53 € a nie 64,56 €, ako uplatnila právna zástupkyňa žalobcov.
V súlade s ustanovením § 149 ods.1 OSP, súd uložil žalovanému, aby priznanú náhradu trov zaplatil žalobcom v1/ až 3/ rade k rukám ich právnej zástupkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.