Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/236/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky D. A., bytom W., T. Q. XXX/XX, zastúpenej P. proti odporcovi W., zastúpeného Q., o určenie platnosti zmluvy o nájme a náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. januára 2015, č.k. -168, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej výrokovej časti do výšky 33 eur p o t v r d z u j e .

Vo zvyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáhala jednak určenia, že zmluva o nájme hrobového miesta č. XXXX/ XXXXX zo dňa 19.11.2011 je platná a jednak náhrady škody vo výške 1.800 eur. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je podaný dôvodne v časti platnosti zmluvy o nájme a v časti náhrady škody. Bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 19.11.2011 zmluvu o nájme hrobového miesta č. XXXX/ XXXXX, na základe ktorej si navrhovateľka prenajala dvojhrob na hrobovom mieste č. XXX sekcia P.. na pohrebisku M. v W. v mieste jednohrobových miest na dobu 10 rokov od 18.11.2011 do 17.11.202l. Do predmetného hrobového miesta, ktoré v skutočnosti pozostávalo z dvoch jednohrobových miest, o čom musela vedieť aj navrhovateľka, lebo to potvrdila svedkyňa V. W., sestra navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec navrhovateľky V. S., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, bol pochovaný do správneho hrobového miesta označeného na pôvodnom pláne hrobových miest pod č. XXX, čo nepochybne potvrdila okrem odporcu aj svedkyňa V. W. a čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne M. X.. Do druhého prázdneho jednohrobového miesta bola omylom pochovaná iná osoba, teda je nesporné a odporca to potvrdil, že do prázdneho prenajatého miesta bola omylom pochovaná iná osoba, teda jednoznačne došlo k pochybeniu odporcu, čo odporca priznal a navrhol navrhovateľke tri varianty mimosúdneho riešenia veci a tiež v priebehu konania jej ponúkol bezodplatné zhotovenie obruby a pomníka na mieste, kde je pochovaný otec navrhovateľky, ktorá prejavila záujem o túto mimosúdnu dohodu, nedošlo k nej z dôvodu, že navrhovateľka sa do kancelárie právnej zástupkyne odporcu nedostavila a do telefónu na právnu zástupkyňu kričala a drzo sa k nej správala, čo potvrdila aj na ďalšom pojednávaní, preto súd pokračoval v konaní. Je nesporné, že došlo k porušeniu zmluvy tým, že odporca pochoval do prázdneho prenajatého hrobového miesta inú osobu, teda odpadol predmet nájmu v tejto časti a navrhovateľke vzniklo právo na náhradu škody. Navrhovateľka zaplatila za dvojhrob sumu 66 eur podľa článku IV. bod 2 nájomnej zmluvy, pričom za jedno hrobové

miesto predstavuje nájom 33 eur, čo je skutočná škoda, ktorá navrhovateľke vznikla, a na ktorú jej vznikol v tomto konaní nárok. Odporca jej túto sumu 33 eur, ako aj s ďalšími dvoma variantmi mimosúdneho riešenia ponúkol listom, ktorý odoslal navrhovateľke dňa 06.12.2012 podľa poštového podacieho lístka č.l. 57 spisu a z dôvodu, že navrhovateľka túto ponuku neprijala, preto odporca zložil dňa 19.07.2013 sumu 33 eur do súdnej úschovy pod č. , teda pred začatím konania vo veci samej, teda odporca túto povinnosť splnil plnením do súdnej úschovy, lebo navrhovateľka prevzatie sumy 33 eur odmietla. Boli preukázané základné atribúty vzniku škody, a to výška navrhovateľkou zaplatenej sumy 66 eur, z toho polovica bola 33 eur, čo je nájom za jedno jednohrobové miesto, teda reálna škoda, ktorá navrhovateľke vznikla, bolo nájomné uhradené za jednohrobové miesto za 10 rokov navrhovateľkou. Navrhovateľke žiadna iná škoda nevznikla, jej tvrdenia, že bola iná osoba pochovaná do hrobového miesta, v ktorom je pochovaný jej otec, sa nezakladá na pravde, čo vyplynulo z výsluchu súdom vypočutých svedkov M. X., navrhovateľkinej sestry V. W. a X. J., tiež z výsluchu odporcu a z predložených plánov hrobových miest. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca porušil zmluvu o nájme a v príčinnej súvislosti s týmto porušením zmluvy vznikla navrhovateľke reálna škoda za nájom zaplatený za hrobové miesto, ktoré nemohla užívať, lebo pochybením odporcu došlo k porušeniu zmluvy a v skutočnosti odpadol predmet nájmu na jedno hrobové miesto. Navrhovateľka si uplatnila škodu 1.800 eur, ktorá pozostávala z nákladov na pohreb jej otca, vrátane karu a hudby, z toho predložila len doklad o zaplatení zálohy vo výške 795,73 eur, č.l. 15, pričom z výpovede svedkýň - sestier navrhovateľky vyplynulo, že tieto náklady platili spoločne. Vzhľadom na to, že otec navrhovateľky bol pochovaný do správneho hrobového miesta, čo bolo nesporne v konaní preukázané navrhovateľke, škoda tak, ako si ju uplatnila, nevznikla, nepreukázala teda základné atribúty zodpovednosti za škodu, síce porušenie zmluvy bolo preukázané v časti jedného prázdneho jednohrobového miesta článok IV bod 2 zmluvy o nájme hrobového miesta, ale nebola preukázaná výška škody nad sumu 33 eur, ktorú navrhovateľka zaplatila titulom nájmu za toto hrobové miesto, pričom odporca ju zložil do súdnej úschovy, čím svoju povinnosť splnil. Porušenie zmluvy sa netýkalo celej zmluvy ale len jej časti v jednom prázdnom jednohrobovom mieste, pričom zmluva ohľadom jednohrobového miesta, v ktorom je pochovaný otec navrhovateľky, zostala nedotknutá, a pokiaľ ide o druhé hrobové miesto, do ktorého odporca omylom pochoval inú osobu, v tejto časti je zmluva neplatná, lebo odpadol predmet nájmu. Svedkyňa V. W., sestra navrhovateľky potvrdila, že vedeli o tom, že v skutočnosti nejde o jeden dvojhrob, ale o dva jednohroby, v časti cintorína, kde sú jednohrobové miesta, ktoré vyberali z dôvodu, že ich rodičia sú rozvedení a tiež potvrdila, že jednohrobové miesto je koncipované tak, že môžu byť do neho pochované dve osoby nad seba, čo potvrdil okrem svedkyne V. W. aj odporca. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala samotnú výšku škody nad sumu 33 eur, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu (zabezpečiť prázdne jednohrobové miesto pre príbuzných navrhovateľky) a vznikom škody v sume 1.800 eur, ktorú si uplatnila ako náhradu nákladov na pohreb jej otca, ktorú výšku ničím nepreukázala, pričom porušenie zmluvy sa hrobového miesta, v ktorom je pochovaný jej otec, netýkalo, teda nebol preukázaný vznik škody, ani jej výška, lebo hrobové miesto otca navrhovateľky zostalo nedotknuté, a pokiaľ ide o toto jednohrobové miesto, je zmluva o nájme hrobového miesta naďalej platná. Pokiaľ ide o druhé - prázdne hrobové miesto, v tejto časti došlo k zániku zmluvy tým, že odpadol predmet nájmu. Zavinenie sa nevyžaduje, lebo ide o objektívnu zodpovednosť za škodu stanovenú § 421 Občianskeho zákonníka, ktorá bola spôsobená porušením zmluvného záväzku odporcom, ktorým prenajal navrhovateľke obe jednohrobové miesta na dobu 10 rokov, teda počas platnosti nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXXX zo dňa 19.11.2011 o prenájme hrobového miesta, ktorá platila od 18.11.2011 do 17.11.2021. K porušeniu tohto zmluvného záväzku došlo dňa 13.08.2011, kedy odporca napriek platnosti zmluvy o nájme do prázdneho hrobového miesta pochoval inú osobu odlišnú od príbuzných navrhovateľky. Odporca chybu priznal, preto nebolo sporné, že porušil záväzok v článku IV. bod 2 nájomnej zmluvy, ktorý bol predmetom nájmu na základe zmluvy o nájme hrobového miesta č. XXXX/XXXXX zo dňa 19.11.2011, uzavretej medzi účastníkmi konania, teda odporca vedel a pri odbornej starostlivosti musel vedieť, že toto hrobové miesto už bolo predmetom nájmu. Ku škodovej udalosti došlo dňa 13.08.2012, čo potvrdila svedkyňa M. X., že do voľného hrobového miesta, ktoré bolo predmetom nájmu medzi účastníkmi konania, bol pochovaný brat svedkyne neb. M. M.. Teda boli preukázané základné atribúty zodpovednosti za škodu, a to výška skutočnej škody - ušlé nájomné 33 eur, ktoré navrhovateľka zaplatila za dobu 10 ročného nájmu za toto hrobové miesto, príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo strany odporcu zachovať jednohrobové miesto pre príbuzných navrhovateľky počas platnosti nájomnej zmluvy a vznikom škody. Tým, že odporca bol v omeškaní, lebo navrhovateľka so zaplatením sumy 33 eur, ponúknutej odporcom v rámci mimosúdneho konania, nesúhlasila, preto odporca zložil skutočnú škodu 33 eur za prenájom jedného jednohrobového miesta do súdnej úschovy, splnil svoj záväzok podľa ustanovenia

§ 568 Občianskeho zákonníka pred začatím konania vo veci samej, čo preukazuje oboznámený súdny spis o súdnej úschove tamojšieho súdu, sp. zn. . Súd návrh navrhovateľky na výsluch svedka J. S. a R. A. zamietol z dôvodu, že vykonaním dokazovaním bolo dostatočne preukázaný skutkový stav a ich výsluch sa netýkal merita veci, pričom svedkovia mali byť vypočutí k takým okolnostiam, ktoré sa netýkajú predmetu sporu, teda k navrhovateľkou uplatnenému nároku na náhradu škody. Navrhovateľka mala riadne navrhnúť všetkých svedkov riadne a včas, súd jej poskytol na to dostatočný časový priestor, pričom ďalšie predlžovanie konania by nebolo hospodárne a neviedlo by k objasneniu skutočností, ktoré sú predmetom konania. Súd vzhľadom na splnenie nároku navrhovateľky v sume 33 eur jej zložením zo strany odporcu do súdnej úschovy návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, 2, § 421, § 442 ods. 1, § 442 ods. 3, § 568 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, lebo navrhovateľka preukázateľne odmietla mimosúdne plnenie zo strany odporcu, ktorý pred začatím konania vo veci samej zložil plnenie do súdnej úschovy, čím svoj záväzok splnil, teda návrh navrhovateľky bol nad sumu 33 eur nedôvodný. Súd priznal odporcovi náhradu trov náhradu trov právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej služby á 59,26 eur dňa 10.07.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (51,45 eur a režijný paušál 7,81 eur) spolu 59,26 eur za prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 10.07.2013, vyjadrenie k žalobe zo dňa 59,26 eur zo dňa 19.07.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky á 59,26 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky á 59,26 eur zastupovanie na pojednávaní dňa 25.03.2014, 13.05.2014,19.06.2014,16.9.2014 a 13.01.2015 á 59,26 eur x 5= 296,30 eur. Celkom (59,26+59,26+ 296,30) = 414,82 eur, na účet právnej zástupkyne odporcu podľa § 149 O.s.p. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania, ktoré nie sú trovami účelne vynaloženými a na uplatňovanie a bránenie práva, za zaplatený súdny poplatok 6,50 eur za zloženie sumy 33 eur do súdnej úschovy a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za návrh na zloženie do súdnej úschovy á 59,26 eur z dôvodu, že toto plnenie zo strany odporcu bolo dôvodné a navrhovateľke preukázateľne takáto škoda vznikla, pričom navrhovateľ mohol plniť už pred začatím konania bez ohľadu na vôľu navrhovateľky, keď sa dozvedel o výške škody a o tom, že za ňu zodpovedá vo výške 33 eur, pričom splnil svoj záväzok až zložením do súdnej úschovy.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho v zmysle zmeny petitu v odvolaní zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch 3.000 eur. Dôvodila, že žalobným návrhom zo dňa 20.11.2011 sa domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 759 eur, v neskoršom štádiu konania povýšenej na sumu 1.800 eur ako škody v spojitosti s porušením dohodnutých ustanovení platnej zmluvy o nájme hrobového miesta. Uviedla, že v prvostupňovom konaní nekvalifikovala výšku ujmy, ktorú označila za škodu z dôvodu nevedomosti o primeranosti uplatneného nároku, keďže nemienila profitovať na uvedenom skutku. Na základe výzvy súdu prvého stupňa špecifikovala škodu v rozsahu preukázateľne vynaložených nákladov v súvislosti s pohrebom jej otca a nároku titulovaného ňou ako odškodné, pričom priznanie jeho primeranej výšky ponechala na úvahu súdu. Namietala, že súd prvého stupňa nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu údajného dostatočného časového priestoru na zvolenie si advokáta. Ďalej dôvodila, že podriadila ujmu jej vzniknutú pod termín škoda, avšak mala na mysli nemajetkovú ujmu, čo je dôsledkom absencie vedomosti o odlišnom obsahu týchto jednotlivých právnych kategórií. Mala za to, že v tomto konaní je potrebné prihliadnuť na jej vzniknutú nemateriálnu ujmu, a to zásahom odporcu do práva týkajúce sa uchovania pamiatky na blízkeho rodinného príslušníka. Poukázala na to, že pre rómsku etnickú skupinu, ktorej je aj ona príslušníčkou, predstavuje posmrtný stav človeka, tým viac príbuzného, oblasť zásadného významu. Porušením zmluvných dojednaní odporcom vznikol neželaný stav, kedy do navrhovateľkou prenajatého hrobového miesta bola pochovaná bez jej vedomia omylom iná osoba. Tento stav nie je možné konvalidovať formou restitutia in integram, keďže aj navrhovateľka aj príbuzenstvo po osobe omylom pochovanej do druhého prenajatého hrobu, vyslovilo nesúhlas s možnosťou exhumácie pochovaných tiel. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že ide o zásah do práva pozostalých na uchovanie pamiatky na zosnulého. Uviedla, že konaním odporcu bolo vážne zasiahnuté do jej práv na zachovanie pamiatky po zosnulom a súčasne do spôsobu vyznávaného „sakrálneho“ života. Jedná sa tak o zásah do tzv. imateriálnych hodnôt, ktorými sa rozumejú rôzne hodnoty ľudskej osobnosti, pričom diverzita týchto hodnôt, ako aj vnímanie ich významnosti výlučne závisí od jednotlivca. Poukázala na to, že zásah do jej práva voľby spôsobu uctievania posmrtného života bol spôsobený tým, že odporca porušením zmluvy znemožnil jej formovať jej duchovný život, to konkrétne znemožnil uskutočniť rozhodnutie o spôsobe nakladania s pozostalými. ďalej namietala, že

súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - a to výsluch svedkov J. S. a R. A., ktorými mala byť preukázaná skutočnosť pochybenia odporcu už aj pri pochovávaní jej otca, a teda zmluva bola porušená aj v rámci pochovania jej otca. Uvedenými dôkazmi mal byť preukázaný ďalší rozsah spôsobenej nemajetkovej ujmy odporcom. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu o trovách konania a poukazujúc na svoju sociálnu situáciu mala za to, že v danej veci mal súd prvého stupňa aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že samotná navrhovateľka svoje práva účastníka konania vôbec nevyužívala a spôsobovala prieťahy v konaní. Mal za to, že žaloba, a tak isto aj výpoveď navrhovateľky a výpoveď navrhovateľkou navrhnutých svedkýň, neobsahuje opis takých skutkových okolností, na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky v odvolaní, že jej vznikla nemateriálna ujma, nepovažoval za dôvodné, nakoľko, podľa jeho názoru, nedošlo z jeho strany k nesprávnemu zásahu voči navrhovateľke. Poukázal na to, že pamiatka zosnulého V. S. nebola z jeho strany žiadnym spôsobom dotknutá, a preto argumentácia navrhovateľky o nenaplnení jej predstáv o spôsobe uchovania tela otca postráda akýkoľvek zmysel. Pokiaľ navrhovateľka používa termín „spôsob uchovania tiel po rodičoch pre prípad ich smrti“, tento pojem nepoužíva v správnom význame, nakoľko s ľudskými pozostatkami sa môže zaobchádzať len v súlade so zákonom č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v platnom znení. Ak navrhovateľka zásah do osobnostných práv popisuje tým, že nebola naplnená jej predstava o spôsobe uchovania tiel oboch rodičov, opomína však fakt, že zosnulý je len jeden z jej rodičov. Matka navrhovateľky je žijúca osoba. Ďalej poukázal na ponúkané možnosti navrhovateľke pred začatím konania a následne aj niekoľkokrát v priebehu konania na reparáciu uvedeného stavu, pričom ani jednu z navrhovaných možností navrhovateľka neprijala a trvala len na úhrade finančnej sumy. Poukázal na to, že z popisu skutkových okolností je zrejmé, že nezáujem navrhovateľky na umiestnení hrobových miest jej príbuzných, de facto vylučuje navrhovateľkou tvrdenú ujmu na jej osobnostných právach. Za správne, v súlade s § 142 ods. 1 a § 147 ods. 1 O.s.p. považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho konania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej výrokovej časti do výšky 33 eur je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a vo zvyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že zmluva o prenájme hrobového miesta je platná a náhrady škody vo výške 1.800 eur. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľky zamietol. Mal za preukázané, že došlo k porušeniu zmluvy tým, že odporca pochoval do prázdneho prenajatého hrobového miesta inú osobu, teda odpadol predmet nájmu v tejto časti a navrhovateľke vzniklo právo na náhradu škody. Navrhovateľka zaplatila za dvojhrob sumu 66 eur podľa článku IV. bod 2 nájomnej zmluvy, pričom za jedno hrobové miesto predstavuje nájom 33 eur, čo je skutočná škoda, ktorá navrhovateľke vznikla, a na ktorú jej vznikol v tomto konaní nárok. Odporca jej túto sumu 33 eur, ako aj s ďalšími dvoma variantmi mimosúdneho riešenia ponúkol listom, ktorý odoslal navrhovateľke dňa 06.12.2012 podľa poštového podacieho lístka č.l. 57 spisu a z dôvodu, že navrhovateľka túto ponuku neprijala, preto odporca zložil dňa 19.07.2013 sumu 33 eur do súdnej úschovy pod č. , teda pred začatím konania vo veci samej, teda odporca túto povinnosť splnil plnením do súdnej úschovy, lebo navrhovateľka prevzatie sumy 33 eur odmietla. Boli preukázané základné atribúty vzniku škody, a to výška navrhovateľkou zaplatenej sumy 66 eur, z toho polovica bola 33 eur ,čo je nájom za jedno jednohrobové miesto, teda reálna škoda ktorá navrhovateľke vznikla bolo nájomné uhradené za jednohrobové miesto za 10 rokov navrhovateľkou. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca porušil zmluvu o nájme a v príčinnej súvislosti s týmto porušením zmluvy vznikla navrhovateľke reálna škoda za nájom zaplatený za hrobové miesto, ktoré nemohla užívať, lebo pochybením odporcu došlo k porušeniu zmluvy a v skutočnosti odpadol predmet nájmu na jedno hrobové miesto. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala samotnú výšku škody nad sumu 33 eur, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu (zabezpečiť prázdne jednohrobové miesto pre príbuzných navrhovateľky) a vznikom škody v sume 1.800 eur, ktorú si uplatnila ako náhradu nákladov na pohreb jej otca, ktorú výšku ničím nepreukázala, pričom porušenie zmluvy sa hrobového miesta, v ktorom je

pochovaný jej otec, netýkalo, teda nebol preukázaný vznik škody, ani jej výška, lebo hrobové miesto otca navrhovateľky zostalo nedotknuté, a pokiaľ ide o toto jednohrobové miesto, je zmluva o nájme hrobového miesta naďalej platná. Pokiaľ ide o druhé - prázdne hrobové miesto, v tejto časti došlo k zániku zmluvy tým, že odpadol predmet nájmu. Tým, že odporca zložil skutočnú škodu 33 eur za prenájom jedného jednohrobového miesta do súdnej úschovy, splnil svoj záväzok podľa ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka pred začatím konania vo veci samej, čo preukazuje oboznámený súdny spis o súdnej úschove tamojšieho súdu, sp. zn. .

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa stotožňuje, keď súd prvého stupňa správne, vzhľadom na splnenie nároku navrhovateľky v sume 33 eur zložením zo strany odporcu do súdnej úschovy, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. V tejto časti v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorým i sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.

Odvolací súd však v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok zrušil z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu, okrem iného vyplýva, že navrhovateľka okrem náhrady škody žiadala o doplnenie petitu - a to písomným podaním zo dňa 24.05.2013, že „žiada aj odškodné do výšky stanovenej zákonom, čo si už určuje súd podľa uváženia súdu a zákonom stanovenej sumy, čo už ona určovať nemusí“ (č.l. 50 p.v.). Aj na pojednávaní dňa 13.01.2015 v záverečnom návrhu uviedla, že žiada vyplatiť odškodné za poškodenie celej rodiny. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka nedostatočne formulovala petit v danej veci, ktorú vadu súd prvého stupňa mal odstrániť v zmysle § 43 ods. 2 a § 79 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľku (po dourčení jej písomného vyjadrenia - doplnenie petitu zo dňa 24.05.2013) mal vyzvať na presné uvedenie nároku, ktorého prisúdenia sa navrhovateľka domáha.

Odvolací súd za danej situácie je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil, keď navrhovateľku uznesením v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. nevyzval na úpravu petitu do takej podoby, ktorý by bol súd z hmotnoprávnej a procesnoprávnej stránke veci prejednať, t. j. vyzvať navrhovateľku, aby odstránila vady žalobného návrhu tak, že bude presne špecifikovať svoj nárok.

Keďže navrhovateľka v odvolaní odstránila vady návrhu tak, že žiada z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 3.000 eur, bude musieť súd prvého stupňa o tomto nároku navrhovateľky rozhodnúť.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .