Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cb-31-2016.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Subarea
15Cb/31/2016
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľa: Q. Š. - F. B., K. A. XXXX/XX, XXX XX B., J.: XX XXX XXX právne zastúpený advokátom JUDr. Romanom Škerlíkom, Štefánikovo nám. č. 5, Spišská Nová Ves proti odporcovi: V. B. N. M., T. N. X, XXX XX B. N. M., IČO: XX XXX XXX o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Nariaďuje toto predbežné opatrenie:
Odporcovi ukladá zdržať sa konania, ktorým by odporca zasahoval do vzdušných optických, ako aj metalických telekomunikačných vedení a s nimi súvisiacich zariadení navrhovateľa, umiestnených na stĺpoch verejného osvetlenia v Meste Spišská Nová Ves, nachádzajúcich sa na uliciach: Jána Janského, Školská, J. Fabiniho, Levočská, Odborárov, Starosaská, Duklianska, Nad Medzou, Štefánikovo námestie, Elektrárenská, Banícka, Rázusova, Ing. O. Kožucha, J. Hanulu, Škultétyho, Zimná, Konrádova, Fraňa Kráľa, Kollárova, Slovenská, Česká, Hviezdoslavova, Gorazdova, Brezová, Topoľová, Gaštanová, Lipová, Javorová, Agátová, Sadová, Mlynská, Kamenný obrázok, Muráňska, F. Urbánka, Palárikova, I. Stodolu, R. Jašíka, S. Tomášika, Štúrovo nábrežie, Komenského, Tr. 1. mája, J. Matušku, Bezručova, Z. Nejedlého, Krčméryho, P. Jilemnického, J. Wolkera, Hutnícka, Tkáčska, Kolárska, Stolárska, Strojnícka, Kováčska, Kamenárska, Rastislavova, Svätoplukova, Levočská, Koceľova, Československej armády, Drevárska, Medza, E. M. Šoltésovej, Za Hornádom, Letná, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.
Navrhovateľovi ukladá v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal návrh na začatie konania o uloženie povinnosti odporcovi strpieť umiestnenie telekomunikačných vedení a zariadení navrhovateľa na stĺpoch verejného osvetlenia, nachádzajúcich sa na území mesta.
O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom a doplneným návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhal, aby súd uložil odporcovi zdržať sa konania, ktorým by odporca zasahoval do vzdušných optických, ako aj metalických telekomunikačných vedení a s nimi súvisiacich zariadení navrhovateľa, umiestnených na stĺpoch verejného osvetlenia v Meste Spišská Nová Ves, nachádzajúcich sa na uliciach: Jána Janského, Školská, J. Fabiniho, Levočská, Odborárov, Starosaská, Duklianska, Nad Medzou, Štefánikovo námestie, Elektrárenská, Banícka, Rázusova, Ing. O. Kožucha, J. Hanulu, Škultétyho, Zimná, Konrádova, Fraňa Kráľa, Kollárova, Slovenská, Česká, Hviezdoslavova, Gorazdova, Brezová, Topoľová, Gaštanová, Lipová, Javorová, Agátová, Sadová, Mlynská, Kamenný obrázok, Muráňska, F. Urbánka, Palárikova, I. Stodolu, R. Jašíka, S. Tomášika, Štúrovo nábrežie, Komenského, Tr. 1. mája, J. Matušku, Bezručova, Z. Nejedlého, Krčméryho, P. Jilemnického, J. Wolkera, Hutnícka, Tkáčska, Kolárska, Stolárska, Strojnícka, Kováčska, Kamenárska, Rastislavova, Svätoplukova, Levočská,
Koceľova, Československej armády, Drevárska, Medza, E. M. Šoltésovej, Za Hornádom, Letná, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.
Návrh odôvodnil tým, že je podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. Za účelom poskytovania elektronických komunikačných služieb má vybudovanú verejnú elektronickú komunikačnú sieť na území mesta Spišská Nová Ves, a to okrem iného aj prostredníctvom vzdušných optických a metalických telekomunikačných vedení a telekomunikačných zariadení, umiestnených na stĺpoch verejného osvetlenia na území Mesta Spišská Nová Ves. Mesto Spišská Nová Ves s vybudovaním vzdušného vedenia súhlasilo, svoj súhlas vyjadrilo v dodatku č. 5 zo dňa 01.07.2010 k „Zmluve o pripojení a poskytovaní dátových služieb prístupu do siete internet č. 061SNV2004DS“ zo dňa 01.11.2004. Mestom Spišská Nová Ves bol listom zo dňa 16.02.2016 vyzvaný na odstránenie telekomunikačných vedení, vrátane s nimi súvisiacich telekomunikačných zariadení, a to do 5 pracovných dní od doručenia výzvy, inak pristúpi k ich odstráneniu. Výzva bola doručená dňa 25.02.2016. Mestom avizovaný postup považuje za neopodstatnený, kedy de iure mesto nemá právo na zásah do jeho vedení a právo na využívanie cudzej nehnuteľnosti mu vyplýva priamo zo zákona a de facto vedenia ani nie je možné odstrániť v lehote stanovenej mestom s ohľadom na ich rozsah. Vedenia a zariadenia sú súčasťou verejnej siete a povinnosti zodpovedajúce s nimi súvisiacimi oprávneniami sú zákonnými vecnými bremenami. Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Podľa § 66 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z., povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z., každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil. Podľa § 68 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z., vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z., elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z., verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Podľa § 2 ods. 14 zák. č. 351/2011 Z. z., vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z., elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z., verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Z citovaných zákonných ustanovení je nesporné jeho oprávnenie ako podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Taktiež z platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť každého počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil. Mesto teda nemá zákonný titul, na základe ktorého by
mohol do mojich vedení zasahovať. Podotkol, že v danom prípade nie sú ani splnené podmienky svojpomoci zo strany mesta na takýto zásah. Mestom avizovaný postup, kedy plánuje vzdušné telekomunikačné vedenia odstraňovať, je prejavom svojvoľnosti a nezákonnosti zo strany mesta. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je mesto naopak povinné strpieť umiestnenie vzdušných telekomunikačných vedení na svojej nehnuteľnosti. Táto povinnosť je zákonným vecným bremenom,, kedy toto vecné bremeno vzniklo zo zákona momentom zriadenia telekomunikačného vedenia. Stĺpy verejného osvetlenia predstavujú líniovú stavbu, t. j. nehnuteľnosť v právnom význame. Mesto ako dôvod výzvy na odstránenie vedení uvádza rekonštrukciu verejného osvetlenia. Uviedol, že rekonštrukcia verejného osvetlenia nie je dôvodom zániku vecného bremena a nijako neobmedzuje využívanie stĺpov verejného osvetlenia na umiestnenie telekomunikačných vedení, nakoľko tieto vedenia môžu byť osadené aj na vymenených stĺpoch verejného osvetlenia. V prípade, ak by sa mestu umožnil zásah do vedení, nie len že by sa mestu umožnilo nezákonné konanie, ale tento zásah by mal aj závažné hospodárske dôsledky. Prostredníctvom uvedených vzdušných vedení poskytuje službu prístupu do siete internet pre takmer 2000 klientov. Neoprávneným zásahom do týchto vedení by došlo nie len ku škode na samotnom vedení a súvisiacich telekomunikačných zariadeniach, ale došlo by tým aj k výpadku poskytovaných služieb, a tým k znemožneniu využívania internetových služieb jeho klientmi. V dôsledku toho by si títo mohli uplatňovať reklamačné nároky v zmysle zák. č. 351/2011 Z. z. Stav, ktorý by mesto takýmto zásahom spôsobilo, by som musel odstrániť prostredníctvom náhradných riešení, čím by mi vznikla značná hospodárska škoda. Taktiež by týmto konaním mesta došlo k poškodeniu môjho dobrého mena a povesti u týchto klientov a s veľkou pravdepodobnosťou aj výraznému úbytku. Považuje za nemysliteľné, aby v právnom štáte, kde platná právna úprava zakazuje zásah do existujúcich vedení a zakazuje konanie, ktorým by sa narúšala prevádzka siete alebo poskytovanie služieb, ako aj je zaručená ochrana vlastníckeho práva, musel strpieť konanie, ktorým dochádza k poškodzovaniu jeho majetku. Je preto potrebné, aby sa mestu v takomto konaní zabránilo, pričom predbežným opatrením nedôjde k spôsobeniu ujmy odporcovi. Zároveň uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť umiestnenie telekomunikačných vedení a zariadení navrhovateľa na stĺpoch verejného osvetlenia, nachádzajúcich sa na území mesta.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 3 O.s.p. ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
Súd sa stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej v zmysle § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné dňom jeho doručenia účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.