Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_10C-144-2010.pdf
PDF · 126.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/144/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľov: 1. R. Q., narodená XX.XX.XXXX, L. XXX/X, M. G. - D., 2. C. T., narodený X.X.XXXX, L. XXX/X, M. G. - D., proti odporcom: 1. C.. C. H., narodený X.X.XXXX, E. XXXX/XX, R. - A., 2. N. T., narodený XX.XX.XXXX, C. XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca 1. je povinný zaplatiť navrhovateľke 1. sumu 7.468,63 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.468,63 eura od 16.4.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1., 2. sa návrhom zo dňa 21.6.2010 doručeným súdu dňa 24.6.2010 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne im sumu 14.937,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 14.937,26 eura od 2.10.2008 do zaplatenia. V návrhu navrhovatelia uviedli, že dňa 1.9.2008 došlo z iniciatívy odporcu 1. k uzavretiu zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2008 na sumu 450.000,-Sk a následného odovzdania peňazí navrhovateľkou 1. odporcovi 1.. Na zmluve o pôžičke, ktorú spracoval a priniesol na stretnutie v Senci odporca 1., je ako veriteľ uvedený navrhovateľ 1., ktorý zmluvu len podpísal, pričom neposkytoval de facto žiadne peniaze a ďalej je ako dlžník uvedený odporca 2., ktorý de facto neprebral sumu 450.000,- Sk. Navrhovateľ 2. a odporca 2. boli v zmluve uvedení len formálne a nesprávne a reálne došlo k uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľkou 1. a odporcom 1., na základe ktorej dňa 1.9.2008 v Senci navrhovateľka 1. požičala a v tento deň aj odovzdala odporcovi 1. sumu 450.000,-Sk. K písomnému vyhotoveniu zmluvy o pôžičke predchádzali ústne dohovory medzi odporcom 1., navrhovateľmi 1., 2., na základe ktorých žiadal výlučne odporca 1. o pôžičku vo výške 300.000,-Sk. Dňa 1.9.2008 sa dostavil odporca 1. s odporcom 2. za navrhovateľmi 1., 2. do Senca a navrhovateľka 1. si na plánovaný termín pripravila sumu 300.000,-Sk, avšak odporca 1. povedal, že potrebuje sumu 450.000,-Sk, už nie pre seba ale pre odporcu 2. a zároveň predložil zmluvu o pôžičke na sumu 450.000,-Sk s dátumom 1.9.2008, v ktorej ako dlžník vystupoval odporca 2. Záruky a zabezpečenia, že suma 450.000,-Sk bude určite vrátená, presvedčili navrhovateľov 1., 2. a navrhovateľka 1. odišla zobrať domov ďalšiu sumu 150..000,-Sk a keď sa vrátila, odovzdala celú sumu 450.000,-Sk odporcovi 1.. Keďže suma 450.000,- Sk nebola vrátenia do jedného mesiaca, navrhovateľka 1. žiadala odporcu 1. o vrátenie sumy 450.000,- Sk telefonicky, písomne, e-mailom a sms správami. Navrhovatelia 1., 2. usudzujú, že skutočným cieľom odporcu 1. nebola reálna pôžička, ale vylákanie peňazí od navrhovateľov 1., 2. s úmyslom nevrátiť peniaze, a preto navrhovatelia 1., 2. považujú predmetnú zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre prípad iného právneho posúdenia poukazujú navrhovatelia 1., 2. na § 49a
Občianskeho zákonníka a dovolávajú sa neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Konaním odporcov 1., 2. vznikla navrhovateľom škoda ako ujma na majetku. Aktívna legitimácia k podaniu návrhu je založená písomným znením zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2008 a pasívna legitimácia vychádza z reality, ktorá primäla navrhovateľku 1. k rozhodnutiu požičať peniaze odporcovi 1. a prejavenej vôle odporcu 1. o poskytnutie pôžičky, ako aj odovzdanie peňazí odporcovi 1..
Odporca 1. s návrhom nesúhlasil.
Odporca 2. súhlasil so zaplatením sumy 4.979,09 eura (pôvodne 150.000,-Sk), teda polovice sumy 9.958,18 eura (pôvodne 300.000,-Sk).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 21.6.2010, s Vyjadrením odporcu 1. zo dňa 6.6.2013, s Vyjadrením navrhovateľov 1., 2., s Vyjadrením navrhovateľov 1., 2. zo dňa 3.2.2015, s Vyjadrením navrhovateľov 1., 2. zo dňa 5.5.2015, výsluchom navrhovateľov 1., 2., odporcov 1., 2., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.9.2008, s Výzvou na plnenie zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2008, s Poslednou výzvou na plnenie o pôžičke zo dňa 24.3.2009, so Zmluvou o pôžičke zo dňa 20.10.2008, s Výzvou na plnenie zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2008, s Dohodou o urovnaní dlhu zo dňa 20.4.2008, s fotografiami navrhovateľa 2. a odporcu 1., s Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom číslo: HE/2010/05005/3 zo dňa 26.8.2010, s Uznesením Okresného súdu v Humennom č. k. 19P/529/2010-17 zo dňa 8.12.2010, s Rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. k. 12C/30/2010-37 zo dňa 16.12.2010, s obsahom celého spisu, s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Senci číslo: ČVS:ORP-1579/3-OVK- BH-2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka 1. v konaní uviedla, že s navrhovateľom 2. sú vo vzťahu ako druh a družka a odporcu 1. poznala ako priateľa navrhovateľa 2.. S navrhovateľom 2. predávali melóny v Senci a prišiel za nimi koncom augusta 2008 odporca 1., ktorý ich požiadal, či by mu nepožičali peniaze na rozbehnutie firmy. Vtedy sa navrhovateľka 1. a odporca 1. dohodli, že mu požičia peniaze v sume 300.000,-Sk s tým, že si napíšu zmluvu o pôžičke. Navrhovateľka 1. si pripravila písomnú zmluvu o pôžičke, avšak odporca 1. prišiel s vlastnou zmluvou. Dňa 1.9.2008 prišiel odporca 1. s odporcom 2. na parkovisko do Senca, kde navrhovatelia 1., 2. predávali melóny s tým, že navrhovateľke 1. predložil písomnú zmluvu o pôžičke, kde bol uvedený ako dlžník odporca 2. a bola tam uvedená suma 450.000,-Sk. Navrhovateľka 1. povedala odporcovi 1., že odporcu 2. nepozná, že si rozmyslí, či mu požičia peniaze, avšak odporca 1. ju uisťoval, aby sa nebála, že jej peniaze vráti. Navrhovateľka 1. mala pripravených 300.000,-Sk, a preto išla domov do Šúroviec pre ďalších 150.000,-Sk. Sumu 450.000,-Sk navrhovateľka 1. odovzdala do rúk odporcovi 1., ktorý si ich prepočítal a podpísali písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 1.9.2008, kde bol uvedený ako dlžník odporca 2.. Suma 450.000,-Sk boli peniaze navrhovateľky 1. a odovzdala ich odporcovi 1.. Odporcovi 2. navrhovateľka 1. žiadne peniaze neodovzdala. Sumu 450.000,-Sk mala navrhovateľka 1. uloženú doma, jednalo sa o jej úspory a mala tieto peniaze pripravené na opravu rodinného domu. Navrhovateľka 1. s odporcom 2. neuzatvárala žiadnu zmluvu pôžičke, keďže ho nepozná, peniaze v sume 450.000,-Sk požičala odporcovi 1. a odovzdala ich odporcovi 1.. Ďalej navrhovateľka 1. v konaní uviedla, že následne ich opäť odporca 1. navštívil, keď už bývali v Trnave s navrhovateľom 2., a požiadal o ďalšiu pôžičku vo výške 80.000,-Sk. Navrhovateľka 1. mu opäť požičala 80.000,-Sk. Odporca 1. prišiel znova s písomne vyhotovenou zmluvou zo dňa 20.10.2008 a znovu bol ako dlžník uvedený odporca 2. a ako veriteľ bola uvedená navrhovateľka 1.. Tieto peniaze navrhovateľka 1. požičala odporcovi 1. na jeden mesiac, odporca 1. peniaze vrátil s omeškaním v apríli 2009.
Navrhovateľ 2. v konaní uviedol, že s odporcom 1. sa poznali 8 - 10 rokov, priatelili sa a navštevovali, odporca 1. ho obhajoval v menších kauzách. Keď predávali s navrhovateľkou 1. melóny a ovocie v Senci, prišiel za ním v auguste 2008 odporca 1. a požiadal navrhovateľa 2., či by mu mohol požičať peniaze, na čo mu navrhovateľ 2. povedal, že žiadne peniaze nemá, že peniaze má len navrhovateľka 1.. Odporca 1. žiadal požičať 300.000,-Sk, s čím navrhovateľka 1. súhlasila. Potom si prišiel odporca 1. pre peniaze s tým, že 300.000,-Sk je málo a potreboval by požičať ešte 150.000,-Sk. Preto navrhovateľka 1. išla domov pre 150.000,-Sk. Navrhovateľka 1. mala pripravenú zmluvu o pôžičke, kde bol uvedený ako dlžník odporca 1., ale odporca 1. mal pripravenú vlastnú zmluvu, kde bol uvedený ako dlžník odporca 2.. Odporca 1. priviedol aj odporcu 2. na prevzatie peňazí. Navrhovateľka 1. požičala peniaze odporcovi 1. a odovzdala mu sumu 450.000,-Sk, odporca 1. si peniaze prepočítal a zobral si ich. Navrhovateľke
1. neboli žiadne peniaze vrátené, navrhovateľ 2. kontaktoval odporcu 1., aby peniaze vrátil a on sa neustále vyhováral.
Odporca 1. v konaní uviedol, že pre odporcu 2. vybavoval ako právnik mnoho právnych vecí a navrhovateľku 2. pozná ako družku navrhovateľa 2., časom mali nadštandardné styky. Odporca 1. obhajoval odporca 2. ako advokát v trestnoprávnych veciach, keďže vtedy pôsobil ako advokát. Odporca 2. ho oslovil, či by mu nemohol sprostredkovať niekoho, kto by mu požičal finančné prostriedky za účelom pôžičky. Za týmto účelom oslovil navrhovateľa 2., že je človek, ktorý si chce požičať peniaze, či by mu požičal. Odporca 2. a navrhovatelia 1., 2. sa telefonicky viackrát dojednali na poskytnutí pôžičky a odporca 2. ho požiadal, či by mu nevyhotovil zmluvu o pôžičke. Pri telefonických rozhovoroch medzi odporcom 2. a navrhovateľmi 1., 2. sa hovorilo o pôžičke 300.000,-Sk, do zmluvy o pôžičke odporca 1. uviedol sumu požičaných peňazí, akú žiadal uviesť odporca 2.. Údaje do zmluvy o pôžičke poskytli odporcovi 1. navrhovatelia 1., 2. a odporca 2., následne si dohodli stretnutie navrhovatelia 1., 2. a odporca 2. na mieste, kde navrhovatelia 1., 2. predávali zeleninu, tam sa stretli oni traja v prívese, odporca 1. pri tom prítomný nebol. Na toto stretnutie prišiel odporca 1. s odporcom 2. vozidlom odporcu 2.. Potom, čo odporca 2. vyšiel z prívesu, nasadli do auta. Odporca 1. nebol pri odovzdaní peňazí, ani pri podpise zmluvy o pôžičke. Odporca 1. ďalej uviedol, že si nikdy nepožičal peniaze od navrhovateľov 1., 2.. Odporca 2. bol podľa názoru odporcu 1. solventný, a preto nemal dôvod uvažovať, že by si neplnil svoje obchodné záväzky, keďže mal príjmy z podnikateľskej činnosti. Niekoľkokrát odporcu 1. navrhovatelia 1., 2. kontaktovali a domáhali sa vrátenia peňazí, keď on im povedal, že keď s odporcom 2. bude, poviem mu to. Odporca 1. ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o druhej zmluve o pôžičke. Odporca 1. si spomína, že navrhovateľovi 2. niesol nejaké peniaze od odporcu 2. a spisoval nejakú dohodu o urovnaní dlhu v byte u navrhovateľa 2..
Odporca 2. v konaní uviedol, že pozná navrhovateľov 1., 2., stretol ich iba raz, keď bol s odporcom 1. pre peniaze, pozná tiež odporcu 1., mali kamarátsky vzťah a odporca 1. ho zastupoval pred súdom. Odporca 2. ďalej uviedol, že si nie je istý, či podpis na Zmluve o pôžičke zo dňa 1.9.2008 je jeho podpisom. Odporca 2. uzatváral s navrhovateľmi 1., 2. len jednu zmluvu o pôžičke písomne, ktorá bola na sumu 300.000 Sk a nespomína si, že by podpisoval zmluvu o pôžičke na sumu 450.000,-Sk. S odporcom 1. sa dohodli, že rozbehnú spoločný obchod a dohodli si podmienky obchodu. Odporca 1. mu povedal, že má ľudí, ktorí im požičajú peniaze. Odporca 1. dohodol stretnutie s navrhovateľmi 1., 2., ktoré stretnutie sa udialo v maringotke. V tejto maringotke boli prítomní odporcovia 1., 2. a navrhovatelia 1., 2.. Navrhovatelia 1., 2. priniesli sumu 200.000,-Sk, keď odporca 2. povedal, že to je málo, že potrebujú sumu 300.000 Sk. Vtedy navrhovateľka 1. odišla domov a priniesla ešte 100.000,-Sk. Navrhovatelia 1., 2. im s odporcom 1. odovzdali sumu 300.000,-Sk a peniaze si požičiavali on a odporca 1.. S navrhovateľmi 1., 2. neboli dohodnutí, v akom podiele im vrátia sumu 300.000,-Sk. S odporcom 1. boli dohodnutí, že túto sumu vrátia každý v polovici, keďže aj zisk z podnikania si mali deliť v polovici.
Z obsahu spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave - okolie vyplýva, že dňa 20.10.2009 podala navrhovateľka 1. na Okresnú prokuratúru Trnava Podnet zo dňa 16.10.2009 na preskúmanie konania odporcu 1., pretože má podozrenie z trestného činu podvodu, resp. sprenevery, nakoľko dňa 1.9.2008 na základe iniciatívy odporcu 1. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2008 na sumu 450.000,-Sk, ktorá bola podpísaná v Senci za súčasného odovzdania peňazí navrhovateľkou 1. odporcovi 1. Na zmluve o pôžičke je uvedený ako veriteľ navrhovateľ 2., ktorý zmluvu podpísal, pričom neposkytoval žiadne peniaze a odporca 2., ktorý neprebral sumu 450.000,-Sk. Zmluva o pôžičke bola len fiktívna alebo simulovaná zo strany odporcov 1., 2., pričom celú zmluvu o pôžičke zorganizoval, zabezpečoval a spísal odporca 1., ktorý z opatrnosti namiesto seba do zmluvy napísal ako dlžníka odporcu 2.. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie číslo: ČVS-1579/3-OVK-BH-2009 zo dňa 22.2.2010 bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec oznámenia navrhovateľky 1. odmietnutá, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podala dňa 4.3.2010 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie navrhovateľka Sťažnosť zo dňa 2.3.2010. Okresná prokuratúra Pezinok uznesením č. k. 1Pn 670/09-14 zo dňa 22.3.2010 zamietla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť navrhovateľky 1. proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie číslo: ČVS-1579/3-OVK-BH-2009 zo dňa 22.2.2010, pretože sťažnosť nie je dôvodná.
Predmetom konania je rozhodovanie o požiadavke navrhovateľov 1., 2. na uloženie povinnosti odporcom 1., 2. zaplatiť spoločne a nerozdielne im sumu 14.917,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 14.917,26 eura od 2.10.2008 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ustanovenia § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
Podľa ustanovenia § 513 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Navrhovatelia 1., 2. sa domáhali od odporcov 1., 2. spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 14.937,26 eura s tým, že je vecou súdu, aby zvážil, či ide len o pohľadávku navrhovateľky 1. alebo ide o solidárnu pohľadávku. Navrhovateľka 1. žiadala o zaplatenie uvedenej sumy od odporcu 1. titulom bezdôvodného obohatenia a od odporcu 2. titulom pôžičky. Navrhovateľ 2. žiadal o zaplatenie uvedenej sumy od odporcov 1., 2. z dôvodu, že je v zmluve o pôžičke uvedený ako veriteľ. Ďalej navrhovatelia 1., 2. žiadali zaplatenie uvedenej sumy od odporcov 1., 2. titulom náhrady škody z dôvodu, že odporcovia 1., 2. porušili prevenčnú povinnosť, keďže vedeli, že nemajú šancu peniaze vrátiť a ich konanie bolo podvodom. Podľa tvrdení navrhovateľov 1., 2. ich odporca 1. požiadal o pôžičku a dohodli sa na poskytnutí pôžičky navrhovateľkou 1. odporcovi 1., keďže navrhovateľ 2. nemal žiadne peniaze. Zmluvu o pôžičke uzavreli písomne navrhovatelia 1., 2. ako veritelia a odporca 2. ako dlžník s tým, že peniaze patriace navrhovateľke 1. táto odovzdala odporcovi 1.. Odporca 2. súhlasil so zaplatením sumy 4.979,09 eura (pôvodne 150.000,-Sk), keď v konaní uvádzal, že navrhovatelia 1., 2. požičali jemu a odporcovi 1. sumu 9.958,16 eura (pôvodne 300.000,-Sk). Odporca 1. sa bránil tvrdením, že si nikdy žiadne peniaze od navrhovateľov 1., 2. nepožičal, ani neprevzal, odporca 2. bol jeho klient, ktorý si potreboval požičať peniaze, za týmto účelom oslovil navrhovateľa 2., či by mu nepožičal peniaze, ďalej na žiadosť odporcu 2. vyhotovil písomnú zmluvu o pôžičke a išiel na stretnutie navrhovateľov 1., 2. s odporcom 2., pri odovzdaní peňazí nebol prítomný.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník berie na seba záväzok po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o: a) prenechaní veci (o ich reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Subjektmi právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke sú veriteľ a dlžník. Obvykle pri zmluvách o pôžičke dochádza k požičiavaniu finančných prostriedkov - peňazí, ktoré sú určené podľa druhu, tzn. ide o veci zastupiteľné. Pri pôžičke sa nevracajú tie isté veci, ale veci toho istého druhu. Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny) a platí sa v určitom dohodnutom percente za určité obdobie. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, nevyžaduje sa osobitná forma a nie je povinnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke písomnou formou, možno ju uzavrieť ústne, ale aj konkludentným spôsobom. Po uzavretí zmluvy o pôžičke je veriteľ povinný odovzdať dlžníkovi predmet pôžičky, napríklad peniaze, a po uplynutí dohodnutej doby je dlžník povinný tieto veriteľovi vrátiť a to v takom istom množstve, ako boli požičané. Ak si účastníci dohodli úrok, je dlžník povinný uhradiť i dohodnutý úrok a veriteľ je povinný toto plnenie od dlžníka prijať. Zmluva o pôžičke zaniká splnením, tzn. splnením dlhu, čiže vrátením požičanej peňažnej čiastky a uhradením úrokov. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
V prejednávanej veci bolo zistené, že navrhovatelia 1., 2. ako veritelia a odporca 2. ako dlžník uzavreli dňa 1.9.2008 zmluvu o pôžičke v písomnej forme, podľa ktorej zmluvy sa navrhovatelia 1., 2. zaviazali poskytnúť odporcovi 2. pôžičku v sume 450.000,-Sk. Podľa tvrdení navrhovateľov 1., 2. vlastníkom peňazí v sume 450.000,-Sk bola len navrhovateľka 1. a táto aj poskytla peniaze pre účely pôžičky. Navrhovateľ 2. nemal peniaze a nikomu z odporcov 1., 2. peniaze ani neposkytol. Práve tieto tvrdenia navrhovateľov 1., 2. viedli k záveru, že nárok navrhovateľa 2. na zaplatenie sumy 450.000,-Sk je úplne
bezzákladný, nakoľko navrhovateľ 2. nikomu vlastné peniaze neposkytol akýmkoľvek titulom, a preto nemá žiaden relevantný nárok na plnenie od ktoréhokoľvek z odporcov 1., 2..
V prejednávanej veci zo skutkových tvrdení vyplynulo, že vlastníkom peňazí v sume 450.000,-Sk mala byť navrhovateľka 1.. Preto sa súd ďalej zaoberal opodstatnenosťou jej požiadavky na zaplatenie uvedenej sumy od odporcov 1., 2.. Podľa tvrdení navrhovateľov 1., 2. mali síce uzatvorenú písomnú zmluvu o pôžičke s odporcom 2., avšak k reálnemu plneniu z tejto písomnej zmluvy o pôžičke odporcovi 2. nikdy nedošlo. Navrhovateľka 1. v konaní opakovane zdôrazňovala, že s odporcom 2. nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvárala, peniaze v sume 450.000,-Sk požičala len odporcovi 1. a len jemu tieto peniaze odovzdala. Odporca 1. popieral akékoľvek uzavretie zmluvy o pôžičke s navrhovateľmi 1., 2. i akékoľvek prevzatie peňazí od navrhovateľov 1., 2., odporca 2. súhlasil s požičaním peňazí v sume 150.000,-Sk od navrhovateľov 1., 2..
Podľa tvrdení navrhovateľov 1., 2. bola reálne pôžička v sume 450.000,-Sk poskytnutá odporcovi 1.. Zmluva o pôžičke nemusí byť uzatvorená v písomnej forme, a preto súd ďalej skúmal, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľkou 1. a odporcom 1. ústne alebo konkludentne. Navrhovateľka 1. tvrdila, že sa dohodla ústne na poskytnutí pôžičky v sume 450.000,-Sk s odporcom 1., túto sumu aj odovzdala odporcovi 1., i keď písomnú zmluvu o pôžičke uzavreli navrhovatelia 1., 2. s odporcom 2.. Odporca 1. popieral uzatvorenie zmluvy o pôžičke s navrhovateľkou 1. v akejkoľvek forme, tvrdil, že v tejto súvislosti poskytoval právne služby odporcovi 2., peniaze od nikoho neprevzal, nebol ani prítomný pri odovzdaní peňazí odporcovi 2.. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, bolo tak ďalšie dokazovanie zamerané na solventnosť navrhovateľky 1. v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a na reálne odovzdanie predmetu pôžičky, ktorú skutočnosť odporca 1. v konaní popieral. Navrhovateľka 1. tvrdila, že peniaze v sume 450.000,-Sk mala uložené doma, jednalo sa o jej úspory a mala ich pripravené na opravu jej rodinného domu. Na preukázanie tohto tvrdenia však navrhovateľka 1. nepredložila súdu jediný dôkaz napriek tomu, že bola poučená o jej dôkaznej povinnosti podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľov 1., 2. sú dôvodné, a pokiaľ ich navrhovatelia 1., 2. v konaní jednoznačne nepreukážu, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v návrhu domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. Vo vzťahu k solventnosti navrhovateľky 1. v čase poskytnutia peňažných prostriedkov podľa jej tvrdenia odporcovi 1. tak súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že navrhovateľka 1. bezprostredne pred dňom uzavretia zmluvy o pôžičke mala k dispozícii v hotovosti peniaze v sume 450.000,-Sk, teda nebola preukázaná reálna možnosť navrhovateľky 1. poskytnúť pôžičku v nej tvrdenej sume, keďže navrhovateľka 1. nepredložila súdu žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia.
Na druhej strane však bolo potrebné v rámci dokazovania zhodnotiť tvrdenia všetkých účastníkov z hľadiska ich zhody alebo spornosti. Navrhovatelia 1., 2. uvádzali, že peniaze patriace navrhovateľke 1. v sume 450.000,-Sk odovzdali titulom pôžičky odporcovi 1. dňa 1.9.2008 v maringotke na parkovisku v Senci. Odporca 1. všetky tieto tvrdenia popieral, ďalej uvádzal, že nebol ani pri odovzdaní peňazí odporcovi 2.. Odporca 2. zhodne s navrhovateľmi 1., 2. uviedol, že skutočne v maringotke na parkovisku v Senci boli navrhovateľmi 1., 2. odovzdané peniaze spolu v sume 300.000,-Sk obom odporcom 1., 2. titulom pôžičky s tým, že s navrhovateľmi 1., 2. neboli dohodnutí, v akom podiele im peniaze vrátia. Jediná zhoda v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré skutkové tvrdenia obsahovali údaje o skutkovej stránke veci, bola v tvrdení navrhovateľov 1., 2. a odporcu 2., že peniaze prevzal odporca 1. titulom zmluvy o pôžičke. Vo vzťahu k prevzatiu peňazí odporcami 1., 2. síce odporca 2. potvrdil, že peniaze v sume 300.000,-Sk prevzali spoločne s odporcom 1., s čím však navrhovateľka 1. nesúhlasila a opakovane akcentovala, že peniaze v sume 450.000,-Sk odovzdala len odporcovi 1.. Ak teda odporca 2. tvrdil v rozpore s tvrdeniami navrhovateľov 1., 2., že prevzal peniaze od navrhovateľov 1., 2., bolo jednoznačne jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Odporca 2. napriek márnemu poučeniu
podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že by prevzal peňažné prostriedky v akejkoľvek sume od navrhovateľov 1., 2., resp. od navrhovateľky 1. tvrdiacej, že len ona bola vlastníčkou peňazí v sume 450.000,-Sk.
Ako už bolo konštatované vyššie, jediná zhoda v skutkových tvrdeniach sporových strán, konkrétne navrhovateľov 1., 2. a odporcu 2., bola v tom, že dňa 1.9.2008 navrhovateľka 1. odovzdala sumu 300.000,-Sk (podľa tvrdenia navrhovateľky 1. sa jednalo o vyššiu sumu 450.000,-Sk) odporcovi 1. titulom zmluvy o pôžičke. V prospech tvrdenia odporcu 2., že k odovzdaniu peňazí došlo len v sume 300.000,- Sk a nie v sume 450.000,-Sk, ako tvrdili navrhovatelia 1., 2., nasvedčuje i fakt, že na pojednávaní dňa 8.12.2015 pri pokuse súdu o zmier účastníkov navrhovateľ 2. uviedol, že by sa uspokojil so sumou 300.000,-Sk. Opätovne nezostáva súdu inak, než konštatovať, že navrhovateľka 1. na preukázanie svojho tvrdenia, že poskytla pôžičku v sume 450.000,-Sk odporcovi 1. nepredložila, ani neoznačila, jediný dôkaz. Obsah dokazovania, konkrétne výpovedí navrhovateľov 1., 2. a odporcu 2., tak nasvedčuje tomu, že k odovzdaniu peňazí v sume 300.000,-Sk došlo odporcovi 1. a odporca 2. usvedčil odporcu 1. z prevzatia peňazí patriacich navrhovateľke 1.. Dôkazné bremeno ohľade určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Jediným dôkazným prostriedkom vykonaným v prejednávanej veci, z ktorého mohol súd pri rozhodovaní vychádzať, boli výpovede účastníkov konania. Navrhovatelia 1., 2. a odporca 2. zhodne uviedli, že peniaze boli poskytnuté odporcovi 1. titulom pôžičky, teda súd nemal pochybnosti o právnej povahe záväzkového vzťahu (typu zmluvy), keď ohľadne poskytnutia peňazí aj odporcovi 2. nebola žiadna zhoda v tvrdeniach navrhovateľov 1., 2. a odporcu 2. a odporca 1. podľa jeho tvrdenia nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Peniaze patrili navrhovateľke 1., čo vyplynulo z tvrdení oboch navrhovateľov 1., 2.. I keď v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka 1. disponovala v septembri 2008 sumou 450.000,-Sk, odporca 2. kvitoval jej tvrdenie, že reálne mala k dispozícii sumu 300.000,-Sk. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O. s. p.) a povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O. s. p.) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o neunesení dôkazného bremena navrhovateľky 1., mohol súd preto v prejednávanej veci vychádzať len zo vznesených zhodných skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, čo malo za následok, že uplatnený nárok považoval za preukázaný len vo vzťahu navrhovateľky 1. a odporcu 1. a len vo vzťahu k sume 9.958,18 eura (pôvodne 300.000,-Sk) poskytnutej titulom pôžičky.
Navrhovatelia 1., 2. tiež uvádzali, že písomná Zmluva o pôžičke zo dňa 1.9.2008 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1., 2. a odporcom 2. je neplatná podľa ustanovení § 49a a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko skutočným adresátom peňazí bol odporca 1., zmenil s okruh účastníkov, keď zmluva o pôžičke bola uzatvorená s dlžníkom - odporcom 2., ktorého navrhovatelia 1., 2. ani nepoznali a pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že tiež tam bol dohodnutý 10 % ročný úrok z omeškania. K uvedenému tvrdeniu navrhovateľov 1., 2. súd poznamenáva, že podľa tvrdení navrhovateľov 1., 2. k reálnemu plneniu z písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2008 uzavretej medzi navrhovateľmi 1., 2. a odporcom 2. nikdy nedošlo, a keďže k jej uzavretiu zákon vyžaduje nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, právny vzťah z tejto písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2008 ani nevznikol. Preto i tvrdenia navrhovateľov 1., 2. o jej neplatnosti sú bezpredmetné.
K požiadavke navrhovateľov 1., 2. na zaplatenie sumy 14.937,26 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, prípadne titulom náhrady škody, súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne závery, je nárok na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia a titulom náhrady škody od odporcov 1., 2. bezzákladný.
Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa 2. na vrátenie sumy 14.937,26 eura s príslušenstvom od odporcov 1., 2. titulom pôžičky nie je opodstatnený, keď navrhovateľ 2. nikomu z odporcov 1., 2. žiadne peniaze neposkytol. Ďalej dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že medzi navrhovateľkou 1. a odporcom 2. došlo k vzniku akéhokoľvek záväzkového vzťahu, z ktorého by vyplývala povinnosť odporcu 2. vrátiť, teda zaplatiť, navrhovateľke sumu 450.000,- Sk, keď navrhovateľka 1. ani netvrdila, že akúkoľvek sumu peňazí odporcovi 2. odovzdala a odporca 2. nepreukázal svoje tvrdenie, že od navrhovateľky 1. akúkoľvek sumu peňazí prevzal. V súdenom prípade podľa zhodných tvrdení navrhovateľov 1., 2. a odporcu 2. vyvodil súd záver o existencii ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke na sumu 300.000,-Sk s príslušenstvom medzi navrhovateľkou 1. a odporcom 1..
Navrhovatelia 1., 2. v konaní žiadali uložiť odporcom 1., 2. zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 14.937,26 eura s príslušenstvom dôvodiac, že sa jedná o ich solidárnu pohľadávku, v zmysle čoho aj formulovali petit návrhu. Vo vzťahu k povinnosti odporcov 1., 2. neformulovali navrhovatelia 1., 2. svoju požiadavku na zaplatenie sumy 14.937,26 eura s príslušenstvom odporcami 1., 2. ako dlžníkmi spoločne a nerozdielne (tzv. pasívna solidarita), čo znamená, že navrhovatelia 1., 2. sa domáhali zaplatenia jednoduchého, pri ktorom na každého z odporcov 1., 2. pripadá rovnaký diel, teda povinnosť odporcu 1. zaplatiť sumu 7.468,63 eura s príslušenstvom ako solidárnu pohľadávku navrhovateľov 1., 2. a povinnosť odporcu 2. zaplatiť sumu 7.468,63 eura s príslušenstvom ako solidárnu pohľadávku navrhovateľov 1., 2.. Súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že preukázaná je len pôžička v sume 9.958,18 eura s príslušenstvom poskytnutá navrhovateľkou 1. odporcovi 1.. Keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 O. s. p.), keď navrhovatelia 1., 2. žiadali ako solidárnu pohľadávku zaplatiť od odporcu 1. len sumu 7.468,63 eura s príslušenstvom, teda menej ako má navrhovateľka 1. nárok, bolo možné vyhovieť návrhu len v tejto časti. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol súd tak, že odporcovi 1. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1. sumu 7.468,63 eura.
Navrhovatelia 1., 2. okrem istiny žiadali zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z uplatnenej sumy od 2.10.2008 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu však bolo možné priznať úrok z omeškania len z priznanej sumy a len vo vzťahu navrhovateľky 1. a odporcu 1.. Navrhovateľka 1. odvodzovala svoju požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania od 2.10.2008 z písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2008 uzavretej medzi navrhovateľmi 1., 2. a odporcom 2., v ktorej zmluve bol dohodnutý termín splatnosti ku dňu 1.10.2008. Ako už bolo konštatované vyššie súd uzavrel, že pôžička bola uzatvorená ústne len medzi navrhovateľkou 1. a odporcom 1., pričom navrhovateľka 1. zotrvala na požiadavke zaplatenia úroku z omeškania od 2.10.2008. Odporca 1. existenciu akejkoľvek pôžičky popieral a z vyjadrení účastníkov nebolo možné vyvodiť záver, že v prípade ústnej zmluvy o pôžičke bola dohodnutá jej splatnosť, resp. k akému dňu bola dohodnutá je splatnosť, keď i odporca 2. sa k tejto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyjadroval. Preto nebolo možné vyvodiť záver o tom, že medzi navrhovateľkou 1. a odporcom 1. bol dohodnutý čas splnenia, resp. k akému dňu sa odporca 1. zaviazal vrátiť navrhovateľke 1. poskytnutú pôžičku. Úrok z omeškania možno priznať veriteľovi, t. j. navrhovateľke 1., iba od toho času, kedy sa dlžník, t. j. odporca 1., dostal do omeškania. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V súdenom spore možno za kvalifikované požiadanie o splnenie dlhu považovať doručenie návrhu v prejednávanej veci odporcovi 1., keď v konaní nebolo preukázané, že by bol odporca 1. písomne, či ústne vyzývaný na plnenie, pred doručením návrhu. Návrh bol odporcovi 1. doručený dňa 15.4.2013, teda odporca 1. sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim, t. j. dňa 16.4.2013. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 16.4.2013 bola 0,75 %. Navrhovateľka 1. má tak nárok na zaplatenie od odporcu 1. úroku z omeškania vo výške 8,75 % (8,00 % + 0,75 %) zo sumy 7.468,63 eura od 16.4.2013 do zaplatenia a vo zvyšku nie je nárok v časti príslušenstva dôvodný. Navrhovateľka 1. však žiadala v konaní o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne, teda v nižšej výške ako má nárok a keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 O. s. p.), uložil súd odporcovi 1. zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania v nej požadovanej výške 8,50 % ročne.
Súd zamietol návrhy odporcu 1. na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne Zuzany Ružiniovej k tomu, či odporca 2. s ňou vykonával spoločné podnikanie a že si finančné prostriedky požičal od navrhovateľov 1. 2., keďže vykonanie tohto dôkazu by bolo bezpredmetné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko Zuzana Ružiniová nebola prítomná pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a nemohla tak relevantné poskytnúť svedectvo o skutočnostiach rozhodujúcich pre konanie a spoločné podnikanie odporcu 2. s kýmkoľvek, vrátane Zuzany Ružiniovej, nemá súvis s prejednávanou vecou, keď navrhovatelia 1., 2. ani netvrdili, že sa jednalo o poskytnutie pôžičky na konkrétny účel.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na zložitosť prípadu, keďže navrhovatelia 1., 2. formulovali svoj nárok na plnenie ako ich solidárnu pohľadávku, pričom zároveň povinnosť odporcov 1., 2. formulovali ako deliteľné
plnenie, súd vyhovel návrhu len vo vzťahu navrhovateľky 1. a odporcu 1. a len v časti žiadanej sumy s príslušenstvom, ako i z dôvodu, že účastníci majú povinnosť vyčísliť si trovy konania najneskôr do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.