Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/79/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.06.2022, č. k. -238, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.09.2022 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 27.06.2022, sp. zn. -238 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že 1. dňa 10.03.2022 v čase približne o 21:00 hodine v obci C. vnikol na dvor rodinného domu s popisným číslom XXX a to takým spôsobom, že si otvoril neuzamknutú vstupnú bránu, následne pokračoval po pozemku k rodinnému domu, kde cez neuzamknutú garážovú bránu vstúpil do priestorov garáže, a následne do obytnej časti domu, kde bol vlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti A. D. a E. F. pristihnutý, pričom na ich otázku čo tam robí, si od nich vypýtal finančnú hotovosť, na to mu E. F. dala 2 eurá a A. B. sa otočil a zišiel schodmi do priestorov garáže, odkiaľ z rodinného domu odišiel na neznáme miesto, 2. dňa 14.03.2022 v čase približne o 22:00 hodine v obci C. vnikol na dvor rodinného domu s popisným číslom XXX a to takým spôsobom, že si otvoril neuzamknutú vstupnú bránku, kde následne pokračoval po pozemku k rodinnému domu, do ktorého vošiel cez neuzamknuté dvojité vchodové dvere, kde bol vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti B. G. spozorovaný v kuchyni, pričom prišiel k nej až do obývacej izby a pýtal od nej finančnú hotovosť vo výške 2 eurá, načo mu odvetila, že mu nedá žiadne peniaze a vyzvala ho, aby z rodinného domu odišiel, čo uposlúchol a z rodinného domu odišiel na neznáme miesto, teda neoprávnene vnikol do obydlia iného, čím spáchal

pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa . Za to mu súd prvého stupňa podľa , za použitia písmeno l), písmeno m), uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne. Podľa písmeno b) súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa písmeno d) súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný odvolanie, a to voči výroku o treste. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal. Podaním zo dňa 08.07.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa 08.07.2022 obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene):

Uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny a nezohľadňuje pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, keď predtým trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 25.05.2022 súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody taktiež vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, pričom súd vychádzal z pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností 1:0, keď upravil trestnú sadzbu podľa a vychádzal z upravenej trestnej sadzby 8 mesiacov až 2 roky. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , vyjadril úprimnú ľútosť zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a súd mu opäť uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov v sadzbe do 2 rokov pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, čo súd nezohľadnil, a preto je názoru, že priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie nemalo pre obžalovaného praktické dôsledky pri vymeriavaní trestu. Uložený trest 10 mesiacov nezohľadňuje všetky okolnosti prípadu:

obžalovaný od počiatku nerozporoval priebeh skutkov, ale popieral úmysel dopustiť sa stíhaného prečinu, pretože chcel ísť za H. I. a D. G., pred domami nebol zvonček, vstupné brány na pozemok aj do domov boli odomknuté a tak vošiel dnu a chcel s H. I. a D. G. hovoriť, pričom po výzve osôb obývajúcich tieto obydlia ihneď z ich obydlia odišiel.

Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudkom zmenil a uložil obžalovanému miernejší trest odňatia slobody. K odvolaniu obžalovaného sa podaním zo dňa 19.07.2022 doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.07.2022 vyjadril prokurátor nasledovne (skrátene): Obžalovaný v prípravnom konaní popieral spáchanie skutkov a uvádzal, že do rodinných domov išiel pozrieť kamarátov. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine až na hlavnom pojednávaní, a to z dôvodu, aby u neho bolo možné uplatniť poľahčujúcu okolnosť podľa . Uložený trest je zákonný primeraný a zohľadňuje trestnú minulosť obžalovaného, možnosti jeho nápravy, ako aj postoj k spáchanej trestnej činnosti. U obžalovaného neboli dané dôvody na ukladanie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Nie je pravdou, že by obžalovaný nerozporoval priebeh skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Poškodená B. G. uviedla, že okolo desiatej v noci dňa 14.03.2022 sa u nej doma z kuchyne blížila mužská postava a tento muž od nej pýtal 2 Eurá na chleba. Poškodená A. D. uviedla, že okolo 21:00 dňa 10.03.2022 na chodbe v jej rodinnom dome zbadala obžalovaného, ktorý ju oslovil, aby mu požičala 3 Eurá. Jej mama mu dala 2 Eurá, na čo odišiel a z dvoru si bez ich súhlasu zobral bicykel. Je pravdepodobné, že účelom návštevy rodinných domov bolo pýtanie si peňazí za účelom zakúpenia alkoholu. Podľa záveru znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej alkohol u obžalovaného uvoľňuje prirodzené brzdiace mechanizmy. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo správanie obžalovaného dobromyseľné.

Obžalovaný pripustil, že bol v rodinných domoch, ale uvádzal úplne iné dôvody a motív, pre ktoré tam vchádzal, čo nemožno považovať za priznanie sa ku skutku. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že ľutuje čo spáchal, nemožno to považovať ani za skutočné prejavenie úprimnej ľútosti zo spáchania daného skutku v zmysle etického aspektu ľútosti, či sebakritického postoja k spáchaniu trestného činu ako prísľubu nápravy, ale iba za kalkul na formálne zabezpečenie si poľahčujúcej okolnosti, aby nedošlo k zvýšeniu spodnej hranice trestnej sadzby. K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 05.08.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2022, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): Vyjadrenie prokurátora, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine len preto, aby mu bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa a následne v jeho prípade nebol aplikovaný je hypotetické, špekulatívne a bez právneho významu pri ukladaní trestu. Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa zákon nerozlišuje, či sa obžalovaný prizná v trestnému činu už v prípravnom konaní alebo až na hlavnom pojednávaní. Sám prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, pričom to, že obžalovaný pri urobení vyhlásenia o vine ráta z nejakým benefitom, nie je právne relevantné. Obžalovaný navrhoval uložiť mu trest odňatia slobody v dolnej tretine trestnej sadzby a nie sa samej dolnej hranici, ako to uvádza prokurátor. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , :

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného voči výroku o treste ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 11.12.2019, právoplatným dňa 16.01.2020 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa a v bodoch 1) a 2) aj podľa písmeno b) a bodoch 3) a 4) aj podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno e) , za čo mu bol uložený súhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom daného skutku sa dopustil piatimi čiastkovými útokmi porušovania domovej slobody a vo všetkých prípadoch išlo o nehnuteľnosti v obci C.. Uložený trest vykonal dňa 03.07.2020. Obžalovanému bol v tomto trestnom konaní uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd mal za to, že iný druh trestu by nezabránil obžalovanému v opätovnom páchaní totožnej trestnej činnosti, za ktorú už bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal. Skutku v tejto veci sa dopustil do dvoch rokov od vykonania nepodmienečného trestu odňatia slobody za totožnú trestnú činnosť, ako aj uloženého ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, z ktorého bol prepustený dňa 07.07.2020. Keďže ani výkon trestu odňatia slobody, ani postihy za priestupky nemali na obžalovaného výchovný vplyv, uloženie iného druhu trestu neprichádzalo do úvahy, nakoľko by nebola dostatočne zabezpečená ochrana spoločnosti pred obžalovaným. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v písmeno l) , nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Obžalovanému bola zohľadnená jedna priťažujúca okolnosť podľa písmeno m) , že už bol za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím na rovnomerný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba až na 2 roky podľa ustanovenia nemenila. S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidívu vo vzťahu k trestnému činu porušovania domovej slobody, pričom predchádzajúci vykonaný nepodmienečný trest vo výmere 15 mesiacov na neho nemal výchovný vplyv, ako aj okolnosti skutku, kedy sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu čiastkovými útokmi dopúšťa pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody v mieste svojho trvalého bydliska v obci C., ako i neistú prognózu vo vzťahu k zmene jeho životného štýlu vzhľadom na závislosť obžalovaného, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Súd má za to, že trest odňatia slobody v nižšej výmere by neviedol k ochrane spoločnosti pred obžalovaným a nevytvoril by podmienky na jeho výchovu. Pre obžalovaného ani predchádzajúci nepodmienečný trest nebol dostatočnou výstrahou na to, aby sa rovnakého konania opätovne nedopustil. Obžalovaného súd zaradil podľa , písmeno b) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko

obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom správne vyhodnotil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa , nakoľko pred spáchaním stíhaného trestného činu bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 11.12.2019. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa a vyhodnotil, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 10 mesiacov je pre obžalovaného trestom zákonným a spravodlivým. Majúc na zreteli účel trestu, odvolací súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto uložený trest za primeraný a zákonný a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného bola skutočnosť, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu rozsudkom nezohľadnil zmenu v pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností oproti stavu, keď vo veci vydal trestný rozkaz. V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že primárnou úlohou súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody je ustáliť sadzbu trestu odňatia slobody pre ukladanie trestu v prejednávanej trestnej veci. Súd najprv vychádza zo sadzby trestu odňatia slobody stanovenej v osobitnej časti pre prejednávaný trestný čin, ktorá sa následne môže po aplikácii ustanovení všeobecnej časti (poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, mimoriadne zníženie trestu a pod.) meniť. V takto ustálenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody je na úvahe súdu (individualizácia trestu), v akej výmere trest odňatia slobody uloží, a to s ohľadom na dosiahnutie účelu trestu. V prípade vydania trestného rozkazu u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, pričom v tomto prípade prvostupňový súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 8 mesiacov do 2 rokov. V takto určenej sadzbe trestu odňatia slobody prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody 10 mesiacov. V prípade vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody do 2 rokov a v takto určenej sadzbe trestu odňatia slobody prvostupňový súd obžalovanému opätovne uložil trest odňatia slobody 10 mesiacov. Pri vydávaní oboch rozhodnutí prvostupňový súd považoval na dosiahnutie účelu trestu za nevyhnutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Vyhlásenie obžalovaného o vine a existencia poľahčujúcej okolnosti podľa nepredstavovali pre prvostupňový súd takú zásadnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie trestu oproti vydanému trestnému rozkazu, a to s poukazom na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného, zohľadňujúc jeho recidívu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť záver prezentovaný obžalovaným, a to že v prípade zmeny pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností musí prísť v každom jednom prípade aj k zmene výšky uloženého trestu. Obžalovaný ďalej namietal, že prvostupňový súd nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, a to jeho úmysel spáchať trestný čin, absencia zvončekov, neuzamknutie domov, záujem hovoriť s tretími osobami a opustenie obydlia poškodených po ich výzve.

K úmyslu obžalovaného spáchať predmetný trestný čin je potrebné uviesť, že obžalovaný vyhlásením o vine uznal, že mal úmysel spáchať predmetný trestný čin, a preto opačný názor obžalovaného, prezentovaný v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za irelevantný. Samotné vybavenie rodinných domov (zvonček a pod.) je na úvahe ich vlastníkov, príp. užívateľov a za svoju voľbu nemôžu byť sankcionovaný nižšou mierou trestnoprávnej ochrany ako vlastníci, či užívatelia rodinných domov, ktoré sú zvončekmi vybavené. Neuzamknutie rodinných domov bolo zohľadnené pri právnej kvalifikácii trestného činu, nakoľko v prípade ak by obžalovaný prekonal uzamknutie obydlia, naplnil by kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej slobody podľa , so sadzbou trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Napokon opustenie obydlia poškodených obžalovaným po ich výzve možno považovať len za dokončenie trestného činu a nie za takú okolnosť, ktorá by mala mať za následok nižšiu závažnosť spáchaného trestného činu. Za rozhodujúcu skutočnosť pri ukladaní trestu odvolací súd považuje špeciálnu recidívu obžalovaného, ktorý bol za rovnaký trestný čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 11.12.2019 na 15 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody a napriek jeho výkonu rovnakú trestnú činnosť opakoval. Z uvedeného teda vyplýva, že 15 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného nenaplnil svoj účel, a preto je potrebné uložiť mu trest v takej výmere, ktorá tento účel dosiahne, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nižšieho ako 10 mesiacov, tento účel nie je u obžalovaného spôsobilé dosiahnuť. K námietkam prokurátora k priznaniu sa obžalovaného a úprimnej ľútosti k spáchanej trestnej činnosti a následnému oponujúcemu názoru obžalovaného, sa odvolací súd nebude osobitne vyjadrovať, nakoľko prokurátor odvolanie voči rozsudku prvostupňového súdu nepodal, čím priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa akceptoval. Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa . Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.