Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/320/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34127798, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36866598, proti žalovanému: Y. A., G.. X.X.XXXX, K. F. X, C., v konaní o zaplatenie 9.393,09 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.041,88 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.041,88 eur od 26.9.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.7.2015 domáhal zaplatenia sumy 9.393,09 eur s 11,75% ročným úrokom zo sumy 5.902,70 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.902,70 eur od 26.9.2014 do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konaniav sume 1.193,09 eur, z toho súdny poplatok 563,50 eur, zvyšok trovy právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0448254850 zo dňa 25.1.2008 poskytol právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanému úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur) s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,75%. Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaný v zmysle článku I bod 1. Zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a to všetko v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 4.484 Sk (148,84 eur) mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.2.2008 a posledná splátka bola splatná dňa 20.1.2013. Ročná percentuálna miera nákladov je dohodnutá vo výške 14,29%. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s., voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovaného o postúpení pohľadávky. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.9.2014 t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 9.393,09 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 5.902,70 eur a príslušenstva vo výške 3.490,39 eur. Príslušenstvo uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu predstavujú: zmluvný 11,75% ročný úrok z poskytnutého úveru, určený podľa článku I, bod 1 Zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2 všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru a zákonný 8% ročný úrok z omeškania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by si uplatňoval úrok z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou, tento by prevyšoval 8 % p.a. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy úroku z omeškania s účinnosťou od 1.2.2013 poukazuje na ust. § 768 k ods. 3 ObchZ, podľa ktorého sa ustanovenia o omeškaní dlžníka, účinné od

1.2.2013, nevzťahujú na záväzkové vzťahy, uzavreté pred 1.2.2013. Rovnaké právne dôsledky vyplývajú i z ust. § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. znenia účinného od 1.2.2013.

Žalovaný k žalobe uviedol, že sa mu nepozdáva výška pohľadávky. Ku veci nesplácania úveru, by som sa chcel vyjadriť nasledovne. V januári 2009 prišiel o zamestnanie v dôsledku hospodárskej krízy, poberal len sociálne dávky vo výške 62.50 eur, z čoho musel platiť 30 eur výživné, v r. 2010 sa rozviedol, nemal z čoho splácať dlh. Vyporiadanie BSM sa ťahá 6 rokov. Požiadal súd, aby sa istina vyplatila po skončení BSM alebo aby mohol splácať dlh mesačnými splátkami a po ukončení BSM by sa istina vyplatila celá aj s úrokmi. Taktiež chcel odklad súdnych trov.

Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z neho vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s výškou žalovanej sumy, avšak neuvádza v akom rozsahu so žalovanou sumou nesúhlasí a ani dôvod, pre ktorý sa mu pohľadávka žalobcu zdá príliš vysoká. Nepriložil žiadne písomné dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenie. Možno predpokladať, že vychádzal zo svojho subjektívneho pocitu a nie z objektívneho stavu. Žalovaný ďalej vo svojom podaní uvádza dôvody pre ktoré pohľadávku žalobcu nesplnil a prejavil vôľu dlh splniť po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou a za tým účelom žiada odložiť plnenie súdom uloženej povinnosti, prípadne zaplatiť dlh v splátkach. Z písomného podania žalovaného možno vyvodiť, že pohľadávku žalobcu uznáva čo do dôvodu, sporná je len výška pohľadávky aj keď nie je zrejmé v akom rozsahu. Ak žalobca je ochotný sa so žalovaným dohodnúť na mimosúdnom riešení sporu, prípadne na splátkach dlhu, mal by sa obrátiť priamo na žalobcu a nie na súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa úverovej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ uzavrela dňa 25.1.2008 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 0448254850, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur) s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,75%, spracovateľským poplatkom 4.000 Sk (132,78 eur), poplatkom za správu úveru 60 Sk (1,99 eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 4.484 Sk (148,84 eur) mesačne, splatných od 20.2.2013, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 20.1.2013. V zmluve bola uvedená RPMN 14,29%. Žalovaná podpisom zmluvy prehlásila, že sa oboznámila so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými súd VOP, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Z Oznámenia zo dňa 7.10.2014 súd zistil, že ním Slovenská sporiteľňa, a. s., upove-domila žalovaného o postúpení pohľadávky zo zmluvy č. 0448254850 vo výške 9.393,09 eur s prísl. žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014.

Podľa histórie účtu žalovaného v Slovenskej sporiteľni za obdobie od 23.1.2008 do 23.09.2014 žalovaný vyčerpal úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur), z ktorého uhradil 3.318,22 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na po-žiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len citovaný zákon/, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa us. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžní-kovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úro-ky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ uzavrela dňa 25.1.2008 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 0448254850, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur) s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,75%, spracovateľským poplatkom 4.000 Sk (132,78 eur), poplatkom za správu úveru 60 Sk (1,99 eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 4.484 Sk (148,84 eur) mesačne, splatných od 20.2.2013, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 20.1.2013. Podľa histórie účtu žalovaného v Slovenskej sporiteľni 23.1.2008 do 23.09.2014 žalovaný vyčerpal úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur), z ktorého uhradil 3.318,22 eur, t.j. vyše 22 splátok splatných do 20.12.2009.

Oznámením zo dňa 7.10.2014 Slovenská sporiteľňa, a. s., upovedomila žalovaného o postúpení pohľadávky zo zmluvy č. 0448254850 vo výške 9.393,09 eur s prísl. žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014. Z uvedeného je zrejmá aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k splneniu zá-konných podmienok pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, súd teda vychádzal z toho, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru nedošlo.

V prejednávanom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 , pri-čom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 a zároveň ide o spotrebiteľský úver osobitne upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch. Novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občian-skeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ). Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účin-nosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom na uvedené je potrebné na právny vzťah, ktorý bol založený na základe predmetnej zmluvy, aplikovať právnu úpravu Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, teda aj pokiaľ ide o premlčanie. Podľa § 101 Obč. zákonníka je premlčacia doba je trojročná. A na túto musel súd ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadať. A keďže žaloba bola podaná 7.7.2015, je zrejmé, že neuhradené splátky, splatné do 20.6.2012, sú premlčané, keďže od ich splatnosti do podania žaloby uplynula premlčacia doba, preto súd nemohol priznať žalobcovi nárok na ich zaplatenie. Žalobca má nárok len na splátky splatné od 20.7.2012 do 20.1.2013 v celkovej výške 1.041,88 eur (7 x 148,84 eur). Pokiaľ ide o úrok, žalobca súdu nepreukázal ako sa počas úverového vzťahu menila úroková sadzba, pričom je všeobecne známe, že táto sa od roku 2008 postupne znižovala, preto súd žalobcovi úrok z dôvodu neunesenia dôkazného bremena taktiež nepriznal.

Nakoľko žalovaný neuhrádzal svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných nepremlčaných splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti a zo zosplatnenej sumy úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platnej ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti tej-ktorej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania iba vo výške 8 % ročne a až od 26.9.2014, preto ich súd v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (podľa ktorého nemôže prekročiť návrh a priznať viac) priznal tak, ako žiadal žalobca, ale len z prisúdenej istiny, nakoľko úroky a úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky - vedľajší záväzok, sledujú osud pohľadávky - hlavného záväzku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy kona-nia rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, kto-rému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalovaný nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto súd o jeho trovách nerozhodoval. Menej úspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhod-nutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým ziste-niam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola-teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o roz-hodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).