Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Csp/103/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., XXX XX Košice, štátna občianka SR, v zastúpení: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom: Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie 4.126,22 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 831,70 Eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 55,08%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.5.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.126,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.4.2019 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.

2. Právny predchodca žalobcu v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 4.3.2013 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400 Eur a bola povinná mu platiť štandardnú splátku vo výške 80 Eur. Žalovaná si nesplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a to aj napriek viacerým výzvam právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.4.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanou s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.126,22 Eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2019, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.4.2019.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.7.2019 uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok a poukázala na bod V. Vyhlásenia klienta zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s prihliadnutím na ustanovenie . Kedy účinnosť danej zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu, (ktorý predstavuje prejav vôle žalobcu, obsahom ktorého je prijatie a schválenie žiadosti zo strany banky), obchodných podmienok a cenníka. Keďže žalobca nepredložil potvrdzujúci list, nepreukázal prijatie a schválenie žiadosti zo strany banky, čo v

konečnom dôsledku znamená, že zmluva nevznikla a ide o absolútne neplatný právny úkon. V prípade neplatného právneho úkonu sa zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. sa zrušuje od počiatku ex tunc a zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa os. 1 . Z predloženého výpisu z kreditného účtu vyplýva, že posledná debetná transakcia, teda reálne čerpanie úverového rámca, bola realizovaná dňa 14.12.2015. Žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, nakoľko trojročná premlčacia doba poslednej debetnej transakcie uplynula dňa 14.12.2018. Väčšinu položiek podľa predloženého výpisu z účtu predstavujú sankčné úroky, štandardné úroky, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti, náklady na vymáhanie po vyhlásení okamžitej splatnosti. Jednotlivé položky neboli preukázané resp. podložené hodnovernými listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich výšku. Súčasťou žalobného návrhu nie sú žiadne listinné dôkazy preukazujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu a preto žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlžnej sumy.

4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 22.1.2020, kedy uviedol, že žalovaná počas trvania celého zmluvného vzťahu tento ani raz nerozporovala, úver čerpala, na jeho splatenie vykonávala úhrady. Žalovaná dňa 22.2.2013 vyplnila Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro. Prijatím a schválením žiadosti bankou dňa 4.3.2013 bez výhrad a dodatkov došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo Všeobecných obchodných podmienok (v bode 2) jasne vyplýva, že zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky a potvrdzovací list preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Nakoľko úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver žalovaná čerpala, čo ani nerozporovala, ďalej zmluvné strany sa riadili zmluvnými dojednaniami, a preto v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu, nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 13.9.2018 sp. zn. . Kreditná karta je forma revolvingového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Žalovaná ako majiteľ karty môže, ale nemusí úver čerpať. Žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kartu dlhodobo využívala. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právnyn predchodca žalobcu listom zo dňa 5.6.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Výpoveď zmluvy s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanej odoslaná dňa 5.6.2016, žalovanej doručená dňa 10.6.2016 s tým, že lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku uplynula dňa 20.6.2016, od ktorého dňa je žalovaná v omeškaní s úhradou. Premlčacia lehota podľa tak začala plynúť dňa 21.6.2016 a žalovaná pohľadávka bola dňa 28.5.2019 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby a preto žalovaná pohľadávka nie je premlčaná. Nakoľko ide o revolvingový úver, RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanej nie je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca vypísal položkovitý zoznam debetných transakcií predstavujúcich čerpanie úveru žalovanou ako aj jej úhrady. Uplatnená suma 4.126,22 Eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma pozostáva z istiny 1.272,95 Eur, poplatkov 273,92 Eur, štandardného úroku 2.126,18 Eur a sankčného úroku 453,17 Eur. Žalobca týmto podaním upravil svoj návrh, kedy zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 727,09 Eur (poplatky a sankčný úrok), ďalej oznámil súdu, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť svojho dlhu 3 rovnakými platbami po 31,70 Eur v dňoch 18.4.2019, 23.5.20169 a 21.6.2019. Preto žalobca zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 95,10 Eur taktiež späť a následne žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 3.304,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.399,13 Eur od 21.4.2019 do 18.4.2019, zo sumy 3.367,43 Eur od 19.4.2019 do 23.5.2019, zo sumy 3.335,73 Eur od 24.5.2019 do 21.6.2019 a zo sumy 3.304,03 Eur od 22.6.2019 do zaplatenia.

5. Žalovaná na repliku žalobcu nereagovala.

6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., Výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., Predžalobná upomienka + doručenka, Vyhlásenie okamžitej splatnosti + doručenka, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finane Holding, a.s..

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -66 zo dňa 2.9.2019 súd pripustil, aby do konania na miesto VÚB, a.s. vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -127 zo dňa 3.3.2020 nasledovne: I. Konanie o zaplatenie sumy 727,09 Eur s príslušenstvom zastavuje, II. Konanie o zaplatenie sumy 95,10 Eur zastavuje. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.304,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.367,43 Eur od 21.4.2019 do 23.5.2019, vo výške 5% ročne zo sumy 3.335,73 Eur od 24.5.2019 do 21.6.2019. vo výške 5% ročne zo sumy 3.304,03 Eur od 22.6.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . V. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 61,68%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Na základe odvolania žalovanej proti výroku III. a V. rozsudku prvej inštancie Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -219 zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie pri otázke posudzovania aktívnej legitimácie žalobcu neprihliadol na špeciálnu úpravu, obsiahnutú v , ktorá upravuje podmienky vyžadované zákonom pri postúpení pohľadávky banky vo vzťahu k spotrebiteľovi. K námietke žalovanej o tom, že nárok žalobcu je premlčaný je potrebné uviesť, že odvolací súd túto námietku nepovažuje za opodstatnenú. V danom prípade žalobca zosplatnil úver z dôvodu omeškania so zaplatením splátky splatnej v mesiaci marec 2016. Premlčacia doba tak v zmysle v spojení s začala plynúť uplynutím troch mesiacov od 20.3.2016, teda 20.6.2016. Trojročná premlčacia doba uplynula 20.6.2019. Žalobca tak podal žalobu včas dňa 28.5.2019. Nárok žalobcu z tohto dôvodu nemožno považovať za premlčaný.

11. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalovaná v podaní zo dňa 14.1.2022 uviedla, že žalobca v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ nepreukázal (ani netvrdil), že by veriteľ zisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovaného prostredníctvom príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez riadnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch), čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca ďalej preukazuje splnenie podmienok v zmysle zákona o bankách odkazom na tretiu upomienku, táto upomienka neobsahuje žiadny text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky, táto upomienka predstavuje výzvu v zmysle a nie výzvu v zmysle zákona o bankách. Rovnako tiež ani výzva na predčasné splatenie úveru nie je výzvou v zmysle zákona o bankách. Podľa názoru žalovaného za výzvu v zmysle zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahujú upozornenie na postup v zmysle zákona o bankách. Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného zákona, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Sankcia uvedená v o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle a je potrebné považovať za neplatné, čo má za následok nepreukázanie výzvy v zmysle zákona o bankách. Žalobca teda nepreukázal existenciu výzvy v zmysle zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s ustanovením o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle , žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný ďalej uvádza, že osobné údaje o klientovi ako rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefón údaje o zamestnávateľovi, údaje k používaniu kreditnej platobnej karty sú napísané väčším písmom ako predmet a cena zmluvy o úvere a teda predmet a cena úveru je napísaná menším písmom. V danom prípade ide síce o formálnu chybu čo sa týka veľkosti písma, ktorú však citované ustanovenie

sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy o úvere. Keďže zmluva je neplatná, zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade subjektívna dvojročná ako aj objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť v rovnaký deň a teda 04.03.2013, keď došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a uplynuli 04.03.2015 a 04.03.2016. Žalobcom uplatnený nárok je teda premlčaný v celom rozsahu.

12. Podaním zo dňa 7.2.2022 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 631,70 Eur späť z dôvodu úhrad žalovanej spolu vo výške 631,70 Eur platbami dňa 23.7.2019, 24.11.2021, 21.12.2021 a 26.1.2022. Podaním zo dňa 16.5.2022 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 200 Eur späť z dôvodu úhrady žalovanou dňa 28.2.2022. S citovanými čiastočnými späťvzatiami žaloby žalovaná súhlasila podaniami zo dňa 20.5.2022 a 20.6.2022.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:

14. Dňa 22.2.2013 žalovaná podpísala Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (kreditnej platobnej karty s logom Master card), kedy požiadala o predschválený úverový rámec 2.400 Eur so štandardnou splátkou 80 Eur pri štandardnej úrokovej sadzbe 1,9% p.m./ 22,80% p.a., ktorá žiadosť bola prijatá a podpísaná právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s. dňa 4.3.2013.

15. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že žalovaná začala čerpať daný úver výbermi kartou dňa 15.3.2013.

16. Podľa čl. II. bode 2 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci so Správcom. Pokiaľ nie je v Zmluve uvedené inak, Zmluva sa stáva platnou a účinnosťou dňom jej podpísania zo strany Banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí Zmluvy vydaním Potvrdzujúceho listu o schválení Žiadosti a uzavretí Zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia Zmluvy.

17. Predžalobnou upomienkou zo dňa 4.5.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu nedoplatku na splátkach vo výške 240 Eur, pričom v prípade ak žalovaná neuhradí splátku splatnú v mesiaci 03/2016 do 11.5.2016, je právny predchodca žalobcu CFH oprávnený úver zosplatniť.

18. Oznámením zo dňa 5.6.2016 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žiadal žalovanú uhradiť dlžnú sumu 2.803,67 Eur. Z fotokópie obálky súd zistil, že zásielka bola prevzatá žalovanou dňa 10.6.2016.

19. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

20. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa , ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

28. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného do 9.6.2013, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

33. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

35. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

36. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa nariadenia vlády č. , ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

38. Podľa (ďalej len ), žalobca môže vziať žalobu späť.

39. Podľa veta prvá , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

40. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

41. Na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorý svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 831,70 Eur zobral späť, súd v zmysle a nasl. za súhlasu žalovanej konanie v tejto časti konanie zastavil.

42. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

43. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že pôvodný veriteľom - právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme revolvingového úveru čerpaný prostredníctvom kreditnej karty.

44. V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od postúpenia pohľadávky oznámeného žalovanému. Žalobca síce predložil v konaní oznámenie o postúpení pohľadávky, avšak súd posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu aj s prihliadnutím na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj možnosť postúpenia pohľadávky s prihliadnutím na ustanovenia § 7 a 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na ďalšiu obranu žalovanej.

45. Cieľom ust. a zákona číslo je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane napríklad výpoveď z pracovného pomeru alebo ochorie. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom, tak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov. Súd za dôležité považuje uviesť, že je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom, domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný domáci rozpočet, a to tak príjmy ako aj výdavky, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Veriteľ takýmto spôsobom nepostupoval, keďže príjem žalovanej nepreveril žiadnou listinou. Uvedenú skutočnosť žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal. Právneho predchodcu žalobcu nezaujímali žiadne výdavky žalovanej týkajúce sa domácnosti, bývania, vyživovacia povinnosť k maloletým deťom a podobne.

46. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014 LCL Le Crédit Lyonnais C - 565/12, posudzoval dodržiavanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky. V prípade porušenia povinností, ktorá je upravená v článku , t.j. preveriť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z tohto vyplývalo, že nemá skutočne odradzujúcu povahu.

47. Súd uzatvára, že veriteľ pri skúmaní bonity žalovanej pri poskytovaní úveru v súlade s citovaným ust. § 7 a § 11 ods. 2 nepostupoval. Nezaujímali ho výdavky žalovanej, ktoré si žiadnym spôsobom neoveril, ani to či jej zostane dostatočná finančná rezerva na splácanie poskytnutého úveru. Vychádzal len z údajov, ktoré žalovaná zadala v zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej mala žalovaná čistý mesačný príjem za posledných 6 mesiacov 360,- Eur (č.l. 17), pričom už len takáto žalovanou uvedená nízka suma čistého príjmu za posledných 6 mesiacov mala u právneho predchodcu žalobcu vyvolať zvýšený záujem na preskúmanie bonity žalovanej.

48. Súd nepopiera, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, a teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. V súvislosti s tým poukazuje súd na rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 1.4.2015, čj. - 39, v zmysle ktorého: „Součástí odborné péče poskytovatele úvěru dle § 9 odst. 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském úvěru, je i taková obezřetnost, která jej vede k nespoléhání se jen na údaje tvrzené žadatelem o úvěr, ale i k prověření (požadavku na doložení) těchto tvrzení (např. potvrzením o zaměstnání a příjmu, doložením výplatních pásek, doložením výpisu z účtu žadatele a pod).

49. Na základe uvedeného súd uvádza, že s poukazom a citovaného zákona poskytnutý úver nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa ust. a ust. . Napriek tomu žalobca úver zosplatnil, avšak toto postúpenie pohľadávky nemohlo byť posúdené ako platné. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a rovnako je súd povinný preskúmavať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Hmotné právo definuje vecnú legitimáciu ako stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či strana sporu je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha. Postup a podmienky platnosti postúpenia pohľadávky upravuje zákona číslo účinného v čase postúpenia pohľadávky.

50. V čase postúpenia pohľadávky žalobcovi úver ešte nebol splatný, nakoľko jeho predčasné zosplatnenie súd vyhodnotil ako neplatné. Preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu spornej pohľadávky s poukazom na ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore, ktorá vedie k zamietnutiu žaloby.

51. Čo sa týka posúdenia platnosti postúpenia s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy veriteľa a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI ) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.

52. Súd mal za to, že nakoľko právny predchodca žalobcu vo žiadnej zo svojich výziev či oznámení neupozornil žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky, neboli potom splnené ani podmienky uvádzané v § 92 ods. 8 zákona o bankách a aj z tohto dôvodu je potrebné právne uzavrieť, že k prevodu vlastníckeho práva k pohľadávke riadne nedošlo a z uvedeného dôvodu potom nemožno žalobcu považovať za aktívne legitimovaného.

53. Čo sa týka argumentácie žalovanej ohľadom použitia drobného písma pri údajoch ako rodné číslo, číslo občianskeho preukazu atď. súd k tomuto uvádza, že povinnosť dodržať veľkosť najmenej 1,9 mm v spotrebiteľských zmluvách bola zavedená až účinnosťou nariadenia vlády č. od 1.1.2015, kedy uvedená novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré ukladajú veriteľom povinnosť dať do súladu so zákonom veľkosť písma v skôr uzatvorených zmluvách.

54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

55. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

58. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s prihliadnutím na a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 55,08 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Úspech žalobcu bol v rozsahu 22,46%, čo predstavuje sumy 831,70 Eur + 95,10 Eur = 926,80 Eur uhradené žalovanou po podaní žaloby, kedy táto v tejto časti zavinila zastavenie konania. Úspech žalovanej bol v rozsahu 77,54%, čo predstavuje sumu 797,09 Eur - sumu poplatkov a sankčných úrokov, ktoré žalobca zobral bez dôvodu späť, t.j. v tejto časti zavinil zastavenie konania + sumy 2 splátok po 31,70 Eur uhradených pred podaním žaloby dňa 18.4.2019 a 23.5.2019, ktoré sumy zobral žalobca ani nemal žalovať, t.j. zobral späť bezdôvodne, čím sám zavinil zastavenie konania v týchto častiach + zostatok žalovanej sumy, v ktorej bola žaloba zamietnutá, spolu v celkovej sume 3.199,42 Eur (žalovaná suma 4.126,22 mínus suma 926,80 Eur). Pomer úspechu a neúspechu je potom 55,08% v prospech žalovanej.

61. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia , avšak v tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).