Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-1C/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa G. F., D.. XX. XX. XXXX, H. N. XXX XX A., A. N. H. X., D. XXX/X XXX XX S. G., zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporkyni I. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. XXX XX A. - Š. X, H.. Č.. N. I. XX, XXX XX C., Č. F., o zaplatenie sumy 20.000 Eur istiny s príslušenstvom a o vydanie hnuteľných vecí, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 20.500,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 17. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e a to o vydanie hnuteľných vecí, označených por. č.:

22. 1 ks hospodárske zviera - koza 23. 2 ks vietnamské prasatá 24. 14 ks sliepky 25. 5 ks kačky

Odporkyňa je p o v i n n á vydať navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku nasledovné hnuteľné veci, označené por. č. :

2. 2ks rúno

3. 1 ks ovčí matrac s magnetom 4. 1 ks ovčí prehoz na sedačku s magnetom 5. 1 ks protialergický paplón 6. 1 ks posteľ s úložný priestorom 14. 1 ks televízna anténa 15. 1 ks antikorová naberačka 16. 1 ks hriankovač 17. 1 ks plynová pištoľ 18. 1 ks vzduchovka lámavá 20. 1 ks kúpeľňová skrinka

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 79,60 % účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva proti odporkyni.

O trovách konania štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Podaným návrhom z 16. 10. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 20.000,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 10. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o pôžičke. V návrhu uviedol, že s odporkyňou žili spolu v Bratislave. Odporkyňa navrhla, že si zadovážia rodinný dom. Pretože nemala finančné prostriedky, presvedčila ho aby jej poskytol pôžičku na kúpu domu, ktorý našla v obci A. - Š. vo výške 20.000,- Eur zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré získal za predaj nehnuteľností v Banskej Bystrici. Pôžičku odporkyni poskytol tak, že kúpnu cenu 20.000,- Eur dňa 09. 05. 2012 poukázal zo svojho účtu v ČSOB. a. s. na účet predávajúceho Juraja Pavlova, uvedený v kúpnej zmluve. Zmluvu o pôžičke s odporkyňou neuzavreli písomne, nedohodli sa ani na jej vrátení, dohodli si však lehotu splatnosti tak, že bude splatná keď prerušia spolužitie. Odporkyňa mu dňa 10. 06. 2013 doručila čestné prehlásenie, že s ním ruší spolunažívanie, odhlásila ho z trvalého pobytu a pre správanie odporkyne sa dňa 23. 09. 2013 odsťahoval bývať na slobodáreň. Odporkyňu vyzval na vrátenie pôžičky, na ktorú výzvu však nereagovala ničím.

Následne podaním z 18. 05. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vydať mu hnuteľné veci, ktoré sú jeho vlastníctvom, označené poradovými číslami 1/ až 26/ v celkovej hodnote 5.877,- Eur a to 1/ 1 ks magnetický kruh, 2/ 2ks ovčie rúno, 3/ 1ks ovčí matrac s magnetom, 4/ 1 ks ovčí prehoz na sedačku s magnetom, 5/ 2ks protialergické paplóny, 6/ 1 ks posteľ s úložný priestorom, 7/ 3ks presklené skrinky s vysokým leskom, 8/ 1 ks perinák, 9/ 2 ks obrúčky zo žltého kovu, 10/ 3 ks náušnice

- nepárne, 11/ 1ks prívesok zo žltého kovu (symbol slnka), 12/ 1 ks externý disk k počítaču, 13/ 2 páry kožené rukavice, 14/ 1 ks televízna anténa, 15/ 1 ks antikorová naberačka, 16/ 1ks hriankovač, 1/ 1 ks plynová pištoľ, 18/ 1 ks vzduchovka lámavá, 19/ nôž na prežitie, 20/ 1 ks kúpeľňová skrinka, 21/ 1 ks motorové vozidlo Y. I. N. XXX a hospodárske zvieratá 22/ 1 ks koza, 23/ 2 ks vietnamské prasatá, 24/ 24ks sliepky, 25/ 5 ks kačky. Preto súd uznesením z 17. 08. 2015 č. k. -105 pripustil zmenu návrhu, rozšírením o ďalší petit, týkajúci sa vydania označených hnuteľných vecí 1/ až 26/.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu, v znení pripustenej zmeny návrhu a ďalej uviedol, že tvrdenie odporkyne o tom, že jej nehnuteľnosť poskytol ako dar sa nezakladá na pravde. Na žiadosť odporkyne jej požičal peniaze na kúpu tejto nehnuteľnosti, ktorú si našla, pretože tvrdila, že sa o neho postará. Preto zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu za odporkyňu ako kupujúcu, odporkyňa z tejto kúpnej ceny nič nezaplatila. Peniaze mal z predaja bytu a garáže v Banskej Bystrici, ktoré mal uložené na účte v ČSOB. K vydaniu hnuteľných vecí uviedol, že sa jedná o hnuteľné veci, ktoré sú v jeho vlastníctve, odporkyňa mu ich pri odsťahovaní sa z domu odmietla vydať. K hnuteľným veciam, ktoré odporkyňa namietala, že mu nepatria uviedol, že vec 1/ magnetický kruh, kúpil v Bratislave v Dúbravke na predvádzacej akcii, zaplatil riadne kúpnu cenu, hoci pripúšťa, že kúpna zmluva mohla byť napísaná na meno odporkyne, doklad nemá k dispozícii, pravdepodobne ostal u odporkyni. Veci 2/, 3/, 4/ zakúpil kúpou zmluvou, ktorú predložil súdu a ostali v dome odporkyne. Pri veciach 7/ a 8/ sa jednalo o nábytok, ktorý mal uložený v garáži v Banskej Bystrici, ktorú predal a odniesol tento nábytok do domu odporkyne. Veci 9/, 10/, 11/, 12/ mal tiež v dome a zmizli mu v ten deň, keď ho odporkyňa z domu vyhodila do kuchynky, ale nemá o nich žiadne doklady. Vec 18/ vzduchovku lámavú kúpil na Starých horách od nebohého pána Snopku, pri veci 19/ sa nejednalo o vyskakovací nožík, ale o nožík na prežitie, ktorý mal mriežku, kompas, zápalky, ktoré sa dajú zapáliť aj pod vodou, ktorý si objednal po roku 1989 z ČR, nemá však o ňom žiadny doklad. PO vykonaní dokazovania navrhovateľ zmenil právnu kvalifikáciu a tvrdil, že bolo nesporne preukázané, že kúpnu cenu zaplatil v prospech predávajúceho za kupujúcu bez toho, aby mal akýkoľvek k tomu právny dôvod, teda išlo o plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie za iného.

Po začatí pojednávania navrhovateľ zobral čiastočne späť návrh o vydanie hnuteľných vecí, označených ako hospodárske zvieratá pod por. č. 22/ až 25/ a požiadal súd, aby konanie v časti ich vydania zastavil.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že navrhuje návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 20.000,- Eur a vydania hnuteľných vecí pod por. č. 1/ až 4/, 7/ až 13/, 18/, 19/ ako aj hospodárske zvieratá pod č. 22/ až 25/. Pokiaľ sa týka vydania vecí pod 6/, 14/ až 17/, 20/, tieto je ochotná vydať navrhovateľovi, ako aj 1 kus protialergického paplónu pod 5/, pretože 1 kus

zničili mole a musela ho vyhodiť. Ďalej uviedla, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že jej poskytol pôžičku v uplatnenej výške sa nezakladá na pravde a popiera, že by jej navrhovateľ požičal sumu 20.000,- Eur na kúpu nehnuteľnosti. Navrhovateľ jej poskytol peniaze a predmetný rodinný dom ako dar, pretože nechcel aby jeho dcéra získala po jeho smrti nejaký majetok. Ďalej uviedla, že navrhovateľ chcel kúpiť rodinný dom, avšak na jeho pokyn dala svoj OP predávajúcemu a len preto tento dal vyhotoviť kúpnu zmluvu na ňu ako na kupujúcu. Potvrdila, že kúpnu cenu vo výške 20.000,- Eur zaplatil navrhovateľ. K hnuteľným veciam uviedla, že vec pod 1/ si kúpila ona, boli síce spolu s navrhovateľom na predvádzacej akcii, ale ona zaplatila kúpnu cenu, na jej meno je uzatvorená kúpna zmluva, veci 2/, 3/, 4/ nemali žiadne, veci 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, nepatria navrhovateľovi, vzduchovka lámavá pod 18/ patrí jej synovi a vec 19/ nemá u seba, hoci vie, že navrhovateľ mal vyskakovačku nôž. Potvrdila, že pri veci 21/ navrhovateľ jej zapožičal sumu 500,- Eur na kúpu motorového vozidla. Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu a zastavením konania ohľadne hnuteľných vecí pod položkami týkajúcimi sa hospodárskych zvierat.

Svedok M. A. na pojednávaní uviedol, že ako predávajúci predal rodinný dom v Obci Š. odporkyni. Kúpnu cenu zaplatil navrhovateľ zo svojho účtu na účet jeho zaťa Ľ. C., pretože on nemal účet. Ďalej uviedol, že pôvodne bol toho názoru, že rodinný dom od neho kupuje navrhovateľ, ale keď boli účastníci na ohliadke domu, tak mu odporkyňa dala svoj OP, aby si ho odfotil a vyhotovil kúpnu zmluvu, navrhovateľ nebol pri tom, bol niekde vonku. Preto dal vyhotoviť kúpnu zmluvu, kde bol uvedený ako predávajúci a odporkyňa ako kupujúca. Nevedel ako to majú účastníci medzi sebou dohodnuté. Podal aj návrh na vklad do KN a následne vybavil s účastníkmi, spolu so svojim zaťom elektrikárov v Lučenci.

Svedkyňa O. N. na pojednávaní uviedla, že má vedomosť, že navrhovateľ mal v Banskej Bystrici garsónku, ktorú predal, pretože ho nútila k tomu odporkyňa a prinútila ho, aby jej kúpil na Š. rodinný dom a potom mu ani jesť nedala, ani mu kúpať sa nedovolila. Ďalej uviedla, že pri kúpe rodinného domu nebola prítomná, preto sa nevie vyjadriť k podrobnostiam kúpy.

Svedok I. R. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ mal vzduchovku, ktorú videl v jeho garáži v Banskej Bystrici, keďže aj on má podobnú vzduchovku zn. Slávia. Niekoľkokrát ju videl, keď sa stretol s navrhovateľom v jeho garáži, bola za dverami. Navrhovateľ mal plnú garáž rôznych vecí, bližšie sa však nevie vyjadriť o aké veci sa jednalo. Potvrdil, že navrhovateľ predal byt v Banskej Bystrici, ale bližšie sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa C. O. na pojednávaní uviedla, že bola prítomná u susedy N., keď tam raz prišiel navrhovateľ s tým, že ho odporkyňa vyhodila na dvor, že má nezhody s jej vnuk a tvrdil, že ho odporkyňa vyhodila preto, že už nemá peniaze. Navrhovateľ žiadal, aby zavolali policajtov, pretože sám nebol psychicky schopný. Policajti prišli a povedali, že nemôžu nič robiť, lebo dom je vo vlastníctve odporkyne. Suseda mu vybavila ubytovanie na slobodárni. K okolnostiam kúpy rodinného domu a hnuteľným veciam sa nevedela vyjadriť.

Svedok H. G. na pojednávaní uviedol, že telefonicky ho zavolala pani N. R. Š., aby prišiel presťahovať navrhovateľa. Keď prišiel na miesto, museli čakať hodinu kým prišli policajti, potom pomohol navrhovateľovi zobrať jeho osobné veci z letnej kuchynky a to šaty, kabáty, staré taniere, lyžičky, vidličky. Navrhovateľ si pýtal od odporkyne aj iné veci, ale odporkyňa mu nebola ochotná nič viac vydať, len nejaké zvieratá.

Svedok S. G. na pojednávaní uviedol, že asi dvakrát odporkyni doniesol hospodárske zvieratá, ktoré si od neho objednala, bol tam prítomný aj navrhovateľ, za ktoré mu zaplatila odporkyňa. Odporkyni doviezol aj palivové drevo, ktoré jej aj spracoval, za čo mu odporkyňa tiež zaplatila. Pripustil, že toto bolo až potom, keď sa navrhovateľ odsťahoval. Ďalej uviedol, že nemá žiadne informácie o tom, ktorý z účastníkov kúpil predmetný dom a ako bol financovaný a ako účastníci medzi sebou hospodárili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov M. A., O. N., I. R.C., C. O., H. G., S. G., oboznámením sa s Kúpnou zmluvou z 04. 05. 2012, výpisom z U. Č.. XXXX G.. Ú.. N. N., spisom bývalej Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. S., potvrdeniami v počte 6 ks, lístkami ohľadne nákupu vecí v počte 4 ks založenými v prílohovej obálke spisu, príjmovým pokladničným dokladom zo 14. 05. 2008, faktúrou č. XXXXXXXXX, pre Datart internacional - zastrihávač vlasov a služby e- shopu, kúpnou zmluvou č. XXXXXX z 10. 12. 2002 o tom, že G. F. kupoval matrac s biomagnetom,

podhlavník, prikrývku, tašku, televízor, vozík, Kúpnou zmluvou identifikačné číslo XXXXXX z 01. 08. 1994, ako aj pripojenými spismi Okresného úradu, Priestupkového odboru Veľký Krtíš číslo ObÚ/VK- OVVS/2013/03277/209, číslo OÚ-VK-OVVS/2013/01713/441, číslo ObÚ-VK-OVVS/2013/04482/347 a číslo OÚ-VK-OVVS/2013/01865/463.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že M. A. F.. A., D.. XX. XX. XXXX, N. XXX XX A. XX ako predávajúci a odporkyňa ako kupujúca, uzavreli dňa 04. 05. 2012 kúpnu zmluvu. Podľa článku II. kúpnej zmluvy, predmetom kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností, zapísaných na bývalej Správe katastra vo Veľkom Krtíši a nachádzajúcich sa v G.. Ú.. W. A., P. A., P. S. G. D. U. Č.. XXX V. A. F. Y. A.. Č.. XXX R. A. V. D. P. S. XXXX O., A.. Č.. XXX S. P. S. XXX O., A.. Č.. XXX R. P. S. XXXX O. V. D. A.. Č.. XXX Z. F. W. Č. Z.. X vo výlučnom vlastníctve predávajúce v podiele 1/1 odporkyni do jej výlučného vlastníctva. Podľa článku II. kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 20.000,- Eur. Podľa článku III. kúpnej zmluvy, sa kupujúca zaviazala zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 20.000,- Eur v deň podpisu zmluvy na účet predávajúceho vedený v ČSOB, a. s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z účtu navrhovateľa s názvom Kamil Rajnoha, vedeného v ČSOB, a. s. za obdobie 01. 05. 2012 - 31. 05. 2012 vyplýva, že dňa 09. 05. 2012 bola z účtu navrhovateľa odoslaná platba vo výške 20.000,- Eur na účet s názvom Ľ. C. Č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo spisu bývalej Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. V 565/12 súd zistil, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 04. 5. 2012, uzavretej medzi predávajúcim M. A. a odporkyňou bol povolený rozhodnutím z 06. 06. 2012 pod sp. zn. S. XXX/XX. Z kúpnej zmluvy z 10. 12. 2002 č. XXXXXX vyplýva, že navrhovateľ kúpil 1 ks matrac s Bio magnetom, podhlavník, prikrývku, televízor, tašku a vozík za kúpnu cenu 20.000,- Sk.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal jednak zaplatenia sumy vo výške 20.000,- Eur s príslušenstvom, ktorú právne kvalifikoval ako zmluvu o pôžičke a neskôr ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj ochrany svojho vlastníckeho práva vydaním hnuteľných vecí v jeho vlastníctve, ktoré mu podľa jeho tvrdení neoprávnene zadržiava odporkyňa.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ po začatí pojednávania zobral podaný návrh na začatie konania čiastočne späť a to o vydanie hnuteľných vecí, označených por. č. 22/ až 25/ a odporkyňa na pojednávaní s týmto späťvzatím súhlasila, preto potom súd konanie v tejto časti zastavil a to v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 vety tretej O. s. p..

Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 20.000,- Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke, súd poukazuje na to, že zmluvou o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci zastupiteľné, najmä peniaze (môžu to byť aj iné hnuteľné veci, napr. stavebný materiál, sadivo a pod. ) a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Subjektmi zmluvy o pôžičke sú veriteľ a dlžník, môžu nimi byť tak fyzické ako i právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne i konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o užívanie vecí, ale ide o ich prechod do vlastníctva dlžníka, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Nakoľko zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, musí ísť teda o dohodu v tom, že dlžník vráti ten istý druh veci. V predmetnej veci sa podľa názoru súdu o takýto nárok nejedná. Okrem toho nebola v konaní preukázaná ani existencia zmluvy o pôžičke, navrhovateľ nedoložil súdu písomné vyhotovenie tejto zmluvy, pre platnosť ktorej sa síce nevyžaduje osobitná forma, v prípade dokazovania však nedostatok písomnej formy spôsobuje stav dôkaznej núdze.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov konania, svedka M. A., ako aj listinných dôkazov, najmä z výpisu z účtu navrhovateľa mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ dňa 09. 05. 2012 zaplatil za odporkyňu ako kupujúcu, predávajúcemu Jurajovi Pavlovovi dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorú bola povinná zaplatiť odporkyňa. Preto podľa názoru súdu, daný skutkový stav nie je možné považovať za plnenie zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ale je nutné aplikovať ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce bezdôvodné obohatenie, o ktoré ustanovenia následne oprel svoj nárok aj navrhovateľ.

Súd konštatuje, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku v prípade, ak zistí, že na označený a zistený skutkový stav je potrebné aplikovať iné ustanovenie právneho predpisu, vzťahujúceho sa na právny vzťah účastníkov konania a z neho vyplývajúce práva a povinnosti.

Podľa ustanovenia § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením, je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho bolo plnené čo po práve mal plniť sám. Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené a naopak, neexistuje taká povinnosť na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil. Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku, v danom prípade z kúpnej zmluvy. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Potom podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti) ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. K obohateniu môže dôjsť napr. aj v dôsledku konania v omyle, kedy nastane na strane obohateného stav,

ktorý obohatený subjekt sám nevyvolal. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení, či v inom vecnom plnení resp. vo vykonaní určitých prác. Bezdôvodným obohatením vzniká sekundárna povinnosť vydať alebo aspoň v peniazoch nahradiť bezdôvodne získané bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho bolo získané a naproti tomu postihnutému vzniká právo na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa uvedených zásad a dospel k záveru, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa podľa § 454 Občianskeho zákonníka. V danej veci odporkyňa kúpnou zmluvou kúpila nehnuteľnosti a preto mala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti predávajúcemu M. A.. Táto povinnosť jej vyplývala z článku III. kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu vo výške 20. 000,- Eur však predávajúcemu zaplatil navrhovateľ prevodom zo svojho účtu v ČSOB a.s., dňa 09. 05. 2012 na účet uvedený v kúpnej zmluve, vedený v ČSOB a.s., hoci takúto povinnosť voči predávajúcemu Jurajovi Pavlovovi nemal. Navrhovateľ teda plnil namiesto odporkyne a zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré odporkyňa nadobudla do svojho vlastníctva v podiele 1/1. Na základe tohto vznikol objektívne stav obohatenia na strane odporkyne, keďže navrhovateľ plnil namiesto odporkyne, a to vo výške 20.000, - Eur. Odporkyňa ani netvrdila, že by kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti predávajúcemu zaplatila sama.

Odporkyňa však tvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou z 04. 05. 2012 jej navrhovateľ kúpil a považuje ich za dar od navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, musí byť písomná. V prípade, ak darovacia zmluva nebola urobená v písomnej forme, teda vo forme ktorú vyžaduje zákon, je absolútne neplatná podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa tiež uviedla, že kúpnu cenu, teda sumu 20.000,- Eur, ktorej vrátenia sa navrhovateľ podaným návrhom domáha, tiež považuje za dar od navrhovateľa. Toto tvrdenie však odporkyňa nepreukázala ničím, nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dôkazy, hoci bola poučená súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a preto bol súd toho názoru, že neuniesla dôkazné bremeno.

Potom podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka, vzniká odporkyni povinnosť vydať všetko to, o čo sa bezdôvodne obohatila a to navrhovateľovi, na úkor ktorého k obohateniu došlo. Preto súd návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20.000,- Eur považoval za dôvodný a uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi o čo sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor a zaplatiť mu sumu vo výške 20.000,- Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne od 10. 10. 2013 do zaplatenia, z dôvodu, že sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 17. 10. 2013 do zaplatenia, t. j. od podania návrhu na súd, pretože navrhovateľ nezdôvodnil, z akého dôvodu je odporkyňa v omeškaní s plnením od 10. 10. 2013. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,50 % a to od 07. 05. 2013 do 12. 11. 2013, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 5,50 % ročne.

Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania hnuteľných vecí v jeho vlastníctve, ktoré mu podľa jeho tvrdení neoprávnene zadržiava odporkyňa, v znení čiastočného späťvzatia, uvedenými pod položkami 1/ až 21/, súd poukazuje na to, že ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákona je právnym vyjadrením ochrany vlastníckeho práva. Konkrétne sa týmto ustanovením chráni vlastnícke právo k hnuteľnej ako aj k nehnuteľnej veci, a to pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali, ktoré trvajú, alebo ktoré bezprostredne hrozia. Predpokladom postupu podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednak preukázanie vlastníckeho práva k veci, ale aj preukázanie toho, že niekto vec vlastnícky mu nepatriacu aj zadržiava, teda, že ju bez právneho dôvodu zadržiava a súčasne ju odmieta vydať vlastníkovi, pričom vlastníctvo k predmetnej veci musí trvať až do poskytnutia ochrany. Aktívna legitimácia teda patrí vlastníkovi veci a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod.

Súd preto skúmal, či navrhovateľ je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktoré žiada vydať a ak áno, či sa tieto veci nachádzajú vo faktickej moci odporkyne neoprávnene. Tieto skutočnosti sú totiž rozhodujúce pre posúdenie predmetu sporu medzi účastníkmi. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo

nesporne preukázal k hnuteľným veciam pod por. č. 6/, 14/, 15/, 16/, 17/, 20/, u ktorých vecí aj odporkyňa potvrdila, že sa u nej nachádzajú a nepatria jej a prejavila ochotu ich navrhovateľovi vydať. Pri veci č. 5/ odporkyňa tiež potvrdila, že sa u nej nachádza, avšak len v množstve 1 ks, pretože druhý kus protialergického paplónu zničili mole a myši a musela ho vyhodiť. Okrem toho navrhovateľ predložením listinných dôkazov preukázal súdu, že nadobudol hnuteľné veci pod č. 2/, 3/ a 4/ do svojho vlastníctva titulom kúpy, potom súd neuveril tvrdeniam odporkyne, že tieto veci navrhovateľovi nepatria, s prihliadnutím aj na vyjadrenie odporkyne, že navrhovateľ má v jej dome posteľ s matracom avšak nevie uviesť, či sa tam nachádzajú aj veci označené pod č. 2/, 3/, 4/, pričom nebola ochotná počas konania to ani zistiť. Súd uveril tvrdeniam navrhovateľa aj v tom, že vec č. 18/ vzduchovka lámavá mu vlastnícky patrí, potvrdil to aj svedok Ervín Zápotočný. Odporkyňa svoje tvrdenie o tom, že táto patrí jej vnukovi nepreukázala ničím, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdeniam. Preto potom súd uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci č. 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 20/. Pokiaľ sa týka hnuteľnej veci označenej navrhovateľom pod č. 21/ motorové vozidlo značky Y. I. N. XXX, súd mal zo zhodných výpovedí účastníkov preukázané, že dané motorové vozidlo nie je vo vlastníctve navrhovateľa, ale patrí odporkyni, preto ho nie je povinná vydať, lebo ho nezadržuje neoprávnene. Z dôvodu, že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 500,- Eur na jeho zakúpenie, ktorú skutočnosť odporkyňa potvrdila a domáhal sa jej zaplatenia, preto súd mal za to, že aj v tejto časti jej návrh navrhovateľa dôvodný a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 500,- Eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal vlastníctvo hnuteľných vecí pod č. 1/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 19/, nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že mu patria a že ich odporkyňa bez právneho dôvodu zadržiava. Odporkyňa poprela vlastnícke právo navrhovateľa k týmto hnuteľným veciam, ako aj skutočnosť, že by sa tieto veci nachádzali v jej držbe, teda že by ich neoprávnene zadržiavala. Ani svedkovia, ktorých navrhovateľ v konaní označil, sa nevedeli v tomto smere vyjadriť a nepreukázali jeho vlastníctvo. Navrhovateľ ani po poučení súdu podľa § 120 ods. 4 O. s. p., neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, preto bol súd toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom týchto hnuteľných vecí. Preto potom súd návrh navrhovateľa vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V časti týkajúcej sa čiastočného zastavenia konania o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd mal za to, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania v časti o vydanie hnuteľných vecí vo výške 190,- Eur, nakoľko vzal podaný návrh na začatie konania čiastočne späť bez uvedenia vážneho dôvodu. Vo veci mal. každý z účastníkov úspech len čiastočný, pričom úspech navrhovateľa vo výške 23.240,- Eur (zaplatenie 20.500,- Eur + vydanie hnuteľných vecí 2.740,- Eur), činil 89,80 % a úspech odporkyne vo výške 2.637,- Eur (vrátane procesného zavinenia navrhovateľa) činil 10,20 %, potom po odpočítaní úspechu odporkyne od úspechu navrhovateľa, predstavuje pomerný nárok navrhovateľa na náhradu trov 79,60 %. Preto potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práva proti odporkyni vo výške 79,60 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 veta prvá O. s p., v spojení s ustanoveniami § 137 a § 148 O. s. p. tak, že o trovách konania štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.