Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-127-2002.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/127/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávnenej L. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, XXX XX Ž., Š. F. S., proti povinnému Goldsmith & Laroche, a. s., so sídlom Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36031666, na vymoženie pohľadávky vo výške 166,96 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku,
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo výške 74,73 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.02.2002 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 029406, č. k. 3Er/127/2002, voči povinnému Goldsmith & Laroche, a. s., so sídlom Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36031666 (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 08.02.2002, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávnenej L. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, XXX XX Ž., Š. F. S. (ďalej len „oprávnený“) a pripojený exekučný titul - Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 10. 12. 2001, č. k. 34Cb/123/2001- Sn, právoplatný a vykonateľný dňa 11.01.2002 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 13.06.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora označené pod názvom „Návrh na zastavenie exekúcie...“, v ktorom uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný bol dňa 07.05.2014 vymazaný z Obchodného registra. Na základe tejto skutočnosti preto exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie exekútorovi vo výške 82,75 Eur, ktoré pozostávali z časovej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 39,84 Eur s DPH, paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 31,87 Eur s DPH a náhrady hotových výdavkov vo výške 11,04 Eur s DPH. Súčasne s podaním exekútora bol na súd doručený aj na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora, č. k. EX 34/02.
Súd vlastnou činnosťou z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 26Cbr/37/2012-33, zo dňa 31.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014, bol súdom povinný ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie a následne bol dňa 07.05.2014 vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol dňa 07.05.2014 z úradnej povinnosti vymazaný z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti súdom bez likvidácie, pretože bolo zistené, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, bola naplnená materiálna podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Tento právny záver súd použil vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ku danej problematike uviedol, že „ak bola povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, mal exekučný súd správne aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29.05.2013, pod sp. zn. 5 MCdo 30/2012)
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil..
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil..
S poukazom na dôvod zastavenia exekúcie, súd prijal záver, že trovy exekúcie bude znášať oprávnená.
Súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o uplatnených trovách exekúcie exekútorom z hľadiska ich opodstatnenosti a účelnosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom ku začatiu exekučného konania, t. j. 04.02.2002.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,63 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Exekútor si uplatnil uvedenú časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti za prebratie návrhu a preštudovanie v trvaní 30 min., založenie spisu v trvaní 10 min., vyhotovenia žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 20 min., vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 35 min., vyhotovenie žiadosti o súčinnosť - 2x Obchodný register, Dopravný inšpektorát 2x, Ministerstvo financií 1x/10 min. v trvaní 50 min., vyhotovenie oznámenia o stave exekúcie v trvaní 30 min., vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie + spracovanie odmeny 60 min. a súčasne aj vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o zastavení exekúcie v trvaní 10 min. a vyhotovenie vrátenie poverenia + ukončenie spisu v trvaní 20 min, teda celkovo 260 min. (4 h 25 min)
Súd preskúmaním nároku exekútora na uplatnenú časovú odmenu súd zistil, že nemôže priznať odmenu za úkony ako vrátenie poverenia, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na budúcom uznesení o zastavení exekúcie a založenie spisu. Vrátenie poverenia je podľa ust. § 60 ods. 1 Exekučného poriadku zákonnou povinnosťou exekútora, ktorej náklady nemôže znášať oprávnená a súčasne takáto odmena nesúvisí priamo s vymáhaním pohľadávky oprávneného od povinného, ktorá sa vymáha spôsobmi podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie je úkonom, ktorý rovnako nesúvisí s priamym vymáhaním pohľadávky oprávneného a teda to nie je možné považovať ako odmenu za výkon exekučnej činnosti. Založenie spisu súvisí podľa súdu s vnútorným chodom exekučného úradu a preto sa nemôže považovať za exekučný úkon, za ktorý by prináležala exekútorovi odmena.
Súd preto nepriznal časovú odmenu v trvaní 40 min, čo predstavuje jednu hodinovú sadzbu časovej odmeny vo výške 6,63 Eur (§ 14 ods. 2 Vyhlášky).
Ostatné uvedené úkony podľa názoru súdu súviseli s priamym výkonom exekučnej činnosti za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, čím ich súd považoval za oprávnené a preto priznal exekútorovi časovú odmenu vo výške 31,82 Eur s DPH.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,31 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Ďalej súd zistil, že exekútor si uplatnil paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného 2x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie sídla povinného 2x a zisťovanie účtov povinného.
Reálnu existenciu týchto úkonov súd preveril oboznámením sa s exekučným spisom exekútora a zistil, že všetky uplatnené úkony majú podklad v doručenom spisovom materiály exekútora, čím súd konštatuje, že boli reálne uskutočnené a patrí im za ne uplatnená odmena vo výške 31,87 Eur s DPH.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu účelnosti dôvodnosti hotových výdavkov, ktoré pozostávali z nákladov na poštovné a telekomunikačných nákladov vo výške 11,04 Eur. Poštovné náklady odzrkadľovali reálne uskutočnené úkony exekučnej činnosti, ktoré boli súdom preverené a boli popísané v predošlých odsekoch. Keďže súd konštatoval, že úkony exekučnej činnosti boli reálne vykonané, náhrady za poštovné a telekomunikačné považoval súd za dôvodné a preto ich priznal vo výške 11,04 Eur s DPH. . Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal a na ktorých úhradu zaviazal oprávnenú predstavujú výšku 74,73 Eur, ktoré pozostávajú z krátenej časovej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 31,82 Eur s DPH, z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 31,87 Eur s DPH a priznaných hotových výdavkov vo výške 11,04 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ, je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. (§ 374 ods. 4 prvá a tretia veta O. s. p.). Voči následnému uzneseniu sudcu, ktorý rozhodne o podanom odvolaní, odvolanie nie je prípustné (§ 202 O. s. p.). (§ 202 O. s. p.).