Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-85-2010.pdf
PDF · 121.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/85/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľky: J. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. Y. XXXX/X, Ž., právne zast. Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, Jána Reka 13, Žilina, proti odporcovi: R. E. - U. P., R., I.: XX XXX XXX, právne zast. Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, Makovického 7, Žilina, o určenie členstva a o zaplatenie, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 517,32 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 561,60 Eur na účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 09.04.2010 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.04.2010, následne viacerými doplneniami doručenými súdu dňa 06.10.210, 22.10.2010, sa domáhala určenia, že je členkou odporcu v podiele 165/20800 a zároveň sa domáhala zaplatenia podielu na hospodárskych výsledkoch a trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, na ktorých odporca hospodári.
Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na navrhovanom určení. S poukazom na predmet konania súd má za to, že je daný naliehavý záujem na takom určení, ako požaduje navrhovateľka, keďže bez takého určenia by bolo ohrozené právo navrhovateľky alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnená alebo ak by sa jej právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Súd dospel k názoru, že právny záujem na určení členstva u odporcu v prospech navrhovateľky je daný, keďže navrhovateľka tvrdí, že je členkou, hoci odporca to popiera a vo svojich zoznamoch ju neeviduje. Z toho dôvodu je daný naliehavý právny záujem.
Z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev z 29.01.2010 vyplýva, že odporca má právnu subjektivitu. (l.č. 14 obsahu spisu)
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v návrhu, ktoré užíva odporca. Následne v priebehu konania účastníkmi konania boli ustálené nehnuteľností, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou a ktoré odporca v časti užíva.
Podľa LV č. XXXX je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - parc. KNE č. XXXX, trvalé trávne porasty v k.ú. R. v podiele XXX/XXX. Podľa LV č. XXXX je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - parc. KNE č. XXXX, orná pôda v k.ú. R. v podiele XX/XXX. Podľa LV č. XXXX je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - parc. KNE č. XXXX/ XX, ostatné plochy v k.ú. R. v podiele XX/XXXX. Podľa LV č. XXXX je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - parc. KNE č. XXXX, orná pôda v k.ú. R. v podiele XX/XXX.
Na LV č. XXXX je pre parc. KNE č. XXXX - lesné pozemky evidovaný odporca.
Navrhovateľka tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou aj parc. KNE č. XXXX, lesná pôda o výmere XXX.XXX m2. Vlastnícke právo odvodzuje od svojich právnych predchodcov - titulom dedenia po svojej matke L. F., ktorá ju zdedila po svojom otcovi T. B., ktorý nadobudol vlastnícke právo kúpnou zmluvou č. XXXX/ XXXX. Túto zmluvu predložila, z ktorej vyplýva, že T. B. odkúpil nehnuteľnosti evidované v pkn hárku obce č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Navrhovateľka listom z 12.11.2008 si uplatnila podiel u odporcu.
Odporca pred súdom uviedol, že podľa zoznamu členov odporcu vybratého z archívu v Bytči, navrhovateľka a ani jej predkovia neboli na zozname uvedení, pričom tento zoznam súdu predložil spolu so stanovami.
Podľa stanov členom odporcu sú žijúci členovia zapísaní v zozname a osoby oprávnené v zmysle § 4 zák.č. 229/91 Zb. a § 37 zák.č. 330/91 Zb. ako právni nástupcovia členov.
Odporca predložil aj zmluvu o založení spoločenstva odporcu, v rámci ktorej je uvedená spoločná nehnuteľnosť, ktorá je tvorená z viacerých nehnuteľností s uvedením pkn vložky (l.č. 54), ako aj zoznam členov na prílohe k zmluve (v prílohovej obálke spisu). Z daného zoznamu nevplýva meno navrhovateľky, či jej právneho predchodcu.
Odporca podaním zo dňa 13.07.1999 žiadal Okresný úrad o doplnenie chýbajúcich lesných parciel, ktoré prevzali od Štátnych lesov Žilina a odporca ich nemá zaevidované v Zjednodušenom registri pôvodného stavu. (l.č. 75) Zároveň odporcom bol predložený zoznam nehnuteľností, na ktorých odporca hospodári. (l.č. 147) Tento zoznam mu bol poskytnutý Štátnymi lesmi, ako aj z archívu. Odporca trval na tom, že nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky sú len susediace alebo čiastočne prenikajúce do obhospodarovanej plochy odporcu. Z uvádzaných nehnuteľností navrhovateľkou je spomenutá v zozname len parc.č. XXXX, ktorá však bola vrátená. Má za to, že parcely uvádzané navrhovateľkou sú rozpísané na jednotlivých vlastníkov a sú obhospodarované Lesmi SR. Zároveň odporca predložil Dohodu o vydaní Veľkodivinského urbárskeho majetku v Divine uzavretú Severoslovenskými lesmi, š.p. Žilina, z ktorej vyplýva aj rozdelenie lesa s uvedením čísla porastov, medzi ktorými je aj porast 84a. (l.č. 161)
Vykonaným dokazovaním bol ustálený predmet sporu tak, že odporca skutočne obhospodaruje porast XXa, ktorého súčasťou sú okrem iného aj v časti nehnuteľnosti, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je aj navrhovateľka, na základe čoho sa domáha členstva u odporcu, keďže odporca užíva časť nehnuteľností, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou a ktoré čiastočne prenikajú do porastu XXa.
Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, dokonca aj právny zástupca navrhovateľky výslovne na pojednávaní uviedol, že odporca z predmetných nehnuteľností užíva len časť z celkovej výmery. Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností aj s osobami, ktoré nie sú členmi odporcu.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ing. J..Š. (l.č. 240) vyplýva identifikácia parciel CKN a EKN, pričom podľa záverov znaleckého posudku odporcovi boli odovzdané na základe Dohody o vydaní F. urbárskeho majetku v R. niektoré celé CKN parcely a niektoré boli odovzdané len v časti, čo je zapísané aj v poznámke. (č.l. 162) Podľa dodatku č. X/XXXX k znaleckému posudku č. X/XXXX došlo k zidentifikovaniu KNC parc.č. XXXX do stavu EKN a stavu PKN. Identifikáciu nehnuteľností vykonanú znalkyňou účastníci nespochybnili, čo potvrdili na pojednávaní dňa 13.03.2015.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že nespochybňuje vlastníctvo navrhovateľky k nehnuteľnostiam nadobudnuté dedením. Toto dedičstvo je v prospech navrhovateľky zapísané na LV č. XXXX ako parc. KNE č. XXXX o výmere XXX.XXX m2 - trvalé trávnaté porasty. Táto parcela nebola predmetom prinavrátenia zo Štátnych lesov. Je to orná pôda a nepochybne netýka sa urbárskeho majetku. Podstata návrhu navrhovateľky je v tom, že tým, že má vlastníctvo k parcele č. XXXX, tak automaticky by mala mať vlastníctvo k parcele XXXX, ktorá bola predmetom vydania urbárskemu spoločenstvu, na ktorej hospodária. S týmto však právny zástupca odporcu nesúhlasí, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, že napr. parc. EKN č. XXXX je X/XXXX, čo vyplýva aj z dodatku, teda parcela EKN č. XXXX tvorila predtým pozemno-knižnú parcelu č. XXXX, teda pkn parcela č. XXXX bola vytvorená zo 7 KNE parciel, ktoré zase každá jedna bola vytvorená z nejakej pozemno-knižnej parcely. Z predložených listín jasne vyplýva, že predmetom vydania boli pozemky, ktoré boli zapísané v pozemno-knižných vložkách č. X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX. Ani v jednej tejto pozemno-knižnej vložke nie je parcela, ku ktorej sa navrhovateľka domáha určenia, že je členkou urbáru. Teda právny zástupca odporcu trval na tom, že parc. KNE č. XXXX nie je majetkom urbáru a nebola mu vydaná. Urbár na nej nehospodári. Odporca trval na tom, že uvádzané nehnuteľnosti navrhovateľkou, predovšetkým parc. KNE č. XXXX, sú užívané Lesmi SR.
Navrhovateľka trvala na tom, že je podielovou spoluvlastníčkou parciel tak, ako je uvedené v návrhu a na ktorých má hospodáriť odporca. Teda ide o parcely registra E: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XX J. XXXX.
LESY SR, š.p. súdu písomne v liste zo dňa 02.04.2015 potvrdili, že parc. EKN č. XXXX je v obhospodarovaní LESOV SR, š.p. OZ Žilina a podiel navrhovateľky taktiež, a to v zmysle zmluvy o nájme lesných pozemkov. (l.č. 434)
V priebehu konania bolo súdu predložené odborné vyjadrenie Ing. U. B., ktorý špecifikoval prienik parciel EKN vo vlastníctve navrhovateľky a JPRL (lesných porastov) v užívaní odporcu, a to spolu aj s nákresom. (v prílohovej obálke súdneho spisu) Dané listiny medzi účastníkmi konania neboli sporné, účastníci konania uvedené nerozporovali, dokonca potvrdili. Ing. B. je na základe osvedčenia odborne spôsobilou osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov. Z predloženej špecifikácie a nákresu nepochybne vyplýva, že odporca užíva porast XXa, ktorý okrem iného pozostáva aj z pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky, a to:
- parc. EKN č. XXXX - výmera prieniku XX,XX m2, podiel navrhovateľky podľa LV č. XXXX je XX/XXX, čo z prieniku predstavuje X,XX m2
- parc. EKN č. XXXX - výmera prieniku XXXX,XX m2, podiel navrhovateľky podľa LV č. XXXX je XX/ XXX, čo z prieniku predstavuje XXX,XX m2
- parc. EKN č. XXXX/XX - výmera prieniku XXXXX,XX m2, podiel navrhovateľky podľa LV č. XXXX je XXX/XXXX, čo z prieniku predstavuje XXXX,XX m2
- parc. EKN č. XXXX - výmera prieniku XXX,XX m2, podiel navrhovateľky podľa LV č. XXXX je XX/XXX, čo z prieniku predstavuje XX,XX m2.
Ing. B. v nákrese farebne rozlíšil samotný porast 84a, nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a prienik týchto nehnuteľnosti v rámci porastu XXa, ktorý je v užívaní odporcu. Vo svojom písomnom vyjadrení tento prienik vyjadril v číslach, v podiele a v m2. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých spoluvlastníčkou je aj navrhovateľka, sú rôzne osoby, teda aj osoby, ktoré nie sú členmi odporcu.
Teda vykonaným dokazovaním po ustálení predmetu sporu a po ustálení predmetných nehnuteľností bolo medzi účastníkmi nesporné, že porast XXa je v užívaní odporcu a pozostáva z viacerých nehnuteľností, z ktorých iba v niektorých má navrhovateľka tiež podiel, a to aj s osobami, ktoré tiež nie sú členmi odporcu, pričom dané nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky sú v užívaní odporcu iba v časti, teda nie v celej výmere. Bolo preukázané, že porast XXa je tvorený jednak z celistvých samostatných pozemkov a jednak z častí pozemkov prenikajúcich do daného porastu XXa, teda nie sú súčasťou porastu XXa v celosti, v celej svojej výmere a v tých navrhovateľka je podielová spoluvlastníčka. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka odôvodňovala svoje členstvo u odporcu, teda bez ohľadu na to, že v užívaní sú iba časti nehnuteľností - pozemkov v jej podielovom spoluvlastníctve a bez ohľadu na to, že podieloví spoluvlastníci sú rôzne osoby, teda aj osoby, ktoré nie sú členmi odporcu.
Právna zástupkyňa odporcu správne uviedla, že základnou podmienkou členstva v urbáre je existencia spoločnej nehnuteľnosti. Preto určenie, že navrhovateľka je členkou urbáru, nie je možné, lebo iba ak je podielovou spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti, tak potom logicky je aj členkou tohto urbáru. Navrhovateľka nepreukázala svoje právne nástupníctvo po niektorom členovi pôvodného urbáru, ktorých zoznam je daný. Navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz o tom, že na základe nejakého titulu nadobudla podiel k spoločnej nehnuteľnosti zo zoznamu pôvodných urbárnikov. Tento zoznam pôvodných urbárnikov tvorí aj neoddeliteľnú súčasť zmluvy o obnovení pôvodného urbárskeho útvaru. Čiže ak by navrhovateľka preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti pôvodného urbáru, tak je členkou urbáru. Pričom nehnuteľnosti, na ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, a na ktorých ležia tieto porasty, ktoré v určitej časti sú obhospodarované odporcom, tak v prípade ťažby samozrejme sú vyplácané nejaké dividendy a v tejto súvislosti je potom potrebné však poukázať, že nakoľko nie je členkou urbáru, tak potom je iný skutkový právny stav, že pokiaľ by sa domáhala určitých výnosov z ťažby dreva, tak v tomto prípade nemôže to smerovať proti urbáru, ale proti osobám, ktoré alebo ktorým boli tieto výnosy vyplácané. Z predloženého vyjadrenia Ing. U. B. vyplýva len prienik, čo znamená, že tá parcela, na ktorej sú lesné porasty, ktoré aj keby užíval alebo obhospodaroval urbár a obhospodaruje, nie je možné hovoriť, že na základe tejto skutočnosti je navrhovateľka členkou odporcu. Správne zdôraznila, že parcela, kde je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou, je v podielovom spoluvlastníctve súkromných lesov a je to vytvorené z pozemno- knižných parciel, ktoré neboli dané urbáru. Nebolo preukázané, že navrhovateľka je právnym nástupcom bývalého člena urbáru zo zoznamu, ktorý bol súdu predložený. V platných právnych predpisoch je stanovené, od čoho sa odvodzuje členstvo v urbáre - od vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 9 ods.1-6 zák.č. 97/2013 Z.z. (1) Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i). (2) Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. (3) Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a je povinný do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva pristúpiť k zmluve o spoločenstve. (4) Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. (5) Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia.
(6) Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú sa ich podiely za rovnaké.
Podľa § 8 ods.1 zák.č. 97/2013 Z.z. spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
Podľa § 12 zák.č. 97/2013 Z.z. (1) Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. (2) Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 prenecháva túto nehnuteľnosť do správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká. (3) Členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti. (4) Pomer účasti člena spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielom výmery nehnuteľnosti patriacej členovi spoločenstva na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných nehnuteľností všetkých členov spoločenstva.
Podľa § 2 ods.1 zák.č. 97/2013 Z.z. spoločenstvom sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že nespochybňuje tvrdenie, že navrhovateľka nezískala ako právny nástupca určité podiely k nehnuteľnostiam v R.. Svedčí jej to dedičstvo. Avšak v tom dedičstve nezískala podiely k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť obhospodarované urbárom k spoločnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľka trvala na tom, že je nástupcom po L. F., ktorá je jej matka a keď žila, bolo založené spoločenstvo v r. 1992. Ona bola však vynechaná v zozname. Chodila na urbár, že prečo je vynechaná, veď predsa jej otec, po ktorom dedila, T. B., bol členom urbáru. V r. 1926, keď sa zakladal urbár, bolo 208 členov a niektorí boli zastúpení inými osobami a jej starý otec bol zastúpený T. T.. Teda T. B. zastupoval T. T..
Súd poukazuje na to, že navrhovateľka ničím nepreukázala tvrdené zastupovanie T. T..
Právny zástupca navrhovateľky trval na tom, že je nesporné, že navrhovateľka je vlastníčkou konkrétnych parciel, ktoré užíva odporca, teda je aj členkou spoločenstva. Odporca nespochybnil vlastníctvo navrhovateľky, avšak trval na tom, že tieto nehnuteľnosti netvoria spoločnú nehnuteľnosť urbáru.
Súd poznamenáva, že medzi účastníkmi bolo ustálené, že nie je sporné spoluvlastníctvo navrhovateľky k predmetným parcelám uvedených v tabuľke na str. 5 odborného vyjadrenia Ing. B.. Zároveň nie je sporné medzi účastníkmi, že časť týchto nehnuteľností užíva aj odporca, avšak odporca trval na tom, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, že tieto konkrétne parcely nezahŕňajú spoločnú nehnuteľnosť. Právny zástupca odporcu správne podotkol, že Ing. B. nemôže vysloviť, čo je spoločná nehnuteľnosť. Spoločná nehnuteľnosť je definovaná v § 8 ods. 1 cit.zák. a spoločná nehnuteľnosť neznamená, že je daná ako spoločná nehnuteľnosť podľa užívania a porast nie je nehnuteľnosť, lebo spoločnú
nehnuteľnosť tvoria nehnuteľnosti právnych nástupcov tých bývalých členov urbáru a § 8 je potrebné vykladať v súvislosti s § 2 cit.zák. Porast je pre odborného lesného hospodára, aby vedel, čo sa užíva, ale to nemá nič spoločné s vlastníctvom.
Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľky, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, pretože ide o porast č. 84a, ktorý bol v celosti odovzdaný urbáru. Takýto vyslovený názor právneho zástupcu navrhovateľky je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Je však nepochybné, že porast XXa, ktorý navrhovateľka považuje za spoločnú nehnuteľnosť, v dôsledku čoho je vraj tiež členkou odporcu, je tvorený z viacerých nehnuteľností, a to jednak z nehnuteľností v celosti a jednak z nehnuteľností čiastočne presahujúcich do tohto ohraničeného porastu. Z toho dôvodu za spoločnú nehnuteľnosť možno posúdiť maximálne tú časť, ktorá je tvorená zo samostatných celistvých pozemkov. Tie pozemky, ktoré v časti zasahujú do porastu XXa, sú síce súčasťou porastu XXa v časti, ale nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. A práve navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou iba tých nehnuteľností, ktoré len čiastočne - v časti sú súčasťou porastu XXa, teda nemôžu tvoriť spoločnú nehnuteľnosť.
Spoločná nehnuteľnosť je súbor samostatných pozemkov.
Navrhovateľka sa domáha nároku tak, že odporca v časti užíva aj jej pozemky na poraste XXa, avšak súd opakovane zdôrazňuje, že podľa vyššie uvedeného nejde o spoločnú nehnuteľnosť, preto z uvedených dôvodov navrhovateľka nie je členkou urbáru. Navrhovateľka ničím nepreukázala, že by bola vlastníčkou nejakého pozemku, ktorý tvorí spoločnú nehnuteľnosť v zmysle § 8 zák.č. 972013 Z.z. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že porast 84a netvorí spoločnú nehnuteľnosť v zmysle dikcie zákona. Súd opätovne zdôrazňuje, že tento porast je tvorený jednak zo samostatných pozemkov a jednak z častí niektorých pozemkov a tieto časti nemôžu tvoriť v zmysle platných právnych predpisov spoločnú nehnuteľnosť. Navrhovateľka nespĺňa zákonnú podmienku definície spoločnej nehnuteľnosti. Nebola v zozname pôvodných urbárnikov, nebola pri založení spoločenstva, nejde v tomto prípade o spoločnú nehnuteľnosť. Takže ust. § 8 treba vykladať v súvislosti s § 2, s § 12, kto je vlastne vlastníkom spoločnej obhospodarovanej nehnuteľnosti a z toho vyplýva, čo je vlastne tá spoločná nehnuteľnosť. V danom prípade ide o súkromný les, nejde o spoločnú nehnuteľnosť.
Toto vyplýva aj z tvrdenia účastníkov konania, že parc. č. XXXX/XX je súkromnú parcela, na ktorej nie sú ostatní podieloví spoluvlastníci členmi urbáru a každá tá parcela, ktorá je súčasťou XXa v rámci prieniku, je iba v určitej časti, v určitej výmere v tom prieniku a časť, zvyšná časť nevyužívaná urbárom. Teda podľa mapového zobrazenia Ing. B. časť prienikov nie je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a preto od tej skutočnosti nemôže navrhovateľka odvodzovať svoje členstvo v urbáre, pričom nebola ani pri založení a nie je podielovou spoluvlastníčkou pôvodne spoločnej nehnuteľnosti.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že „porast XXa“, ktorý je v užívaní odporcu a ktorého súčasťou sú aj nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou aj navrhovateľka, pričom súčasťou tohto porastu XXa sú iba v časti, nie je spoločná nehnuteľnosť s poukazom na § 8 zák.č. 97/2013 Z.z. Pokiaľ navrhovateľka odvodzuje svoje členstvo v urbáre odporcu tým, že odporca užíva časť nehnuteľností, ktorých je podielová spoluvlastníčka, takýto nárok je bez právneho základu, keďže je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Členkou by bola vtedy, ak by bola podielovou spoluvlastníčkou samostatných pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, teda ak by išlo o spoločnú nehnuteľnosť. Ale navrhovateľka preukázala, že odporca užíva v časti nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, avšak tieto netvoria spoločnú nehnuteľnosť v zmysle dikcie zákona. Teda navrhovateľka nepreukázala, že jej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľnosti, v ktorých je podielová spoluvlastníčka, tvoria spoločnú nehnuteľnosť odporcu. Pokiaľ odporca pôvodne nenamietal, že by nešlo o spoločnú nehnuteľnosť - porast XXa, následne to poprel a vykonaným dokazovaním bolo zistené, že porast XXa, od ktorého odvodzuje navrhovateľka svoj nárok, nie je spoločná nehnuteľnosť. Preto je irelevantné, či odporca užíva aj časť pozemkov, ktorých navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou.
Teda záver je taký, že porast XXa nie je spoločnou nehnuteľnosťou a tiež je podstatné to, že tento porast nie je tvorený samostatnými pozemkami, ale aj časťami viacerých pozemkov. Teda porast XXa v celom rozsahu nie je spoločná nehnuteľnosť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné žalobe vyhovieť a preto súd žalobný návrh zamietol.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vykonané dokazovanie súd považoval za dostatočné pre hodnoverné zistenie skutkového stavu a má za to, že ďalšie dokazovanie by nebolo hospodárne, ani účelové a efektívne, preto ďalšie dokazovanie súd nevykonal. Súd sa nezaoberal ani ďalšou časťou návrhu - výšky podielu na hospodárskom výsledku, keďže súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie je členkou odporcu, a preto jej nevzniká ani nárok na podiel na hospodárskych výsledkoch odporcu. Z toho dôvodu súd nevykonával dokazovanie ohľadom výšky podielu na hospodárskych výsledkoch.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko súd návrh navrhovateľky zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní bol odporca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľke. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľke ako neúspešnému účastníkovi v konaní.
Odporca si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 11.03.2016 vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby spolu v sume 518,07 eur.
Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, Za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013 (súd priznal účastníkom za konkrétny úkon právnej služby odmenu podľa vyhlášky platnej a účinnej v čase uskutočnenia úkonu).
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu 517,32 eur pozostávajúce: 1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 02.05.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 60,07 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH v sume 13,58 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 81,46 eur,
2. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 31.01.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 61,84 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH v sume 13,98 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 83,86 eur, 3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 13.03.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 64,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume 14,58 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 87,50 eur, 4. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 64,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume 14,58 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 87,50 eur, 5. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 13.11.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 64,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume 14,58 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 87,50 eur, 6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 66,-eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur + 20% DPH v sume 14,92 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 89,50 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 517,32 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 18C/85/2010-219 zo dňa 21.05.2013 nariadil v danej veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia a za znalca ustanovil Ing. F. W.. Uznesením č.k. 18C/85/2010-226 zo dňa 03.06.2013 súd zbavil Ing. F. W. povinnosti vypracovať znalecký posudok a za znalca ustanovil Ing. J. Š.. Uznesením č.k. 18C/85/2010-271 zo dňa 03.12.2013 bolo priznané znalečné znalkyni v sume 591,44 eur, z toho suma 300,- eur z preddavkov a suma 291,44 eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
Súd uznesením č.k. 18C/85/2010-297 zo dňa 01.04.2014 nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie. Uznesením č.k. 18C/85/2010-271 zo dňa 03.12.2013 bolo priznané znalečné znalkyni v sume 270,16 eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
S poukazom na výsledok konania vo veci samej, súd zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania štátu spolu vo výške 561,60 eur. Súd nezistil u navrhovateľky splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom. Pokiaľ účastník konania je schopný plniť povinnosť vo vzťahu k právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie v zásade musí byť spôsobilý plniť túto (finančnú) povinnosť aj vo vzťahu k štátu.
S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).