Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/399/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko, s. r. o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 797 332, v konaní zastúpený KŠD LEGAL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Michalská 7, Bratislava proti žalovanej: T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. N. T. XXXX/XX, T., o zaplatenie 113,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. novembra 2014 č. k. -51 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 113,41 eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,78 eura od 21. 02. 2013 do 20. 03. 2013, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4,28 eura od 21. 03. 2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 109,13 eura od 19. 10. 2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,64 eura, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 16,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z., § 588 Občianskeho zákonníka, ako i konštatovaním, že nárok žalobcu je dôvodný, keď sama žalovaná uviedla, že za dodávku elektriny žalobcovi neplatila. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 10. 05. 2011 účastníci konania uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny zo sietí NN, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej distribuovať a dodávať elektrinu na dohodnuté odberné miesto na A. N. T. XX v T. EIC OM 24ZZS43/8628000E s predpokladanou spotrebou 1500 kWh ročne v distribučnej sadzbe D1 a predpokladanou výškou zálohy 23 eur mesačne s požadovaným dátumom dodávky od 01. 07. 2011. Žalobca žalovanej faktúrou zo dňa 06. 02. 2013 č. 0000001000109480 za združenú službu dodávky a distribúcie elektriny v období od 03. 02. 2012 do 04. 02. 2013 vyúčtoval nedoplatok vo výške 44,78 eura, ktorý bola splatný do 20. 02. 2013. Faktúrou zo 04. 10. 2013 č. 0000001000879714 žalobca vyúčtoval žalovanej za združenú službu dodávky a distribúcie elektriny v období od 05. 02. 2013 do 27. 07. 2013 nedoplatok vo výške 109,13 eura, ktorý bola splatný do 18. 10. 2013. Žalobcovi žalovaná platila len za dodávku plynu, pričom podľa žalovanej jej v súvislosti s týmito platbami nevznikol žiadny preplatok na platbách za dodávku plynu. S poukazom na uvedené súd z dôvodu hospodárnosti konania nedoplnil dokazovanie žalovanou navrhnutým spôsobom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná nedoplatky za dodávku a distribúciu elektriny od 03. 02. 2012 do 27. 07. 2013, teda v období trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, neuhradila riadne v dátume splatnosti, a preto súd žalovanej uložil povinnosť na zaplatenie peňažnej sumy v zmysle výroku rozsudku. Keďže žalovaná svoj

dlh riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s jeho plnením dňom nasledujúcim po splatnosti každej z vystavených faktúr. Súd uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., považoval za dôvodný, keď k 21. 02. 2013 a 21. 03. 2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,75% a k 19. 10. 2013 bola 0,50%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší. Súd mal preukázané, že žalovaná faktúru č. 0000001000109480 na sumu 44,78 eura, ktorá bola splatná do 20. 02. 2013, uhradila čiastočne dňa 20. 03. 2013 vo výške 40,50 eura, a tak žalobcovi vznikol za obdobie od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry nárok na úrok z omeškania zo sumy 44,78 eura až do dňa jej čiastočnej úhrady (20. 03. 2013) a odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy zostávajúceho nedoplatku vo výške 4,78 eura až do jej zaplatenia. Obdobne žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania za omeškanie s úhradou faktúry č. 0000001000879714, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanej nedoplatok vo výške 109,13 eura, ktorý bol splatný do 18. 10. 2013. Rozhodnutie o trovách konania súd založil na ustanovení § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Súd z právnym zástupcom žalobcu vyúčtovanej náhrady trov považoval za účelne vynaložené iné trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyúčtované žalobcom vo výške 59,14 eura za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci dňa 23. 11. 2012, písomné podanie návrhu z 26. 03. 2014) po 16,60 eura, režijný paušál za úkon z roku 2012 vo výške 7,63 eura a vo výške 8,04 eura za úkon z roku 2014, ako aj 20% DPH (9,77eura), úhrnom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,64 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a postúpenia veci na konanie orgánu činnom v trestnom konaní pre trestný čin podvodu. V podanom odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to, že napriek tomu, že dňa 29. 05. 2013 jej bola odpojená elektrická energia a od 29. 04. 2013 sa na danej adrese nezdržiava a napriek tomu, že toto oznámila žalobcovi, tento si naďalej účtoval poplatkovú povinnosť až do 27. 07. 2013. Dokonca si účtuje i úrok z omeškania do 19. 10. 2013.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý odvolanie žalovanej považoval za neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo na základe odstúpenia žalobcu od zmluvy o združenej dodávke zo dňa 31. 07. 2013, a to z dôvodu neuhradenia splatných pohľadávok žalovanou. Žalobcovi nebolo doručené žiadne oznámenie žalovanej o odstúpení od zmluvy. Žalovaná nepreukázala zaslanie odstúpenia od zmluvy žiadnymi relevantnými dôkazmi a taktiež nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce platby. Práve naopak, vo svojej výpovedi potvrdila, že za elektrinu neuhrádzala. Skutkový stav veci považuje za zrejmý a úplný a bol preukázaný relevantnými listinnými dôkazmi.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a o odvolaní žalovanej rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvého stupňa dňa 09. 04. 2014, o zaplatenie sumy 113,41 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,78 eura od 21. 02. 2013 do 20. 03. 2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,28 eura od 21. 03. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 109,13 eura od 19. 10. 2013 do zaplatenia, ako i trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 08. 04. 2011 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o združenej dodávke elektriny zo sietí NN, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať elektrinu a poskytovať s tým spojené služby za odplatu. Žalobca riadne a včas splnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, t.j. dodal žalovanej elektrinu a s tým spojené služby, pričom v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami vystavil žalovanej za uskutočnenie dodávky elektriny a s tým spojených služieb dňa 06. 02. 2013 faktúru č. 0000001000109480 na sumu 44,78 eura za fakturačné obdobie 03. 02. 2012 - 04. 02. 2013 a dňa 04. 10. 2013 faktúru č. 0000001000879714 na sumu 109,13 eura za fakturačné obdobie 05. 02. 2013-27. 07. 2013. Žalovaná doposiaľ uhradila len časť fakturovanej sumy z faktúry č 0000001000109480, a to dňa 20. 03. 2013 vo výške 40,50 eura, pričom naďalej je povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške žalovanej istiny 113,41 eura.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval, keď súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s dôrazom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, keď ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za dodanú elektrinu, zúčtovanú faktúrami č. 0000001000109480 na sumu 44,78 eura za fakturačné obdobie 03. 02. 2012- 04. 02. 2013 a č. 0000001000879714 na sumu 109,13 eura za fakturačné obdobie 05. 02. 2013-27. 07. 2013, a to vo výške žalovanej istiny (berúc do úvahy čiastočnú úhradu faktúry č. 0000001000109480 vo výške 40,50 eura). Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, ako i osobitný právny predpis upravujúci dodávku elektrickej energie, ktorým je zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že na odberné miesto - A. XX v T. bola na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo sietí NN zo dňa 08. 04. 2011 dodávaná elektrická energia žalobcom do domácnosti žalovanej. Skutočnosť udávaná žalovanou v priebehu konania, ako i v podanom odvolaní, že počnúc od 29. 04. 2013 sa na odmernom mieste nezdržiavala, ako i skutočnosť, že dňa 29. 05. 2013 jej bola žalobcom odpojená elektrická energia, nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu s dodávateľom elektriny, pokiaľ nedošlo k účinnému ukončeniu tohto vzťahu. S ohľadom na dôvody žalovanou podaného odvolania potom odvolací súd zvýrazňuje, že len skutočnosť nezdržiavania sa žalovanej na odbernom mieste nemá za následok ukončenie existujúceho zmluvného vzťahu, pokiaľ k jeho ukončeniu nedošlo, či už dohodou zmluvných strán alebo jednostranným úkonom niektorej zo zmluvných strán, resp. iným zákonnom prípustným spôsobom. V danom prípade je z dokazovania zrejmé, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu odstúpením od zmluvy zo dňa 31. 07. 2013. Preto je potom potrebné ustáliť taký právny záver, že pokiaľ žalobca ako dodávateľ elektriny dodával do odberného miesta elektrinu v dohodnutom množstve, je odberateľ elektriny povinný zaplatiť dodávateľovi za dodanú elektrinu dohodnutú cenu. Táto cena za dodanú elektrinu je zrejmá zo žalobcom predložených faktúr. K uvedenému odvolací súd ďalej dodáva, že vzhľadom na dobu trvania zmluvného vzťahu účastníkov konania, k ukončeniu ktorého došlo jednostranným právnym úkonom žalobcu zo dňa 31. 07. 2013, žalobcom vyúčtovaná dodávka elektriny za dobu do 27. 07. 2013 je plne dôvodná. Skutočnosť, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania malo dôjsť na základe úkonu žalovanej - odstúpenia od zmluvy, žalovanou v konaní nebola preukázaná. S ohľadom na uvedené dôvody, za súdom prvého stupňa riadne a v dostatočnom rozsahu zisteného skutkového stavu,

nebolo už potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko súdom prvého stupňa zistený skutkový stav poskytoval spoľahlivý podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel, nakoľko túto považoval za podanú dôvodne, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.