Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-112-2014.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/112/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, v zast. Mgr. TOMÁŠ KUŠNÍR, advokát, proti povinnému: Q. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX L., t. č. T. B.. X, XXX XX O., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn.: EX 2904/11, o vymoženie 284,89 Eur a trov exekúcie o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. : 12Er/697/2011-89 zo dňa 17. marca 2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinného vzneseným u súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 18.2.2011 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol tunajším súdom dňa 10.8.2011 poverený vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie 284,89 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa 28.10.2010 sp.zn. II/2010-2444.
Povinný doručil súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii v ktorých uviedol, že o rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom nemá žiadnu vedomosť, bola mu upretá možnosť riadne sa pred súdom brániť, nikdy mu nebolo doručené oznámenie, resp. predvolanie na pojednávanie, a teda došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré vykazuje podstatné vady konania. Ďalej povinný uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky, s ktorou on nesúhlasil. Povinný dôvodil tiež tým, že v bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci X s.r.o. C-76/10 súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúce nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie. Povinný zároveň poukázal na ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993 a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného povinný navrhol, aby súd jeho námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.
Z predloženého spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-2444, bolo zistené, že dňa 12.2.2010 doručil oprávnený uvedenému rozhodcovskému súdu
návrh na začatie konania o zaplatenie 248,89 eur s príslušenstvom z titulu neplnenia povinností zo Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX z 22.11.2002 uzavretej medzi Tatra bankou, a.s. a povinným. K návrhu oprávnený predložil Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné od 31.12.2008, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 4.9, Zmluvu o postúpení pohľadávok z 14.11.2006 so špecifikáciou pohľadávky, ktorou oprávnený nadobudol vymáhanú pohľadávku od Tatra banky a.s., Pokus o zmier z 27.1.2010 zasielaná oprávneným povinnému na adresu X. XXX/X, XXX XX L.. Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd doručoval povinnému výzvu na doručenie žalobnej odpovede na adresu povinného zistenú z Registra obyvateľov - X. XXX/X, XXX XX L.. Následne rozhodcovský súd vydal rozhodcovské uznesenie o tom, že všetky písomnosti, určené povinnému sa budú doručovať uložením v spise. Dňa 28.10.2010 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010-2444, pričom svoju právomoc oprel o rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v čl. 4.9.1 VOP.
Opätovným preskúmaním dôkazov predložených oprávneným v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd zistil, že oprávnený ku Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX z 22.11.2002 uzavretej medzi Tatra bankou, a.s. a povinným pripojil Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné od 23.1.2001 a Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné od 15.2.2004. Ich preskúmaním súd zistil, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke obsahovali len VOP účinné od 15.2.2004.
Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve o bežnom účte, resp. Všeobecných obchodných podmienkach nie je splnená. V konaní nebola zo strany oprávneného doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Oprávnený rozhodcovskému súdu predložil VOP účinné od 31.12.2008, t.j. šesť rokov po uzavretí Zmluvy o bežnom účte, ktorá bola uzatvorená za účinnosti VOP, ktoré rozhodcovskú doložku neobsahovali.
Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. VOP účinné od 31.12.2008, z ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda podpis uvedených všeobecných obchodných podmienok banky oboma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú zmluvu, dokonca nebola ani preukázaná vedomosť povinného o existencii tejto rozhodcovskej doložky až dokedy mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný výslovne popiera akúkoľvek vedomosť o tejto rozhodcovskej doložke.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Po preskúmaní námietok povinného, spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2010-2444 a spisového materiálu súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že v čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte medzi bankou a povinným nebola dojednaná rozhodcovská doložka. Skutočnosť, že banka zmenila VOP a zapracovala do nich aj rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne dojednanú rozhodcovskú zmluvu medzi účastníkmi, pretože nie je preukázané, že povinný mal o nej čo i len vedomosť. S poukazom na to, že súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, preto rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie.
Nespôsobilý exekučný titul je dôvod, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto s poukazom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že exekúcia začala neoprávnene v celom rozsahu, preto námietkam povinného vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle zákonných uznesení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má oprávnený za to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.) Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve o bežnom účte, resp. Všeobecných obchodných podmienkach poukazujúc na už vyššie uvedené a súdom prvého stupňa zistené skutočnosti nebola splnená. V konaní nebola zo strany oprávneného doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Oprávnený rozhodcovskému súdu predložil VOP účinné od 31.12.2008, t.j. šesť rokov po uzavretí Zmluvy o bežnom účte, ktorá bola uzatvorená za účinnosti VOP, ktoré rozhodcovskú doložku neobsahovali. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. VOP účinné od 31.12.2008, z ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda podpis uvedených všeobecných obchodných podmienok banky oboma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú zmluvu, dokonca nebola ani preukázaná vedomosť povinného o existencii tejto rozhodcovskej doložky až dokedy mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný výslovne popiera akúkoľvek vedomosť o tejto rozhodcovskej doložke.
Vzhľadom na to, že v čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte medzi bankou a povinným nebola dojednaná rozhodcovská doložka a skutočnosť, že banka zmenila VOP a zapracovala do nich aj rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne dojednanú rozhodcovskú zmluvu medzi účastníkmi, a to aj vzhľadom na ti, že nie je preukázané, že povinný mal o nej čo i len vedomosť. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, a preto rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie
Vzhľadom na uvedené sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu viazaný odvolacími dôvodmi (§ 212 O.s.p.) odvolací súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.