Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sd-2-2016.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. P. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom Y., K. W. XXXX/X, právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v O., W. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zvýšenie sumy starobného dôchodku, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. decembra 2015 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. decembra 2015 podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku zo dňa 12. novembra 2015.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že odporkyňa mu nechce uznať zaradenie doby štúdia na Vojenskej odbornej škole od 1. septembra 1969 do 31. júla 1971 na účely sociálneho zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. decembra 2015 potvrdil ako vecne správne.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku a ďalej uviedol, že navrhovateľ nároky z prvého a druhého ročníka VSOŠ mal mať uznané ako I., resp. II. kategóriu funkcií. Podľa jeho názoru je neakceptovateľné, aby to bolo posudzované ako III. pracovná kategória, pretože vojaci III. pracovnú kategóriu nepoznajú až od 1. 1. 2000. Navrhovateľ absolvoval vojenskú školu, aj v názve má napísané vojenská, na tieto vojenské školy nemohli ísť študovať žiadni civili, pretože patrila pod rezort ministerstva národnej obrany a bola aj financovaná z kapitoly ministerstva národnej obrany, kontrolovaná len týmito orgánmi a nikým iným. Pokiaľ ide o ust.
§ 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení, v tomto ustanovení sa nikde nehovorí o službe vojaka z povolania alebo prezenčnej služby alebo základnej služby, tam sa hovorí len služby. Vojenská správa, teda ministerstvo obrany pozná asi 20 druhov všelijakých služieb - mimoriadnu, základnú, prezenčnú, vojenskú, zvláštnu a iné, je ich 20 a nevedia pomenovať ani tento prípad. Ministerstvo obrany nemôže s danou vecou nič robiť, ale podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky CTJF 46 77 v tejto veci môže rozhodnúť súd napr. o zmenách a uznať I. a II. kategóriu funkcií aj za prvý a druhý ročník VSOŠ. Z tohto dôvodu právny zástupca vyzval krajský súd, aby to aj spravil a začal nastoľovať spravodlivosť v týchto vzťahoch, ktoré nie sú dostatočne vyjasnené.
Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu a k tomu detailne poukázal na vojenský život študentov prvého a druhého ročníka VSOŠ. Rovnako poukázal na to, že nemá dôveru v Sociálnu poisťovňu, poukázal na vyjadrenie podpísané JUDr. V., ktoré bolo súdu doručené 22. 1. 2016, v ktorom konkrétne vo štvrtom odseku na druhej strane sa uvádza: ...štúdium vysokej strednej odbornej školy .... .
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní poukázala na to, že vo vyjadrení JUDr. V. došlo k zrejmej nesprávnosti, k pochybeniu, ktoré bolo neskôr odstránené v ďalšom riadku, aj v ďalšom odseku. Rovnako poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. decembra 2015 potvrdil ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Žiadosťou z 12. novembra 2015 požiadal navrhovateľ o započítanie dvoch rokov doby štúdia do II. kategórie funkcií, a to za prvý a druhý ročník Vojenskej strednej odbornej školy na účely výpočtu starobného dôchodku.
Navrhovateľ v období od 1. septembra 1969 do 30. júna 1973 študoval na Vojenskej strednej odbornej škole Liptovský Mikuláš, forma - denného štúdia.
Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 14. októbra 2013 bol navrhovateľovi od 1. januára 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby vo vojenskej škole od 1. augusta 1971 do 31. júla 1973 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. augusta 1973 do 29. októbra 1980 v I. kategórii funkcií, od 30. októbra 1980 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 v III. pracovnej kategórii.
Na štúdium Vojenskej strednej odbornej školy boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava (zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl).
Žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej vojenskej služby.
Štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.
Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Doba štúdia sa do doby zamestnania môže započítať zásadne až od 18. roku veku.
Keďže navrhovateľ vek 18 rokov dosiahol až 28. novembra 1971, nebolo možné zaradiť prvé dva ročníky na Vojenskej strednej odbornej škole v období od 1. septembra 1969 do 31. júla 1971 do vojenskej činnej služby. V dobe štúdia nebol navrhovateľ vojakom z povolania a počas prvého a druhého ročníka nebol ani vojakom, a preto nemohol spĺňať podmienky na zaradenie do I. kategórii funkcií. Žiaci VSOŠ počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby.
Na základe vyššie uvedeného, nakoľko sa jedná o právnu otázku sporu, súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí by preukázali vojenský režim navrhovateľa pri štúdiu v prvom a druhom ročníku na VSOŠ, zamietol. Táto skutočnosť sporná nebola.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. decembra 2015 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.