Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Sa-24-2021.pdf
PDF · 129.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXX/XX, XXX XX D. E. A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.9.2021
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18.11.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.9.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2021 s tým, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu bude zrušené a vec vrátená na rozhodnutie Sociálnej poisťovni - ústredie. Žalobca uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového orgánu bol poškodený na svojich právach tým, že mu nebol priznaný invalidný dôchodok, aj keď v čase, od ktorého ho žiadal priznať, a to k 20.03.2020 splnil zákonné podmienky na jeho priznanie podľa § 70 a nasl. ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Žalobca uviedol, že jeho invalidita bola potvrdená Lekárskou správou zo dňa 14.04.2021, ktorou je preukázané, že dôvod invalidity je daný poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2021 zamietol žiadosť žalobcu s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity získal 4 roky a 176 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto nebola splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Tento záver žalobca nepovažuje za správny, a to, že by nesplnil podmienku celkovej doby dôchodkového poistenia. Žalobca uviedol, že v čase uplatnenia nároku na invalidný dôchodok splnil zákonnú podmienku minimálnej doby dôchodkového poistenia, ktorá je stanovená pre poistencov vo veku 34 až 40 rokov v zmysle § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z.. V osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia, nie sú podľa žalobcu zaznamenané všetky doby dôchodkového poistenia, a preto údaj o celkovej dobe dôchodkového poistenia zaznamenaný v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia, podľa žalobcu nie je správny. Nie je pravdivé, že boli zahrnuté všetky preukázané doby obdobia dôchodkového poistenia. Za právne nepodložený postup zo strany prvostupňového orgánu žalobca považoval to, že tento orgán osobitným listom Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22.6.2021 uvádza, ktoré doby neboli zohľadnené. Ak existovali právne relevantné dôvody na to, aby niektorá doba dôchodkového poistenia nebola hodnotená, tak prvostupňový správny orgán sa mal s týmito otázkami vysporiadať v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Úvaha správneho orgánu musí byť odôvodnená, aby sa účastník konania mohol v rámci odvolania kvalifikovaným spôsobom brániť a reagovať. Prvostupňový orgán v osobitnom liste odcitoval ust. § 60 ods. 2 ako aj ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval: „Pretože ste podľa potvrdenia o štátnej službe zo dňa 17.06.2016 získali dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho ako nárok na invalidný dôchodok nie je možné hodnotiť“. Žalobca mal za to, že splnil zákonom ustanovenú minimálnu dobu dôchodkového poistenia. Žalobca dovŕšil 34 rokov života a neprekročil 40 rokov života a preukázal už pri podaní žiadosti v marci 2020, že bol dôchodkovo poistený viac ako 8 rokov. Žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu za zákonné, stotožnil sa s jeho závermi a doplnil odôvodnenie prvostupňového orgánu, ktorého závery v odôvodnení rozhodnutia boli nepreskúmateľné.
2. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na odôvodnenie žalovaného v tom, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 08.10.2014 žalobca získal len 4 roky a 176 dní obdobia dôchodkového zabezpečenia. Žalovaný odcitoval v odôvodnení svojho rozhodnutia § 60 ods. 2 a 10, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázal na to, že vtedajšia ČSSR sa zaviazala prijímať len záväzky, pokiaľ ide o časť III. Dohovoru 128. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/110/2015 zo dňa 24.04.2019 a na Nález Ústavného súdu SR č.k. PL.ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019, na základe ktorého vyslovil záver: „Ako vyplýva z uvedeného a právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku sp.zn. 9So/110/2015 zo dňa 24.04.2019, čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa tento zákon vzťahuje len na policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a keďže účastník konania získal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb.. Dohovor č. 102 v jeho IX. časti upravuje v čl. 53 a 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok“. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v časti odôvodnenia ďalej uvádza: „Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 tzn., že poistenec okrem toho, že bol uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí zároveň získať určitý počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity, nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku. Pretože účastník konania nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, jeho žiadosti o invalidný dôchodok nie je možné vyhovieť“.
3. Žalobca považoval závery žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu za závery, ktoré nemajú oporu v žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a listinných dôkazov, ktoré predložil už pri prvej žiadosti v marci 2020. Považoval prístup žalovaného a prvostupňového orgánu za formalistický. Žalovaný sa zaoberal otázkou doby poistenia za obdobie, ktoré bolo hodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku a ktoré aj v zmysle judikatúry, na ktorú poukázal, nie je obdobím dôchodkového poistenia pre účely priznania invalidného dôchodku. Podľa žalobcu žalovaný a ani prvostupňový orgán sa nezaoberali zásadnou otázkou splnenia podmienok pri priznanie invalidného dôchodku. Podľa žalobcu nie je sporné, že ide o nároky, ktoré sú upravené v rôznych zákonoch a nie je sporné ani to, že priznanie výsluhového dôchodku netvorí prekážku pre priznanie invalidného dôchodku. Súbeh invalidného dôchodku je vylúčený len v prípade, ak bol priznaný starobný alebo predčasný starobný dôchodok.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný ako aj prvostupňový orgán posudzovali výlučne v kontexte s dobou, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Tieto orgány podľa žalobcu nebrali do úvahy dobu dôchodkového poistenia, ktorá bola splnená už v čase pri posudzovaní prvej žiadosti žalobcu z marca 2020, t.j. dobu viac ako 8 rokov, ktoré ustanovuje § 71 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. a ktorú žalobca preukázal. Už pri prvej podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku žalobca splnil podmienku minimálnej doby dôchodkového poistenia, avšak zamestnankyňa pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá spisovala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, uviedla, že si uplatňuje priznanie invalidného dôchodku odo dňa 22.06.2014. Zamestnankyňa, ktorá spisovala žiadosť, musela byť uzrozumená s tým, že uvedením tohto dátumu sa navodí účelový stav v neprospech žalobcu. Ak žalovaný svoje závery opiera o už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR a tiež Nález Ústavného súdu SR, tak tieto nie sú použiteľné na konanie vo veci žalobcu, pretože v danej veci nie je sporná nehodnotená doba, ktorá bola hodnotená pri priznaní
výsluhového dôchodku, ale doba, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, t.j. doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ktorú žalobca preukázal už pri podaní prvej žiadosti a ktorá preukázateľne v čase podania už prvej žiadosti bola splnená v rozsahu ustanovenom § 71 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa žalobcu podmienky na priznanie invalidného dôchodku boli splnené ešte pred dovŕšením veku 40 rokov, teda už v čase, keď bolo vydané prvé zamietavé rozhodnutie zo dňa 23.12.2020. Podľa žalobcu prvostupňový orgán ako aj žalovaný mali postupovať podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok, aj keď podmienky pre jeho priznanie splnil do 20.03.2020, t.j. pred dovŕšením veku 40 rokov.
5. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by invalidný dôchodok nebolo možné priznať vtedy, keď zákonom predpokladaná doba dôchodkového poistenia bola dosiahnutá počas trvania invalidity. Podľa žalobcu je rozhodujúce to, že v čase, od ktorého požadoval priznať invalidný dôchodok, boli splnené podmienky, a to celková doba dôchodkového poistenia pre vekovú kategóriu 34 až 40 rokov, nepoberanie predčasného ani starobného dôchodku a bola tiež splnená medicínska podmienka. Nárok na invalidný dôchodok a splnenie podmienok pre jeho priznanie, najmä otázka celkovej doby poistenia mala byť posudzovaná ku dňu splnenia podmienok na priznanie invalidného dôchodku, kedy z hľadiska zákona č. 461/2003 Z.z. je žalobca vzhľadom na jeho zníženú schopnosť invalidom. Žalobca v žalobe označil dôkazy pracovnú zmluvu, Lekársku správu zo dňa 14.04.2021, informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca r. 2016, 2017, 2018, 2019 a potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2021 - 2x. Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola podaná dňa 15.02.2021 s priznaním na jeho nárok od 20.03.2022, teda ku dňu, keď preukázateľné podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky na jeho priznanie. Prvostupňový orgán vydal rovnaké rozhodnutie ako v decembri 2020, bez toho, aby sa zaoberal zásadnou otázkou, ktorou bol deň, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na priznanie invalidného dôchodku. Touto otázkou sa nezaoberal ani odvolací orgán, ktorým je žalovaný a podľa žalobcu jeho rozhodnutie nie je preskúmateľné.
6. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP žiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
7. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.4.2022, ktorý uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný trval na tom, že postup pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú základ v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Podľa Odborného posudku posudkového lekára organizačnej zložky žalovaného zo dňa 14. apríla 2021 je žalobca invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 8. októbra 2014. Žalovaný poukázal na ust. § 72 ods. 1 písm. e), ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov. Podľa žalovaného žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 8. októbru 2014 dosiahol vek 34 rokov a pred vznikom invalidity získal 4 roky a 176 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. dosiahnutím najmenej 8 rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu podľa žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo zhodnotené na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii žalovaného. Žalobca v odvolacom konaní predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. Podľa žalovaného pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., to znamená, že obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto jeho žiadosť bola
zamietnutá. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe žalobcu vyjadril tak, že zotrváva na svojich skutkových a právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, trvá na ich správnosti a žiada žalobu žalobcu zamietnuť.
8. Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu bolo podaním krajského súdu zo dňa 02.05.2022 doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2021 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 72 a uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite zo dňa 14. apríla 2021. Podľa prvostupňového orgánu potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 8. októbrom 2014 žalobca získal 1 636 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý rozpis prvostupňový orgán uviedol v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 4 roky a 176 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím podľa prvostupňového orgánu nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je uvedené v osobnom liste, tvorí prílohu rozhodnutia, a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Z Posudku zo dňa 14. apríla 2021 vyplynul dátum vzniku invalidity žalobcu 08.10.2014 so záverom, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 75 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli uvedené stavy po cievnych mozgových príhodách, kapitola VI, oddiel A, položka 9, písmeno c) s ohodnotením 65 % a iné zdravotné postihnutie boli uvedené epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia kapitola VI., oddiel A, položka 4, písmeno a) Prílohy k zákonu č. 461/2003 Z.z. v percentuálnej miere 10 % a vo výsledku v percentuálnom vyjadrení miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola 75 %. Ako choroba bolo popísané Pravostranný hemiparetický syndróm stredne ťažkého stupňa po mozgovom infarkte, Expresívna afázia, Porucha jemnej a hrubej motoriky, poruchy rovnováhy, Organická porucha osobnosti, Epilepsia.
10. Podľa administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že na základe odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.9.2021 tak, že podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2021 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, odvolanie žalobcu s tým, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že je potrebné ho potvrdiť. Žalovaný poukázal na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Uviedol, že žalobca nenamietal spôsob posúdenia jeho zdravotného stavu a nežiadal opätovné posúdenie zdravotného stavu, preto odvolanie žalobcu nebolo postúpené posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie za účelom opakovaného posúdenia zdravotného stavu. Žalobca ako účastník konania medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, pretože podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 14. apríla 2021 je od 8. októbra 2014 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Žalovaný poukázal na ust. § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z., podľa ktorého potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 v znení neskorších predpisov z obdobia pred vznikom invalidity. Žalovaný konštatoval, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 8. októbru 2014 dosiahol vek 34 rokov, preto splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok
na invalidný dôchodok je v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. podmienené dosiahnutím najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Podľa žalovaného pred vznikom invalidity, t.j. pred 8. októbrom 2014 žalobca ako účastník konania získal 1 636 dní poistenia, t.j. 4 roky a 176 dní obdobia dôchodkového poistenia, a tým nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
11. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v spojení s ust. § 60 ods. 2, ods. 10, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65302040886404/7 zo dňa 10. augusta 2016 vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 18. júna 2016 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. januára 2000 do 9. januára 2001 a doba služobného pomeru od 1. októbra 2001 do 17. júna 2016, t.j. 15 rokov a 271 dní. Podľa žalovaného na určenie sumy invalidného dôchodku nebolo možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazali prijímať záväzky, len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj len „Dohovor“), týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, do úvahy neprichádzala aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru (v časti VI. Spoločné ustanovenia) na invalidný dôchodok. Dohovor bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon, ak príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení. Týmto Dohovorom bola Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Žalovaný poukázal na posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo obdobných veciach, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/110/2015 zo dňa 24. apríla 2019, ktorý vydal v intenciách Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 16/2017 zo dňa 13. februára 2019, ktorým nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu § 60 ods. 2 a 3, § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Ako vyplýva z uvedeného a právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku sp.zn. 9So/110/2015, čo sa týka nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa tento zákon vzťahuje len na policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a keďže účastník konania získal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby podľa § 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb.. Dohovor č. 102 v jeho IX. časti upravuje v čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku. Žalovaný vzhľadom na vyjadrené v odôvodnení svojho rozhodnutia, vzhľadom na citovaný Nález Ústavného súdu SR uviedol, že v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré boli účastníkovi konania zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec okrem toho, že musí byť uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí získať aj určitý počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku. Z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, jeho žiadosti o invalidný dôchodok nebolo možné vyhovieť. Z tohto dôvodu žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné.
12. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasl. ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol podľa ust. § 190 SSP.
13. Krajský súd primárne k svojmu postupu, a to k nariadeniu pojednávania uvádza, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 18.11.2021 požiadal o nariadenie pojednávania, preto v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm.
a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
14. Krajský súd mal splnenú aj zákonnú podmienku včasnosti podanej žaloby, keď podľa pripojeného administratívneho spisu mal za zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi podľa doručenky dňa 27.9.2021 a k podaniu žaloby na súd došlo osobne dňa 19.11.2021 (č.l. 1 spisu). Žaloba tak bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.
15. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktoré bol predvolaný žalobca a žalovaný.
16. Na nariadenom pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na žalobe a jej dôvodoch. Súčasne sa vyjadril, že nepriznanie invalidného dôchodku nie je fér. Dostal ako mladý mozgovú príhodu a nebol mu priznaný invalidný dôchodok. Má epilepsiu, ráno aj večer užíva lieky. Ak by nemal výsluhový dôchodok, nemal by nič. Touto žalobou bojuje aj za iných, aby mali invalidný dôchodok. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.
17. Podstatou žaloby žalobcu bolo namietanie nesprávnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu, pretože podľa žalobcu mal byť žalobcovi priznaný invalidný dôchodok, pre priznanie ktorého splnil podmienky do 20.03.2020, t.j. pred dovŕšením veku 40 rokov. Podľa žalobcu v danom prípade bolo rozhodujúce to, že v čase, od ktorého požadoval priznať invalidný dôchodok, splnil podmienky, a to celkovú dobu dôchodkového poistenia pre vekovú kategóriu 34 až 40 rokov, nepoberanie predčasného a ani starobného dôchodku a tiež je splnená medicínska podmienka. Spornou podľa žalobcu je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný ako aj prvostupňový orgán posudzovali výlučne v kontexte s dobou, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Podľa žalobcu v danej veci nie je sporná nehodnotená doba, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, ale doba, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, t.j. doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ktorú žalobca preukázal už pri podaní prvej žiadosti. Žalobca namietal formalistický prístup žalovaného a prvostupňového orgánu ako aj, že prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán sa nezaoberali zásadnou otázkou podstatnou pre posúdenie splnenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku.
18. Krajský súd na základe pripojeného administratívneho spisu, po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňovým rozhodnutím vo všeobecnosti uvádza, že v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Práve z titulu dvojinštančného administratívneho konania je potrebné posudzovať prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného - odvolacieho orgánu v komplexnosti, keďže vytvárajú ako rozhodnutia vydané v administratívnom konaní organickú jednotu, jeden celok. Podľa názoru krajského súdu tento mal spôsobilý predmet posudzovania, rozhodovania, a to rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktoré mali náležitosti vyžadované podľa ust. § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. ak v odôvodnení rozhodnutí boli uvedené skutočnosti, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie, hodnotenie dôkazov, aplikácia právnych predpisov použitých na rozhodnutie.
19. Rozhodnutím prvostupňového orgánu Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2021 podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o invalidný dôchodok žalobcu, ktorý žiada priznať od 20.03.2020. Žiadosť bola spísaná 14.4.2021.
20. Krajský súd poukazuje na to, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku v spojení so žalobou žalobcu nebola sporná medicínska otázka, a to, že podľa Posudku zo dňa 14. apríla 2021 bol konštatovaný dátum vzniku invalidity u žalobcu 08.10.2014. Podľa tohto posudku, jeho výroku bolo uvedené, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v percentách 75 %.
21. Nebolo sporné ani to, že žalobcovi podľa rozhodnutia č.: VÚSZ-65302040886404/7 zo dňa 10.08.2016 bol podľa § 38 ods. 1 s poukazom na ust. § 143aa písm. a), ust. § 39 s poukazom na ust. § 143ab ods. 1 a ust. § 143ac ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od 18.06.2016 vo výške 354,65 Eur mesačne. Nebolo sporné ani to, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi ako účastníkovi konania zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. januára 2000 do 9. januára 2001 a doba služobného pomeru od 1. októbra 2001 do 17. júna 2016, t.j. 15 rokov a 271 dní.
22. Sporné v danej veci bolo to, či žalobca splnil potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
23. Podľa Posudku zo dňa 14. apríla 2021 bol konštatovaný dátum vzniku invalidity dňa 08.10.2014. Žalobca ako účastník administratívneho konania ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 8. októbru 2014 dosiahol vek 34 rokov, preto splnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ako odvolacím orgánom bolo posudzované, či žalobca splnil najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, čo bolo hodnotené aj v rámci súdneho konania na základe podanej žaloby žalobcu.
24. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
25. Podľa ust. § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.
26. Podľa ust. § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
27. Podľa ust. § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
29. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
30. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, prvostupňového orgánu a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, je toho názoru, že bolo konané a rozhodnuté v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.
31. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak 1/ sa stal invalidný, 2/ získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a 3/ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
32. Krajský súd má za to, že žalobca nesplnil zákonnú podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia podľa ust. § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z., t.j., keď pred vznikom invalidity nebol dôchodkovo poistený najmenej 8 rokov, ak žalobca ako účastník administratívneho konania získal len 1 636 dní, t.j. 4 roky a 176 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri určení doby dôchodkového poistenia zákonným spôsobom postupoval žalovaný ako aj prvostupňový orgán, ak obdobím dôchodkového poistenia u žalobcu vzhľadom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nebolo obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka v prípravnej službe, pretože toto obdobie získal žalobca v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65302040886404/7 zo dňa 10.08.2016) a súčasne mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa uvedeného osobitného predpisu. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 70 striktne stanovuje tri kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých má žalobca ako poistenec nárok na invalidný dôchodok, pričom v prípade, ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, poistencovi nevzniká tento nárok. Tak ako uviedol krajský súd, žalobca nesplnil kumulatívnu podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, preto nemohol byť v rámci administratívneho konania úspešný so svojou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku. Krajský súd uvádza, že žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. januára 2000 do 9. januára 2001 a doba služobného pomeru od 1. októbra 2001 do 17. júna 2016, t.j. 15 rokov a 271 dní. Krajský súd v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR konštatuje, že pokiaľ žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení postavenie chránenej osoby podľa čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102, a teda nemá nárok ani na krátený invalidný dôchodok podľa čl. 57 ods. 2 a 4 tohto Dohovoru. V konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Krajský súd vzhľadom k svojim záverom a rozhodnutiu poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/17/2014 zo dňa 24. februára 2015, sp.zn. 9So/110/2015, Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13. februára 2019, v ktorom náleze sa vychádza z ust. § 72 ods. 1, 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a v ktorom náleze sa Ústavný súd SR nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, podľa ktorej ústavná nekonformita napadnutej právnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje doby služby policajtov a profesionálnych vojakov hodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby ako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Ak do obdobia dôchodkového poistenia nebolo započítané obdobie, za ktoré bol žalobcovi ako poistencovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 328/2002 Z.z., tak tento postup v konaní pred prvostupňovým orgánom a žalovaným ako odvolacím orgánom bol zákonný, vecne správny. Krajský súd nezistil opodstatnenosť žalobných dôvodov, preto žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP zamietol.
33. Krajský súd dodáva, že neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia s vymedzeným prehľadom obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalobca neuviedol, aké doby dôchodkového poistenia mali byť ešte podľa neho zohľadnené, ak namietal, že neboli všetky doby zohľadnené, pričom k žalobe doložil Pracovnú zmluvu zo dňa 22. mája 2019 (č.l. 4, 5 spisu), avšak podľa ust. § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sa hodnotí doba dôchodkového poistenia pred dátumom vzniku invalidity, u žalobcu pred 8.10.2014. Žalovaný aj prvostupňový orgán uviedli, ktoré doby zohľadnili a nezohľadnili len dobu poistenia zohľadnenú pre výsluhový dôchodok, čo podľa názoru krajského súdu bolo správne.
34. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. Žalobca v súdnom konaní nebol úspešný. Úspešný bol žalovaný, na strane ktorého nebolo zistené, že je možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov súdneho konania, preto žalovanému náhrada trov súdneho konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.