Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-50-2014.pdf
PDF · 149.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti vo veci starostlivosti o maloletú L. Q., narodenú XX. XX. XXXX, bytom u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Y. Q., rodená Q., narodená XX. X.. XXXX, bytom V. Z. XX, M., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava a Y. Q., narodený X. X. XXXX, bytom T. XXXX/XX, F. V., zastúpený: Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35 917 148, o návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, o návrhu na úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamieta.
II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý víkend v párnom kalendárnom týždni nepretržite od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a mimo bežnej úpravy je oprávnený stýkať sa s maloletou počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24. 12. od 12.00 hod. do 25. 12. do 10.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 31. 12. od 9.00 hod. do 1. 1. do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny rok od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 15.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl nepretržite tretí a štvrtý týždeň vždy počnúc pondelkom od 9.00 hod. do nedele 20.00 hod., v mesiaci august nepretržite druhý a tretí týždeň vždy počnúc pondelkom od 9.00 hod. do nedele 20.00 hod.
III. Matka je povinná maloletú v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi ju odovzdať osobne v mieste bydliska matky maloletej a otec je povinný maloletú v stanovenom čase v pracovných dňoch, ktoré sú dňom školského vyučovania prevziať osobne v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje inak v mieste bydliska matky maloletej a v stanovenom čase odovzdať vždy v mieste bydliska matky maloletej.
IV. Obaja rodičia sú povinní, v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s maloletou uskutočniť, o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.
V. Súd mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014 v časti úpravy styku.
VI. Súd začína konanie o uložení výchovného opatrenia.
VII. Súd ukladá matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v intervaloch podľa doporučenia psychológa v počte 25 na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov a zjednotenia výchovných postupov.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IX. Matka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 167,20 eur na účet tunajšieho súdu a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
X. Otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 167,20 eur na účet tunajšieho súdu a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 6. 2014 sa otec domáha striedavej osobnej starostlivosti nad maloletou v týždňových intervaloch.
Podaním doručeným súdu dňa 22. 9. 2014 matka s návrhom otca nesúhlasila, navrhla, aby sa otec s maloletou stretával každý párny víkend v piatok poobede, tak že ju vyzdvihne v škole do nedele do 18.00 hod., v týždni jeden deň tak, že ju vyzdvihne v škole a privezie o 18.00 hod., počas letných prázdnin jeden mesiac.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matka, kolízneho opatrovníka, znalca, oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom otca zo dňa 23.6.2014, podaním kolízneho opatrovníka zo dňa 10.9.2014, vyjadrením matky zo dňa 19.9.2014, spisom tunajšieho súdu 16P/48/2013 (rozsudkom č. k. 16P/48/2013-16 zo dňa 10.10.2013), oznámením ÚPSVaR Trnava zo dňa 28.10.2014, znaleckým posudkom č. 8/2015, vyjadrením matky z 10.9.2015, podaním kolízneho opatrovníka zo dňa 2.9.2015, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Splnomocnenkyňa otca uviedla, že v prípade, že súd nebude akceptovať návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť, navrhuje upraviť styk v zmysle návrhu zo dňa 9. 12. 2015, ktorý rešpektuje špeciálnu situáciu otca ohľadom jeho pracovných povinností, keď otec pracuje 4 dni (dva dni má rannú zmenu, dva dni nočnú), potom má 4 dni voľno, čo sa pravidelne strieda. Vyjadrenie matky zo dňa 9.2.2016 zužuje stretávanie otca s maloletou oproti pôvodnému návrhu na úpravu styku. Znalec v podstate uviedol, že striedavá osobná starostlivosť by nebola na škodu maloletej. Maloletá sa dožaduje spoločnosti otca, pýta sa, prečo je s ním málo, prečo uňho nemôže prespať. Je pravdou že komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá, avšak táto skutočnosť nemôže byť na škodu maloletej aj v súvislosti so striedavou starostlivosťou. Znalec sa vyjadriť tak, že prípadné konflikty a problémy sú vyvolávané zo strany matky. Ak by súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, otec by si to vedel zariadiť tak, aby bol schopný zabezpečiť starostlivosť počas celého týždňa, prípadne by aj zmenil zamestnávateľa.
Otec uviedol, že o maloletú sa chce starať tak ako, keď boli v jednej domácnosti. Viac menej je s dcérou každý druhý víkend, cez týždeň aspoň jeden deň. Od 4.9.2014 do 11. 11. 2014 bol zamestnaný v spoločnosti Alex spol. s r.o. s dohodnutým hrubým príjmom 800,- eur, keď pracovný pomer skončil zamestnávateľ. Predtým od apríla do júla 2014 bol vedený ako uchádzač o zamestnanie. Od januára 2015 je zamestnaný s príjmom 650,- eur v nepretržitej prevádzke + poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 157,- eur. V domácnosti žije sám, s priateľkou a jej synom trávia spoločné víkendy. Mesačne platí nájom 320,- eur, úver 112,- eur, ktorý pochádza z manželstva, platí výživné na maloletú 100,- eur mesačne. Okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. So záverom znalca nesúhlasí. Komunikácia s matkou maloletej je na bode mrazu, neriešia žiadne veci týkajúce sa maloletej. Pre dcéru si väčšinou chodí do školy.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že znalec neodporúča striedavú osobnú starostlivosť, otec pracuje na 12 hodín, 4 dni v práci a 4 dni doma. V rámci úpravy styku je treba zohľadnil, že maloletá chodí do školy, na krúžky. Komunikácia rodičov nefunguje, zo strany otca k matke je hrubá, matka sa obmedzuje na kontakt s otcom iba ohľadom stretávania s maloletou. Návrh otca zo dňa 9. 12. 2015 je zaujímavým návrhom na striedavú osobnú starostlivosť. Podľa znaleckého posudku maloletá nechce meniť súčasný stav. Komunikáciu medzi rodičmi, je to možné riešiť výchovným opatrením, ktorému sa matka nebráni.
Matka uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Dcéra má s otcom dobrý vzťah, vie sa o dcéru postarať počas víkendov, ale počas týždňa nie. Stretávanie funguje každý párny víkend. Komunikácia s otcom nie je žiadna, iba cez SMS-ky. V domácnosti žije s maloletou a priateľom, ktorý je zamestnaný. Má priemerný
čistý mesačný príjem je vo výške 721,- eur a poberá invalidný dôchodok vo výške 299,80 eur mesačne. Výživné má otec splnené. Mesačne má výdavky na bývanie 132,- eur, elektrika 27,58 eur, splátku hypotekárneho úveru 209,34 eur (ide o úver pochádzajúci z manželstva). Maloletá navštevuje 2. ročník základnej školy a náklady na ňu sú primerané jej veku. Naposledy dcéra povedala, že chce, aby to bolo ako doteraz, že s otcom sa chce stretávať. Maloletá má v pondelok krúžok nemčiny v budove školy, končí okolo 15.00 hod, potom o 18.00 hod. má tanečný krúžok Hiphop na Starohájskej pod poliklinikou do 19.00 hod, v utorok končí obedom o 12.00 hod, do 16.30 hod. je v družine, zvyčajne pre ňu chodí o 15.30 hod. V stredu končí vyučovanie obedom 12.00 hod, potom je v družine. Vo štvrtok má štyri vyučovacie hodiny, naobeduje sa ide do družiny. Z družiny ide na krúžok pohybové aktivity v budove školy do 15.30 hod. Potom má o 16.00 hod. krúžok hip-hopu do 17.00 hod. a to na Starohájskej pod poliklinikou. V piatok má 4 hodiny, končí obedom, ide do družiny. Prípravu na pondelok robia v nedeľu. Stretávania s otcom dohadujú cez SMS-ky, väčšinou napíše deň dopredu. Otec má možnosť stretávať sa s dcérou každý týždeň, keď má voľno minimálne jeden, dva dni. V mesiaci júl bola dcéra u otca od 13. júla do 26. júla. V auguste bola maloletá u otca od 10. augusta do 23. augusta. V septembri bola uňho v dňoch 2. a 3., v dňoch 9., 10. 11, všetko s prespaním, potom v dňoch 18.- 9. a potom v dňoch 25.,26., 27., v mesiaci október bola maloletá u otca 3.,4., 5. októbra.
Kolízny opatrovník uviedol, že so znaleckým posudkom sa stotožňujú. Odporúčajú maloletú ponechať v osobnej starostlivosti matky a otcovi upraviť široko styk, keď znalec zhodnotil, že medzi rodičmi je problémová komunikácia a zároveň v záveroch vychádzal aj z vyjadrenia maloletej. Pomery v domácnosti oboch rodičov boli prešetrené, neboli zistené žiadne nedostatky. Znalec zhodnotil, že medzi rodičmi je problémová komunikácia.
Znalec T.. E. F., uviedol, že maloletá má ľahko nadpriemerne intelekt, psychicky a emocionálne je stabilná, jej vývin je inpaktný. Napriek určitému napätiu medzi rodičmi má maloletá vybudovaný vzťah k obidvom rodičom, vzťah je k obidvom rodičom harmonický. Otca skôr vníma ako toho, ktorý konflikt iniciuje. U otca je naučená aj prespávať. Vzhľadom na to, že jej doterajší vývin zabezpečovala vo väčšej miere matka, je na matku o niečo viacej emocionálne naviazaná. Ale znak k otcovi vykazuje tiež dobrú kvalitu. Maloletá bola v čase vyšetrenia žiačkou 1. ročníka základnej školy. Nezistil u nej, že by mala tendenciu účelovosti resp. že by vo vzťahu rodičov k jednému či druhému bola nejakým spôsobom negatívne zaujatá. Vyjadrila sa, že o niečo viacej by chcela byť s matkou ako s otcom. Názor maloletej považoval a považuje za významný a zohľadnil ho v záveroch tak, že navrhuje, aby maloletá zostala v starostlivosti matky, s otcom mala rozšírený styk. Toho času sa neprikláňa k striedavej starostlivosti. Obidvaja rodičia sú podľa jeho názoru spôsobili starostlivosti o maloletú. Maloletá nevedela posúdiť čo je to striedavá starostlivosť, ale vedela posúdiť čo je viac a menej čo je prislúchajúce k jej mentálnej úrovni. V zmysle toho sa vyjadrila, že by chcela byť viacej s matkou. Komunikácia rodičov je veľmi zlá. Napriek tomu je maloletá autonómna v jej názore, ktorý si ustrážila. Maloletá je spôsobilá k striedavej starostlivosti z pohľadu psychologického posúdenia, kvality vzťahov s rodičmi, ale v posudku zohľadnil aj jej názor, ktorý považoval za dôležitý, keďže bola schopná posúdiť, čo znamená viac, menej, rovnako. Keby nebol konflikt medzi rodičmi malo by to prospešný dopad na maloletú. Určite by bolo na prospech maloletej v prípade zlepšenia komunikácie medzi rodičmi rovnovážna starostlivosť otca a matky, ale oveľa dôležitejšia nie je kvantita ale kvalita toho času, kedy je dieťa, s ktorým rodičom. Striedanie pobytu maloletej v domácnostiach rodičov v rámci úpravy styku aj počas pracovného týždňa, nepovažuje za vhodné, keď maloletá chodí do školy, potrebuje určitý systém a režim. Rodičia by si mohli rodičia prispôsobiť svoj vlastný program, lebo nejde len o pracovné povinnosti. V týchto prípadoch je vhodnejšie voliť cestu rozšírenia styku od piatku do pondelka, vrátane vyzdvihnutia po škole, prípadne od štvrtka. Myslí si, že by to pre ňu bolo náročné, navštevuje určité krúžky, keď rodičia majú problém v komunikácii a uvedené by ťažšie zvládali pokiaľ ide aj o organizáciu. Pri častom striedaní v priebehu týždňa v rôznych dňoch by u maloletej mohlo vznikať napätie, ale mohlo by to mať dopad na jej režim a chaos v jej fungovaní. To, že sa rodičia nevedia dohodnúť v tomto veku nezneužíva, iná situácia by možno bola vo vyššom veku. Návrh otca na úpravu styku je málo konštantný, je viacej flexibilný. Je potrebné sa skôr prispôsobiť programu maloletej ako otcovi. Má za to, že do budúcna by to pri tomto návrhu bolo v postate zázrakom, keby to fungovalo. Je potrebné, aby aj matka vedela aké plány má otec ohľadom dovolenky a podobne. Pod konštantnosťou a fixnejším poňatím úpravy styku mal na mysli stretávanie v určitom konkrétnom dni.
Rozsudkom č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014 (právoplatné dňa 24. 10. 2013) v spojení s opravným uznesením č. k. 16P/48/2013-22 zo dňa 6. 11. 2013 súd manželstvo rodičov rozviedol,
maloletú zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľovi určil platiť na výživu maloletej 100 eur mesačne, neupravil styk.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 12. 12. 2014 vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi bola deštruktívna a reakcie na seba navzájom boli neadekvátne. Obaja sa zhodli v tom, že ich komunikácia sa výraznejšie zhoršila v čase, keď matka začala zdieľať spoločnú domácnosť s novým partnerom. Sú vzájomne presvedčení, že maloletá je ako v domácnosti jedného tak aj druhého negatívne ovplyvňovaná. Maloletá pri rozhovore verbalizovala želanie, aby sa rodičia nehádali. Na jednej strane sa vyjadrila, že by chcela bývať často s otcom (kde chce aj prespávať) aj s matkou. Ak rodičia nezmenia štýl vzájomnej komunikácie, aj v budúcnosti by bola striedavá osobná starostlivosť v ich prípade skôr odovzdávajúca než kooperujúca.
Zo znaleckého posudku č. 8/2015 T.. E. F. vyplýva, že maloletá má vytvorenú pozitívnu väzbu k obidvom rodičom. Rodičia prejavujú dostatočný záujem o maloletú, správajú sa voči maloletej ako rodičia zodpovedne, a to napriek tomu, že ich vzájomný vzťah je narušený a nie sú schopní dobre kooperovať, ale naopak sa skôr obviňujú. Maloletá uviedla, že nemá problém prespávať u otca, ale chcela by, aby to bolo tak, ako je tomu doteraz. Vzhľadom k fyzickému veku, ale najmä vzhľadom k aktuálnemu psychickému stavu a zrelosti maloletej a tiež vzhľadom k harmonickému vzťahu maloletej k obidvom rodičom je u maloletej možné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti. Je však potrebné zdôrazniť, že v záujme maloletej nie je aktuálne možné odporučiť striedavú osobnú starostlivosť, pretože maloletá sa zmienila, že si želá, aby to bolo naďalej tak, ako je tomu doteraz. Názor maloletej nie je možné chápať ako vyjadrenie sa k striedavej osobnej starostlivosti, čo vzhľadom k jej veku nemusí byť v plnej miere ňou pochopené, ale názor maloletej vníma ako vyjadrenie priania byť resp. bývať u matky a stretávať sa s otcom a to aj v rámci prespávania u neho. Názor maloletej v tejto veci je pre znalca určujúci a jej názor k tejto veci vníma ako autonómny, resp. zo psychologického hľadiska ako vierohodný a úprimný. Stretávanie sa maloletej s otcom je možné rozšíriť, ale je potrebné tieto zmeny zahrnúť do jasnej písomnej dohody, keďže rodičia spolu nekomunikujú a tohto času nie sú schopní operatívne s dohodnúť pri realizácii styku s maloletou. Maloletá sa zmieňuje, že rodičia sa často hádali, čoho bola svedkom. Určitým pozitívom v tejto nie príliš dobrej situácii pre maloletú je aj to, že maloletá napriek tomu, tohto času vyvíja sociálne a emocionálne primerane, a taktiež aj jej vzťah k obidvom rodičom je pozitívny. Nezisťuje, že by maloletá vykazovala nejaké úzkostné alebo strachové reakcie, ktoré by potenciálne mohli súvisieť s neprimeranými resp. neprimerane stresujúcimi výchovnými postupmi. Správanie maloletej je primerane sebavedomé a dostatočne spontánne. Rodičia by v zmysle výchovy maloletej mali vzájomne viac komunikovať, matka by nemala odmietať komunikovať s otcom maloletej. Výchovné postupy a prístupy rodičov jednotlivo voči maloletej hodnotí v zásade ako dobré, primerané. Maloletá má vytvorený pozitívny citový vzťah k osobe priateľa matky. Maloletá za otcovou priateľkou chodí rada, hrávajú sa spolu.
Z vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 2. 9. 2015 vyplýva, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom nemajú voči nemu žiadne pripomienky a odporúčajú rozhodnúť v zmysle jeho záverov.
Z vyjadrenia matky zo dňa 10. 9. 2015 vyplýva, že matka nemá žiadne podstatné výhrady k znaleckému posudku. Navrhla upraviť styk každý víkend v párnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletú prevezme v školskom zariadení a odovzdá maloletú v mieste jej bydliska. Počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 14.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkom každého párneho roka od 24.12. od 12.00 hod. do 25. 12. do 10.00 hod. a každého neárneho roka od 25. 12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a od 31. 12. od 9.00 hod. do nasledujúceho dňa do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl 30. a 31. týždeň a v mesiaci august 34. a 35. týždeň vždy počnúc pondelkom od 9.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 20.00 hod.
Podaním zo dňa 9. 12. 2015 okrem iného otec navrhol upraviť styk s prihliadnutím na jeho pracovné možnosti a časový rozpis služieb nasledovne: rok 2015: 13. 12. 2015 od 9.00 hod. nedeľa do 16. 12. 2015 19.00 hod. streda, 21. 12. 2015 od 9.00 hod. pondelok do 25. 12. 2015 10.00 hod. piatok; rok 2016: 6. 1. 2016 streda od 9.00 hod. do 9. 1. 2016 sobota 19.00 hod., 14. 1. štvrtok od 14.00 hod. do 17. 1. nedeľa 19.00 hod., 22. 1. piatok od 14.00 hod. do 25. 1. pondelok 19.00 hod., 30. 1. sobota od 9.00 hod. do 2. 2. utorok do 19.00 hod., 7.2. nedeľa od 9.00 hod. do 10. 2. streda 19.00 hod., 15. 2. pondelok od
14.00 hod. do 18. 2. štvrtok 19.00 hod., 23. 2. utorok od 14.00 hod. do 26. 2. piatok 19.00 hod., 2. 3. streda od 14.00 hod. do 5. 3. sobota 19.00 hod., 10. 3. štvrtok od 14.00 hod. do 13. 3. nedeľa 19.00 hod., 18. 3. piatok od 14.00 hod. do 21. 3. pondelok 19.00 hod., 26. 3. sobota od 9.00 hod. do 29. 3. utorok 19.00 hod., 3. 4. nedeľa od 9.00 hod. do 6. 4. streda 19.00 hod., 11. 4. pondelok od 14.00 hod. do 14. 3. štvrtok 19.00 hod., 19. 4. utorok od 14.00 hod. do 22. 4. piatok 19.00 hod., 27. 4. streda od 14.00 hod. do 30. 4. sobota 19.00 hod., 5. 5. štvrtok od 14.00 hod. do 8. 5. nedeľa 19.00 hod., 13. 5. piatok od 14.00 hod. do 16. 5. pondelok 19.00 hod., 21. 5. sobota od 9.00 hod. do 24. 5. utorok 19.00 hod., 29. 5. nedeľa od 9.00 hod. do 1. 6. streda 19.00 hod., 6. 6. pondelok od 9.00 hod. do 9.6. štvrtok 19.00 hod., 14. 6. utorok od 14.00 hod. do 17.6. piatok 19.00 hod., 22. 6. streda od 14.00 hod. do 25. 6. sobota 19.00 hod., 11. 7. pondelok od 14.00 hod. do 24.7. nedeľa 19.00 hod., 8.8. pondelok od 14.00 hod. do 21.8. nedeľa 19.00 hod., 2.9. štvrtok od 14.00 hod. do 5.9. pondelok 19.00 hod., 10. 9. sobota 13.9. od 9.00 hod do 13.9. utorok 19.00 hod., 18.9. nedeľa od 9.00 hod. do 21.9. streda 19.00 hod., 26.9. pondelok od 14.00 hod. do 29.9. štvrtok 19.00 hod., 4.10. utorok od 14.00 hod. do 7.10. piatok 19.00 hod., 12.10 streda od 14.00 hod. do 15.10. sobota 19.00 hod., 20.10. štvrtok od 14.00 hod. do 23.10. nedeľa 19.00 hod., 28.10. piatok od 14.00 hod. do 31.10. pondelok 19.00 hod., 5.11. sobota od 9.00 hod. do 8.11. utorok 19.00 hod., 13.11 nedeľa od 9.00 hod. do 16.11. streda 19.00 hod., 21.11. pondelok od 14.00 hod. do 24.11. štvrtok 19.00 hod., 29.11. utorok od 14.00 hod. do 2.12. piatok 19.00 hod., 7.12. streda od 14.00 hod. do 10.12. sobota 19.00 hod., 15.12. štvrtok od 14.00 hod. do 18.12. nedeľa 19.00 hod. Predmetný rozpis je potrebné každý rok aktualizovať podľa rozpisu služieb otca stanoveného zamestnávateľom, ktorý rozpis je povinný otec predložiť matke najneskôr v lehote do 30. 11. príslušného kalendárneho roka.
Podaním doručeným súdu dňa 10. 2. 2016 navrhla matka úpravu styku otca s maloletou od februára do decembra 2016: od 7. 2. 2016 nedeľa od 13.00 hod. do 8.2.2016 pondelok do 8.00 hod., 17. 2. streda od 13.00 hod. do 18.00 hod., v čase jarných prázdnin od 24. 2. streda od 9.00 hod. do 26.2. piatok do 19.00 hod., od 4.3. piatok od 13.00 hod. do 5.3. sobota do 19.00 hod., od 18.3. piatok od 13.00 hod. do 20.3. nedeľa do 17.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov od 28. 3. (pondelok) od 9.00 hod. do 29. 3. (utorok) do 18.00 hod., od 3. 4. (nedeľa) OD 13.00 hod. do 4. 4. 2016 (pondelok) do 8.00 hod., 13. 4. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 22. 4. 2016 (piatok) od 13.00 hod. do 19.00 hod., 29. 4. (piatok) od 13.00 hod. do 30. 4. (sobota) do 19.00 hod., 6. 5. (piatok) od 13.00 hod. do 8.5. (nedeľa) do 17.00 hod., 13. 5. (piatok) od 12.00 hod. do22.5. (nedeľa) do 17.00 hod., 29.5. (nedeľa) od 13.00 hod. do 30.5. (pondelok), 8. 6. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 15. 6. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 17.6. (piatok) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 22.6. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 24. 6. (piatok) od 13.00 hod. do 25.6. (sobota) do 19.00 hod., od 1. 7. (piatok) od 8.00 hod. do 3.7. (nedeľa) do 20.00 hod., od 18. 7. (pondelok) od 8.00 hod. do 31.7. (nedeľa) do 20.00 hod., od 15. 8. (pondelok) od 8.00 hod. do 28. 8. (nedeľa) do 20.00 hod., od 10.9. (sobota) od 14.00 hod. do 11.9. (nedeľa) do 17.00 hod., od 18.9. (nedeľa) od 13.00 hod. do 19.9. (pondelok) do 8.00 hod., 21.9. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 28.9. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 5.10. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 7.10. (piatok) od 13.00 hod. do 19.00 hod., od 14.10. (piatok) od 13.00 hod. do 15.10. (sobota) do 19.00 hod., od 21. 10. (piatok) od 13.00 hod. do 23.10. (nedeľa) do 17.00 hod., 28.10. (piatok) od 13.00 hod. do 19.00 hod., od 5.11. (sobota) od 12.00 hod. do 6.11. (nedeľa) do 17.00 hod., od 13. 11. (nedeľa) od 13.00 hod. do 14.11. (pondelok) do 8.00 hod., 16.11. (streda) od 13.00 hod. do 16.00 hod., 23. 11. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 30. 11. (streda) od 13.00 hod. do 18.00 hod., 2. 12. (piatok) od 13.00 hod. do 19.00 hod., od 9.12. (piatok) od 13.00 hod. do 10.12. (sobota) do 19.00 hod., od 23. 12. (piatok) od 14.00 hod. do 25.12. (pondelok) do 10.00 hod. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa ustanovenia § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa, ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Ustanovenia citované zhora vymedzujú, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú, či dokonca k zmene skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov vo vzťahu k predmetu konania. Vo všetkých prípadoch uvedených vyššie sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa, a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie hľadiská. Výkon rodičovských práv a povinností patrí v rovnakej miere obom rodičom. Zákon ukladá obom rodičom povinnosť vykonávať tieto práva a povinnosti tak, aby boli chránené najlepšie záujmy maloletého dieťaťa. Pritom sú rodičia povinní rešpektovať názor maloletého dieťaťa (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine) s ohľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť. Od poslednej súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ohľadom maloletej v roku 2013, došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia aj v časti zverenia maloletej, avšak napriek tomu z dôvodov nižšie uvedených súd návrh otca na striedavú osobnú
starostlivosť zamietol. Táto zmena pomerov je daná záujmom otca na tom, aby sa podieľal na výchove maloletej vo väčšom rozsahu, teda ako mužský prvok, ktorý je ochotný a schopný napomáhať vhodnou formou pri školských povinnostiach a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na životnom smerovaní maloletej. Zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nebráni jej vek, denný režim ani domnienka matky, že nie je schopný sa postarať o maloletú v priebehu týždňa, resp. výchovné postupy otca, keď matka uviedla, že ju vychováva ako chlapčiska, pričom zo súdnej a psychologickej praxe vyplýva, že prekážka nízkeho veku maloletých detí zaniká v dobe, keď začnú navštevovať predškolské zariadenie, keďže sa tým viac osamostatnia a odpútajú od matky, s ktorou boli úzko späté. Tomuto konštatovaniu zodpovedá reálne zistenie skutočností, že maloletá má 8 rokov a navštevuje 2. ročník základnej školy. Bydliská rodičov sú vzdialené 5 kilometrov, takže by nebolo potrebné meniť školské, resp. predškolské zariadenie ani okruh kamarátov, dokonca ani spôsob realizácie mimoškolských aktivít. Maloletá je na starostlivosť otca zvyknutá, keďže stretávanie s otcom sa realizuje aj s prespávaním počas víkendov už v súčasnosti. V konaní však zároveň bolo zistené, že rodičia sa nielenže nevedia dohodnúť o zmene zverenia, ani o úprave styku ale prakticky spolu ani nekomunikujú a to ani ohľadom vecí týkajúcej sa maloletej, čo obaja potvrdili a uvedené má súd preukázané aj zo svojej rozhodovacej činnosti z vyjadrení rodičov na pojednávaniach. Ale predovšetkým neschopnosť rodičov komunikovať zistil znalec, ktorý uvedené aj skonštatovať na strane 28 znaleckého posudku tak, že „rodičia spolu nekomunikujú a toho času nie sú schopní operatívne sa dohodnúť pri realizácii styku s maloletou“. Vo svojej výpovedi na pojednávaní znalec zároveň uviedol, že „komunikácia rodičov je veľmi zlá“. Neschopnosť rodičov komunikovať súd riešil v zmysle nižšie uvedeného tak, že obom rodičom nariadil v tomto smere výchovné opatrenie. Súd má za to, že nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný iba vtedy, keď sa opiera o dôvody, ktoré sú intenzívnym spôsobom schopné zasahovať do záujmov dieťaťa. Pričom takýmto dôvodom je podľa názoru súdu zistená neschopnosť rodičov maloletej viesť riadnu a operatívnu komunikáciu, ale predovšetkým záver znalca, ktorý uviedol, že aktuálne nie je striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletej. Za účelom zistenia názoru maloletej súd postupoval v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a zistil aj názor maloletej, ktorá s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť podľa názoru znalca bola schopná vyjadriť samostatne svoj názor, na ktorý znalec vo svojich záveroch znaleckého posudku prihliadol, a ktorý pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj konajúci súd. V čase vypočutia maloletej znalcom táto navštevovala 1. ročník základnej školy a znalec skonštatoval, že názor maloletej nie je možné chápať ako vyjadrenie sa k striedavej osobnej starostlivosti, ale jej názor vníma ako jej „prianie“ byť resp. bývať u matky a stretávať sa s otcom a to aj v rámci prespávania u neho. Ešte predtým ako maloletá bola vypočutá znalcom, bola vypočutá psychológom u kolízneho opatrovníka (vyjadrenie zo dňa 12. 12. 2014), pri ktorom verbalizovala želanie, aby sa rodičia nehádali, chcela by bývať často s otcom (kde chce aj prespávať) aj matkou. V rámci dokazovania vo veci striedavej osobnej starostlivosti bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že u maloletej je možné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti vzťahom k fyzickému veku, vzhľadom k akruálnemu psychickému stavu a zrelosti maloletej, k harmonickému vzťahu maloletej k obidvom rodičom, avšak nie je aktuálne možné odporučiť striedavú osobnú starostlivosť, pretože maloletá sa zmienila, že si želá, aby to bolo naďalej tak, ako je tomu doteraz, pričom znalec v tento veci názor maloletej je pre znalca určujúci a jej názor vníma ako autonómny, resp. z psychologického hľadiska ako vierohodný a úprimný. Zároveň na pojednávaní znalec doplnil v súvislosti s komunikáciou medzi rodičmi, že v prípade zlepšenia komunikácie medzi rodičmi by rovnovážna starostlivosť otca a matky bola na prospech maloletej. Z uvedeného má súd preukázané, že práve neschopnosť rodičov navzájom komunikovať by v prípade striedavej osobnej starostlivosti bola v neprospech maloletej, ktorá by v takom prípade bola tou osobou, ktorá by mala sprostredkovávať komunikáciu medzi rodičmi. Keď súd je tiež toho názoru, že oveľa dôležitejšia je kvalita času stráveného s rodičom ako kvantita na úkor problematickej komunikácie medzi rodičmi. Súd považuje návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť za predčasný, keď napriek tomu, že od rozvodu rodičov maloletej uplynulo 28 mesiacov, ku dňu rozhodovania súdu rodičia nezvládli porozvodový proces a nie sú schopní nielenže dohody ale nie sú schopní komunikovať a to ani o záležitostiach maloletej. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I. ÚS 48/04, v zmysle ktorého zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti komunikovať a spolupracovať a nezapojovať dieťa do svojich vzájomných problémov. Podstatná nie je otázka prečo rodičia spolu nie sú ochotní spolu spolupracovať a komunikovať, ale to či im chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa spolu kooperovať, s ktorým sa stotožňuje, keď má preukázané v konaní, že
rodičia nespolupracujú, nekomunikujú a nekooperujú v záujme maloletej tak, aby bolo možné vyhovieť návrhu otca. Ďalej súd pri rozhodovaní zohľadnil, že hoci otec pracuje na zmeny, pričom jeho pracovný režim je nasledovný: 4 dni práca (z toho 2 dní ranná zmena, 2 dni nočná zmena) a 4 dní voľna, čo sa pravidelne strieda, navrhol striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch. Avšak schopnosť zabezpečiť maloletej starostlivosť počas celého týždňa t.j. aj v rámci plnenia pracovných povinností otec súdu nijakým spôsobom nepreukázal, keď vyjadrenie, že v prípade vyhovenia návrhu otca, by si to vedel zariadiť, prípadne zmenil aj zamestnávateľa je iba deklarovaním zo strany otca, nepovažoval súd za preukázanie takejto schopnosti ku dňu rozhodovania súdu o návrhu otca a teda súčasná pracovná vyťaženosť otca je ďalšou prekážkou na to, aby súd mohol v súčasnosti návrhu otca vyhovieť. S ohľadom na uvedené súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol, keď má za to, že nateraz nie je v záujme maloletej. Pokiaľ ide úpravu styku súd prisvedčil tak matke ako aj otcovi, že je potrebné autoritatívnym rozhodnutím súdu upraviť styk otca s maloletou, keď rodičia neboli schopní sa na úprave dohodnúť a to ani v priebehu konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, uplynuli viac ako dva roky, pričom styk nebol upravený súdom. Nakoľko však rodičia maloletej sa o úprave styku nevedia dohodnúť, uvedené je taktiež zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia a to predovšetkým z dôvodu vyššieho veku maloletej, návštevy školského zariadenia. Napriek tomu, že komunikácia rodičov nefunguje a o styku sa rodičia nevedia dohodnúť, styk sa realizuje počas víkendov s prespaním a počas týždňa bez prespania. Vykonaním dokazovaním nebolo spochybnené, že maloletá má k otcovi pozitívny vzťah a má ho rada. Zároveň v konaní neboli zistené okolnosti spochybňujúce schopnosť otca riadne sa postarať o maloletú počas stretávania, vrátanie prespávania, keď pochybnosti matky neboli v konaní preukázané. Maloletá pozná domácnosť otca, keďže do nej chodieva a prespáva tam. Z vykonaného dokazovania znaleckým dokazovaním a vyjadrením znalca na pojednávaní vyplynulo, že styk s otcom môže byť aj rozšírený od piatku do pondelka vrátane vyzdvihnutia po škole, prípadne štvrtka, keď s vyzdvihovaním maloletej v škole vyjadril otec súhlas. Ale zároveň vyplynulo, že znalec nepovažuje za vhodné striedanie pobytu maloletej v domácnostiach rodičov v rámci úpravy styku aj počas pracovného týždňa (v zmysle návrhu otca), keď maloletá chodí do školy, potrebuje určitý režim, bolo by to pre ňu náročné, keď navštevuje krúžky, a rodičia majú problém v komunikácii a striedanie by ťažšie zvládali. Pri častom striedaní v priebehu týždňa v rôznych dňoch by u maloletej mohlo vznikať napätie, ale mohlo by tom mať dopad na jej režim, chaos v jej fungovaní. Návrh otca na úpravu styku znalec považuje za málo konštantný a viacej flexibilný. Pričom uviedol, že je potrebné sa skôr prispôsobiť programu maloletej ako otcovi, keď rodičia by si mohli prispôsobiť svoj vlastný program, lebo nejde len o pracovné povinnosti. Pri rozhodovaní o úprave styku súd vychádzal z vyjadrení rodičov, keď styk sa realizuje napriek pracovnej vyťaženosti otca spravidla počas víkendov a v týždni v stredu. Zároveň súd zohľadnil režim maloletej, skutočnosť, že otec už v súčasnosti maloletú vyzdvihuje v škole a odovzdáva v mieste bydliska matky. Súd má za to, že styk je na prospech maloletej a v súčasnosti nastal čas na takú zmenu, v rámci ktorej otcovi bude umožnený pravidelný zvýšený podiel na starostlivosti o maloletú. Súd prisvedčil otcovi v tom, že keďže je maloletá zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má len počas výkonu práva na styk možnosť výchovne vplývať a pôsobiť na dieťa, pričom je nepochybné, že dieťa potrebuje otcovský aj materský vzor. Ak ale takýto vplyv na dieťa nemá pôsobiť len symbolicky, musí byť tomu vytvorený adekvátny časový priestor, keď v konaní nezistil súd objektívne okolnosti spochybňujúce výchovnú spôsobilosť otca. Navzdory tomu, že vzájomný vzťah rodičov dieťaťa neprešiel skúškou životnosti (čoho dôsledkom je, že dieťa vyrastá bez vedomia ucelenej rodiny založenej manželstvom), rodičia sú povinní v takejto situácii prispôsobiť všetko svoje počínanie tomu, aby dieťa takouto pre neho nepriaznivou zmenou trpelo čo najmenej. Súd má za to, že určenie termínov stretnutí bude nielen na prospech maloletej ale aj jej rodičov, pokým sa zlepší ich vzájomná komunikácia, keď vychádzal z vyjadrení znalca a určil, že otec má právo stýkať sa maloletou počas ucelených predĺžených víkendov (každý párny víkend nepretržite od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.). Súd neakceptoval návrh otca, ktorým sa maloletá mala plne prispôsobiť pracovnému režimu otca, ktorý pracuje v nepretržitej prevádzke, s čím vyjadril nesúhlas aj znalec, ktorý má za to, že takáto úprava nie je vhodná a mohlo by vznikať napätie, ale mohlo by to mať dopad na jej režim a chaos v jej fungovaní. Súd má za to, že takto určený styk vytvára dostatočný priestor pre výchovné pôsobenie otca a pre prehlbovanie ich vzájomného vzťahu, čo súd považuje za nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletej. Z dokazovania vyplynulo, že už ku dňu rozhodovania súdu maloletá v domácnosti otca prespáva, tohto sa dožaduje. Súd zohľadnil skutočnosť, že každý rodič má právo tráviť s maloletou ucelené víkendy bez ohľadu na pracovný režim druhého rodiča. Tak otec ako matka má právo, aby mal vytvorený priestor pre styk cez Vianočné a Veľkonočné sviatky i prázdniny pri zohľadnení veku maloletej s prihliadnutím na pretrvávajúci
tradicionalistický ráz sviatkov. Pri úprave styku sa musí vychádzať i z toho, že nie vždy rodič, ktorý má oprávnenie s dieťaťom sa stretávať, bude môcť v deň, na ktorý mu pripadá termín úpravy styku s dieťaťom styk pre prekážky na jeho strane realizovať, alebo môže dôjsť i k tomu, že dieťa nie je v rôznych dôvodov spôsobilé styku sa zúčastniť. Preto obom stranám vzniká v prípade, že styk sa z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, povinnosť túto skutočnosť oznámiť druhému rodičovi a to zväčša po zistení uvedenej prekážky, najneskôr bezprostredne pred realizáciou samotného styku a rodiča sa prípadne môžu dohodnúť na náhradnom dni styku. Dôležité pre všetky zúčastnené strany je, aby presne vedeli, kedy, kde a v akom rozsahu sa má styk realizovať, na to, aby styk mal zmysel, musí byť pravidelný a zodpovedajúci záujmom dieťaťa a jeho rodičov. Súd má za to, že otec je povinný rešpektovať režim maloletej a v jej záujme si prispôsobiť aj svoje pracovné povinnosti, tým skôr, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti by musel taktiež riešiť svoj pracovný režim, keď maloletá nie je povinná sa prispôsobiť pracovnému režimu svojho otca, musí byť tomu naopak. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku rohodnutia.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd začal konanie o uložení výchovného opatrenia rodičom, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba takého rozhodnutia, ktoré je v záujme maloletej, keď matka vyjadrili svoj súhlas a ochotu podrobiť výchovnému opatreniu, otec uvedené neodmietol.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Podľa ustanovenia § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania, z výpovedí rodičov, znaleckým dokazovaním, výpoveďou znalca má súd preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov je problémová a nefunguje, čoho dôkazom je skutočnosť, že ohľadom zmeny úpravy styku sa nedohodli pred podaním návrhu a ani v priebehu konania, ale aj to, že spoločne nenavštívili psychológa za účelom zlepšenia komunikácie na referáte poradensko-psychologických služieb. Kolízny opatrovník považuje komunikáciu rodičov taktiež za problémovú. Súd má za to, že zdravý psychosociálny vývin maloletého dieťaťa bude ohrozený, pokiaľ samotní rodičia maloletej nenájdu v sebe ochotu svoje subjektívne negatívne pocity voči bývalému partnerovi či partnerke potlačiť a uprednostniť tak záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť pre nich prvoradý. Ak rodičia splodili spoločného potomka, je predpoklad, že medzi sebou boli v minulosti schopní pri vzájomnej znalosti svojich charakterových vlastností aj adekvátne komunikovať a pre pozitívne pôsobenie na maloleté dieťa by bolo vhodné, keby sa pokúsili nekonfliktnú komunikáciu a zjavne naštrbenú dôveru vo výchovnú spôsobilosť toho druhého (minimálne priamo pred dieťaťom) obnoviť. Súd má za to, že neschopnosť rodičov riadnej komunikácie má vplyv aj na maloletú, čo sa môže prejavovať aj na jej správaní. Napriek tomu, že doteraz rodičia spoločne problémy vzájomnej komunikácie neriešili s pomocou psychológia, na pojednávaní dňa 18. 2. 2016 uvedené neodmietli a matka prejavila ochotu o takéto riešenie a ochotu podrobiť sa odbornému poradenstvu. Súd uvedené zobral do úvahy, ale predovšetkým z vykonaného dokazovania mal za to, že je potrebné na strane rodičov riešiť problémy v ich vzájomnej komunikácii, a preto im uložil povinnosť podrobiť sa výchovnému
opatreniu. Predmetné výchovné opatrenie je predovšetkým v záujme psychického a fyzického zdravia maloletej, keď súd má za to, že dlhodobé neriešenie záťaže, ktorej je maloletá vystavená v súvislosti s problematickou komunikáciou rodičov a v neposlednom rade a v odlišných výchovných postupoch, by mohlo mať negatívny vplyv na jej celkový zdravý duševný vývin. V danej veci je predpoklad toho, že predmetné výchovné opatrenie bude nielen úspešné s ohľadom na vyjadrenú ochotu rodičov, ale bude prínosom predovšetkým pre maloletú a to práve v súvislosti s priebehom styku otca s maloletou ale aj s možnosťou striedavej osobnej starostlivosti, keď aj znalec sa na pojednávaní dňa 10. 12. 2015 vyjadril tak, že v prípade zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, by rovnovážna starostlivosť otca a matky, bola na prospech maloletej.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. V konaní mal otec návrhy na vykonanie dokazovania a to vypočutie maloletej v konaní a vypracovanie znaleckého posudku, ktoré súd nevykonal a tieto zamietol. Vypočutie maloletej v konaní súd nevykonal s ohľadom na jej vek, ale predovšetkým z dôvodu, že už bola vypočutá kolíznym opatrovníkom, znalcom a predovšetkým z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal zistené skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu. Znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je maloletá schopná posúdiť striedavú osobnú starostlivosť v praktickej rovine (či chce byť rovnako s otcom a mamou alebo menej s otcom, menej s mamou), súd považoval za nehospodárne a nedôvodné, keď maloletá bola vypočutá už znalcom, ktorý posúdil jej rozumovú vyspelosť a schopnosť vyjadrenia názoru, resp. jej priania. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené, ďalej nevykonával iné dokazovanie, keď potreba ďalšieho dokazovania vo veci nevyplynula a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce iný záver ohľadom potreby dokazovania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Uznesením č. k. 8P/50/2014-103 zo dňa 3. 6. 2015 súd priznal T. E. F. znalečné v sume 734,40 eur a to z preddavku 200 eur zloženého matkou pod pol. Reg. D14 a 5/2015, z preddavku 200 eur zloženého otcom pod pol. D14 a 12/2015 a v sume 334,40 eur zo štátnych prostriedkov.
Vzhľadom na to, že v priebehu konania bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie ohľadom preskúmania skutočností uvedených otcom aj matkou maloletej a ohľadom úpravy styku, rozhodol súd o povinnosti oboch rodičov uhradiť trovy znalečného každému v jednej polovici. Matka a otec mali každý
povinnosť zaplatiť sumu 367,20 eur, avšak každý zložil preddavok v sume 200 eur, ktoré boli už použité na výplatu znalečného, preto každému súd uložil zaplatiť sumu 167,20 eur (rozdiel 367,20 - 200).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.